Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alec Volturi 7. kapitola

06.06.2010 (20:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2861×

Dnes by som ešte chcel ísť na lov spolu s mojou láskou. Isto ju musí páliť hrdlo, takže kde je problém? Už viac ako štyri dni som nič „nepil“.

Lucy sa jednou rukou chytila za hrdlo a povzdychla si. Hups, zabudol som na svoje myšlienky. Už sa budem musieť začať krotiť, ak nechcem prísť o hlavu.

„Toto si vyriešite neskôr,“ povedal Aro a pozrel sa na nás prísnym pohľadom. „Lucy a jej dar je niečo skvelé.“

„Ale do gardy nepôjde!“ namietal som.

„Ale Alec. Všetci Volturuoví sú v garde.“

„A mne to nebude vadiť,“ vyhlásila Lucy a tak nás oboch umlčala.

„Tak, ja už pôjdem. A choďte na lov, alebo počkajte na Heidy. Tá by mala prísť až  zajtra doobeda.,“ povedal a už ho tu nebolo.

„Lucy, v žiadnom prípade nebudeš chodiť na súboje. Ja ti to zakazujem,“ povedal som.

„Uvidíme,“ zasmiala sa, „čo ideme robiť?“

„Je noc, takže neviem,“ povedal som.

„Ale ja hej,“ zažiarili jej oči. Len som pokrútil hlavou. Priblížila sa ku mne a prstom mi zdvihla hlavu. „Čo tak začať tam, kde sme skončili minule?“ Jednou rukou som si ju pritisol bližšie.

„Ale čom a čo tak robiť niečo užitočné?“ hovoril som a cúval, samozrejme, v náručí s Lucy. „Ale to asi bude musieť počkať,“ zasmial som sa. To som už ležal na posteli vedľa nej.

Lucy mi jednou rukou zašla pod tričko. Trhla a už ležalo vedľa nás na franforce.

„Ďakujem.“

„Nie je začo,“ zasmiala sa.

***

„Niečo mi napadlo. Keďže sa tu všetci nudia, mohli by sme to skúsiť,“ začala. „Máte tu bicykle?“ spýtala sa.

„Bože, čo ti to napadlo,“ musel som sa zasmiať.

„Uvidíš. Tak máte?“

„No, niečo by sa našlo. A ak nie, skočíme niečo kúpiť, ale až zajtra. Ja by som ale radšej šiel už dnes,“ povedal som.

„Dobre. Zožeň, prosím, Felixa s Giannou. Ja skočím po Jane a Demetriho...“ zamyslela sa.

„Ešte stále si mi nepovedala, čo máš za lubom,“ povedal som a zahral urazeného. Brnkla mi po nose a postavila sa.

„Je noc, nie? Tak uvažuj, čo sa dá robiť na bicykloch v noci o jednej.“

„Pretekať? A kde, preboha?!“

„Áno a uvidíš. Rýchlo mi zožeň tých dvoch!“

„Dobre.“ Lucy sa postavila a obliekla veci, čo jej ostali.

„Alec, môžem vedieť, kde mám podprsenku?“ spýtala sa. Stále bola otočená smerom k dverám, čiže ja som videl maximálne len tak jej nahý chrbát. Moje oči blúdili po celej izbe až sa zastavili v kúte, kde ležalo niečo čierne s čipkou.

„Ehm...“ zadržiaval som smiech. Isto to musela vidieť v mojich myšlienkach.

„Alec, to si píš, že som videla! A môžeš mi vysvetliť, ako teraz prejdem do svojej izby?“

„No, veď máš tričko, nie?“

„Hej? A kde?“

„Tak ja ti teda požičiam svoje. Vezmi si zo skrine.“

„Len požičať?“

„Že si to ty.“

„Ďakujem, zachránil si mi život,“ zasmiala sa.

Lucy šla nájsť Felixa s Giannou a ja som sa vydal po Jane s Demetrim. Izbu mali ma druhom poschodí, piata chodba, tretie poschodie.

Zaklopal som a čakal. Začul som šepot a potom Felix otvoril dvere.

„Čo poviete na preteky na bicykloch?“ navrhol som.

„A však to nebol tvoj návrh?“ overovala si Gianna, ktorá ležala v posteli.

„Dobre, Lucy mi nakázala, aby som šiel po vás,“ priznal som.

„O desať minút v záhrade,“ zamrmlal a zabuchol mi dvere. Pred nosom!

Otočil som sa a vybral sa do záhrady. Cestou som stretol Lucy s Jane a Demetrim prešiel som si ku Lucy a chytil ju za ruku. Jedným očkom ma stále pozorovala. Presne tak, ako prvý krát. Zasmiala sa.

„Lucy, máš aj nejakú schopnosť?“ spýtal sa jej Dem.

„Mám?“ otočila sa ku mne a spýtala sa.

„Ale jasné, že môžeš. Aj tak by sa to raz dozvedeli.“

„Tak fajn. Môžem čítať myšlienky,“ povedala.

„Fíha. A funguje to tam, ako aj Aro, alebo skôr ako Edward?“ vyzvedala Jane.

„Ako Edward,“ usmiala sa.

„To je dobré. Zíde sa to hlavne pri boji.“

„Demetri! Žiaden boj!“ povedal som zostra.

„Ale...“

„Žiadne ale. Ona nebude bojovať!“

„Toto prenechám radšej Arovi a tebe,“ pokrútil hlavou.

„Dobre.“

„Tak, kde sú tie bicykle?“ spýtala sa Lucy.

„V zadnej časti hradu,“ povedala Jane.

Počkali sme ešte na Giannu a Felixa. Trvalo im to presne deväť minút a tridsaťšesť sekúnd.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alec Volturi 7. kapitola: