Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bitch 8

05.02.2010 (12:00) • BlackRosexq • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2222×

BELLA

Moje rozhodnutie nesiahnuť na „Robertka“ sa mi po dvoch nudných, nemožných, no najmä neskutočne neznámych hodinách zdal neprimeraný. Videl ho Charlie, no a? Mám sa plaziť po podlahe? Mám sa hanbiť? Je to normálna vec! Musí pochopiť, že môj životný štýl, ktorý v sebe zahrňoval se x – sex – sex a ešte raz sex, ma tak ľahko neopustí. Som predsa žena a tak ako každá iná mám svoje potreby. Možno ich mám častejšie ako ostatné, na tom ale nezáleží.

„Bella!“ a mám po zábave. Vzdychla som si počujúc Charlieho ustráchaný, rozochvený hlas z obývačky. Postavila som sa z postele, na ktorej som ešte pred malou chvíľou rozmýšľala o možnom použití „Robertka“ a zbehla do kuchyne.

Hnedé oči, ktoré boli pre väčšinu ľudí nezabudnuteľné, sa zastavili na kuchynských, modrých hodinách. Až teraz – dosť neskoro – som si spomenula na môj sľub. Vyletela som ako strela, otvoril chladničku.

„Prepáč. Zabudla som. Hneď to bude.“ V hlase sa mi okrem nedôvery v samu seba objavil – síce len okrajovo – odbor k veciam, ktoré Charlie skladoval v chladničke. Vidno, že neverí!

Veci staré vyše mesiac – mlieko, syr a šunka smrdeli až – až. Načo si to kupuje, keď to nezje? Chcela som sa opýtať, no radšej som zavrela hubu. Nejdem mu diktovať ako má žiť. Sama by som nechcela, aby sa staral do mojich problém – alebo skôr do mňa a môjho sexuálneho života.

Viem všetko, čo si možno nemyslí a nezostanem tehotná len tak zo dňa na deň – respektíve z noci na noc. Čo som? Nevyštudovala základnú?

„Ako?“ nie som jediná, kto zabudol. Usmiala som sa smerom k sporáku starému niekoľko rokov a snažila dostať do rozumu rýchle, chutné, no najmä z prítomných potravín zhotoviteľné jedlo.

„Večera. Zabudla som. Prepáč. Písala som ten zoznam“ začervenala som sa, „a nejako som pozabudla na večeru. Ja som tiež zvykla večerať inde, neboj sa. Hneď to bude.“ Upokojila som Charlieho, no pri jeho namietaní som ho zastavila.

„Nie ocko. Som tu a som ti vďačná, že si ma sem zobral aj cez všetko, čo som  v živote dovrzala. Choď si sadnúť do obývačky, zapni si zápas o chvíľu to bude hotové.“ Tanier, ktorý som sa chystala vybrať z poličky sa vyšmykol z mojich nekaľavných rúk, dopadol na zem a nielenže sa rozbil, no jeden jeho črep sa zavŕtal do mojej ruky. Vzdychla som. Charlie rýchlosťou blesku – rýchlosťou, ktorú vedel päťdesiat ročný muž vynaložiť – ku mne pribehol a jojkal od prvej chvíle, čo uvidel krv.

„Bella. Musíme s tým do nemocnice.“ Charlieho hlas ma potešil no zároveň vystrašil. Nemocnica? S týmto? Nič to nieje. Až teraz som si všimla mláčku – alebo skôr mláku krvi, ktorá bola pod mojou rukou. Snehobiela podlaha sa nielenže hodila k červenej, no zároveň mi dodala pocit bezpečia. Neviem prečo a ani ako, no cítila som sa doma. Možno to bolo Charliem, ktorý okolo mňa chodil ako keby, mal v zadku kôl, alebo preto, že som stratila veľa krvi a môj mozog a srdce s tým nesúhlasia, no bola som šťastná.

„Nie. Oci. Nechaj to tak.“ Rýchlo, veľmi rýchlo na to, že som stratila toľko krvi som sa postavila pred umývadlo. Hlava sa mi zatočila a nebyť Charlieho už dávno som sa na zemi. Chytil ma, zatiaľ čo ja som strkala ruku pod studenú vodu, ktorá mi vmietla rozum, no najmä statiku. Rukou, nezranenou, som sa chytila linky a čakala pokiaľ voda zmyje krv. Rana, ktorá ostala po črepe – neviem ako sa mi niečo také mohlo stať – nebolo veľká, presto s nej tiekla krv jak z divej svine. Na malú chvíľu som sa pozastavila nad mojimi výrazmi. Divej svine? ...  Čo už, iná nebudem.

„Bella. Je to veľké, treba to zašiť!“ Charlieho hlas bol trošku hlasnejší, čo ma vystrašilo. Aspoň niečo pochytil zo svojho povolania, naháňal mi strach. Zakrútila som hlavou, žiadna nemocnica! Nedaj bože by ma spoznali, nič také. Veľmi dobre viem, že počas nočných, ktoré si páni doktori nemôžu zavrzať sa ako uchýli pozerajú na nahé dievča v minisukniach. Nechápem ich manželky, no najmä ich samých. Čo ak by to bola práve ich dcéra? Pýtam sa mnohých, ktorých stretnem a vyhlasujú, že sú vzorní rodičia. Čo by povedal na to keby ich malé dievčatko pochodovalo pre kamerou úplne nahé s bičíkom v ruke?

„Charlie.“ Naschvál som použil jeho meno a nie oslovenie, ktoré mi prirástlo k srdcu .

„Nie, nič také. Dones mi lekárničku.“ Nemusela som sa ani pýtať, vedela som, že pravý policajt a veľký rybár ako je Charlie bude mať v dome najmenej tri lekárničky. Pohladil ma po chrbte, otočil sa, vydupotal – ako stádo koni – na poschodie. Už len uškom som počula hrmot, ktorý spôsoboval. Viacej som sa zameriavala na jeho dotyk. Viem, že to bol môj otec ale mužský dotyk som, necítila už tak dlho - až týždeň, dodala som ironicky sama pre seba. Nie som ja náhodou úchylná? Dotyk otca?

„Tu je.“ Lekárnička, ktorej vybavenie bolo podľa najnovších predpisov sa hodila. Rukou - pravdaže tou zdravou – ktorú som už nepotrebovala na zadržiavanie som otvorila lekárničku. Vykukli na mňa nožnice, obväzy a karta prvej pomoci. Odfrkla som nad precíznosťou môjho otca. Opatrne aby som náhodou mojou krvou neofŕkala celý dom, našla som ajatín. Najlepší prostriedok na dezinfikovanie. Trošku to štípalo a bolelo - oveľa menej ako môj prvý sex, pomyslela som si svorne.

„Vidíš je to v poriadku!“ ohriakla som Charlieho, ktorý sa stále nevedel spamätať z môjho zranenia. Veľmi dobre som si uvedomovala, že večeru mi spraviť nedovolí. Vzdychla som si, hlavou pokynula k chladničke.

„Vyber konzervu na pravej strane v druhej poličke, prvú.“ Dodala som aby sa Charlie náhodou nezmýlil. Krv z mojej ruky sa už prestala valiť prúdom, odkvapkávala do umývadla. Ešte jedna vrstva a ajatínu a môžem to obaliť.

„Áno presne to.“ Popohnala som Charlieho nerozhodne stojaceho pred  chladničkou. Čo je na tom až tak ťažkého, vybrať jednu omáčku na špagety? Druhá vrstva ajatínu bola o čosi bolestivejšia, no presto sa to dalo vydržať. Ďakovala som pánu bohu, že krv  prestala tiecť. Najmenej, čo si teraz môžem želať je výlet do nemocnice plnej nadržaných doktorov.

„Vylej to do misky.“ Prikázala som pevným hlasom, zatiaľ, čo som obväz upevňovala dvoma železnými úchytkami. Divila som sa precíznosti môjho viazania, no vyrušil ma Charlie.

Prečo ma to nenapadlo? Nechýbalo veľa a všetko – celú omáčku by zohrial v mikrovlnej rúre v miske – oceľovej miske.

„Charlie!“ okríkla som svojho nemožného otca, nakláňala sa po novú, do mikrovlnky skúpu misu.

EDWARD

... a presto, že moje podvedomie sa stále bránilo činnosti, ktorú som sa práve snažil robiť, nemohol som odolať. Krém, ktorý bol položený na stolíku som otvoril, stisol, vyprskol na ruku. Musím sa priznať, že s podobnými vecičkami som to neskúšal. Aké to asi bude?

Nohavice, ktoré sa povaľovali vedľa mňa a boxerky, ktoré sa dotýkali mojich členkou som hneď po roztretí krému po rukách – pravdaže len na dlaň, až taký tĺk nie som – necítil. Na všetko zabudol.

Krém, ktorý, pripomínam, bol zatiaľ len na mojich rukách som si užíval ako nejaký... krémofil? ba niečo horšie. Zošuchol som sa nižšie na sedačku, hlavu zaklonil, oprel o okraj a začal tam, kde som si to predstavoval. Rukami som sa pomaly dotkol môjho údu,  ktorý sa vo chvíľke zdvihol - niet divu. Kráska na obrazovke zostala stáť, no kamera sa posunula nižšie. Naskytol sa mi ten najkrajší pohľad na jej holú... piču. Pod výrazom, ktorý som s úst už dlhú dobu nevypustil som sa otriasol.

„Ešte.“ Zakričalo dievča na obrazovke, pohol som rukami. Pod studeným dotykom – alebo skôr vlhkým – mojich rúk som sa otriasol. Bolo to presvedčivejšie ako predtým. Usmial som sa – ako taký debil. Veľmi dobre si viem predstaviť scénu, v ktorej, keby ma našiel Emmet smial by sa celé roky. Upír rozvalený na gauči, boxerky na členkoch, ruky v rozkroku si honí a pritom sa priblble usmieva.

Normálna vec na ktorej by sa avšak každý smial. Ako som tak rozmýšľal až taká normálna vec to nebola. Načo by mal toto robiť Emmet alebo hociktorý iný upír? Majú ženy a to im stačí.

Pohyby mojej ruky som zrýchlil, druhou sa hladkal v rozkroku. Trošku dievčenské, no kto ma tu uvidí?, pýtal som sa sám seba, až som nakoniec stratil niť myšlienok. Sústredil som sa na obrazovku, na moju krásku a rukou som upírskou  - alebo skôr poloupírskou – rýchlosťou behal hore - dolu. Presne ako sa patrí. Pohyby som každú sekundu zrýchľoval, držal tempo s dievčinou a karateristom na obrazovke.

Úsmev sa mi pomaly strácal z tváre a vystriedaval ho veľmi úpenlivý a starostlivý výraz. Už - už. Cítil som to. O chvíľu sa dostanem k vrcholu. Hlavou som zaboril hlbšie do okraja sedačky, ruku, ktorou som práve nedržal svoj úd položil vedľa. Rýchlo, rýchlo, rýchlo. Hore dolu, hore dolu.

„Áno!“ vykríkla dievčina sekundu a pätnásť stotín skorej ako ja. Neviem prečo, no presto, dúfajúc, že moje vzdychy nikto nepočul som vykríkol druhý krát.

„Áno.“ Neviem, kde sa to vo mne vzalo, no netrvalo to dlho.

Asi takých päť sekúnd, keď som do ruky po druhý krát zobral gél, vystriekol ho na ruku a na úd, ktorý už netrpezlivo stál a čakal na svoju chvíľu. Až som sa striasol, ako gél pomaličky stekal po mojom postavenom penise, obtierajúc sa o chĺpky. Zastenal som slasťou – ako ženská. Kto ma vidí ma v tejto chvíli zaujímalo najmenej.

Rozotrel som gél na rukách, pozrel na dievča v telke, ktorá taktiež rozbiehalo ďalšie kolo a chcel sa pustiť do veľmi očakávanej práce. Vtedy ma však niečo vyrušilo. Gél, ktorý som pred malou chvíľou vyprskol na môj penis sa až teraz dostal dole - úplne dole. Obtrel sa o moje gule až kým nezastal a neokrútil okolo môjho penisu zo zadnej strany a  nespustil dole, skoro k zadku. Predtým, než to stihol však spadol na sedačku.

Tak túto budem musieť vymeniť, pomyslel som si predtým ako gél odkvapol, čo vo mne vyvolalo neznámy – alebo skôr známy no oveľa silnejší pocit. Chytil som sa sedačky, zaboril hlavu do okraja a prežíval druhý nával orgazmu.

I presto, že sex zo ženou – neviem ako to môžem posúdiť keďže som  ešte žiadnu nemal –  ktorú nemilujem som nikdy nemal v pláne, teraz!, som sa nevedel dočkať na Tanyu.

Ešte predtým ako som využil gél na rukách som pozrel do nezabudnuteľne hnedých očí. Ako veľmi by som ju chcel. Môžem sa zamilovať do porno herečky? Pýtal som sa v duchu počas toho ako som nagélovanú ruku kládol na stoporený penis.

Skutočne ďakujem, za komentáre. Chcela by som Vám povedať, že až sa Vám niečo nepáči (ako napríklad vulgarizmy, Edwardova časť poviedky či tá Bellina) môžte mi napísať, čo a pokúsim sa to zmeniť. Nechcem Vás sklamať.

Chcela by som sa Vás opýtať ešte na jednu vec. Nechcem príliš vyzrádzať, ale vadilo by Vám keby sa Bella vyspala s človekom, s ktorým by sa to nestalo ani v tej naj sci-fi poviedke? Nechce povedať kto, ale môže to byť alebo nie? Nie som si istá a nechcem Vás sklamať.

Prosím KOMENTÁRE!!!

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bitch 8: