Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 9. kapitola

01.08.2012 (17:15) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 43× • zobrazeno 8191×

Livrejovaný čašníci chodili medzi hostí a ponúkali občerstvenie. Na takýchto akciách býva zvykom podávať aperitív ešte pred samotným programom a slávnostnou večerou. Využila som to a prijala s úsmevom ponúkaný pohárik od mladíka, prechádzajúceho okolo. Odpila som si a rozhliadla sa okolo seba. Mramorové stĺporadie pôsobilo majestátne. Výzdoba bola prekrásna, girlandy padali v akoby ľahkých vodopádoch zo stropu a pôsobili ako utešené vlnky. Všade boli naaranžované kytice z gladiol, frézií a ruží.

Ja som ale nebola schopná v danej situácii oceniť vznešenosť tohto priestoru a dôkladnú prípravu, ktorú bolo treba vynaložiť na usporiadanie tejto veľkolepej akcie. Mala by som sa porozhliadnuť a načerpať inšpirácie. Bola som však duchom úplne neprítomná. Nervózne som sa prechádzala po chodbách inštitútu Charlesa Starka Drapera, kde sa už o necelú hodinu mala začať oficiálna časť predávania cien. Pár ľudí postávalo pri dverách popíjajúc šampanské.

Pozrela som sa na zlaté hodinky na mojej ruke. Bolo už niečo po ôsmej večer. Nevedela som, či som viac nahnevaná naňho, či na seba. Vedela som to. Predpokladala to. Tak sakra, prečo som tomu nezabránila. Oprela som sa o mramorový stĺp s presným výhľadom na dvere. Niekde som čítala, že keď si vizualizujete, čo chcete, tak sa vám to splní. Takže som si znova odpila z pohárika a snažila si predstaviť Edwarda, ako práve vchádza do dverí. Sústredením som prižmúrila oči a čakala. Ubehlo ďalším desať minút a ľudia sa pomaly začali presúvať do sály. Znechutene som si odfrkla. Dočerta s pofidérnym šarlatánstvom. Sama som neverila, že by sa stal zázrak. Pri ňom som však bola od zúfalstva schopná použiť aj privolávacie zaklínadlá, ak by fungovali.

Najradšej by som ho našla a pritiahla sem za tie jeho strapaté vlasy. Z malej spoločenskej kabelky som vytiahla mobil a vytočila Edwardove číslo. Faux pas to bude tak či tak. Keď som si ho priložila k uchu, jedna staršia pani, stojaca blízko, na mňa zhrozene pozrela, našuchorila sa ako páv a odišla do sály. Len som prevrátila oči a otočila sa tak, aby ma nebolo s telefónom vidieť.

Mobil mu ani nezazvonil, ale hneď sa ozvala odkazová služba. Typické. Keď nechcel byť nájdený, tak určite si nenechá zapnutý mobil, vďaka ktorému by som ho mohla nájsť cez GPS lokalizátor. Bola by to od neho školácka chyba, ale vyskúšať som to musela.

Povzdychla som si a strčila mobil naspäť do kabelky. Uhladila som si svoje dlhé tmavozelené spoločenské šaty v japonskom štýle a snažila sa prísť na spôsob, ako z tohto vyjsť, aby nebol škandál. Je síce pravda, že na podobné Edwardove vrtochy bola newyorská smotánka zvyknutá, ale nikomu ani nenapadlo, že by neprišiel pre ocenenie Ch. Starka Drapera. Bol to dobrý priateľ jeho nebohého otca a spolu sa podieľali na mnohých dôležitých výskumoch. Teraz síce nežil už ani jeden z nich, ale predpokladalo sa, že Edward poctí pamiatku otcovho priateľstva. On si ale, samozrejme, veci robil po svojom.

Poslednýkrát som sa pozrela k dverám a rezignovane si povzdychla. Definitívne som sa vzdala nádeje, že by ma Edward zachránil pred pobúrenou verejnosťou. Zahryzla som si do pery a začala premýšľať, ako to zvládnuť. Rýchlo som opäť vytiahla mobil a napísala krátku správu. Za toto bude Edward ešte poriadne vyvádzať, ale mal sa tu ukázať osobne. Nech ho vezme čert. Chlap jeden nespoľahlivý. Krvou sa mi začal šíriť adrenalín a ja som sa začala sústrediť iba na to, aby som dnešný večer zvládla v psychickom zdraví.

Dopila som zlatý sekt a položila pohárik na múrik. Obsluha si ho nájde. Prešla som k dverám a čakala. Na záchranu, na zázrak.

„Slečna, je potrebné sa presunúť do hlavnej sály. Udeľovanie o chvíľu začne,“ povedal zdvorilo mladý čašník.

„Ďakujem. Hneď, len na niekoho čakám.“ Usmiala som sa a snažila sa na sebe nedať najavo ani štipku paniky.

Zrazu som počula svižné kroky a vstupné dvere sa otvorili. Rýchlo som sa pozrela a s úľavou sa usmiala. Jerry práve podal obsluhe ľahký kabát. V bezchybnom smokingu vyzeral naozaj dobre. Krátke plavé vlasy mal trochu mokré a vyzeral, že sa len rýchlo obliekol, keď dostal moju správu. Nebol oholený, ale on bol typ chlapa, ktorému to pridalo na príťažlivosti. Obzrel sa a keď ma jeho sivé oči našli, vystrel ruky v spýtavom geste. Pokrútila som záporne hlavou a uhladila si vlasy, ktoré som mala jednoducho vyčesané. Pousmial sa a vykročil ku mne.

„Dalo sa to čakať. Už dlho nič nevyviedol,“ šepol, keď mi ponúkal rameno.

„Áno, určite to spravil len v strachu o svoju povesť bohéma,“ odfrkla som potichu.

„Vyzeráš nádherne, Bella.“ Jerry sa usmial a galantne si vložil moju ruku do svojho ramena.

„Ďakujem.“ Sklopila som pohľad a začervenala sa. Nikdy som nevedela veľmi prijímať komplimenty. „Som ti neskutočne vďačná, že si prišiel.“

„To je samozrejmé. Lady in trouble. Mám ale u teba jednu večeru.“ Usmiala som sa, ale nemala som silu to nejako komentovať.

Spolu sme vykročili smerom k veľkej sále, aby sme sa nechali zožrať levmi namiesto Edwarda Cullena, ktorý sa neuráčil prísť.

♦ ♦ ♦ ♦ ♦

„Vyzeralo to na nudný večer pri sledovaní baseballového zápasu, ale zachránila si ma,“ povedal Jerry, keď mi pomáhal do ľahkého kabátika. Bolo pred polnocou, keď sa slávnosť skončila a my sme vychádzali z inštitútu. Noc bola príjemná, ale povieval chladný vetrík.

„Nie, to ty si ma zachránil. Neviem si predstaviť, čo by som robila, kebyže som tu sama,“ vďačne sa naňho usmiala. „Si hrdina večera. A nielen pre mňa, ale aj organizátori si vydýchli, keď ťa zbadali.“

Jerry sa uškrnul. „Stačí, že som hrdina pre teba.“

Nervózne som si oblizla pery a pozrela sa po malom parku, ktorý bol pred inštitútom. Práve všetci odchádzali, takže si budeme musieť chvíľu počkať, kým niekto z personálu privezie Jerryho auto.

„Uvedomuješ si, že my dvaja sme vlastne niečo ako jednotka rýchleho nasadenia?“ snažil sa odviesť rozhovor iným smerom, keď videl moje rozpaky. „Vždy riešime problém, keď Edward vyvolá opäť nejaký škandál.“

„Máš pravdu. Nemali by sme si vymyslieť nejaký krycí názov? Niečo ako S.W.A.T. pre vládne jednotky.“ Ležérne som si prekrížila ruky na hrudi. Zasmiala som sa. S Jerrym som sa cítila príjemne a uvoľnene. Spoločná večera by mohla byť dobrý nápad. A nech Edwarda aj porazí.

„Keď mi niečo napadne, dám ti vedieť, parťák,“ žmurkol na mňa a ponúkol rameno, aby sme sa trochu prešli po záhrade, kým budeme čakať na auto. Necítila som sa unavená, len mierne nahnevaná a bola som vďačná Jerrymu, že sa ma snaží rozptýliť. Bol to vyčerpávajúci večer.

„Vieš, že som ani nedýchala, keď ohlasovali výsledky ceny za pokrok a prečítali Edwardovo meno?“ snažila som sa udržať ľahkú konverzáciu. Rukou som sa jemne podopierala jeho ramena. Pomaly sme zišli zo schodov k lavičkám.

„A to si ani nemusela sa postaviť a prejsť na pódium.“ Zasmial sa a strčil si druhú ruku do vrecka. „Keď som preberal v jeho mene ocenenie mal som pocit, že ma nenapadne žiadna milosrdná lož.“

„Improvizoval si skvele,“ povedala som uznanlivo. „Tváril si sa nanajvýš presvedčivo, že je Edward zaneprázdnený prácou a veľmi ho mrzí, že neprišiel.“

„A oni sa tiež tvárili presvedčivo, že mi veria,“ pretočil pobavene oči. Zachichotala som sa.

Keď sme boli mimo vchodu, Jerry zastal a pozrel sa mi priamo do očí. Bol o hlavu vyšší, takže som naklonila mierne hlavu na stranu. Moju ruku, ktorou som sa ho držala, chytil do dlane. Začala som sa trochu chvieť.

„Bella, už dávno som ti chcel povedať...“ šepol a druhou rukou sa mi jemne dotkol šije. Prebehli mnou zimomriavky a automaticky si oblizla pery. „Si taká krásna.“ 

Jerry bol veľmi príjemný spoločník a atraktívny muž. Jemne sa viac ku mne naklonil. Uprela som naňho prekvapený pohľad a zrazu akoby mi nohy vrástli do zeme. Do nosa mi udrela jeho korenistá vôňa a to ma prebralo.

„Jerry, ja nemôžem,“ šepla som ako modlitbu. Vedela som, že ho to zastaví. Bol gentleman. Na viac som sa ale nezmohla. Čo povedať mužovi, keď vás päť rokov svojím galantným správaním neustále presviedča o svojej náklonnosti? Nie ako Edward, ktorý... Stop, nemôžem každého chlapa prirovnávať k tomu nespoľahlivému darebákovi.

Trochu odstúpil a sklamane si dal ruky do vreciek. Odvrátil pohľad a zadíval sa kamsi do diaľky. V tejto chvíli vyzeral skoro neodolateľne. Skoro. Dočerta, prečo sa mi nemôže páčiť muž, ako je on?

Ak som ho neporovnávala s Edwardom, pri ktorom každý chlap vyzeral úboho, bol  Jerry ideálny muž. Vysoký, svetlé plavé vlasy, ktoré nosil väčšinou nakrátko, vypracované telo a prenikavé sivé oči. Na škole by to bol presne ten typ, ktorý by som chcela dotiahnuť pred oltár. Teraz, keď som spoznala Edwarda, som ale začala ľudí deliť na tri druhy – ženy, muži... a Edward.

Chvíľu sme len tak stáli a mlčali. Bola som nahnevaná sama na seba. Celé som to pokazila, ale čo som mala robiť? Čo by sa stalo, keby ma pobozkal?

„Viem. Ale, Bella, nemyslíš si, že je smiešne, ako si robí na teba Edward nárok? A ty ho k tomu ešte ochotne podporuješ. Čo je vlastne medzi vami?“ prerušil to ticho Jerry, ale pohľad mal stále upretý na horizont.

„Som jeho asistentka, ale to vieš, Jerry. Nič viac tam nie je. Bože, veď vieš, aké mám zásady.“ Začala som sa sama zamotávať, cítila som sa ako lapená do pasce slov. „Nerobí si nárok, on len...“ skúšala som namietnuť, ale samej mi nenapadali argumenty.

„Tak nerobí? A potom prečo si nikdy nepristúpila na to, aby sme si oficiálne potykali? Alebo aby sme išli spolu na večeru? Ako rozumiem, ak sa ti nepáčim...“ roztiahol ruky v spýtavom geste a ja som zareagovala skôr ako som si uvedomila, čo hovorím.

„Nie, páčiš sa mi.“ Význam slov mi rýchlo došiel, keď som zbadala Jerryho prekvapený výraz. „Myslela som, že tie večere neodmietam preto, že by si mi nebol sympatický a ja som sa len vyhovárala. Ale Edward. Teda.“

Skvelé, Bella, len tak ďalej.

Jerry sa mi pozrel do očí a ja som vedela, že som práve potvrdila jeho podozrenie.

„Presne. Edward. On by to len tak nepredýchal. Neviem si ani predstaviť, čo by vyvádzal,“ povedal a v hlase mu bolo cítiť zlosť.

„To určite nie je pravda, on má len rád veci pod kontrolou,“ šepla som, ale sama som nevedela, čo je pravda.

„Bella, ty nie si vec.“ Naliehavosť v jeho hlase ma skoro až desila, pristúpil bližšie a chytil ma za plecia. „Uvedomuješ si, že teraz je ten chlap niekde a poriadne šuká prehnane ochotnú bábiku? Kým ty sa ma bojíš čo i len pobozkať.“

Pustil ma, lebo v tej chvíli nám pristavili auto. Bez slova prijal kľúč a spýtavo sa na mňa pozrel, keď som zostala stáť.

„Prosím nastúp, Bella. Odveziem ťa domov.“ Nedokázala som jeho slová úplne vnímať.

„Pôjdem taxíkom,“ namietla som.

„Neblázni. Už je neskoro.“ Spustil okienko a naklonil sa von. „Zabudneme na poslednú polhodinu a len ťa bezpečne zaveziem.“

„Potrebujem sa prejsť, ale ďakujem,“ povedala som rozhodne, ale myšlienkami som bola niekde inde.

Smutne sa na mňa pozrel a prikývol. Sledovala som ako jeho Mercedes vychádza hlavnou bránou. To, čo mi povedal, vo mne vyvolalo búrku pocitov. Ani som nepomyslela na to, že Edward si zo mňa spravil chránený exponát v jeho zbierke a obohnal ho elektrickým plotom. Nie som síce jeho milenka, ale je na mňa uvalené embargo. Žiadny chlap v mojej blízkosti. Nečakane mnou prešla vlna hnevu na Edwarda.

Musela som si to s ním vysvetliť. Hneď teraz. A je mi jedno, že práve niekoho preťahuje.

Diel je výnimočne bez Edwarda. Pôvodne mala byť táto kapitolka vrátane rozhovoru s ním, ale rozhodla som sa, že to rozdelím. Jerry sa chcel porozprávať s Bellou a ja som nemala srdce mu tú šancu vziať. Ale v nasledujúcej si to vynahradíme. Medzi Edwardom a Bellou to poriadne zatrasie. Bella predsa pôjde bojovať za svoju nezávislosť... 

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 9. kapitola: