Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 9. kapitola

Dakota


Ďalekohľad lásky - 9. kapitolaTáto kapitola bude o niečo kratšia, možno aj trošku nudná, ale je naozaj dôležitá. Po prvé, chcem vám poďakovať za to, čo robíte pre Inku(DarkPassion)... Myslím si, že keby raz(pevne dúfam, že to nik nebude potrebovať:)), ale keby raz niekto mal problém a potreboval trochu "zdvihnúť zo zeme", tak aspoň teraz vidí, koľko ľudí sa tu nájde, čo by stálo za ním, presne, ako teraz aj my za Inkou. Pevne verím, že sme jej týmto pomohli, takže vám skutočne veľmi ďakujem!

A ďalej... ty kks... viete ako je to na hovno, keď už neviem, čo vám mám napísať?:D Proste ste neskutoční, svojimi komentármi mi tak veľmi zlepšujete deň. Som teraz na intráku a pre mňa je to tu ako väzenie, ale keď si čítam vaše komentáre, z toho väzenia utekám a dostávam sa do krásnej krajiny šťastia... Takže, naozaj ĎAKUJEM!

Venované: EBeJinke, DarkPassion, Ronnie, Dorianne, Ivke, Mimi79, Nikki, Paike, Beny, Nothingisimpossible, Blotik, Kixy25, Jarusinke, NeliQ, Rosalie7, Millie Cull, MI_ROSe_LAVE, eMushke, Torenc Cullen, Eve, Eternity, Ashley Greene, Lololke, Victoriiiiii, Elanor, Poppy, Gine, Tanii 4581, TayLoORiSsOoCuTeE, BellaCullenSwan, Anysek, HappyDee, Petronelke, AnnieCullenStefanovic, lucik113, Lettynke, Jaane, Belle007 Daske AliceRenesmeCullen a Mishkaaa! :)

9. kapitola

Myslela som si, že Lucas bol jediný... No očividne som sa zase raz mýlila v spleti osudu, môjho života...

Jonah Jonson - With you

Ráno som sa zobudila vo svojej novej izbe a novej posteli. Takže to znamenalo, že som musela vonku na chudákovi Edwardovi zaspať a potom ma odniesol dnu... no proste zlatíčko... Vstala som z postele a šla sa najprv osprchovať, prezliecť sa, upraviť a usušiť si vlasy. I keď som tu, u Cullenovcov, tak som si ešte nezvykla na to neskoršie vstávanie, vždy som už pred šiestou na nohách. Posadila som sa na posteľ a rozjímala, čo mám ísť urobiť? Esme by ma asi zaškrtila, keby miesto nej urobím raňajky... nechápala som, prečo ju to tak moc baví...

A po dome sa len tak premávať nebudem... Vtom mi na myseľ prišiel Edward. Spí ešte? Zase to prichádzalo... tá neviditeľná sila, ktorá ma ku nemu tak neúprosne ťahala a ktorej sa nedalo vyhnúť... Postavila som sa na nohy, rozhodnutá ísť za ním, ale potom som na chvíľu ostala stáť. Nové zvažovanie či za ním mám ísť, alebo nemám ísť trvalo možno sekundu, ale pre mňa bolo veľmi dôležité... Nebude mu to vadiť? A bude vôbec Edward už hore?

Skutky predčili myšlienky a ja už som stála pre jeho dverami. Nerozhodne som prestupovala na mieste a rozmýšľala... Mám, nemám, mám? Opatrne som otvorila dvere a tíško vstúpila dnu. Poobzerala som sa po izbe. Edward ležal na posteli, na bruchu a kľudne oddychoval, taký krásny... Vstúpila som hlbšie do izby, potrebovala som vidieť jeho kľudnú tvár. Nahla som sa pred neho a tým som sa mu lepšie mohla pozrieť do tváre. Úplne krásne zasnený...

Pomaly som sa napriamila otočila a ticho odchádzala. Položila som ruku na kľúčku, ale biela chladná ruka ma zastavila v ťahu, ktorý som chcela urobiť.

„Bell...“

Jemný šepot mi pošteklil ucho. Otočila som sa a pred sebou videla Edwarda, ktorý na sebe nemal košeľu. Pohľad na jeho vypracované bledé telo ma uväzňoval na mieste a nedával mi nádej, aby som pohla nejakou časťou svojho tela. Priam ma priklincoval svojou blízkosťou, hoci sa vôbec o mňa neopieral.

„Ahoj.“

Odvážila som sa šepnúť po chvíli a zapozerala som sa do jeho prenikavých očí. Rýchlo ma uväznil vo svojom objatí... Chýbalo mi to, hoci nás len noc a spánok delili od posledného stretnutia a objatia... Po chvíli Edward mierne stuhol a pomaly sa odo mňa odklonil.

„Ahoj, prepáč... len, si mi chýbala...“

Priznal sa. Vyzeral ako malý žiačik a ja jeho zlá učiteľka, nad tým som sa musela pousmiať.

„Aj ty mne, preto som tu... Myslela som si, že budeš ešte spať... či ja som ťa zobudila?“

„Nie, nie nezobudila... Nespávam nejako dlho...“

Priznal, vzal ma okolo pásu a priviedol ku posteli. Bez slov sme si obaja ľahli na posteľ. Bolo to, ako keby naše telá medzi sebou komunikovali a robili to isté, pretože hneď, ako sa ku mne Edward aspoň trochu priblížil, urobila som to isté. Jeho tvár som mala len pár centimetrov od seba. Spýtavo som hľadela do jeho zlatých očí, naplnených nežnosťou. Bol taký... iný, zvláštny, ale práve touto zvláštnosťou, bol tak veľmi dokonalý.

Zrazu som započula vrznutie dverí a okamžite sa otočila. Vo dverách stála Eilen a za ňou Haylen. Eilen si dala na ústa ruku a utiekla preč, ale Haylen začala kričať po celej izbe.

„Ako?! Ako si mohla! Ty si už na neho zabudla!!!“

Tíško zavzlykala a ušla preč. Vedela som, koho má presne na mysli, pretože práve tento človek, mi najviac chýbal a najviac ma trápil, až kým neprišiel Edward. Rýchlo som vstala z postele a rozutekala sa za nimi. Počula som ešte Edwarda, ktorý za mnou kričal. Noha ma začala bolestivo páliť, ale ja som musela ísť za mojimi deťmi. Počula som tresnutie vchodových dverí a tak som vedela, že isto išli von.

 

Jeff Buckley - We all fall in love sometimes

Dnes vonku celý deň pršalo, takže bolo všade samé blato. Hneď ako som vyšla von, uvidela som miznúcu Haylen, ako bežala ku lesu.

„Haylen!!!“

Kričala som z plného hrdla, ale hneď ako som videla, že nejaví o mňa záujem, som sa zase za ňou rozbehla. Pomaly, ale isto som ju pred lesom ešte dohnala a otočila prudko na seba. Jej uslzená a bolestivá tvár, mi rozožierala vnútro.

„Nikdy na neho nezabudnem a ani som nezabudla...“

Šepla som a cítila, ako sa mi derú slzy do očí, aj mne chýbal a spomienku na neho, som dlho potlačovala.

„To som videla... zabudla si a raz tak zabudneš aj na nás!“

Skríkla a zase sa rozbehla. Neostávalo mi nič iné, len sa rozbehnúť zase za ňou. Ale ako som bežala, nevšimla som si koreňa, ktorý vytŕčal zo zeme a natiahla sa na ňu, pri čom som bruchom spadla na nejaký kameň. Zaúpela som bolesťou. Vedela som, že to nie je nič vážne, ale tá bolesť ma na chvíľu ochromila a keď som sa zbierala zo zeme, že sa zase za ňou rozbehnem, vykríkla som bolesťou, ktorá mi vystúpila do brucha.

V tej chvíli sa už konečne Haylen otočila a keď ma videla, v akom som stave, rozbehla sa zase za mnou.

„Bell!“

Ozval sa výkrik, ktorý nepatril Haylen, ale Edwardovi. Po chvíli už bol pri mne a dožadoval sa odpovede, na nejakú otázku, ale ja som ho absolútne nepočúvala, len som sa nešťastne dívala na Haylen, stojacu priamo predo mnou.

„Nezabudla som a ani nezabudnem, jeho som milovala, tak presne isto, ako milujem aj vás...“

Šeptala som sťažka, pretože sa mi horšie nadychovalo.

„Prepáč...“

Haylen dopadla na kolená pri mňa a začala mi vzlykať do hrude. Až vtedy som začala počuť zase Edwardov hlas.

„Bell! Sakra, Bell, počuješ ma?! Čo ti je?!!!“

Ticho som sa na neho otočila  a pohladila ho po tvári.

„Všetko v poriadku, len som sa zakopla a spadla... nič to nie je.“

Hladila som moju malú Haylen po vláskoch a Edward ma zase jemne objímal.

„Poď, ideme do vnútra, prechladli by sme tu...“

Šepla som Haylen a tá pomaly vstala. So mnou to bolo ťažšie. Chcela som vstať, ale chodila by som stále predklonená a tak ma Edward zase vzal na ruky. Hoci to dosť bolelo, ale prežila som už aj horšie. Položil ma ku sebe do izby a ja som sa schúlila do kĺbka. Haylen a Eilen sa mi zase prišli ospravedlňovať, ale Edward ich po chvíli vyhnal, že sa potrebuje so mnou porozprávať.

„Bell, ja ťa vezmem z toho odporného domu a ty aj keď si tu, si nedávaš na seba pozor... Prečo mi to robíš?“

Pýtal sa ma smutne a pri tom na mňa upieral svoj krásny psí pohľad.

„Budem sa snažiť napraviť.“

Šepla som a jemne mu zase dlaňou prešla po tej smutnej tvári, ktorá sa pri dotyku roztiahla do krásneho úsmevu. Zachytil moju ruku do svojej, preplietol zase naše prsty a venoval mi malú pusu na ruku. Vďaka ti za všetko... Edward Cullen...

10. kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 9. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!