Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, prepáč, no milujem ťa - 1. kapitola


Bella, prepáč, no milujem ťa - 1. kapitolaTak nová kapitola, teda prvá... Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo, ale nemala som inšpiráciu. Ďalšia kapitola bude opäť od ACullen.

Prológ

„Ešte 10 minút, Carmen,” prehovoril niekto. 10 minút a premena sa skončí. To musím vydržať. Začala som teda počítať. Oheň som už mala v srdci. Pálilo ho to na popol. Bežalo, ako o život. Po deviatich minútach moje srdce zastavilo svoj únavný beh. Posledný krát sa ozvalo buch–buch a moje srdce dobilo. Otvorila som oči do nového života...

 

 


 

1. kapitola - Nový život

Všetko bolo také úžasné. Hľadela som nad seba a obdivovala, že vidím každú čiastočku prachu. Cez okno sa predieralo slnko a vytváralo nádhernú dúhu. Rozpoznala som v nej farbu, ktorú nikto nepomenoval. Veď ľudia to ani nemôžu vidieť. Pomyslela som si na to, že sa posadím a už som aj sedela. Ani mi to poriadne neprešlo hlavou. Predo mnou stálo 5 takých, ako som ja.

To pokladá otázku. Kto vlastne som? Určite nie som človek, pretože srdce mi nebije a vlastne ani nedýcham. V odraze zrkadla vidím, že mám červené oči. Počkať, červené? Kto preboha môže mať červené dúhovky? Možno králik, ale ľudia? No aj keď ľudia nie sme, je to divné.

Pozrela som sa späť na tých piatich. Boli to štyri ženy a jeden muž.

„Prečo nedýcha?“ spýtala sa jedna z nich.

Uvedomila som si, že dýchať môžem. Tak som sa zhlboka nadýchla. Ich pach alebo vôňa vo mne vzbudila inštinkt. Skrčila som sa a začala na nich vrčať. Snažili sa ma upokojiť, ale nejako im to nešlo. Stihla som si ich dôkladne pozrieť. Nemali červené oči. Zaujalo ma to a upokojila som sa.

Vtedy mi všetko povedali, to, že som upír. Bola som vydesená, veď som o upíroch nič nevedela. Hlavne som ľutovala, že nemám spomienky. Nič si zo svojho predchádzajúceho života nepamätám. Ale vôbec nič. Našťastie moja nová rodinka mi pomohla. Začali mi to vysvetľovať, pekne po poriadku. Teraz aspoň viem, že na hlave mám vlasy.

Povedali mi aj to, že už nikdy nebudem mať deti. Netušila som, čo deti sú. Až kým som na okraji mesta nevidela jednu mamičku. Okolo nej poskakovalo malé dievčatko. Tanya mi povedala, že to je dieťa. Vtedy som mala zlé obdobie. Zrútila som sa na zem a začala som vzlykať, keďže plakať nemôžem. Ani neviem ako ma dovliekli domov. V predstavách som si vysnila krásne dievčatko. Opisovať ho nebudem, možno inokedy.

Rozprávať som našťastie nezabudla, aj keď niektoré výrazy mi vypadli. Aspoň sme to mali jednoduchšie. Ale aj tak som nevedela čo jednotlivé slová znamenajú. Starali sa o mňa ako o malé bábo. Doteraz nechápem, ako to mohli vydržať.

Veľmi im za to ďakujem. Už od začiatku ma brali ako súčasť rodiny. Ako dcéru a sestru. Postupom času som si k nim vytvorila vzťah aj ja. A teraz chápem pojem láska k rodine.

Z Tanye sa mi stala najlepšia kamarátka. Podržala ma v najťažších chvíľach a to jej nikdy nezabudnem.

Ležala som na lúke a pozorovala hviezdy.  Je pravda, že každý má tú svoju? Možno. V tom jedna začala padať. Zaželala som si, nech si spomeniem na svoju minulosť. Aj keď sú ľudské spomienky matné, zahalené pod rúškom hmly. Aj tak som ich chcela vidieť. Mať pocit, že som niekam patrila. Musela som sa predsa narodiť a nie len tak vyskytnúť. Spomenúť si na to, koho som ľúbila. N mojich najbližších. Ja však nemám nič. Len prázdnu hlavu.

„Bells, nechaj to už tak,“ ozval sa pri mne hlas, Tanya.

„Nechaj ma!“ zúrivo som zavrčala. Ona nevie, aké je to ťažké. Každý od boha deň myslieť len na to, kto v skutočnosti som. Kam som v tom aute smerovala. Pred kým alebo čím som utekala. Nie, nevie to.

„Ja viem, že je to ťažké, ale musíš pochopiť, možno si mala dôvod na to, že si si nič nechcela pamätať, možno sa ti stalo niečo, čo by ťa hrozne bolelo.“ Jasné tie jej primúdre kecy. Zažila niečo také ako ja? Nie. Tak nech do toho nestrká nos.

„Je lepšie, že si nič nepamätáš, keby som aj ja mohla zabudnúť.“ Touto vetou mi zahlodala červíčka do hlavy. Posadila som sa a zvedavo na ňu pozrela. No proste moja zvedavosť zvíťazila.

„Vieš, je ťažké myslieť na to, že tam kdesi som nechala matku a otca. Musela som ich opustiť. Naše tajomstvo nesmie byť vyzradené človeku. Inak by ho zabili. Po tom, čo ma premenili, som ich už nemohla vidieť. Najhoršie však bolo nechať tam moju malú sestričku.“

„Ty si mala sestru?“ spýtala som sa, ľútostivo.

„Mala vtedy len štyri roky. Bola maličká. Moja sestrička, najlepšia kamarátka a dcérka v jednom. Bola mi všetkým. Vo všetkom mi pomáhala a radila. Na to, že bola taká mladá toho vedela až moc. Ešte doteraz sa čudujem tomu, odkiaľ to všetko vedela. Boli sme chudobní, školu a škôlku sme si nemohli dovoliť. V tej dobe sa za to ešte platilo.
Volala sa Nanci. Bola také slniečko. Kam prišla, vyčarila úsmev. Všetci v dedine si ju obľúbili. Dokonca som jej závidela. Raz som jej vykričala do tváre, že ju nenávidím. Ona to brala s rozvahou a hneď mi odpustila. Ale keď som ju našla v záhrade, plakala medzi kvetmi. Bolo mi to tak ľúto. Mala som chuť vyrezať si jazyk. Takto zradiť malé dievča.
Ver mi, môžeš byť rada, že si nespomínaš na to, čo všetko si stratila.“

Vtedy som sa k tomu po prvý krát postavila čelom.

Prvý rok som brala ťažko to, že si nič nepamätám. Pomaly som k sebe ani nikoho nepúšťala. Ale Tanya sa nevzdávala. Neskôr sa mi zdôverila s tým, čo sa stalo, prečo ma museli premeniť. Potom som si začala myslieť, že to všetko robila z výčitiek svedomia. Ale ona ma dokázala presvedčiť o opaku. Bolo jej ľúto, čo sa stalo, ale niet toho, teraz nie som tu.

Potom som cítila, že mi niečo taja. Bolo im to vidieť na očiach. Niekedy sa na mňa dívali tak ľútostivo a smutne, až som vybuchla. Našťastie som nič neporozbíjala. Ale musela som sa s tým zmieriť.

S Eleazrom sme vytrénovali môj štít. Viem, je to prekvapujúce. Ale mám veľkú výhodu. Nefungujú na mňa žiadne upírie schopnosti. Dokonca si myslí, že pod štítom skrývam ešte nejakú schopnosť, ale nedokáže zistiť akú.

Carmen je ako moja skutočná mama. Starala sa o mňa už od môjho počiatku. Vysvetlila mi všetko, čo sa týka môjho nového života. A začala som mnou odznova. Keby nebolo jej neviem ani polovicu s toho čo teraz.

Irina a Kate sú moje sestry až za hrob, ale keďže už som mŕtva, tak to prirovnanie stráca význam. Dokázali ma podržať vždy, keď som to potrebovala. Chodia so mnou na nákupy. Hotové maniačky, aj keď sa miernia.

A Laurent? Toho vlastne ani dokopy nepoznám. Snaží sa mi vyhýbať ako sa len dá. Aj keď jeho dôvody ostávajú skryté.

 

Teraz sa všetci chystajú na príchod nejakej rodiny. Samozrejme, vegetariánov. Tuším Cullenovci. Carmen mi pošepla, že sú tak trochu z mojej minulosti. Ja si však na nič nepamätám. Ani po takej dlhej dobe. Možno ma ani nespoznajú. Vyzerám totiž úplne inak. Na presviedčanie Tanye som si dala vlasy prefarbiť na blond. Vyzerám vraj lepšie ako kedykoľvek predtým.

Tak poďte Cullenovci. So svojím osudom som zmierená.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bella, prepáč, no milujem ťa - 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!