Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 22. kapitola

20.04.2012 (07:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 24× • zobrazeno 4215×

22. kapitola

„Zlatíčko, prebuď sa,“ šepkal mi do ucha Edward. Pomaly som rozlepila viečka a hmlistým pohľadom som sa naňho pozrela. Usmieval sa, lebo som ešte stále ležala opretá o jeho rameno. Keď som sa narovnala tak, ako to len auto poskytovalo, všimla som si, že sme pred našim bytom v Seattli. Musela som prespať celý deň, pretože vonku už bola tma. Odrazu som pocítila úľavu a úplne naisto som vedela, že je po všetkom.

„Vitaj doma,“ povedala Alice, ktorá sa na mňa pozrela z predného sedadla.  

„Konečne,“ odvetila som chrapľavým hlasom. Edward sa zasmial. Jemne ma zo seba stiahol a vystúpil. Šla som za ním. Z kufra vytiahol môj kufor a z vrecka si vytiahol kľúč od vchodu. Ja som sa ešte rozlúčila s Alice, s ktorou sme sa dohodli, že k nim prídem na návštevu a o všetkom sa porozprávame. Edward ma stále čakal pri vchode.

„Mohol si ísť pokojne dnu. Trafila by som aj sama,“ povedala som s úsmevom.

„Nechcel som riskovať. Aby si vedela, už nikdy ťa samú nikam nepustím.“

Objala som ho okolo pása a spoločne sme sa výťahom previezli až k bytu. Keď som zbadala tie dvere, doslova som v duchu jasala. Vedela som, že som prišla domov.

Edward odomkol a kufor položil na chodbu. Vošla som za ním a vyzliekla si bundu. Keď som sa načahovala, aby som ju zavesila na háčik, Edward ma predbehol a zavesil ju sám.

„Ďakujem.“

Usmial sa a objal ma. „Milujem ťa,“ pošepkala som a hlavu si položila na jeho hruď.

Začal ma hladiť po chrbte. „Aj ja teba.“

Zdvihla som hlavu a pobozkala ho. Do toho bozku som vložila všetky moje city. Edward mi bozk opätoval. Zodvihla som sa na špičky s úmyslom sa k nemu pritlačiť ešte viac, ale Edward ma nadvihol, takže som mu nohy omotala okolo pása a ruky prekrížila za krkom.

„Bella,“ zavzdychal mi do úst. Odrazu som chcela viac. Chcela som ho celého. Z jeho pier som zišla na krk, ktorý som posypávala motýlími bozkami. Pritlačil si ma k telu ešte pevnejšie a cítila som, že sa pohol. Otvorila som oči a videla som, ako mieri do spálne. Ako mi chýbala aj táto miestnosť. Teraz som sa však zaoberala radšej inými myšlienkami, konkrétne Edwardom. Položil ma na posteľ a ľahol si vedľa mňa. Pritiahol sa ku mne a chytil mi hlavu do dlaní.

„Tak ťa ľúbim, a tak si mi chýbala,“ zamrmlal a začal ma bozkávať na tvár.

Zatvorila som oči a užívala si to. Cítila som jeho pery najprv na čele, potom na nose, na brade, a nakoniec ma začal bozkávať na pery. Prsty som mu vplietla do vlasov a zatlačila som ho tak, že som si ľahla naňho. Jeho ruky sa dostali pod moje tričko, a následne ho vyzliekli, takže som zostala len v podprsenke. Nezačervenala som sa, pretože Edward bol na mňa zvyknutý a videl ma nahú už nespočetnekrát. Ale to bol človek, napadlo mi, a teraz, keď má taký skvelý zrak, si možno uvedomí, že nie som taká bezchybná. Stuhla som.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa vystrašene. Pozrela som sa mu do očí a začala premýšľať, či mu povedať pravdu. Lenže, keď som hľadela do tých zlatých studničiek, videla som v nich jeho lásku ku mne. Nafackovala by som sa za svoje myšlienky. Predsa, Edward ma ľúbi a vie, že mám svoje chyby. Keď mu to nevadilo predtým, nebude ani teraz.

Neodpovedala som mu, jednoducho som ho začala znova bozkávať. Cítila som, ako sa usmial.

Rukami som nahmatala opasok od jeho nohavíc. Edward pochopil, čo mám v pláne a stiahol si ich sám. Zopakovala som jeho pohyb, a keď sme boli obaja nahí, Edward spojil naše telá.

***

„Vážne u teba už Tom býva? Keď si nám to spomínala, myslela som si, že len sranduješ,“ hovorila som do telefónu Jessice, ktorá bola v mojom pomyselnom zozname ľudí, ktorým mám zavolať, hneď na treťom mieste. Najprv som zavolala rodičom, ktorým som musela vysvetliť, že sa mi v „Miami“ nepáčilo, a rozhodla som sa, že sa vrátim domov. Potom nasledovala Rosalie, ktorá, keď začula môj hlas, kričala ešte viac než moji rodičia, no a nakoniec prišla na rad Jess.

„Ach, Bella, on je úplne dokonalý. A jasné, že už u mňa býva, veď na čo čakať, no nie? Uf, ale dúfam, že nás prídeš čoskoro navštíviť, pretože na návštevu prišiel aj Tomov brat, ktorý by sa ti mohol páčiť,“ mlela Jessica.

„Navštíviť ťa prídem rada, ale o toho jeho brata nemám záujem. Nepotrebujem nikoho.“ Teraz už rozhodne nie. Ja mám svojho skvelého manžela späť a nič viac mi ku šťastiu netreba.

„Ale nevieš, o čo prichádzaš.“

„Nevadí. Prežijem to.“

Počula som, ako si Jessica do telefónu povzdychla. „Tak, ako myslíš. Ale na tú návštevu určite príď. Už budem musieť končiť, lebo ma Tom volá.“

„Dobre, maj sa.“ Zložila som. Potom som prešla do kuchyne.    

„Edward?“ ozvala som sa nesmelým hláskom a rozotrela si na chlieb syrovú nátierku. Neviem, na čo som to spravila, pretože aj tak to nebudem jesť.

Edward sedel v obývačke na koberci a nechcel ma pustiť k môjmu kufru. Vraj chce sám zničiť všetky veci, ktoré budú až príliš „kontaminované“ Dylanom, čo znamená, že sú nasiaknuté jeho pachom. Snažila som sa to Edwardovi vyhovoriť, pretože takto prídem asi o všetky veci, ale on si nedal povedať. Vraj čím menej bude tých vecí, čo nám ho budú obom pripomínať, tak na celú tú vec zabudneme ľahšie. Nebola som si tým celkom istá, pretože v mojich spomienkach je tento „zážitok“ vrytý veľmi hlboko.

„Hm?“

„Potrebujem sa s tebou porozprávať,“ odvetila som. Tak, a je to tu. Chvíľa, na ktorú sa pripravujem už dlhší čas. Dobre, nie dlho... Iba od dnešného rána, ale to neznamená, že nie som sakramentsky nervózna. Aj kvôli tomuto som hodinu vyvolávala so známymi.

„Rozprávaj, budem ťa počúvať.“

V duchu som si povzdychla. Odrazu som nevedela, ako začať. Vedela som, že chcem byť s Edwardom naveky. Ale nikdy by som si nebola pomyslela, že slová „premeň ma“, bude také ťažké vysloviť. Samotného procesu premieňania som sa nebála. Ale Edwardovej reakcie áno. Čo spravím, keď to nebude chcieť spraviť? Ako sa potom zachovám?

Šla som za ním do obývačky. Ako prvý som si všimla kufor, vedľa ktorého bola celá kopa tričiek. Myslím, že dokonca všetky.

„Nakoniec nič nevyhadzuješ?“ spýtala som sa a poukázala na tú kopu.

„Omyl. Tieto všetky veci sú súce do koša,“ odvetil akoby nič.

„A už máš pre mňa aj niečo náhradné?“ Prečo som sa, dokelu, zaoberala blbými tričkami? Och, áno, aby som oddialila tú chvíľu, ktorá rozhodne, ako to bude s mojim životom ďalej.

„Prosím ťa, Alice to zariadi. Stačí, keď poviem slovo nákup a už bude čakať pripravená v aute.“

„Fajn.“

Edward sa na mňa pozrel. „Fajn? Zlatko, nemáš rada nakupovanie. Deje sa niečo?“

Prečo musí byť môj manžel taký všímavý? Ale možno je to aj dobre, lebo inak by som sa k tomu nedonútila. Prikývla som.

„A povieš mi čo?“

Neodpovedala som, len som si sadla k nemu a objala ho. „Toto bude niečo vážne,“ vydedukoval. Znova som prikývla.

„Bojíš sa mi to povedať?“

„Hej,“ zamrmlala som.

„Prečo?“

„No, vlastne sa nebojím teba, ale tvojej reakcie.“

„Nevieš, ako zareagujem, kým sa ma to nespýtaš,“ skonštatoval s úsmevom. Rozhodla som sa, že to jednoducho vyklopím. Nebudem behať okolo horúcej kaše.

„Tak fajn... Chcem byť ako ty.“ Edwardovi zamrzol úsmev na tvári a zhlboka sa nadýchol. Masenová, toto neveští nič dobré.

„Povedz niečo,“ prosila som ho, keď na mňa asi minútu len zízal.

„Dobre.“

„Dobre akože niečo povieš, alebo dobre akože súhlasíš s mojím návrhom?“

Usmial sa. Počkať, usmial sa? Takže to znamená, že nie je nahnevaný? To by nebolo zlé. Moje domnienky sa potvrdili, keď pomaly spustil.

„Vieš, ja som už nad tým uvažoval dlhšie. Bál som sa však tvojej reakcie. Čo keby si nechcela byť upírka, a tak. Ale bol by som neskonale šťastný, keby si so mnou strávila celú večnosť. Takže áno. Áno, som ochotný ťa premeniť.“

Za slová, ktoré vypustil z úst, som bola schopná naňho len čumieť.

„Naozaj?“

Zasmial sa na mojom výraze a prikývol. Hodila som sa mu okolo krku. „Ty si ten najúžasnejší, najskvelejší a najdokonalejší manžel na celom svete,“ vypískla som.

„Na niečo si zabudla,“ podotkol a ja som sa naňho nechápavo pozrela. Zdvihol obočie.

„No, predsa si zabudla spomenúť, že som aj najkrajší.“

Zasmiala som sa. „Tak to som sa dopustila vážnej chyby. Dovoľ, aby som sa opravila. Ty si ten najúžasnejší, najskvelejší, najdokonalejší a najkrajší manžel na celom svete.“

„To znie lepšie,“ usmial sa samoľúbo a nežne ma pobozkal. Ako som ho len ja zbožňovala.

„Ale nemusí to byť ešte teraz, však?“ spýtal sa po chvíli. Zavrtela som hlavou.

„Nie, jasné, že nie. Vieš, ja by som chcela vidieť Rosine bábätko. Lenže, keby si ma zmenil už teraz, znamenalo by to, že by som mu mohla ublížiť. A to nechcem.“ Ach, Rose a Jess. Ako mi len ony budú chýbať. Už nikdy viac sa nebudeme chichotať na hlúpostiach, nebudeme ohovárať nič netušiacich obyvateľov Seattlu, ani popíjať kávičky v našej obľúbenej kaviarni na rohu ulice.

A rodičia... Masenová, spamätaj sa! Teba nejdú upáliť na hranici, ani ti streliť guľku do hlavy. Jednoducho sa z teba stane upír. No, Bože! To bude fajn. Trochu potrénuješ, a možno sa aj s priateľkami a rodinou budeš môcť vídať aj naďalej. Samozrejme, že to potrvá dlhší čas, kým sa na ten krok odhodláš, ale žiadne strachy.

Jedna vec však bola horšia. Určite by si na mne všimli zmenu, ktorá by vyvolala hŕbu otázok. Na Edwardovi je tiež dosť viditeľná. Možno len predsa by bolo lepšie, keby som sa im už nikdy neukázala. No, toto ešte domyslím. Hlavné je, že budem s Edwardom naveky. S ním zvládnem všetko.

„Tomu rozumiem,“ odvetil, ale videla som, že posmutnel.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa a dotkla sa vrásky na jeho čele.

„Nič.“

„Edward,“ zaúpela som. Povzdychol si.

„Fajn. Proste teraz, ako si spomenula Rose, som si uvedomil, ako si aj ty chcela deti. Aj ja som chcel. Ale ja ich už mať nemôžem, ale ty áno.“

„Čo tým chceš povedať?“

„Že keď ťa premením, nebudeš ich mať môcť ani ty. Teraz, keby si sa rozhodla pre niekoho iného, budeš ich môcť mať. S manželom zostarneš a budeš vidieť, ako tvoje deti dospievajú,“ vysvetľoval.

„Ale ty si môj manžel, Edward. A vždy, keď som túžila po deťoch, chcela som ich mať s tebou. A len kvôli tomu, že situácia to nedovolí, neznamená to, že s tebou nechcem viac byť. Chcem, a to navždy... Vieš, keď mi vtedy zavolali, že si pri tej autonehode zomrel, zrútil sa mi celý svet. Vôbec som nevychádzala z bytu, len som bola zababušená v tvojich tričkách celé dni a plakala som. Rodičia sa o mňa báli, Rose a Jess tiež. Ale ja som proste nemohla. Nemohla som sa prechádzať po meste a tváriť sa, že je všetko v poriadku, keď nebolo.“

„Láska...“ začal Edward, ale prerušila som ho.

„Nie, ja ti to musím povedať. Musíš pochopiť, čo pre mňa znamenáš.“

„Ale ja to chápem, slniečko. Pretože ty pre mňa znamenáš to isté.“

Položila som si hlavu na jeho rameno a vdychovala jeho vôňu.

„Milujem ťa,“ šepla som.

„Aj ja teba. A budem ťa milovať naveky,“ odvetil a pobozkal ma do vlasov. A ja som vedela, že je to pravda a že jediné, na čom záleží, je to, že budeme naveky spolu.  

Tak, a máme tu poslednú kapitolu. Vlastne som na začiatku ani neverila, že by som poviedku vôbec dopísala celú. Takže by som sa vám chcela krásne poďakovať za to, že ste ju vydržali čítať až do konca. Ešte väčšie poďakovanie patrí tým, ktorí mi komentáre zanechávali pri každej kapitole. Veľmi ste ma tým potešili, takže ďakujem! ;)

Dúfam, že sa vám poviedka páčila a ešte sa pri nejakej "stretneme." :)

A ešte na záver. Kapitolu by som rada venovala GCullen, rezule, leluš, AddyCullen, Adus15, winne, BellaSwanCullen8 a martty555. :)

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 22. kapitola: