Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dážď je predsa super! - 21. kapitola

2555464


Dážď je predsa super! - 21. kapitolaKonečne ste sa dočkali. Ospravedlňujem sa, že je tu kapitola až takto neskoro, ale vôbec sa mi nechcelo túto kapitolu písať. Ale nie preto, že by som bola lenivá, ale preto, že som mala pocit, že vás to už nebaví. No to som si namýšľala. Filip ma vyviedol z omylu, tak mu môžete tiež poďakovať. A teraz. Kapitola je hlavne pre týchto ľudí: Filip, blotik, semmi, Letti, jaja386, Abbie, Wolf1701 a Simonecccka. Takže vďaka za podporu a dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť. Príjemné čítanie, vaša nessienka :) BTW: pusťte si aj pesničku. Síce nemá s kapitolou nič spoločné, ale túto kapitolu som pri nej písala. :)

 

21. kapitola

„Samozrejme,“ povedal a nadšene ma objal rukou okolo pásu. Vybehli sme do lesa. Smerom k môjmu malému domčeku. Už sa strašne teším...

RAIN:

Nakoniec za nami bežala aj mama. Určite chcela hovoriť s otcom. Moje podozrenia sa potvrdili, keď mi pred domom zašepkala potichučky do ucha: „Povedz tvojmu otcovi, že ho tu čakám,“ povedala a žmurkla na mňa. Prikývla som a vošla dovnútra.

Hneď ako som vošla, zbadala ma Jane. A to sa ešte len začalo.

„Rain!“ kričali jeden cez druhého nadšene a pritom akoby si vydýchli od úľavy. Žeby vedeli o tom, čo sa tu deje?

„Ahojte,“ pozdravila som ich nadšene a pohľadom hľadala jedinú osobu – môjho otca. Takmer okamžite som ho našla, ale nepozeral na mňa. Pozeral na Edwardovu ruku, ktorou ma stále objímal okolo pása.

„Si s ním šťastná?“ spýtal sa potichu, ale všetci ho počuli. Zaraz bolo v miestnosti hrobové ticho. Edward si ma pritiahol trochu bližšie.

„Či som s ním šťastná? Je to ten najlepší muž na svete. Nikdy v živote som nebola taká šťastná, ako teraz, keď som s ním,“ povedala som a usmiala sa na neho.

„Tak som šťastný aj ja. Kde je Ariana?“ spýtal sa a na konci jeho hlas prešiel do tichého šepotu.

„Mama je vonku a čaká ťa. A neopováž sa jej ublížiť, lebo si ťa podám, či si môj otec, alebo nie,“ povedala som výhražne a prižmúrila oči.

„Nemám to v úmysle,“ povedal a vybehol von. Tam som len počula ako sa zdravia a potom šušťanie látky, keď utekali do lesa. Sama pre seba som sa usmiala. Chcú si všetko vysvetliť v súkromí.

„Ako vidím, už si sa premenila na vílu,“ povedal veselým hlasom Aro. Bol tu aj Caius, Jane s Felixom, Demetri s nejakou upírkou, Heidi s Lucassom a Alec s... To nie je možné!

„Giana?“ spýtala som sa, keď som za upírskou krásou objavila tú milú tvár, volterrskej recepčnej.

„Áno som to ja, Rain,“ povedala a milo sa na mňa usmiala. Prekvapovali ma jej oči. Mala ich zlaté.

„Ako dlho si upírkou?“ spýtala som sa zvedavo, keď sme sa objali. Vždy som ju mala rada.

„To kvôli Alecovi,“ povedala a Alec ju objal. Podľa jeho pohľadu som usúdila, že si konečne našiel svoju družku.

Potom som sa vyobjímala so všetkými ostatným a posadali sme si na pohovku, niektorí boli nútení posadať si aj na zem. Ja som sedela na Edwardových kolenách.

„Ako si to myslela, Giana? Prečo si upírka?“

„Stalo sa to jednoducho. Ja som Aleca vždy milovala, ale ten si ma všímal asi rovnako, ako obyčajný obed. Potom sa ma však Kathrine pokúsila zabiť, lebo bola novorodená. Takú reakciu som od neho vôbec nečakala. Myslela som si, že ju na mieste zabije, ale to by ho potom zabil Demetri. Alec sa mi potom priznal, že som mu vôbec nebola ľahostajná, ale myslel si, že ho nenávidím, preto aký je a čím sa živý. Blázonko,“ zašepkala Giana a zamilovane si prezerala upíra sediaceho vedľa nej. Bola som šťastná aj za nich.

„Som rada, že ste sa našli, ale nedostali sme sa k pointe príbehu,“ povedala som opatrne. Nechcela som im brať peknú chvíľu, ale som strašne zvedavý tvor. Som strašná.

„Potom sme sa dali dokopy. Boli sme šťastný. Nechcela som, aby to skončilo. Alec bol ale tvrdohlavý. Miloval ma, ale nechcel, aby som bola ako on. Stále sme sa hádali a celá Volterra z nás dvoch bola na nervy. Nakoniec zakročil Aro. Chcel ma premeniť, ale súhlasila som len pod jedinou podmienkou: chcela som byť vegetariánka. Nakoniec súhlasil a pár dní na to ma premenil. Už je to skoro rok. Mám perfektné ovládanie, ako by som bola stará desiatky rokov, a nie pár mesiacov. A mám aj schopnosť,“ povedala nadšene a vstala. Nechápala som čo robí, ale hneď som to pochopila. Ukazovala mi svoju schopnosť. Predo mnou totiž stála... Stála predo mnou moja vlastná podoba. Takmer úplne dokonalá, až na tie oči a tlkot srdca. Keby ma niekto nepoznal, myslel by si, že som to ja.

„Páni to je dobrá schopnosť. Ako si ju objavila?“ spýtala som sa zvedavo, keď sa posadila a premenila sa naspäť na tú starú dobrú Gianu. Vlastne starú dobrú upírku.

„Stalo sa to, keď som trénovala s Demetrim. Neviem ani ako, ale z ničoho-nič som stála oproti nemu v jeho vlastnej podobe. Vtedy som si myslela, že dostal infarkt,“ povedala a všetci sme sa tomu zasmiali.

„Neviem, ako asi by si sa tvárila ty, keby som sa postavil oproti tebe a mal tvoju podobu,“ povedal naoko urazeným hlasom. Opäť sme sa zasmiali. Neviem si predstaviť, ako sa ich niekto môže báť.

„A čo ty a Kathrine? Ani si sa nepochválil, že si vošiel do chomúta,“ povedala som a zasmiala sa, keď som si všimla jeho prekvapenú tvár. Si snáď myslel, že som slepá a nevšimnem si, že majú obrúčky? Rovnaké obrúčky, teda nemôžu byť manželmi niekoho iného. A okrem toho stále sa držia v tesnom objatí.

„Vlastne je to úplne obyčajný príbeh. Dostal som vtedy úlohu vo Francúzsku, kde sa rodila armáda novorodených. S gardou sme sa tam vybrali. Po pár hodinách sme všetkých pochytali, aspoň tak sme si mysleli. Ale ja som zacítil ešte jedného. Skláňal sa akurát nad nejakým človekom a kŕmil sa. Na nič som nečakal a hneď ho zabil. Lenže premena začala. Na môj veľký šok sa tam menila krásna dievčina. Na prvý pohľad som sa do nej zamiloval a tak som neváhal a zobral ju do Volterry. Aro so mnou takmer vyrazil dvere, keď som ju priniesol. Nakoniec však súhlasil a ubytoval ju. Keď sa premena skončila, bol som ako na trní. Nevedel som ako jej mám všetko vysvetliť. Ona ma však totálne prekvapila, keď sa mi hodila okolo krku a prosila, aby som nebol sen. Odvtedy sme stále spolu,“ povedal pyšne a pozrel na svoju lásku. Zvláštne ako sa dokážu zmeniť aj tý najhrôzostrašnejší upíry, a to len vďaka láske.

„Prajem vám to, ale som urazená. Ani ste ma nepozvali na svadbu,“ povedala som sa prižmúrila oči. Aspoň si mohol dať tú námahu a pozvať ma.

„To bola tajná svadba, o ktorej nevedel nikto okrem Heidi, ktorá nám pomáhala,“ povedala Kathrine. Vyzerala veľmi priateľsky. Mala ryšavé vlasy po lopatky a štíhlu postavu. Bola však dosť maličká. Mohla mať tak meter šesťdesiat. Jej pokožka mala olivový nádych. V tvári vyzerala ako malé dievčatko, aj keď mala v čase premeny dvadsaťdva rokov.

„Keď sme sa vrátili a Aro videl obrúčky, takmer nás oboch roztrhal,“ povedal Demetri so smiechom.

„A stále mám chuť to urobiť. Ako ste mi to mohli vykonať? Veď viete, ako milujem svadby a vy si spravíte tajnú. Stále však trvám na tom, že budete mať ešte jednu,“ povedal nekompromisne. Trošku šialená predstava. Aro – neohrozený vládca a upír, ktorý naháňa hrôzu – má rád svadby. Nikdy som si nemyslela, že je schopný sentimentu, kým som to nevidela na vlastné oči pri opätovnej svadbe Caia a jeho manželky.

„Vy tam máte toho toľko nového a mne to nikto nepovie,“ povedala som naoko urazene. Bola som nesmierne šťastná, že ich všetkých vidím.

„Ty máš čo rozprávať. Keby sme neprišli na oslavu, ani by si nám nepovedala, že si sa premenila a našla si priateľa,“ povedala Jane. Vo Felixovom objatí vyzerala ešte menšia ako obyčajne. Z tváre jej žiarilo toľko šťastia, že som mala pocit, že nahrádza aj elektrinu.

„Sme si kvit, ani vy ste mi nič neplánovali povedať,“ povedala som a žmurkla na ňu.

„Malo to byť prekvapenie,“ povedala smutne Giana.

„Ja viem, Giana. A je to prekvapenie. Veľmi milé prekvapenie,“ povedala som a usmiala sa na nich. Edward mal hlavu opranú o moju. Cítila som ako sa usmieva. Keď som bola šťastná, bol šťastný aj on. A samozrejme aj naopak. Ak bol šťastný on, ani ja som nemohla byť na tom ináč.

„Nový image ti pristane,“ zasmiala sa Heidi. Nový image? Aha jasné asi myslí vlasy.

„Ďakujem, ale to patrí k životu víly,“ povedala som dvojzmyselne. Edward sa mi zasmial do ucha.

„K životu?“ spýtala sa popletene Giana a gúľala na mňa očami. Ticho som sa zachichotala.

„Je to znak puta medzi vílou a jej životnou láskou,“ povedala som a nežne sa usmiala na svoje šťastie. Edward mi s láskou pozeral do očí.

„Predpokladám, že ťa to spojilo s Edwardom,“ povedal Aro. Ale len ako strohé konštatovanie, nie ako otázku. Mal pravdu a vedel to. Len som prikývla.

„A kedy vás to spojilo?“ spýtala sa zvedavo Jane. Keď som si spomenula, pri akej udalosti sa to stalo, začervenala som sa. Moje červenanie už nebolo také výrazné, ale stále ho bolo vidno. Všetci asi pochopili, keďže sa začali smiať. Očervenela som ešte viac. Bola som snáď červená až na zadku.

Edward ma pobozkal na krk. Usmiala som sa na neho. A vtedy som si na niečo spomenula. Edward hovoril, že oni vedeli o Vicky. Vedeli, ale mňa obišli a ani mi nedali vedieť. Keby neprišla mama, ani by som nevedela, že sa vrátila a skúša to znova.

„Ale dosť o mne. Zaujímalo by ma prečo ste mi nepovedali o Victorii. Išla predsa po mne,“ povedala som a Edward si ma ešte viac pritúlil a úplne stuhol. Aj ostatní boli napätí. Nakoniec prehovoril Aro, a bolo na ňom vidno, že mu vôbec nie je príjemné, že o tom viem.

„Nemala si o tom vedieť. Kto ti to povedal?“ povedal s jasnou výčitkou v hlase a zamračil sa na Edwarda.

„Keby neprišla moja mama, doteraz by som nevedela o tom, že sa vrátila,“ povedala som nahnevane. Edward stuhol ešte viac. Ani sa mu nečudujem. Aj ja som bola pekne napätá, keď som si spomenula na deň, keď som sa o neho takmer pripravila.

„Kde je vlastne teraz?“ spýtal sa zvedavo. Teraz som stuhla ja. Edward mi šúchal ramená.

„Neboj sa, mi sa o ňu postaráme,“ povedal Demetri, keď si moju reakciu vysvetlil po svojom.

„Už nemusíte,“ povedala som potichučky. Edward ma ešte silnejšie objal. Nemohla som síce skoro dýchať, ale cítila som sa istejšia. Vďačne som sa na neho usmiala. Ja ho proste milujem a na tom sa nikdy nič nezmení.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa zdesene Giana. Na všetkých tvárach bol šok, na niektorých dokonca zdesenie.

„Dotknite sa a uvidíte,“ zašepkala som. Chvíľu vyzerali, akoby zvažovali moje duševné zdravie, ale nakoniec to spravili. Potom som im ukázala svoje spomienky. Rovnako ako predtým Edwardovi a ostatným Cullenovcom. Už sa mi to ovládalo ľahšie, ale aj tak som si musela dávať veľký pozor.

Keď som im prehrala ako som sa dotkla svetla, všetci súčasne zalapali po dychu.

„Rain! Čo si sa zbláznila?! Mohla si zomrieť!“ kričala na mňa Heidi. Niekedy sa správa ako matka.

„Ja som zomrela. Na pár sekúnd som bola mŕtva. Nebyť Rose, už by som tu dnes nesedela,“ povedala som zúfalo a snažila sa upokojiť, ale nedarilo sa mi to. Už len vedomie, že by som sa o nich pripravila. O celú rodinu, o Edwarda. Už len to ma strašilo viac ako hocaká nočná mora.

„Ty si trdlo, Rain. Niekedy ma tvoje zmýšľanie vážne udivuje,“ povedala nahnevane Giana. Takto sa na mňa hnevala, aj keď bola ešte človek. Keď sa hnevala bola strašne zlatučká. Ako malé mačiatko.

Zrazu sa rozleteli dvere a už ma niekto vyhadzoval do vzduchu. Vedela som presne, kto to je a tak som sa začala smiať. Nikdy sa nezmení. Edward začal potichu vrčať, asi sa mu nepáčilo, že ma niekto ukradol z jeho objatia. Alebo žiarlil?

„Laurent, pusť ma na zem!“ pišťala som. Šialenec. Síce sa príliš dobre ešte nepoznáme, ale je to riadne číslo. Kamarát zo všetkými.

„Laurent!“ zakričala na neho s hraným hnevom Irina. To znamená jediné: už prišli všetci Denalijskí.

Zrazu som už nelietala vo vzduchu, ale hovela si v niečom náručí. S istotou som mohla povedať, že to bola Carmen.

„Ahoj, Carmen!“ zaševelila som jej do ucha. V podstate to bola druhá Esme.

„Rain!“ kričali všetci zborovo. To je teda blázinec. Všetkých som ich mala rada. Boli mi takisto rodinou. Ja mám teda obrovskú famíliu.

Porozhliadla som sa po všetkých Denalíjčanoch, ale zarazila som sa. Zdá sa mi to, alebo je ich o dvoch viac? Alebo, že by som videla dvojmo? Zabudla som počítať?

„Buďto som sa zbláznila, ale vás je naozaj o dvoch viac?“ spýtala som sa popletene, keď som sa vrátila do Edwardovho náručia. Tanya a Kate sa začali smiať.

„Je nás viac. Ja a Tanya sme si našli svoje polovičky,“ zašvitorila Kate svojím hláskom. Vyzerá úplne neškodne, ale to len dovtedy kým vám nedá elektrický šok. Je to totiž jej schopnosť.

„Toto je môj Garrett,“ povedala Kate a ukázala na urasteného upíra, ktorý mal červené oči pretkané zlatými žilkami. Takže ďalší polo vegetarián? To snáď ani nie je možné. Garrett sa na mňa milo usmieval a podal mi ruku.

„Som rád, že ťa spoznávam, Rain. Veľa som toho o tebe počul,“

„To je zvláštne. Ja o tebe počujem prvýkrát,“ povedala som a prižmúrila oči na Kate. Len sa zachichotala. Čo ďalšie mi nepovedali?

„A toto je môj Jackson,“ zapišťala Tanya. Vždy bola šialená, ale teraz je asi ešte viac. Normálne toho chlapíka ľutujem. Zarazila som sa však na jeho očiach. Vyzeral aj páchol ako upír, ale trochu mu bilo srdce a mal modré oči. To mi bolo čudné a v polovici pohybu som sa zarazila. Mojej reakcii sa len zasmial.

„Som poloupír, ako ty. Nemusíš sa ma báť,“ povedal a ja som si vydýchla. Opäť sa mi zasmial. Asi ďalší taký ako Emmett. Som presvedčená, že spolu s Laurentom a Emmettom si budú dokonale rozumieť. To teda bude trojica. Ochraňuj nás Pán Boh, ak sa spoja...

Všetci sa začali navzájom predstavovať. Ja som sa oprela o Edwarda a užívala si jeho blízkosť. Zrazu sa mu rozvibroval mobil. Rýchlo ho zodvihol, ale nestihol nič povedať, keď sa z druhej strany ozval nadšený hlas Alice:

„Oslava je pripravená! Môžete už prísť!“


Tak čo? Páčilo sa vám to aspoň trochu?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dážď je predsa super! - 21. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!