Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bells, si doma? 5 - Zasnúbenie

01.11.2010 (14:00) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2841×

Bella:

Nikdy som neverila, že som niečoho takého schopná. Nemyslela som, že si kedykoľvek v živote pošpiním ruky ľudskou krvou. A teraz to mám tu. Nielenže som si krvou pošpinila ruky, ale ešte som si ňou aj naplnila žalúdok. Prišlo mi zo seba zle. Odišla som k najbližšiemu kroviu. Nikdy som si nemyslela, že upír môže zvracať, ale asi som prvý živý úkaz. Musím nájsť Edwarda a nejaké šaty, zrkadlo. Vedela som, kto mi s tým pomôže, Alice. K Ewardovi, možno sa na mňa hnevá, možno si myslí, že som mŕtva, ale ja ho hneď vyvediem z omylu.

Edward:

Bol som aspoň trošku ukľudnený. Žiaľ odišiel aj s orgazmom, ale bolesť stále ostala. Už to nebola bolesť, ale tupá prázdnota. Akoby mi niekto siahol do hrude a vytrhol srdce. Odhodil ho veľmi ďaleko, do hlbokej čiernej diery, odkiaľ ho nikto na svete nevyloví. Mohol to len jeden človek, ale ten bol mŕtvy. Len čo som na to pomyslel, v hrudi ma zabolelo. Musím sa cez to preniesť. Raz a navždy. Pozrel som na dievča ležiace vedľa mňa. Ani som nevedel ako sa volá, ale jej myseľ bola čistá. Začínal som zo seba byť zhnusený, že som poškvrnil niečo, čo sa nikdy poškvrniť nemalo. Ale vybrala si sama. Nemala začať pracovať v tomto bare.

„Ako sa voláš?“ opýtal som sa jej.

Otvorila krásne, nezábudkovo modré, oči a pozrela sa na mňa. Na čele sa jej leskol pot. Stále vedľa mňa ležala nahá, ale už sa hanbila. Videl som to na nej aj bez čítania myšlienok.

„Samantha,“ odvetila a znova zavrela oči. Pozeral som do jej krásnej tváre s jemnými rysmi a ani som nerozmýšľal, čo hovorím.

„Samantha,“ začal som, „vezmeš si ma?“ Prekvapením otvorila oči. Ani ja som nevedel, čo hovorím a prečo tak narýchlo, ale časť z toho bol súcit k nej, za to čo som jej urobil a z časti za to mohlo aj prázdne miesto v mojej hrudi, potreboval som ho vyplniť, a to čo najskôr.

Bella:

Prišla som ku Cullenovskému domu. Garáž bola otvorená a videla som, že Edwardovo auto je preč. Šťastie. Zvnútra som počula trhané nádychy. Nevedela som presne určiť komu patria, alebo čo znamenajú. Najtichšie ako som vedela som kráčala ku vchodovým dverám. Vedela som, že nikdy nezamykajú a tak, keď som sa duševne pripravila, prudko som rozrazila dvere s výkrikom: „Prekvapenie!“

Všetci na mňa pozerali ako na zjavenie. Potom som si všimla, že na tvárach majú vpísaný hlboký žiaľ. Carlisle v náručí držal nariekajúcu Esme, Jasper nariekajúcu Alice a Rosalie nariekajúceho Emmetta. Len ona nemala v tvári žiaľ, ale tvrdú rezervovanosť. Vzápätí som nevidela už nič, okrem hnedej hlávky s odstávajúcimi vlasmi. Alice sa mi vrhla okolo krku. To malé šidlo ma stískalo tak tuho, že som sa ledva nadýchla k slovám: „Alice, nemôžem dýchať...“

„Ty si upír!“ pišťala mi do ucha. „Vystačíš si bez dychu,“ vypískla znova.

„Ok... Ale... je... to... nepohodlné!“ Nakoniec ma, asi po piatich minútach, konečne pustila. Postrapatila som jej vlasy a ona sa na mňa potešene usmiala. Za ňou išli na rad Esme, Carlisle a Jasper s vrúcnym objatím rodiny, Rosalie s chladným podaním ruky a Emmett so svojím zvalením ma ne zem. Proste som jeho váhu neudržala. Bola som šťastná, že sa takto tešia. Nikdy som si nemyslela, že ma majú až tak radi. Moja smrť mi asi priniesla veľa prekvapení. Zatiaľ prijemných. Potom začal príval otázok. Keď som im vysvetlila čo som vedela, samozrejme som vynechala časť, kde som mala sex s Thomasom, poprosila som Alice:

„Prosím ťa, potrebujem nejakú garderóbu, chcem sa ukázať Edwardovi tak ako si ma pamätá.“ Alice začala nadšene prikyvovať a ťahala ma do kúpeľne. Skôr ako som sa nechala odtiahnuť, poprosila som ostatných:

„Prosím vás, chcem, aby mal Edward prekvapenie, takže prosím aby ste si skryli pred ním myšlienky na mňa. Všetci prikývli a usmiali sa. Zrazu som na všetkých tvárach videla úsmevy, ich žiariace oči boli ako hviezdy na nebi. Bola som rada, že práve ja som im spôsobila takú radosť. Bola som rada, že som práve je niekam zapadla.

Edward:

„Áno, áno, áno!“ Skríkla na celú izbu. „Edward Cullen, ani netušíš ako po tebe túžim odkedy si sa prisťahoval. Milujem ťa celým svojím srdcom!“ Vyskočila a obkrútila mi nohy okolo pásu. Obaja sme ešte boli nahý a ja som sa neudržal a znova do nej vošiel. Jej slastný vzdych som umlčal perami. Jej druhý vdych som už nechal znieť izbou. Tretí bol ako potvrdenie nášho zväzku. Ostáva mi už len, predstaviť ju rodine...

Bella:

Alice na mne vyčarila niečo o čom sa mi nesnívalo ani v najkrajších snoch. Vlasy mi vo vlnách povypínala bielymi štipčekmi, až som vyzerala ako princezná. Líčenie bolo tiež úchvatné. Jemný púder a mejkap dodali mojej pleti akú–takú farbu, červeň na líca rozosmiaty nádych a riasenka v spolupráci s čiernou ceruzkou zvodný pohľad. Ostávalo vybrať šaty. Alice ma zaviedla do svojej  izby a otvorila šatník, vhodný návrhára. Boli v ňom šaty rôznych veľkostí.

„Tu stoj,“ povedala Alice a nechala ma stáť vonku. Sama vošla do svojho kráľovstva a onedlho sa stadiaľ vrátila s prvými šatami. Prikázala mi obliecť sa do nich, kým sa znovu vnorila do kopy šiat. O dve minúty neskôr prišla s druhými a tretími šatami. Mne sa páčili tie prvé, Alice zase tretie a druhé. Nevedeli sme sa rozhodnúť. Vtom sme počuli klapnúť vchodové dvere a Carlislov hlas:

„Edward, teraz sem nemôžeš ísť...“

-------------------------------------------------------------------------------------------

Pomôžte, prosím, Belle vybrať šaty, v ktorých má uvítať Edwarda... Sama sa neviem rozhodnúť... Odpovede prosím do komentárov.

P.S.: Som veľmi rada, že sa vám poviedka páči. :) :*

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bells, si doma? 5 - Zasnúbenie: