Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 16. kapitola

04.07.2010 (07:30) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2170×

16. kapitola             

Isabella Swan

Domov som prišla vyčerpaná z toho hrozného upratovania a čistenia.

Len čo sa za mnou zaklapli dvere, vyšla som do izby a padla do postele. Vedela som, že ešte musím spraviť večeru, no vôbec sa mi nechcelo. Možno by som mohla objednať pizzu... Hm, to nie je zlý nápad. Charlie ju má rád a ja celkom tiež.

Zobrala som telefón, a už vytáčala známe číslo.

„Prosím, tu pizzeria U zmoknutého psa. Čo to bude?“ spýtal sa ma hlas na druhom konci telefónu. Ten názov ma vždy vedel naštvať. Kto tak môže pomenovať pizzeriu?

„Dobrý, chcela by som jednu veľkú šampiónovú a veľkú Hawaii...“ oznámila som objednávku, nadiktovala adresu a už som mala o večeru postarané. Pizzu som mala najradšej, keď ju robila Esme.

„Au.“ Ešte stále to bolí. Neuveriteľne to bolí. Keď som v škole, zabúdam na to. Som tam s Emmom, a tak... No, doma je to horšie. Charlie príde domov na večeru, a potom skoro ráno odchádza. Tvrdím mu, že je to v poriadku, no nie je. Som zdrvená ich odchodom. Toto mi nemali robiť, veď ich beriem za rodinu. A oni mňa tiež. Chceli mi nechať kúsok normálneho života, keď už mi ho aj tak skrátili...

Začala som vzlykať a všetkému sa poddala. Spomienky nikdy nevyblednú, aspoň u mňa. Nič im nevyčítam. Sú mojou rodinou, boli a vždy budú...

Stále som vzlykala a to dosť nahlas, no počula som vrnenie motora, a tak som sa snažila trocha skultúrniť, nech nemá Charlie starosti. Celkom sa mi to podarilo, keď som sa pozrela do zrkadla, mala som stále červené oči, no už málo. Toho si nevšimne...

„Ahoj!“ zakričala som dolu k Charliemu.

„Ahoj, Bell. Čo porábaš?“ spýtal sa ma, keď už som bola dolu pod schodmi.

„Nič, len som sa chystala na úlohy,“ rýchlo som zaklamala. Snáď na to nepríde. On sa usmial a išiel si odložiť veci. Bol čas na večeru, a ja som iba kmitala očami ku dverám.

„Tak, a čo je na večeru,“ spýtal sa celý nedočkavý. Ja som sa iba ospravedlňujúco usmiala, a práve vtedy zazvonil zvonček.  

„Aha,“ povedal a išiel ku dverám. Zaplatil a už niesol našu večeru do obývačky. Ja som sa na neho iba usmievala a nechala sa obslúžiť. Doniesol taniere a servítky.

„Dobrú chuť,“ zaželali sme si v tú istú chvíľu a pustili sa do toho.

Po večeri som išla do sprchy a potom som hneď zapadla do postele. Bolo toho na mňa moc...

Ráno ma prebudilo nejaké šuštenie v kúpeľni. Charlie sa sprchuje. Napadlo ma prvé. A bola to pravda. Keď som vyšla z izby, Charlie zatváral dvere od kúpeľne.

Ráno som sa rýchlo prezliekla a naraňajkovala a chystala sa vyraziť.

„Tu – túú,“ zatrúbilo vonku auto. Pozriem cez okno a vonku stojí úžasné čierne Maserati. V autách sa nevyznám, no toto som si obľúbila. Raz som ho našla na internete a odvtedy ho milujem. Celá natešená som sa k nemu vydala, pretože sa oň opieral Emm. Vyletela som von ako neriadená strela a chystala sa naskočiť do toho úžasného autíčka, keď vtom, namiesto na sedadle som skončila v Emmovej náruči. Začal sa so mnou točiť, až mi prišlo zle.

„Jééé, Bells, ja som nevedel, že ma máš tak rada,“ spieval a stále sa točil.

„Áááá, Emm pusti ma. Je mi zle,“ povedala som vyhrážku a on ma ihneď pustil. Ja som sa začal smiať, no prešlo ma to.

„Emm, to auto je nádherné. Je tvoje?“ pýtala som sa celá nedočkavá. Myslím, že som pri tom aj poskakovala. Emm sa zasmial, no odpovedal.

„Jasné! A odkedy sa ty zaujímaš o autá,“ vyzvedal.

„Hm... Počkaj, poznáme sa pár dní, takže o mne ešte veľa nevieš,“ odpovedala som pyšne a mrkla na neho.

„Dobre,“ rezignoval, no potom sa rozžiaril. „Tak čo povieš, ideme?“ spýtal sa a už ma ťahal do auta. Ja som iba horlivo prikyvovala. 

„Je nádherné,“ povedala som užasle, keď som nastúpila. Emm sa iba smial na mojom obdivovaní. Ja som to nebrala nejako vážne, lebo som sedela v najúžasnejšom autíčku, aké kedy bolo. No... ono je tu ešte jedno. Aston Martin Vanquish. To je tiež krásne auto. Možno aj krajšie ako toto. No, to nemôžem posúdiť...

Deň prebiehal normálne a Edward sa o nič nepokúšal. Ja som si tiež dala pauzu, aj po Emmovom naliehaní. Nechala som ho tak, nech si robí čo chce. Podobným štýlom prebehol celý týždeň a ja som sa nehorázne tešila na ten výlet. Dokonca sme sa s Edwardom aj normálne bavili. Síce to bolo iba za účelom udobriť si učiteľa, ale nakoniec sa to podarilo. Neviem, čo sa s ním stalo, ale správal sa ako normálny chalan a nie, ako namyslený pubertiak. Bolo mi s ním dokonca aj dobre. No, to boli naozaj iba výnimočné chvíľky, ktoré sa len tak nevideli.

Dokonca nám riaditeľ skrátil náš „pobyt“ v kuchyni. Neviem čím to bolo, ale moc som sa nezaujímala. Bola som rada. A ako sa hovorí „Darovanému koňovi na zuby nepozeraj“, alebo tak niečo. Proste som to neriešila a prešla s mlčaním...

Konečne nastal, tak vytúžený deň D...     

Páčilo???

15. kapitola Ð BlackStar Ð 17. kapitola

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 16. kapitola :