Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 28. kapitola

30.08.2015 (07:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2336×

28. kapitola 

„Prekliaty bastard!“ vykríkla som. Patrick padol na zem a spakruky si zotrel krv z puknutej pery. Potom sa doširoka usmial, akoby o nič nešlo. Viac som nevidela. Edward mi zatarasil výhľad a odtiahol ma na druhý koniec chodby. Ruka mi brnela od prstov až po zápästie. Kvôli adrenalínu som však nič necítila.

„Upokoj sa,“ prikázal mi Edward. Zaškúlila som na neho nepríjemným pohľadom. Snažila som sa upokojiť svoje trhavé rýchle dýchanie, ale išlo to len veľmi ťažko. Chcela som mu vraziť ešte jednu a potom ešte jednu až by mu z tváre nezostalo nič.

Edward mi prešiel prstami po čele a odhrnul mi tak pramienok vlasov z tváre. Moje telo sa náhle sústredilo iba na jeho jemný a zároveň chladný dotyk a pomaly sa začalo upokojovať. Nespúšťal zo mňa pohľad. V ruke ma zapichalo a tvár sa mi skrivila bolesťou.

„Asi som si narazila ruku,“ šepol. Edward mi ju vzal medzi prsty a zodvihol k tvári. Pozorne preskúmal prsty i dlaň a potom na ňu vyfúkol chladný vzduch. Na zátylku sa mi z toho postavili chĺpky.

„Nie je to vážne. Esme povieme, že si spadla, dobre?“ Súhlasila som. Zaznel potlesk a my sme sa otočili na Patricka. Stál s rozkročenými nohami pár metrov od nás. Na tvári mal šialený úsmev a popritom ignoroval pramienok krvi, ktorý mu stekal dole sánkou. Zasmial sa.

„Si úžasná, Bella. Drsná ako vždy. Škoda, že sme sa rozišli. Chýbaš mi.“

Nasala som vzduch pomedzi zaťaté zuby a vykročila dopredu. Edward ma zastavil a prekryl svojim mocným telom. Všetky svaly mal napnuté.

„Poviem to iba raz, tak pozorne počúvaj,“ začnal chladne. „Bella teraz patrí mne. Ak sa k nej priblížiš, ak ju budeš obťažovať svojou slizkou tvárou alebo sa jej nebodaj dotkneš, nájdem si ťa a roztrhám ťa na márne kúsky. Ver mi, že nežartujem. Postarám sa o to, aby ťa to bolelo.“

„Vyhrážky na mňa neplatia,“ zachichotal sa Patrick.

Edward zavrčal ako zviera. „To nie je vyhrážka, ale varovanie. Už som pár ľudí zabil, takže ty nebudeš žiadny problém.“

Pri jeho slovách ma striaslo. Nebola som si stá, či boli pravdivé, ale vzhľadom k tomu, že bol Edward upír, sa o tom nedalo veľmi pochybovať. V hrdle sa mi vytvorila hrča. Načiahla som zdravú ruku za Edwardom a preplietla si s ním prsty. Jemne ním šklblo. Nechcela som, aby niekoho zabíjal. Obzvlášť nie, aby zabil niekoho ako Patrick. Aj keď by som ho rada videla mŕtveho za všetko, čo mi urobil, nechcela som, aby ho zabil Edward.

„Edward. Poďme na obed.“ Potiahla som ho za ruku. Popritom tom očakávala ohromnú silu, ktorá sa ma pokúsi zastaviť, ako náhle budú naše ruky napnuté, ale až sa to stalo, Edward sa pohol mojim smerom. Pevnejšie som ho zovrela a donútila ho otočiť sa mojim smerom. Pritiahol si ma bližšie k telu a ruku mi položil majetnícky na plecia.

Zamierili sme do jedálne. Edward tesne pred dverami stiahol ruku a nechal ma vojsť prvú. Kúpila som si vodu a jednu energetickú tyčinku a išla si sadnúť k Alice a ostatným. Emmeett práve dohovoril nejaký senzačný vtip, na ktorom sa však smial len on a Rose pohoršene krútila hlavou. Aj keď by som to ešte pred tromi týždňami nepovedala, tentoraz som si musela pripustiť, že by spolu vyzerali dobre.

„Ale, ale, len tyčinku, Bellinka?“ spýtal sa ma Emm. Pokývala som hlavou na znak súhlasu. Po tom, čo sa od rána stalo som nemala chuť na nič. Hrozilo totiž, že sa môj žalúdok vzoprie a vypovedá službu. Edward si prisadol vedľa mňa a položil tácku plnú jedla na stôl. Ani sa ho však nedotkol. Len tam sedel a pozeral sa do prázdna. Napila som sa vody a rozbalila tyčinku. Po celých tridsať minút som premýšľala nad tým, ako sa vyrovnať s celou situáciou. A hlavne, čo povedať Edwardovi.

Nebol hlupák. Určite mu došlo, že medzi mnou a Patrickom kedysi niečo bolo. Problém bol v tom, že som nevedela, či mu povedať celú pravdu. Doteraz som to prezradila len jedinému človeku na planéte a ten bol v tejto chvíli vzdialený od Forks niekoľko stoviek míľ. Hanbila som sa, no na druhú stranu mu to jedna moja časť chcela povedať. Veľmi. Bola to tá časť, ktorá ho milovala celým svojim srdcom.

Nevedela som, čo urobí, ale vedela som, že nezostane pokojný. Edward mal veľmi výbušnú povahu, a toho som sa obávala hlavne pri Elijah. Čo urobí, keď sa dozvie aj o nej v nákupnom centre? A o tom upírovi Adrianovi u mojej psychologičky?

„Nie. Odveziem Bellu k nám domov. Na záchodoch spadla a narazila si ruku. Asi jej to už začína aj puchnúť.“

Otočím sa na Edwarda, keď vysloví moje meno. Ak by to nebol spomenul, na poranenú ruku by som bola zabudla. Teraz, keď som sa na ňu znovu pozrela, akoby chcela potvrdiť jeho slová, bola dvakrát tak veľká ako predtým.

„Samozrejme, to by nebola ona,“ odfrkla si Rosalie.

„Takže by na ňu mal niekto začať chodiť už aj na ženské toalety?“ vyznel príliš nadšene Emmett. Otvorila som ústa, no Rosalie s Alice do neho strelili tými najdesivejšími pohľadmi a Emm cúvol dozadu ako pes pred bitkou.

„Som v poriadku. Len to chce trochu ľadu.“ A obväz. Možno aj röntgen a doktora, ktorý by mi zrovnal zlomené kosti. Edward síce povedal, že to nič nie je, ale má snáď doktorát?

Zamračím sa na svoje myšlienky a zahľadím sa na Edwarda. Súdiac podľa jeho profesionálneho výrazu na tvári, keď skúmal moje poranenia, by som mohla s pokojným svedomím prehlásiť, že niečo také skutočne má. A ani by som sa nečudovala, keď žije už tak dlho. Prekliaty upíri! Mohli si navštevovať školy aké chceli.

„Tak dobre. Zoženiem vám potom poznámky z predmetov a zavolám Esme. Mala by byť doma,“ navrhla Alice a už aj vytáčala číslo.

Edward sa postavil a vzal mi tašku zo zeme. Všimla som si, že svojho taniera sa ani len nedotkol. Vlastne som ešte nikoho z nich nevidela jesť obyčajné ľudské jedlo. Zdalo sa, že sa vážne živili len ľudskou krvou.

Zabalila som tyčinku späť do obalu a vzala si vodu. Krátkym zakývaním som sa rozlúčila s ostatnými a potom nasledovala Edwarda von z jedálne. Bez slova sme prešli na parkovisko a nasadli do jeho auta. Ako náhle sa posadil na stranu vodiča, otočil sa na mňa a zapol mi pás. Prevrátila som očami, no nechala som to pre tento krát tak. Naštartoval a vyrazili sme cez mesto preš z Forks. Hneď za prvou križovatkou však zovrel volant, až koža zapraskala.

„Takže?“

„Takže?“ zopakovala som. Čakal. Keď sa mu nedostalo odpovede, otočil sa na mňa a oči mu potemneli. Prehltla som trochu hlasnejšie, než som plánovala. „Takže,“ začala som znovu. Otočila som sa pred seba a pohľadom som hypnotizovala červené svetlo na semaforoch. Hľadala som tie správne slová. „Takže, ten chalan na chodbe, bol Patrick McLaghen. Je to starší brat Narcis. Narcis určite poznáš, je to naša spolužiačka a predtým si sa s ňou raz aj vyspal. Vlastne to bolo trochu viac než len raz. Podľa toho, čo som počula to bolo akoby trikrát.“

„Bella!“ precedil pomedzi zuby.

Chabo som sa usmiala. Povedala som to nechtiac. Nadýchla som sa a pripravila sa na pravdu. „Tak dobre. Patrick a ja sme spolu kedysi chodili. A tým kedysi myslím asi tak dva a pol, tri roky dozadu. Bol môj prvý,“ šepnem a nedovolím zlým spomienkam, aby sa mi votreli do popredia mysle. Znovu ich zatlačím späť do úzadia a prikryjem čiernym závojom. Pozriem sa na Edwarda. Sánka sa mu zaťala a koža na rukách sa ešte viac napla od toho, ako zvieral volant. Teraz alebo nikdy, Bella. „Bol môj prvý aj posledný. Patrick sa so mnou iba hral. Raz ma pozval k sebe domov, keď tam Narcis ani ich rodičia neboli. Ale boli tam jeho priatelia. Nechal ich, aby ma znásilnili.“

Auto prudko pribrzdilo a Edward mi venoval ochromený výraz. Vycerila som v úsmeve zuby. „Nič také sa nestalo. Ušla som oknom, kým sa ma stihli dotknúť. Preto tá narážka s oknom. Odvtedy sme sa spolu nerozprávali. Počkala som, kým doštuduje na strednej a dovtedy som sa mu vyhýbala.“

Auto sa znovu rozbehlo. „Mala si ísť na políciu. Za pokus o znásilnenie by dostal niekoľko rokov,“ povedal chladne. V duchu som sa rozplakala. Samozrejme, aký súcit by som mohla čakať od upíra.

„Nemohla som ísť na políciu. Príliš som sa hanbila. Navyše, bolo to moje slovo proti jemu. Neverili by mi. On bol synom vysoko postaveného muža a ja som bola z Dooryarde. Ak by si tam chvíľu žil, zistil by si, ako inak sa k tebe chová väčšina mesta. Polícia tobôž. Nakoniec by som v tom väzení skončila ja.“

Nič nepovedal. Len ďalej zvieral volant a smeroval na hlavnú cestu. Nadýchla som sa. V tom okamihu som chcela vedieť čítať myšlienky ako on. Pretože by som možno zistila, čo si skutočne myslí.

„Predtým, než prišiel, som ti chcela niečo povedať. Niečo dôležité.“ Ani to s ním nepohlo. A ja hlúpa som sa bála, že bude už pri Patrickovi vyvádzať. Samozrejme, prečo by mal. Netýkalo sa ho to. Tak fajn. Možno s ním zamáva Elijah.

„Keď som bola v sobotu na nákupoch s Alice, Rosalie a Esme, niečo sa tam stalo. Na chvíľu som sa od nich vzdialila a išla do iného obchodu. Keď som si skúšala šaty, prišla tam Elijah. Myslím, že nás sledovala po celý čas.“ Zastavila som a skontrolovala jeho výraz tváre. Bol ako socha. Nehybná. A bez emócii. Mala som z toho pocit, že som vo vlastnom strašidelnom sne.

„Elijah povedala, že zabije každého, koho mám rada,“ pokračovala som a otočila sa späť dopredu. Aj šedá cesta mi v tomto okamihu mi prišla empatickejšie, než Edward. „Mojich priateľov, moju rodinu, teba. Aby mi ukázala takú bolesť, akú ona prežila po zabití Dáriusa. Preto sa Angela zo Seattlu našla v Andreinom dome. Preto teraz Thobias leží na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici vo vážnom stave. Našťastie Andreini rodičia sú preč z mesta a ju s Mikeom som tiež poslala čo najďalej odtiaľto. Ostatných sme varovali, no mali by byť v poriadku.“ Nasala som vzduch, aby som mohla pokračovať. „Problém je v tom, že Elijah sa zamerala úplne na všetkých, koho poznám. Ako vieš, Narcis zmizla. A ja mám tušenie, že s tým má niečo spoločné práve ona. Navyše som dnes ráno u Heleny stretla Dáriusovho brata. Na chvíľu som si myslela, že vidím jeho. Sú si dosť podobný. Myslela som si, že ublíži Helene, tak som zavolala políciu. Dúfam, že dorazili včas.“

Vydýchla som a hlavu si oprela o opierku. Zavrela som oči. Premýšľala som, či som povedala všetko, čo som chcela. Auto sa náhle myklo a my sme zastavili pri krajnici. Jedným očkom som strelila po Edwardovi a premýšľala, čo z toho konečne pohlo jeho chladným srdcom.

„Je ešte niečo, čím by si ma chcela doraziť?“ spýtal sa nečakane.

Zahryzla som si do pery a napriamila sa. „Vlastne áno. Skoro som zabudla na niečo, čo Elijah povedala v tom obchode.“ Edward sa na mňa pozrel a nadvihol obočie. „Do maškarného plesu mi neublíži. Potom si po mňa príde a najskôr ma asi aj zabije.“ Poškriabala som sa na zátylku. „To by malo byť všetko.“ Nevinne som sa usmiala na Edwarda a čakala na jeho reakciu. Hodnú chvíľu ticho sledoval moju tvár, keď sa mu v očiach náhle zabzíkalo.

„Si narušená?“ vykríkol.

Jeho prudký hlas ma vydesil. Odtiahla som sa od neho čo najďalej k dverám a snažila sa nedýchať príliš nahlas. Rukou si prehrabol medenú hrivu, čím odhalil bubnujúcu žilu na spánkoch.

„Udrela si si hlavu? Vybrali ti snáď mimozemšťania mozog, keď som sa nedíval, Isabella? Prečo si mi to, dočerta, nepovedala už skôr? Prečo si predo mnou tajila niečo také podstatné?“

„Aby som ťa ochránila,“ šepla som. Nemohol to však počuť, pretože po krátkom nádychu spustil ďalšiu vlnu nadávok.

„Elijah ťa mohla zabiť. Jeho brat ťa mohol dnes ráno zabiť. Vedela si toho toľko a nič si mi nepovedala. To mi snáď nedôveruješ? A ja hlupák sa ťa snažím zachrániť a vydávam sa na sa samovražedné misie, keď pátram po Elijah a jej spojencoch. Ale prečo ju vôbec hľadám, keď ty sa s ňou stretávaš každú chvíľu? Povedz, vymenili ste si aj e-mail alebo len telefónne čísla?“

Otvorila som ústa, aby som mu odpovedala, no on zodvihol ruku. „To bola len rečnícka otázka. Doriti. Bella, prisahám, že keby som ťa nemiloval, roztrhal by som ťa teraz na kúsky.“

Znovu som otvorila ústa, no tentoraz v šoku. Srdce mi v hrudi spravilo salto. Edward si popritom ani neuvedomoval, čo povedal. Ďalej blábolil, aký je na mňa neskutočne naštvaný. Načiahla som ruku, chytila ho za bradu a donútila ho pozrieť sa mi do očí. Ako náhle sa jeho oči stretli s mojimi, pobozkala som ho.

Milovala som jeho krásne formované pery. Milovala som jeho. Aj keď som si stále nemohla zvyknúť na jeho upírsku časť, stále som ho milovala. A v tejto život ohrozujúcej situácii ešte viac. Kašľať na nejaké hlúpe pravidlá, ktoré som vytvorila v záchvate strachu. Aj teraz som mala strach. Dokonca ešte väčší, než keď som zistila pravdu o Edwardovi, a potrebovala som niekoho, kto by stál pri mne. Až do konca.

Odtiahla som sa od Edwarda. Z tvári sa mu vymazal hnev a ostalo tam číre prekvapenie. Prešla som prstami po jeho čele a vyhladila mu posledné vrásky.

„Ešte stále sa na mňa hneváš?“ spýtala som sa potichu. Chvíľu neodpovedal. Zdalo sa, že bol zo mňa úplne vykoľajený. Načiahla som sa, že ho znovu pobozkám, no on ma zastavil. Zabolelo ma v hrudi.

„Jedným bozkom to nespravíš. Jasné, že sa na teba hnevám,“ odvetil. Cítila som sa, akoby do mňa pichol sto nožov. Chcela som sa odtiahnuť späť na svoju sedačku, keď ma náhle chytil za ramená a pritiahol k sebe. Naše pery sa spojili. Tentoraz bol náš bozk ešte slastnejší, než ten prvý. Až sa mi telo rozhorúčilo a nemohla som myslieť ako nejaká puberťáčka. Zalapala som po vzduchu, keď sa odtiahol. Bola to pekne dlhá doba, čo sme sa naposledy pobozkali.

 „Prečo si sa vlastne oddelila od Alice, Rosalie a Esme?“ nečakane sa ma opýtal. Musela som zaloviť v pamäti, aby som mohla sformulovať odpoveď.

„Pretože sa mi nepáčili šaty, ktoré mi Alice vybrala.“ Tvárou mu prešiel tmavý tieň a ja som sa pokúsila o zmierlivý úsmev. Nechcela som, aby sa znovu rozčúlil.

„Samozrejme,“ zvolal sucho. „To by si nebola ty, aby si nerobila problémy. Vždy robíš problémy. Som prekvapený, že s tebou vôbec dokážem držať krok.“

Škodoradostne som sa uškrnula a objala som ho rukami okolo krku. „To som prekvapená aj ja, ty môj slušný chlapček.“ 

Tentoraz som si neodpustila trochu romantiky na konci, pretože nasledujúce kapitoly bude naša Bella bojovať o život. Dúfam, že ste si to užili. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 28. kapitola: