Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďakujem za všetko - 12. kapitola

hhg


Ďakujem za všetko - 12. kapitolaDobre, takže... táto kapitola je trochu iná, ako tie doteraz. Surovejšia a skutočnejšia, pretože práve takéto veci sa denne vo svete dejú. Možno je to hnusné, ale je to tak. Darien si pozrie DVD od Sebastiana a podotýkam, že to nie je nič pre slabé žalúdky.

Pohľad mi padol na DVD ležiace vedľa mňa. Presne som vedel, čo ma na ňom čaká. Asi na sekundu som zaváhal. Zdvihol som ho zo zeme a hľadel naň, ako by som mohol pohľadom zmeniť jeho obsah. Ako by som sa potreboval ešte viac mučiť... viac bolesti do môjho už aj tak dosť strápeného srdca. Vstal som, vložil DVD do prehrávača a ako masochista čakal na ďalší úder bičom... 

Na obrazovke sa najprv objavilo len čiernobiele zrnenie. Zhlboka som sa nadýchol. Možno som sa tak chcel pripraviť na to, čo malo prísť. Všetko vo mne sa bránilo. Nechcel som to pozerať. Nechcel som hľadieť na jeho skurvený ksicht a už vôbec nie na to, ako bude jej bude ubližovať. Nechcel som to. Hrať sa na silného. Predstierať, že to všetko zvládam a zvládnem. Dobre som vedel, čo to so mnou spraví. Kurva! Ešte som nič nevidel a už teraz ma úplne pohlcovalo zúfalstvo zmixované s nezadržateľným desom a obrovskou nenávisťou do odporného kokteilu. Darien srdcervúco plakal, Dark sa pripravoval na pomalé a premyslené mučenie a následnú vraždu a moje vnútorné JA sa bezbranne krčilo v rohu so zvesenou hlavou odmietajúc sa čo i len pozrieť na to, čo sa okolo neho dialo. Vo vnútri som bol úplne rozsekaný, rozbitý na malé kúsky. Vedel som, že sa už nikdy nedám dokopy. Nikdy už nebudem tým rovnakým Darienom, ako pre pár dňami – teda nie, že by som bol predtým normálny, ale aspoň čiastočne som sa snažil fungovať. Teraz, keď už nemám pri sebe Myu, kto ma udrží pokope? Presne som vedel, čo ma čaká a aj čo to vyvolá. A predsa som tam sedel a neurobil nič, aby som to zvrátil.

Zrnenie prestalo a ja som odrazu hľadel do skurvenej tváre toho bastarda. Stále rovnaké mastné blonďavé vlasy v prameňoch  mu padajúce do ksichtu, šedé pichľavé oči, hranatá tvár s výrazným nosom a neustále nakrčené čelo – Sebastian. Nikdy som nepochopil, čo na ňom Mya videla.

„Funguje to? Áno? Skvelé,“ hystericky sa zasmial do kamery.

Ak by vo mne stále niečo verilo, že to všetko ten skurvysyn robí s chladnou hlavou, tak práve ten smiech by mi potvrdil, že je úplne mimo. Sebastian, ktorého som poznal, bol chladnokrvný bastard, ktorý sa nikdy nenechal ovládnuť emóciami. Zasrané hovado s dokonale premyslenými a vykalkulovanými plánmi, úplný opak tohto nestabilného slabošského debila na obrazovke. Vždy som vedel, že to nemá v hlave v poriadku. Kurva! Mal som ho zastreliť už dávno!

„Takže, milý Darien. Toto video je špeciálne pre teba. Je to vrchol mojej filmovej kariéry,“  znovu sa zasmial, ako by povedal niečo úžasne vtipné. Zabil by som ho už len za ten jeho prijebaný výraz. „Dúfam, že si to užiješ rovnako, ako to mám v pláne si užiť ja. Ach,“ teatrálne si povzdychol. „Asi by som ti mal predstaviť hlavnú hrdinku.“

Kamera sa od neho odvrátila a ja som spoznal staré skladisko, kde sme našli Myu. Steny boli ošarpané rovnako, ako som si pamätal. Kamera sa pomaly približovala k starej zhrdzavenej posteli, na ktorú som ani v snoch nedokázal zabudnúť. Najprv bolo vidieť len nohy, doširoka rozkročené a priviazané povrazmi k rámu postele.

„No, čo povieš na našu malú kurvičku. Tie nohy sú priam ukážkové,“ chechtal sa Sebastian a postupoval kamerou vyššie.

Na Myiných nohách bolo oveľa menej rán a modrín, ako keď sme ju našli. Toto video muselo byť ešte z rána, keď ju uniesol. Nechcel som si predstavovať, čo ma na obrazovke ešte všetko čaká, ale tie obrazy mi samé naskakovali do hlavy. Mya mala na sebe stále spodné prádlo a ako kamera postupovala, všimol som si tú veľkú ranu na boku. Takže som mal pravdu. Toto jej urobil v mojej posteli. Presne v tej posteli, kde sme sa niekoľkokrát milovali. Kde som je nespočetne krát v noci vyznal lásku. Ten sukin syn! Zničil všetky tie krásne spomienky. Jediným švihom ruky ich poslal do zabudnutia a nahradil ich odpornou krvavou stopou zanechávajúcou v mojom vnútri desivú nehojacu sa ranu. Ako išla kamera vyššie, mohol som sledovať niekoľko menších modrín na rukách a ramenách. Avšak tieto zábery boli nič oproti tomu, čo malo prísť. Myine ústa boli previazané akousi nechutnou handrou a jediný pohľad do jej vystrašených očí ma položil. Srdce sa rozbehlo šialeným tempom snažiac sa vystreliť mi z hrude a udusiť v ňom tak všetku tú strašnú bolesť, ktorá ho zvierala. V ústach som mal Saharu a ten odporný pocit drbnúť si pohár niečoho vysoko percentného a zvyšoval priamo úmerne každému Myinému nádychu.

„Tak sa na ňu pozrime. Naša hlavná hviezda – Mya,“ prehlásil priam divadelným hlasom. Už mu chýbali len fanfáry.

Priblížil kameru k jej tvári. Aj napriek tomu strachu som v jej očiach videl ešte niečo – odhodlanie. Vieru, nádej, odvahu nenechať sa zlomiť. Vždy bola tak silná. Trhalo ma vidieť ju tak smelú a vedieť, čo z toho všetkého odhodlania napokon zostalo. Ani to, že nakoniec prežila, mi nemohlo uľaviť od tej bezmocnosti a sebaobviňovania. Ja som za to mohol. Ja som bol za všetko zodpovedný. To ja som ho dostal do basy. Mne sa chcel pomstiť. Pre mňa si prišiel. Mne chcel ublížiť a napokon to bola ona, kto to schytal. Kto trpel. Vina, obrovská vina spaľovala moje útroby, živila sa na mojom zlyhaní, aby ma mohla napokon celého pohltiť.

„Usmej sa do kamery a zakývaj Darienovi.“

Mya sa prudko pohmýrila a niečo zamrmlala. Cez tú handru som však nevedel rozoznať, čo sa snažila povedať.  Naťahovala ruky, ako by sa chcela zbaviť tých pút. No nemala šancu ich uvoľniť. Aj mne trvalo nejaký čas, kým som ich rozplietol. Strašne to bolelo ju takto vidieť. Síce som vedel, že už je v relatívnom bezpečí, ale ani to nemohlo zmenšiť tú bolesť.

„Kurva, povedal som ti, aby si sa usmiala do kamery!“ skríkol nepríčetne Sebastian a opakom ruky ju prudko udrel do tváre.

Myinou hlavou trhlo a mnou tiež. Bolo to, ako by cítil to, čo ona. Keby bola tá možnosť, v sekunde si to s ňou vymením. Urobil by som čokoľvek, aby som zabránil tomu, na čo som teraz museľ hľadieť. Čo ona musela prežiť. Mal som to byť ja a nie ona, kto mal trpieť.

Kamera sa zatriasla. Keď za obraz znovu zaostril, na handre v kútiku pery som zbadal krv. V tej chvíli som sa chcel rozbehnúť a zabiť toho bastarda, že si vôbec dovolil na ňu siahnuť. Pomaly ho mučiť. Rovnako, ako on mučil Myu. Ranu za ranou, rezať, bodať, rozštvrtiť jeho skurvené telo a pohodiť tie rozorvané kusy na smetisko. Cintorín bol na neho príliš dôstojný. Sviňa ako on si nič také kultúrne nezaslúžila. Pohádzať zakrvavené kusy tela medzi odpadky a nechať ich rozorvať divými psami. Taký osud som pre neho pripravil. Nezaslúžil si nič menej za to všetko, čo spôsobil. Vedel som o desiatkach spôsobov mučenia, ktoré som mal v pláne na ňom vyskúšať. Dark potešene tlieskal rukami. V očiach mu žiarivo svietili radostné plamienky. Tešil sa na to, čo príde. Tešil sa na krv a smrť. Za každú ranu, ktorú dostala, plánoval vrátiť desať tomu skurvysynovi.

„Tak už konečne pozdrav, ty sfetovaná štetka!“ kričal na ňu.

Mya sa znovu pohmýrila a niečo zamumlala, za čo si vyslúžila ďalšiu facku. Kurva! Všetko vo mne túžilo po jeho krvi. Mučiť, zmrzačiť, zabiť.

„Ach, aký som ja len nevšímavý. Hlboko sa ospravedlňujem. Takto by sme Dariena predsa nemohli pekne pozdraviť. Však Darien?“ úlisne predniesol svoje psychopatickú verziu ospravedlnenia.

Kamera sa vzdialila, ale nie príliš ďaleko. Stále som mohol vidieť do Myinej tváre, hoci teraz som už videl aj skoro celý jej trup. Obraz bol ostrý a kamera sa nehýbala. Spomenul som si na starú vysokú škatuľu neďaleko postele. Ten záber tomu zodpovedal. Sebastian ju musel položiť tam. Hneď sa mi to aj potvrdilo, pretože sa ten jeho prašivý ksicht objavil v zábere. Podišiel k Myi a v ruke držal veľký mäsiarsky nôž. Moje útroby sa zvraštili do malej beztvarej trasúcej sa hromady. Sebastian pomaly prechádzal nožom po jej bruchu zanechávajúc na ňom tenkú krvavú stopu.

„Aké krásne umelecké dielo,“ povzdychol si a prstami nasledoval nôž, rozmazávajúc krv po Myinom tele.

Mya sa ani nepohla. Nemohol som vedieť, čo sa v nej odohrávalo. Ale mohol som si to ľahko domyslieť. Musela vedieť, že ak by sa čo i len pohla, ten skurvysyn by ju bez akýchkoľvek výčitiek svedomia zabil. Nevidel som jej do očí, lebo uprene sledovala jeho počínanie. Nôž sa zastavil o čiernu krajkovú podprsenku.

„Ale, ale, čo nám to tu prekáža? Asi by som sa toho mal zbaviť, čo povieš Darien? Súhlasíš, však? Už som pomaly aj zabudol, aké výstavné kozy sa tam skrývajú. Mal by som si to pripomenúť,“ povedal, otočil nôž a jediným šmahom prerezal tú čiernu vec, ktorá dávala Myi aspoň zdanie dôstojnosti.

Pomedzi prsia stiekol ďalší pramienok krvi.

Zabijem ho, zabijem! opakoval som si v hlave ako mantru. Sotva som si uvedomoval, že sa celý trasiem a nevedomky sa kníšem dopredu a dozadu v pravidelných intervaloch. Malá časť mojej mysle o tom niekde v hĺbke vedela, ale neurobil som nič, aby som to zastavil. S očami dokorán som hľadel na obrazovku a nedokázal odvrátiť hlavu. To psychopatické hovado sa len šialene smialo. Nôž položil vedľa Myinej hlavy. Na konci čepele sa tiahla tmavočervená stopa.

„Áno, presne také si ich pamätám,“ povedal, keď odhrnul prerezané košíky a odhalil tak Myine prsia.

Mya sa začala prudko mykať, ako by mu mohla zabrániť v čomkoľvek, čo mal v úmysle.

„Spomínaš si na to, ako si ma prosila, aby som sa ti medzi ne urobil? Škemrala, aby som sa ti na ne vystriekal. Ach. To boli krásne časy, však Mya? Normálne mám chuť si to zopakovať. Čo ty na to?“ pozrel sa na Myu, ako by sa jej pýtal, čo si dá na obed a potom jej surovo stlačil rukami prsia k sebe.

Mya privrela oči a znovu sa pomykala. Spod handry sa ozývalo nepretržité mrmlanie.

„Páči sa ti to však? Ako za starých čias. Čo povieš, Darien? Tiež si sa s ňou takto zabával?“

Divoko stláčal Myine prsia a štípal ju do bradaviek. Mya sa šklbala v snahe uniknúť pred jeho rukami. Nezvládal som to. Hruď sa mi zdvíhala až v príliš rýchlo sa opakujúcich nádychoch. Nechty som mal hlboko zaborené do dlaní, ktoré som zvieral v päste. Niečo mokré mi stekalo po rukách, no sotva som to vnímal. Tak strašne to bolelo – vidieť ju takto, nemôcť jej podať pomocnú ruku, vedieť, že sa to všetko stalo. Nemôcť vrátiť späť ten okamih, keď som v to ráno odišiel z domu. Ako by sa ten Sebastianov nôž zabáral do môjho vnútra – do srdca. Bodal – zas a znovu. Neustále vnáral žiarivé ostrie do mojich útrob, tešiac sa z mojej bolesti. Chcel som utiecť. Od toho, čo sa odohrávalo na obrazovke. Od tej skurvenej reality. Vedomosti, že to všetko sa už odohralo. Nemohúcny a slabý. Nezvrátiteľnosť tých skutkov ma ovíjala svojimi chápadlami a ponárala do bezbrehej bolesti. Tak strašne som túžil uniknúť. Od všetkého. No aj tak som len sedel, občas žmurknúc pomedzi tie desivé obrazy a naďalej som zostával skoro nehybný. Zahĺbený do scény pred sebou. Neurobil som nič, aby som unikol.

„Ale, ale. Nebodaj by si chcela niečo povedať, Mya? Čo povieš, Darien?“ otočil sa do kamery. „Asi by sme mali tejto malej kurvičke umožniť povedať zopár slov. Možno to budú jej posledné,“ zasmial sa nepríčetným šialeným smiechom. Bastard!

 Načiahol sa po nôž a jedným rýchlym pohybom prerezal špinavú handru, ktorou mala zapchaté ústa.

„Ty skurvený hajzel,“ skríkla Mya hneď, ako sa jej ústa uvoľnili, za čo si vyslúžila ďalšiu facku.

„Drž hubu,“ sykol Sebastiana, pritlačil ruku na jej hrdlo a zovrel.

Bol som si istý, že sa kurevsky bála. Natoľko som ju za tie roky poznal. Ten strach som z nej priam mohol cítiť, ale na tvári sa jej neobjavil ani náznak toho, čo ju muselo rozožierať zvnútra. Pohŕdavo hľadela na toho skurvysyna, zatiaľ, čo jej po líci stekal pramienok krvi.

„Naser si, ty úbohá karikatúra chlapa!“ napľula mu do tváre.

Sebastian neváhal. Zdrapol ju rukou za vlasy a hlavu jej vyvrátil do neprirodzenej a bolestivej polohy. V kútiku jej oka som zahliadol osamelú slzu, no navonok si držala dokonalú tvár pokrového hráča. Odhodlanie nedať sa zlomiť v jej očiach žiarilo. Musel som ju aj napriek všetkému obdivovať. Bola tak silná. Oveľa silnejšia ako JA. Aj ako Darien, ktorý sa už dávno poddal tomu zúfalstvu, ktoré ho požieralo. Dark ako jediný stále odolával.

„Darien, Darien, akosi pri tebe zdivela,“ pokrútil nesúhlasne hlavou. „Ja ti ešte len ukážem, kto je úbohá karikatúra chlapa,“ sykol.

Nečakal som to. Alebo možno aj áno, ale stále som dúfal, že sa to nestalo. Mya to pochopila hneď. Prudko začala sebou šklbať, len aby tomu unikla. Sebastian si zatiaľ rozopol zips na špinavých nohaviciach a vyliezol na posteľ medzi je rozkročené nohy.

„Ty zasraný skurvysyn. Neopováž sa!“ kričala a pri tom sa snažila zabrániť mu v jeho úmysle.

No nemala ani najmenšiu šancu.

„Povedal som ti, aby si držala hubu! Teraz ti ukážem, ako vyzerá poriadny chlap. Zdá sa, že si na to akosi rýchlo zabudla,“ sykol a vytiahol svojho skurveného vtáka. Dark už plánoval ako mu ho urve aj s guľami.

Bolo mi z toho na vracanie. Môj žalúdok urobil dva úhľadné premety dozadu s otočkou a akútne hrozilo, že pokrstím tmavú drvenú podlahu Esminými lievancami.

„Tak sa na to pozri, kurva! Takto vyzerá chlap!“ vrieskal.

Opustil priestor medzi jej nohami a ja som si na stotinu sekundy vydýchol, až pokiaľ sa nepresunul s tým zasraným vtákom pri jej tvár.

„Tak sa pozri!“ skríkol a začal si ho pre ňou honiť.

Naplo ma. Mya ho obdarila jedným pohŕdavým pohľadom a otočila hlavu na druhú stranu.

„Ty špinavá kurva! Povedal som ti, aby si sa pozerala!“ kričal a jeho hlas sa odrážal od okolitých stien.

Ten bastard dobre vedel, prečo si vybral také odľahlé miesto. Zatiaľ čo si ho stále jednou rukou honil, prsty druhej zahákol do Myinej sánky a silou ju prinútil otočiť hlavu jeho smerom.

„Cucaj!“ prikázal a nasmeroval svojho vtáka k jej perám.

Keď sa mi dostane do rúk, tak ho rozjebem! prisahal som si už neviem koľký krát.

Mya držala pery tuho zovreté ignorujúc jeho príkaz, za čo si vyslúžila ďalšiu facku. Ani to ju však nezlomilo a znovu na neho odhodlane pohliadla. Sebastianovi sa podarilo pomedzi jej pery prepchať jeden prst, no Mya neváhala a celou silou ho stihla pomedzi zuby.

„Ty prašivá suka!“ reval a jeho rev sa rozliehal celým skladiskom.

Keď sa mu podarilo si ho vyslobodiť, Mya schytala ďalšiu facku a z úst jej vytryskla krv. Začala kašľať. Ďalšia krv jej stiekla po líci.

„Toto si nemala robiť,“ zavrčal Sebastian a presunul sa naspäť medzi jej nohy.

„Pojeb... sa!“ zakašlala a ústa povytiahla do niečoho, čo malo asi značiť úsmev.

Tak veľmi som ju chcel ušetriť od toho, čo malo nevyhnutne prísť. Keby to len šlo. Dal by som za to čokoľvek. Nič proti tomu nemalo cenu. Všetko bolo zbytočné. Len ak by toto nemusela prežiť.

„Ty štetka, teraz uvidíš!“ sykol, uchopil toho skurveného vtáka a kolenami jej ešte na širšie roztiahol nohy.

Bez jediného slova ho do nej narval. Myi vyhŕkli slzy a mne tiež.

„Ten bastard!“ ozvalo sa zavrčanie a skôr než som vôbec zaregistrovať, čo sa deje, preletela okolo mňa tmavá šmuha a ja som už len videl zbytky DVD prehrávača roztrieštené pri protiľahlej stene. „Zabijem ho! Rozštvrtím, rozcupujem na drobné kúsky! Hajzel! Ako len... sakra!“ kričal a päsťou uderil do steny, až sa preboril do vedľajšej izby. Emmett.

Len som na neho hľadel a nezmohol sa na nič. Bol som tak v šoku z toho, čo som videl na obrazovke, že som sa ani nepohol. V mysli sa mi stále odvíjal ten film, ktorý Emmett tak nešetrne prerušil. Videl som to pred sebou, ako keby sa to odohrávalo v tejto izbe. Myine oči plné sĺz a toho skurvysyna, ako sa na nej odbavuje. Každým jeho pohybom jej telo nadskakovalo a do mňa sa zabárali ďalšie a ďalšie ostré ihly. Ja som za to všetko mohol. On sa na nej odbavoval, ale ja som bol ten, kto mohol za to, že k tomu vôbec došlo. Na jej tvári som videl, že na mňa čakala. Verila, že ju prídem zachrániť. Že ju dostanem z toho pekla, vyrvem ju z jeho spárov a ja som žalostne sklamal. Nedokázal som ju ochrániť. Moja vina. Som zasraný bastard a som vinný!

V tom okamihu prišlo to, čomu som sa tak dlho bránil. Môj žalúdok ten nápor nezvládol. Vyskočil som a len tak, tak dobehol do kúpeľne, kde som do záchodu vyvrátil jeho obsah. Aj keď vo mne už z Esminých raňajok nič nezostalo, kŕče neprestávali. Dokázal som sa len zvaliť vedľa záchodu a hlavu zvesiť pomedzi kolená. Tie obrazy som z hlavy aj tak vymazať nedokázal. Stále som to videl. No teraz si moja myseľ vytvorila ešte jeden vlastný, kde sa Mya na mňa otočila a neprestajne opakovala: „Si vinný!“ A ja som bol. Nechal som ju to dookola opakovať. Srdce si stále išlo šialeným tempom a jeden krátky rýchly nádych striedal výdych s rovnakou intenzitou. Plakal som. Horúce slzy mi ako stužky lávy stekali po lícach – pálili, štípali, zanechávajúc po sebe spálenú cestu. Vítal som tú bolesť. Zaslúžil som si oveľa viac. Zaslúžil som si smrť, ale bol tu niekto, kto si ju zaslúžil viac ako ja – ten skurvysyn Sebastian.

„Si v poriadku?“

„Nie,“ hlesol som, ale hlavu som nezdvihol.

Počul som ako sa Emmettove mohutné telo zvalilo vedľa mňa. Mlčal. Ani ja som nemal potrebu hovoriť. Oddával som sa sebaobviňovaniu a v mysli si prehrával každú ranu, každú modrinu na Myinom tele, za ktorú som mohol.

„Zabijem ho, keď sa objaví,“ prehovoril po nejakej dobe Emmett.

„Nie,“ odvetil som jednoducho.

„Ale...“

„Nie! Je len môj,“ zavrčal som a po prvýkrát od príchodu do kúpeľne som zdvihol hlavu. „Ten bastard si odserie každú modrinu, ktorú jej urobil, každú ranu. Bude ma ešte prosiť, aby som ho zajebal – zasraná špina!“ buchol som päsťou do podlahy.

Konečne sa obrazy v mojej hlave zmenili. Dark sa prihlásil o slovo. Už som nevidel Myu, ale len toho skurvysyna zvíjajúceho sa na zemi od bolesti a Darka, ako sa nad ním s nožom skláňa a ufikáva mu toho prašivého vtáka. Sebastian bude ešte ľutovať ten deň, keď sa rozhodol mi ublížiť. Jej ublížiť. Teraz si myslí, že je na koni. Kokot! Ani netuší, ako veľmi sa pletie. Nikdy som nežiadal o pomoc – pre seba. Pokiaľ však išlo o Myu – tak by som zapredal dušu aj diablovi, len aby som jej pomohol. A táto rodina - aj napriek ich podstate - sa rozhodla mi pomocnú ruku podať bez toho, aby od toho niečo očakávala. Nikdy som nestretol niekoho tak nezištného a láskavého ako bola Esme. A práve preto to mal ten hajzel zrátané skôr, ako sa vôbec rozhodol ma dostať cez Esme. Pri nej – na rozdiel od Myi – som mohol byť pokojný. Sebastian jej nikdy nemohol ublížiť. Vyzerala krehko, no pokojne by ho dala dolu a ani by sa pri tom nezapotila. Stačilo čakať a ja som sa rozhodol byť trpezlivý. Ten bastard dostane to, čo si zaslúži a jeho vták tiež. Dark sa posmešne usmieval, moje vnútorné JA sa pomaly uvoľňovalo zo skrčeného postoja v kúte a Darien sa potreboval napiť. A na džús rozhodne nemyslel.

„Emmett,“ otočil som sa na neho.

Podvihol obočie a čakal, čo zo mňa vylezie.

„Dostaneme ho!“ presvedčivo som zahlásil a vyštveral sa na nohy.

Emmett sa smutne pousmial a nasledoval ma.

„Dostaneme,“ pritakal.

„A teraz mi povedz, že tu kurva máte niečo vysoko percentné,“ nadhodil som a dúfal v kladnú odpoveď.

„Myslím, že Carlisle má nejaký lieh v pracovni,“ povedal s úplne vážnou tvárou a ja som napriek všetkým tým skurveným skutočnostiam nedokázal udržať vážnu tvár.

„Chlape, ty si hovado,“ zasmial som sa a pokrútil hlavou.

Vyšiel som z kúpeľne a dúfal, že dolu niečo nájdem.

„Aha, ty si myslel alkohol?“ prehovoril za mojím chrbtom vo chvíli, keď som vychádzal z dverí.

„Bingo!“

„Myslím, že Carlisle má nejaké fľaše v pracovni. Od pacientov čo podostával. Ale... vole... myslíš, že je to dobrý nápad? Vieš, po tom všetkom, čo máš za sebou...“ nechal vetu vyznieť dostratena.

„Nie! Je to totálne prijebaný nápad. Takže, kde to nájdem?“

„Ukážem ti,“ povedal a obehol ma.

V obývačke sedela v kresle Esme a vedľa nej na pohovke Edward a Renesmee. Všetci sa na mňa súcitne pozreli, keď som sa objavil na schodoch, no ani jeden z nich ma nezastavil, hoci museli všetko počuť. Prekvapilo ma, že ani Esme neprotestovala. Musela vedieť, že to, čo mám v pláne, je totálna kravina. Liečený alkoholik sa proste nezoberie a nejde sa ožrať. Obvykle sa dokonca vyhýba aj rumovým pralinkám, či hroznovej šťave. Všetkému, čo by mohlo čo i len vzdialene pripomínať chlast. Ale ja som to proste potreboval. Nemohol som s istotou tvrdiť, že do toho znovu nezletím. Že mi bude stačiť, keď sa ožeriem a potom už budem sekať dobrotu. Práve teraz som bol v stave, keď som zodpovedne nemohol tvrdiť nič. Jedine to, že si to Sebastian odserie, ale to už nebolo len tvrdenie. To bol fakt, ktorému už chýbala iba tá jasná realizácia. Vošli sme do doktorovej pracovne. Emmett sa zastavil pri jednej komode. Otvoril dvierka a ja som zostal v úžase hľadieť na asi dvadsať fliaš prvotriedneho chlastu. Pre alkoholika – nebo. Pre liečeného alkoholika – učinené peklo. Pre mňa – spása.

„Vyber si,“ kývol plecami a ustúpil.

Chytil som prvú známejšiu fľašu a s úsmevom ju otvoril. Hneď sa predo mnou objavil pohár. Vďačne som sa na Emmetta usmial. Nalial som tú jantárovú tekutinu do pohára a labužnícky si usrkol. Jack chutil presne tak dobre, ako som si pamätal – ak nie ešte lepšie. Zvalil som sa do kresla s pohárom v ruke a fľašu som položil na stolík pred seba. Nečakalo ma nebo, možno peklo, ale rozhodne to bola cesta do zabudnutia.

A ja som aspoň na chvíľu zabudnúť chcel. Na všetko.

------------------------------------------------------------------------------------------

 

Pokiaľ ste sa dostali na koniec, tak vás úprimne obdivujem. Mne osobne bolo zle, keď som to písala. Nikomu by som nepriala to, čo si musela Mya prežiť a tiež sa musím priznať, že túto kapitolu som v časovom rozmedzí písala najdlhšie zo všetkých, ktoré som kedy napísala a to mala len niečo okolo 3500 slov. No ja aj napriek všetkému dúfam, že sa vám páčila - teda v rámci možností. Komentár rozhodne poteší, aj keď viem, že mi trvalo strašne dlho, kým som ju pridala, preto dúfam, že ju ešte niekto číta.

NeliQ 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďakujem za všetko - 12. kapitola:

 1
7. Beny
12.12.2012 [21:24]

BenyANO, uz ma osvietilo a preto dopisujem, z: TY si predurcena pisat o extremoch." Toto je to, co som nevedela pri pisani komentaru opisat. Tlacilo sa mi to na jazyk a nevedela som to sformulovat spravne. Nie tvoja salky kavy, ale tvoj extrem je to, co je spravne pomenovanie Emoticon

6. Beny
12.12.2012 [21:00]

BenyHned na zaciatok pisem k perexu. Som stastna za zivot aky mam, lebo realita je taka kurv*!!!

Boze, ja nechcem napisat, ze je to tvoja salka kavy, lebo to vyznie uplne na koko* a nikdy to nebude v tom zmysle slova spravne, ale proste... ten opis, tie pocity, to vsetko. Ja som Ti pisala stale, ze Ty si autor a daj tam, co uznas za vhodne. Ja som TI VERILA. Velmi som sa obavala, co bude so mnou po precitani tejto kapitolky este skor, ako som ju zacala citat, pretoze som mala predstavu, co tam das. A ja dakujem, ze iba aku taku predstavu, lebo toto uz len napisat a predstavovat si, ako by to malo prebiehat je tak... demotivujuce, negativne a pesimisticke, ze ja Ti vzdavam taku megapoklonu... OMG Nelinka. Jednoducho povedane, ze ja si vzdy hovorim, ze mozem byt stastna a vdacna (a to si pomysli kazdy, kto precita tuto kapcu) za zivot aky mam, a pri tejto kapitole to do mna tak jeblo, ako rozbehnute lietatlo, ze toto chcelo „breath in a breath out“...

Ja som sa to snazila citat tak rychlo ako som vedela, ako keby to malo pomoct tomu vsetkemu, im dvom, celej poviedke. Zmolila som si stale ruky dokola a tie zimomriavky, co mi behali cez cele telo a vsetko...

Ja tak strasne dakujem Emmetovi, ako keby mi daroval najkrajsi darcek na svete. Pretoze v tom momente som sa aj ja odtrhla od obrazovky a hltala dych, a uplne v soku, a s trasucimi sa rukami som sa postavila a musela si dat prestavku.

Teraz je zo mna uplny terorista. V tomto okamihu Sebastian bude tak trpiet, aby prosil nech ho uz Dark zabije. RPOSIM Emoticon. Joj, normalne by som vzala tupy noz a postupne mu vyrezavala kozu po CM kusockoch. Este teraz sa trasiem od jedu. Veru zniesla by som snad aj po vcerajsku nieco nadmieru percentneho.

Nelinka... TOTO: „Pre alkoholika – nebo. Pre liečeného alkoholika – učinené peklo. Pre mňa – spása.“ ma donutilo byt uplne v pic* a usmiat sa na monitor napriek tomu, co som prave precitala. Ja s teba dostanem zastavu srdca jedneho osudneho dna. Ty vies tak napisat a ukoncit kapitolu, ze radsej si ani nejdem merat tlak.

PROSIM, TENTO CELY KOMENTAR NEVNIMAJ AKO NEGATIVNY K TVOJMU PISANIU, LEBO KED HO CITAM PO SEBE, TAK NA MNA PRIAM KRICI NEGATIVZMOM. TEN NEGATIVZMUS NEPATRI TOMU, CO SA V NEJ STALO, CO SOM PRECITALA.

JE TO POZITIVNY KOMENTAR, LEBO TOTO VSETKO JE PROSTE O UZASNEJ SCHOPNOSTI DAT NIECO TAKETO DO WORDU.

Ako este teraz som riadne v pic* s toho!!! Idem...

WOW ZA VYKON Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. culinka
12.12.2012 [18:28]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon uzasne ale smutne. ale hrozne krasa. perfektne. mam rada tvoje poviedky a dnes mam vianoce vysli moje oblubene. dakujem dakujem dakujem Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.12.2012 [18:14]

Ivka77Ahoj, Neli,
všimni si, ako začínam nežným oslovení. Hneď k tomu pridám pár teplých slov. No do píp, píp, píp, píp, píp. Emoticon Tak toto bola čistá sila. A to už som ukľudnená, kedže som to čítala už včera. Divné je len, že na druhý krát to bola zase tá istá sila. Vôbec nič sa nezmenilo. Ešte, keď si predstavím, že ty si to pri opravovaní čítala toľkokrát, tak ťa obdivujem. Vlastne obdivujem, že si to vôbec napísala. Tak reálne a tak kruto, ale pritom úžasne.

Inak k tým slovám pod čiarou. Ja čítam. To si si asi už všimla. A vždy budem. Lebo ty si proste jedna perfektná autorka a toto je jedna geniálna poviedka. Je síce hlavne pre dospelých, ale zlepšuje náladu. Ako asi si teraz myslíš, že som šialená, ale proste to tak je. Človek si pri nej aspoň uvedomí, ako sa má dobre.

Je to príbeh plný citov, lásky, sklamania, obetavosti, nezištnej pomoci. Je to niečo viac ako obyčajné ff. Niečo viac ako dookola sa opakujúce E+B na miliónty spôsob. A to sa mi neskutočne páči a hlavne ma to fascinuje. Ešte viac ma fascinuje tvoja odvaha niečo také písať. Prísť s niečím výnimočným. Hlavne, ak ťa ľudia pri tejto poviedke komentárom odmenia len málokedy. Možno niekedy len nemajú slov. Ja ich tiež často nemám a komentujem až s odstupom času.

Mohla by som prestať tliachať a prejsť ku kapitole. Len v podstate neviem, čo k nej mám povedať. Bola... neviem, či sa to dá vyjadriť. Zanechala vo mne strašne zmiešané pocity. Na jednej strane som rada, že som ju čítala. Na druhej som ani nemusela. Mohla som ostať v sladkej nevedomosti. Aj keď vlastne bolo jasné už z predchádzajúcej kapitoly, že sa jej to všetko stalo.

Úprimne ľutujem Darka a všetky jeho JA. Na niečo také nikdy nezabudnem. Ľutujem aj Myu a tak trochu dúfam, že si nič z toho po premene veľmi nezapamätá. Bohate stačí, ak si zapamätá lásku k Darienovi. Viac ani jednému z nich netreba ku šťastiu. Verím, že máš pre nich pripravený mega krásny koniec. Inak si ťa nájdem. Emoticon Alebo za tebou pošlem PK. Emoticon (Páčil sa ti súkromný vtip?)

Zlato, takže som strašne zvedavá, ako to bude ďalej. Dúfam, že alkoholové opojenie bude pre Darka len jednorazovka. Ďalej chcem vidieť ďalšiu sadistickú kapitolu. Veľa mučenia a ešte viac krvi. Tentoraz, ale bude obeťou ten píp,píp,píp,píp Sebastian. Pekne sa rozpíš. A vôbec sa nehanbi. Ale hlavne chcem vidieť Darka po boku Myi.

Krásna kapitolka. Patrí ti znova moja hlboká poklona a potlesk.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Seb
12.12.2012 [17:14]

Potěšilo mě, že je pokračování, i když smutné, ale skvěle napsané, úplně jsem se do toho vžila. Těším se , jak se to bude vyvíjet dál. Emoticon Emoticon Emoticon

2. Eliz
12.12.2012 [16:59]

Ja nemám slov... Dokonale opísané, a poritom také strašné...
Nemôžem sa dočkať pokračovania Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.12.2012 [14:53]

9moncici9NeliQ Emoticon

Ja nemôžem uveriť, konečne je tu kapitola mojej obľúbenej poviedky. Zbožňujem túto poviedku, síce sa nevyjadrujem stále, ale ono je to mojou vyťaženosťou, ale dneska si neodpustím sa vyjadriť, pretože som už veľmi dlho čakala na pokračovanie. Mám rada tvoj štýl písania, tvoje opisy citov a myšlienok. (opakujem sa, ale opakovanie je matka múdrosti)

Začnem slovami pod čiarou. Máš pravdu, dočítala som to dokonca, ale bolo mi zle, keď som to čítala. Nie preto, žeby si to napísala ty zle, práve naopak... Toto je majstrovské dielo a to, čo si dokázala dať do tejto kapitoly je neuveriteľné. Bože ako si to dokázala napísať? Ako si mohla pokračovať, veď ja som mala chuť zavrieť toto okno, ale musela som to dočítať, potrebovala som vedieť všetko...

ja by som toho hlupáka, toho píp, zabila , on je taký píp.. bože môj slovník by sa teraz asi uberal veľmi zlým smerom, ale to nesmiem. Budem radšej ticho...

Už len pri vete: Funguje to? ÁNo? Skvelé...

som myslela, že vletím do kapitoly a pôjdem zabiť toho píííííp... Tŕpla som každým slovom, bála som sa pokračovať :(

Odpusť ale nedokážem sa poriadne vyjadriť k tomu, čo si napísala, myslím tým jednotlivé pasáže, pretože mi tečú slzy z očí. Je mi zle s toho hajzla a a sama ho mám chuť zabiť. Brutálne som sa pre toho ko... rozrevala od nechuti... bolo to kruté, nechutné, fuj... mám chuť si tiež otvoriť niečo vysoko percentné a ožrať sa ale som abstinent, takže neprichádza do úvahy..
Nevadí dám si na to cigu a skúsim to predýchať :(

Napísala si to skvele a už sa vôbec nečudujem, že si to nedokázala dopísať skôr. nabudúce ma prosím ťa varuj, že nemám čítať Emoticon mám ísť teraz do roboty a môžem sa maľovať opäť ach jo Emoticon

V záver mi odpusť, že môj komentár je zmätený, ale ospravedlňuje ma táto kapitola.

klaniam a tlieskam Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!