Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bitch 2

26.01.2010 (21:30) • BlackRosexq • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2234×

BELLA

Auto, ktoré ma sprevádzalo počas celej cesty som nechcene vymieňala za ojazdenú káru - starý chevrolet. Musím sa prispôsobiť mestu, do ktorého som sa rozhodla nasťahovať, no najmä mestu, do ktorého som sa bála vkročiť.

„Ste si istá slečne Swan? Naozaj sa chcete zbaviť tohto krásavca kvôli chevroletu z päťdesiatich rokov?“

Neveriacky pohľad muža u ktorého som si vybavovala nové auto – časť môjho nového života – som veľmi dobre pochopila. Bolesť, ktorú som cítila pri odovzdávaní kľúčov sa nedala popísať a na to, že to boli len kľúče, bola veľká.

„Nie. Mesto, ktoré sa hodlám navštíviť by moje auto neprijalo. Musíte ma pochopiť. Napršalo by mi do neho.“

Len matne, no predsa si pamätám dážď, vlhkosť, mach či mraky, ktoré k Forksu jednoznačne patrili. Bez nich to proste nešlo. Niet divu, že je to najdaždivejšie miesto v spojených štátoch.

„Dúfam teda, že naše služby vám dobre padnú a chevrolet, ktorý ste si vybrala vám bude slúžiť dlhé roky.“ Krátky monológ predavača, ktorý ma chcel na prvý pohľad pretiahnuť, ma neuistil v tom, či toto auto – pozrela som sa za okno, kde na mňa čakal červený miláčik – bude fungovať  a cestou do Forksu sa niekde nestratí guma, nedajbože motor.

„Ďakujem, som vám veľmi vďačná, neviete si predstaviť ako.“ Usmiala som sa, čo som  následne oľutovala.

Predavač si úsmev vyložil inak, spomenul na film, ktorý určite videl.

„Je mi trápne opýtať sa ale, nehrali ste vy náhodou vo filme Ind...“ prerušila som ho skorej ako vyslovil druhú polovicu názvu filmu, ktorý spoločnosti zarobil najväčšie prachy.

„Áno som, ale..“ pre tento raz ma prerušil predavač. Veľmi dobre som vedela, čo sa chce opýtať. Ešte predtým ako sa opýtal zákernú, no pre mňa – bývalú  porno herečku – súvisiacu otázku, sa začervenal.

„Nechceli by ste náhodou zájsť dozadu. Mám tam krásne autíčka s ešte krajšími a väčšími zadnými sedadlami.“ Málokedy som si uvedomila, aké svine vlastne muži sú - pri týchto rečičkách, ktoré by mali obalamutiť, každú prostitútku či porno herečku som sa skoro rozplakala. Navždy budem ľutovať, že som sa nechala zlákať.

Najkrajší okamžik – moje po prvé – som mala zažiť s niekým koho milujem a nie s Číňanom, ktorý mal tridsať a uspokojiť ženu bolo pre neho neznáme.

Naučiť sa predstierať orgazmus bolo to najťažšie, pomyslela som si okrajovo a znovu venovalo pozornosť natešenému predavačovi.

„Nie.“ Odvrkla som z ostra s čoho predavač nadskočil.

„So svojou prácou som už skončila. Nechcem s tým nič mať. Chcem sa zmeniť a žiť šťastný život. Mať manželka a deti!“

Mnoho žien v mojom veku – alebo skôr dievčat  - by nad svadbou ešte nepremýšľali. Ale ja – bývala porno herečka, ktorá lásku necítila ani raz v živote som si bola na sto percent istá, že svadba by mi nevadila ani v tomto útlom veku. Chcem si nájsť niekoho, kto ma bude milovať takú aká som aj s mojou minulosťou, či už budem mať sedemnásť alebo štyridsať. Takých chlapov je málo, dodala som v duchu.

„No jasné,“ zašepkal potichu predavač. Toto som určite počuť nemala.

„Jasné, rozumiem. Prepáčte za moje reči. Dovidenia.“

Podal mi papiere a plný sklamania vošiel do zadných dverí s nápisom WC. Pokrútila som hlavou, poskladala papier a vybrala sa k auto – môjmu novému imidžu.

Cestou domov mi však došla veľmi závažná pravda – s takýmto výrazom a líčením do Forsku ísť nemôžem. Hneď by ma spoznali a otca pri trafilo. Vychodil by ma z domu.

Jediné riešenie môjho problému bola zmena.

EDWARD

Moje trápne správanie dneska doobeda nikto okrem Emmeta nekomentoval. Každý sa len potichu usmieval a myšlienkami sa snažil byť inde. Neušli mi však myšlienky Esme – mojej mamy, ktorá sa celá smutná bála o moje zdravie. Pocit, ktorý som mal -  pocit, že sám si vystačím – jej bol cudzí. Dobre vedela, že k životu potrebujem niečo viac, nejaké dievča či ženu. Usmial som sa na ňu, čo aspoň na chvíľu zahnalo jej  myšlienky.

„Edward, ideme na lov, chceš ísť s nami?“ opýtal sa Carlisle zo slušnosti.

Celý deň sme okolo seba chodili ako okolo horúcej kaše. Pokrútil som hlavou. Lov, ktorý som mal včera večer mi stačil až-až.

„Edward chce zostať doma, pozrieť sa na DVD!“ Neviem, kde sa to vo mne vzalo, neviem prečo a ani ako.

Zrazu som sa skrčil, stmavli mi oči, zavrčal som a pred všetkými v miestnosti - pred Esme a Carlislom, ktorí sa držali za ruky, pred Rosalie, ktorá sa chystala k skoku, no zadržal ju Jasper, ktorý prišiel hneď za Alice som skočil na Emmetta. Nie tak zo srandy ako inokedy. Toto bolo vážne a až by sa Emmet začal brániť dopadlo by to veľmi zle – neovládol by som sa – nechal pudy vyhrať.

Ležali sme na zemi a ja som sa chystal odtrhnúť môjmu bratovi ruku, keď ma zdrapil Carlisle s Jasperom. Rosalie do mňa strčila a ja som si konečne uvedomil, čo som chcel a čo sa mi skoro podarilo urobiť. Zašlo to ďaleko. Emmet inak s vtipnými rečami sa vážne zľakol, nečakal to. Jeho pravá ruka bola vykĺbená, no nechýbalo veľa a bola by roztrhaná.

„Emmett, si v poriadku? Miláčik?“

Rosalie, ktorá by ma teraz najradšej zabila sa držala lepšie ako ja. Zosunul som sa na zem, hľadel na Emmeta a nemohol som povedať ani slovo. Carlisle a Jasper pri mne ešte stále stáli, až by som sa náhodou rozhodol zaútočiť.

Esme plakala – pravdaže len v myšlienkach – nad mojím život. Bol som ako piate koleso na voze, nemal som nikoho. Bol som sám, čo sa na mne patrične prejavovalo. Esmine slová, že mám rodinu, bratov a sestry mi nestačili. Boli nič. Ako som sa zahľadel na Alice, ktorá pribehla za Jasperom a chytila ho za ruku, došlo mi to. Nikdy nebudem šťastný, nikdy. Vždy budem vyvrheľ, nič viac. Bál som sa čo i len pohnúť, Rosalie by ma roztrhala ako hada.

Už len to ako ho chcela chrániť bolo krásne. Čo by som dal zato, keby sa chcel niekto kvôli mne obetovať. Aké je to milovať niekoho viacej , oveľa viacej ako svoj život? Pýtal som sa v duchu, zatiaľ čo Rosalie obskakovala Emmeta, ktorého ruka bola na správnom mieste, konečne!

„Čo to malo znamenať?“ vybehla na mňa hneď potom, čo sa uistila, že Emmettovi nič nie je.

Len som sklopil zrak, díval sa do zeme. Nechcel som sa hádať, nechcel som žiť. Začudoval som sa. Čo sa zmenilo? Pred týždňami som bol šťastný sám, a vedel, že dokážem žiť aj sám, teraz je to inak. Čo sa stalo? Prečo?

„Odpovieš mi? Netvár sa, že tu nie si. Čo si o sebe myslíš? Viem, že lezie na nervy ale skoro si mu odtrhol ruku? Zbláznil si sa, skoro som ťa roztrhla ako hada. Más šťastie, že je tu Carlisle inak by si už nebol!“

Sila akou si Rosalie bránila Emmeta mi ubližovala ešte viacej. Kedy sa toho dožijem ja?

„Edward! Uvedom si čo robíš. Až ti niečo chýba, choď si to hľadať a až si myslíš, že to zvládneš sám, si na omyle. Toto sa dúfam nezopakuje. Každému z nám lezie na nervy, no nikto naňho neskočil. Najradšej by som ťa na mieste zabila!“ Rosalin hlas znel vážne. Vedel som, že to, že už vyše päťdesiat rokov žijeme spolu ju neobmäkčí.

Všetko, čo ku mne cítila – všetko kvôli čomu by ma nedokázala zabiť sa vo chvíli ako som skočil na Emmeta stratilo. Bol som len ja – upír - a ona – upírka. Žiadne rodinné vzťahy. Mal som chuť chytiť ju pod hrdlo a odtrhnúť jej hlavu no zároveň kľačať na kolenách a odprosovať.

Odpusť mi, dralo sa mi z úst no nevyslovil som to. Bol som na dne. Čo sa to so mnou stalo? Nevedel som prísť na žiadny normálny dôvod. Ako sa toto mohlo stať?  Ako som mohol zaútočiť na Emmeta.

„Odpovieš mi alebo tu mieniš sedieť ako žaba a hrať sa na neviniatko? Nič ti neurobil a ty hneď skáčeš ako tiger alebo čo. Maj rozum, si vegetarián, mal by si vedieť ako sa chovať!“  Rosalie rozhadzovala rukami a bolo vidieť, že aj ona má na mále. Skoro sa na mňa skočila.

Nebyť Esme, ktorá ju chytila za ruku, ležal by som na zemi. Nezmohol som na jediné slovo, iba na jeden pohľad. Venoval som ho Emmettovi, ktorý pod ním stuhol. V myšlienkach v ktorých som sa nachádzal ja a môj umučený výraz, som vyzeral vážne zle. Upírskou rýchlosťou - Rosalie cukla, myslela si, že znovu sa chytám vybuchnúť - som sa postavil.

„Prepáč!“ Povedal som Emmettovi, venoval mu rýchly pohľad a vypadol z domu. Nemohol som viac. Nevedel som, čo mám robiť, nežil som a chcel zomrieť.

Po dlhom čase ma to chytilo znova – samota.

Dúfam, že sa vám kapitola páčila a nesklamala som vás. Prosím veľa komentárov (kritiky, rady, nápady...), aby som vedela, že moja poviedka sa vám páči a písala ďalej. Inak sa 3.kapitoly nedočkáte. Vaša BlackRosexq.

PS: Nebojte sa, sex bude ale musím rozvinúť aj dej. V piatej kapitole sa to začne! Bude ho až-až.

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bitch 2: