Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bitch 1

25.01.2010 (18:15) • BlackRosexq • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2482×

BELLA

Neverila som vlastným očiam! Ako sa to mohlo podariť?

Uchvátená svojím víťazstvom, ktoré ma celú naplnilo, no najmä rozradostnilo som kráčala smerom k starému/novému autu, k novému začiatku. Nikdy som neverila, že si vydobijem útek, nikdy som neverila, že s mojou prácou skončím. Bála som sa - čo a ako? Kde budem žiť?

Šťastie, ktoré som cítila v celom tele premohlo, zatienilo a zmylo všetky prekážky. S úsmevom na perách, ktorý som už dlhší čas nevidela, som nasadla do svojho vymakaného auta, skontrolovala tašku s vecami a naštartovala. Zlatá taška – moja obľúbená – povaľovala sa presne na mieste, kde som ju pre hodinou nechala, bola znakom, že moje prepustenie myslia vážne.

„Ahoj! Nechceš si to predsa len rozmyslieť?“ Mattov hlas ma vystrašil, no zároveň prekvapil. Čo tu ten robí? Môj kolega – ex kolega – so svojím neodolateľným úsmevom pricupital k autu. Niekedy mi jeho chôdza pripadala smiešna, inokedy som ho s veľkou dávkou nadhľadu ľutovala. Taký krásny – pre ženy sťa boh – s takou chôdzou? Div mi preto oči nevypadli, keď mi oznámil, že je gay – stále na to neviem zabudnúť.

„Bohužiaľ, moja budúcnosť sa s vami už nikdy neskrižuje. Chcem začať odznova. Nechcem nič premeškať. Chcem si užívať tínedžerský život. Mám len sedemnásť. Tuším zájdem za otcom, až ma tade príme.

Budeš mi chýbať – ako jediný. Dala by som ti aj nové číslo, ale s minulým životom nechcem mať spoločné nič. Stále nemôžem uveriť tomu, že som sa s tadeto vôbec dostala.“ Môj dlhý monológ Matta prekvapil, no zároveň utvrdil v tom, že odchod je pre mňa tá najlepšia cesta.

„Drž sa!, a neskonči v drogách alebo v tomto svinstve!“ Hlavou jemne pokynul k budove, ktorá sa stala od mojich pätnástich domovom. Neviem prečo, ba už ani ako som sa sem dostala, no viem jediné, budem to do konca života ľutovať.

Nemôžem sa  proste  prizerať ako si ničím život, ďakujem bohu, že ma osvietilo tak skoro. Už som ani nedúfala.

„Neboj sa. Sem už ani v zlom sne. Dám si na seba pozor a dúfam, že ty takisto.“ Usmiala som sa. S Mattom som mohla byť sama sebou. Tichou, šialenou, precitlivenou, no najmä pohybu strániacou sa ženou.

„Budem! Ahoj. Prajem ti len to najlepšie.“ Usmial sa, otočil, chcel odísť. Zastavila som ho.

„Pozdravuj Petra, budem mi chýbať.“ Dupla som na pedál a už len z diaľky počula Mattovu odpoveď.

„Neboj sa, bude za tebou plakať.“ Peter bol Mattov priateľ – milenec – a kolega v jednom. Vždy som sa čudovala ako vedia pracovať v tom istom odbore spolu. Sú pár. Nezdá sa im to čudné?

Usmiala som sa, stiahla strechu, rozpustila vlasy – začala nový, šťastnejší život! Presne tak ako som si to predstavovala. Pesnička od Natalii Imbrugli ma sprevádzala a nútila pridať plyn.

„Ahoj nový život!“ zakričala som uprostred diaľnice, ľudia mi boli ukradnutí. Žijem!, to je podstatné!

EDWARD

„Edward! Kde si?! Mám ťa sem dotiahnuť!“ Emmetov hlas, ktorý ma volal z obývačky sa mi ani trošku nepáčil. Jeho neustále podpichovanie o tom, že už vyše sto rokov som panic a ženy som sa ani nedotkol mi poriadne lezie na nervy. Som zvedavý, čo vymyslel.

„Edward. Dievčatá išli preč. Musíme to patrične využiť!“ Namiesto svojej odpovede, som počul Jasperov tichý smiech. Dokonca aj Jasper, ktorý má s Alice svojský vzťah nevie prísť nato, prečo nechcem ženu.

Tanya by ti dala aj na jednu noc! Veta, ktorú som si vypočul pred mesiacom, hneď po návrate s Denali ma zaskočila.

Sex? Veľmi dobre som si to vedel predstaviť, dotýkať sa ženy. Ako vo filmoch – nič viac. Nedokázal by som späť s Tanyou len tak, znovu by si niečo namyslela.

„Edward, už aj poď sem. Carlisle je nedočkavý!“ Ba dokonca aj Carlisle. Keď som zistil, že dnešný večer, ktorým ma chceli viditeľne potupiť bude pozorovať Carlisle, mi prišlo zle. Ako je niečo také možné? Ako sa môže zúčastňovať na mojom mučení? Nahnevane, no predsa som sa pohol, nasmeroval to do strach naháňajúcej obývačky.

„Konečne, nestihneme ho ani dopozerať!“ Frflal Emmet, ako som sadal vedľa neho. Jasper bol sprava, Carlisle sedel v kreslo oproti. Všetci sme sa zadívali na televíziu s očakávaním, čo Emmet vymyslel. Dobre som vedel, že to bude porno, videl som to v jeho myšlienkach. Aké?, to si udržal v tajnosti. Bol som až prekvapený s jeho vôle. Nikdy predo mnou nič neudržal – tento raz áno.

„Pripravení?“ Opýtal sa, nečakal na odpoveď. Rýchlosťou blesku zapol DVD -čko, ktoré po pár sekundách zreagovalo a z reprákov telky sa začali ozývať vzdychy, steny a erotické slová žien, ktorými som od nepamäti pohŕdal. Ako sa k niečomu takému môžu znížiť? Moje pochody v hlave prerušil obrázok, alebo skôr scéna filmu, podľa Emmetovho gusta. Mladé, určite nie plnoleté dievča – len v podprsenke a priesvitných nohavičkách. Nikdy som si nevšimol ich oči, no tento raz mi to nedalo.

Hlboké, hnedé oči, ktoré som uvidel mi vyrazili dych. Každý v miestnosti počul ako som cukol. Našťastie sa nikto neozval, určite si s toho vyvodili niečo iné. Hnedé vlasy s červeným odleskom mala pod plecia, pokožka biela ako stena ma aj cez televíziu priťahovala. Toto som ešte nikdy necíti. Začudovane som pozeral ako sa mladé dievča vyzlieka  a prvý krát za sto rokov, ktoré som v koži upíra ma vzrušilo porno. Videl som ich už veľa – nemôžem povedať, že nie, no nikdy som pritom nesedel pred televíziou, za denného svetla so svojimi bratmi a otcom. Bolo to úchylné.

Emmetovo riešenie odmyslieť si naše kvázi rodinné vzťahy mi nepomohli. Hoci sme neboli bratia a Carlisle bol jedine tak stvoriteľ, nevedel som sa zbaviť čudného pocitu. Namiesto smiechu a trápnosti, ktoré som cítil, keď na niečo takéto došlo, som pre tento raz cítil vzrušenie, ktoré presiahlo mieru. Cukol som ešte viac, skamenel. Oči, ktoré som mal zlaté mi potemneli, každý v miestnosti si všimol, čo sa so mnou stalo. Dievča, ktoré  ma tak vzrušilo stálo predo mnou - pred nami - nahé a zvádzalo karatistu. Nevedel som sa dočkať toho ako to urobia a po prvý krát som pocítil ako sa mi nohavice zodvihli – pravdaže bez mojej pomoci.

Stávalo sa mi to často, ale vždy vtedy, keď som chcel. Tentoraz to bolo celkom ľudské. Prišlo mi čudné nazývať sa ľudským, keďže som bol sto tokov upír, no ozaj som sa tak cítil. Myšlienky na nahé dievča, ktoré ma vzrušilo uštikol Emmetov hurónsky s miech. Vedel som prečo, no nechcel som sa ani pozrieť do jeho očí. Sedel som, načúval Emmetovmu smiechu a Jasperovmu uškrnkývaniu. Dokonca aj Carlislovi cukali kútiky. Počkal som, pokiaľ všetko nespadlo a zdvihol som oči zo zeme.

„Edward, ty zviera! Toto som si nemyslel!“ Emmet sa ďalej rehotal, zatiaľ čo mňa obarila druhá dávka vzrušenia. Dievča, ktoré sa obtieralo o karateristu prišlo k vrcholu. Div som nevybuchol. Hanbil som sa za svoje pocity, no aj napriek tomu som musel čumieť do telky. Tri páry očí v miestnosti sa upriamili na mňa. Carlisle odišiel, len čo videl – započul – ako sa môj sto rokov nečinný úd znovu zdvihol.

„Emmet nechceš ísť na lov?“ Opýtal sa Jasper, ktorý ma chápal aspoň z časti. Chcel mi dopriať súkromie - každému došlo načo.

„Jasné, necháme tu Edwarda nech sa urobí.“ V iných situáciách by som ho za podobné slová zvalil na zem, tento raz som nemohol. Počkal som pokiaľ vyjdú z domu, čakal pokiaľ Emmetov smiech neutíchne. Po minúte som to nevydržal, a či už ma Emmet počul alebo nie, stiahol som si nohavice.

Dúfam, že sa vám poviedka páčila a zanecháte komentáre (kritiku, rady, pocity). Sľubujem, že sa budem snažiť písať rýchlo. Mám už aj tretiu kapitolu. Prosím komentáre - veľa komentárov. Mám vôbec pokračovať? Príjemné čítanie.

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bitch 1: