Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 18. kapitola

16.09.2013 (22:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2263×

18. kapitola 

Bella:

Oslepujúce svetlo ma prebralo k životu. Namáhavo som zodvihla ruku a snažila sa odtiahnuť, ale posteľ podo mnou mi to nedovolila.

„Upokojte sa, slečna,“ dohováral mi ženský hlas. Žena odtiahla baterku, s ktorou mi svietila do očí, a usmiala sa na mňa jej prívetivá tvár. „Viete, ako sa voláte a kde ste?“

Zaklipkala som očami a v šere sa rozhliadla po miestnosti. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla na tú tmu. Všade okolo boli bledé skrinky, na druhej strane bola malá plazma zasadená do steny a pri okne boli veľké kvetiny. Zašla som pohľadom do chodby, odkiaľ do izby prichádzalo svetlo a všimla si pult, bielo-modré steny a kolieskový vozík odparkovaný pri stene. Pozrela som sa späť k žene, ktorá mala na sebe bledú košeľu a nohavice a šedý svetrík.

„Som Isabella Swanová. A som v nemocnici,“ odpovedala som jej na otázky. Žena – sestrička – sa na mňa usmiala a slabo prikývla.

„Ste na jednotke intenzívnej starostlivosti. Spomínate si, čo sa vám stalo?“

Chcela som pokrútiť hlavou, no spomienky sa mi rýchlo vybavili. Všetky tie desivé veci, ktoré sa mi v priebehu minulej noci stali, ma úplne vydesili a tak som sa mykla. „Vyskočila som z auta,“ zašepkala som sestričke to najdôležitejšie, čo chcela počuť. O zvyšku nemala ani poňatia a ja som ju nechcela desiť bláznivými horormi, ktoré sa stali skutočnosťou.

 „Áno. A teraz si môžete ešte pospať. A ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí zazvoniť.“ Sestrička poklepala prstom na vypínač pri mojej posteli, ktorý vyzeral ako od svetla a potom mi s úsmevom popriala dobrú noc.

Keď som osamela a snažila sa znovu zaspať, nešlo to. Spánok ma opustil a akonáhle som zatvorila oči čo i len na malú sekundu, videla som ich... Dve čierne studne plné hladu a potreby zabíjať. Oči, pred ktorými som sa nemohla ubrániť ani sa nikam skryť. Videli ma a chceli ma. Prepadol ma strach a s tichým výkrikom som sa posadila na posteli. Siahla som po lampe pri posteli a zapálila ju. Hrejivé svetlo, ktoré zalialo izbu, ma trochu upokojilo. A tak som si pritiahla kolená k brade a objala si ich rukami.

Tie oči som však stále videla. Okolo nich sa formovala tvár – najskôr Dáriusova, potom Edwardova. Naberala jasnejšie obrysy, pridávala si vlasy a vychádza z tmy na svetlo. Takže Edward bol jeden z nich, uvedomila som si a bolestivo ma pichlo pri srdci. Strávila som s ním za posledný týždeň toľko času a zrazu som nevedela, čo je skutočné. Ani či ho ešte vôbec milujem. Bol to upír, dočerta! Zasraný upír. Možno ma doposiaľ nezabil, ale určite ho to napadlo. Farba jeho očí hovorila jasne. Vraj sa mu menia z túžby. Ale z túžby čoho, Edward? Určite nie z túžby môjho tela. Skôr mojej krvi.

Zložila som si hlavu do dlaní. Ako som mohla byť taká naivná a zamilovať sa. Znovu. Už ako malá som si uvedomila, že môj život mi nikdy neprinesie nič dobré. Dorothe mi to každý deň pripomínala. Moja prvá láska mi to pripomenula. A teraz som bezhlavo spadla do Edwardovej moci a z neho sa vykľul upír, ktorý vraždí nevinných ľudí.

Vyliezla som z postele a začala sa prechádzať po izbe. Snažila som sa nájsť nejaké riešenie. Nejaké východisko z tejto prekérnej situácie. Lepila sa na mňa smola. Nie, bola som doslova magnetom na problémy. A na šialencov. Toto tajomstvo som nemala nikdy poznať, pretože už nikdy nebude nič také, aké bolo kedysi. A ja som nebola pripravená tváriť sa, že je všetko v poriadku, keď sa znovu stretnem s Cullenovcami. A hlavne s Edwardom. Áno, síce som sa s nimi už raz stretla, ale vtedy som bola zmätená a dosť nejasne som si vybavovala ten večer. A možno to bolo sčasti aj z tých liekov na upokojenie, ktoré mi kvapkali do žili. Alebo to bolo proti bolesti? Nemohla som si spomenúť na slová sestričky, keď mi prišla vytiahnuť ihlu. Viem len, že sa mi po tom dobre spalo. Lenže teraz som to už nedokázala. Nebola som takou dobrou herečkou, aby som sa im mohla pozrieť chladnokrvne do očí a žiť ďalej svoj skurvený život. Nie, taká silná som nebola.

Zastavila som uprostred izby, keď mi to došlo. Podlaha ma chladila na bosých chodidlách a izba sa mi pohla pred očami ako pri zemetrasení. Pomalými krokmi som vošla do kúpeľne a postavila sa pred zrkadlo. Riešenie môjho problému bolo také jednoduché a predsa ma tá predstava desila. Mala som vlastne dve možnosť. Po prvé – zbaviť sa trápenia – alebo po druhé – utiecť. Jedna sa mi pozdávala viac ako tá druhá. Dokonca viac sa mi páčila prvá možnosť, pretože pri tej druhej, by som nikdy nemohla opustiť Forks bez toho, aby som sa niekde inde za tmavej noci nepozrela cez plece, aby som si bola istá, že žiadny upír ma nechce zabiť. Umrieť, to jediné mohlo vyriešiť všetko. Zdalo sa mi, že je to jednoduché. Len nájsť niečo...

Nemusela som po vražednú zbraň chodiť ďaleko. Toto bola VIP izba a v jednej z tých bielych skriniek som našla sadu doktorských pomôcok v prípade nejakého problému. Skalpel, ktorý som zovrela medzi prstami bol ostrý. Jeho čepeľ sa blýskala aj v tlmenom svetle a poriadne kontrastovala s mojou tmavšou kožou. Natiahla som ruku pred seba a otočila ju zápästím nahor. Nebála som sa bolesti, pretože mi bolo jasné, že to bude len zlomok toho, čo som zažila vo svojom krátkom života. No ruka sa mi predsa len triasla. Chvela sa, potila, aj keď som sa snažila pevnejšie zovrieť skalpel. Jeho rukoviatka bola akási klzká a skoro mi vypadol. Jednoducho som nedokázala pritlačiť a potiahnuť. Bola som snáď slaboch?

Pozrela som sa do zrkadla a videla svoju tvár. Doráňanú, so stopami po boji. Nebola som slabochom. V posledných dňoch som tak často bojovala o svoj život a skoro som aj umrela, že sa jednoducho nedokážem sama pripraviť o to všetko, čo som si tak tvrdo vybojovala. Moje plány, predstava slobody, ktorá ma držala pri živote toľko rokov sa vyparila ako šibnutím čarovného prútika, no aj tak som chcela žiť. Ešte stále som chcela pocítiť vánok slobody na svojej tvári, aj keď moje plány padli. A možno to chcel aj osud, aj keď som naň nikdy neverila. No moje modriny na krku, ktoré pomaly naberali fialových odtieňov, to jasne dokazovali – že ma niečo, nejaká tajná sila chcela vidieť nažive. Nie, nevybrala som si dobre. Mojou jedinou možnosťou bol útek.

A vtedy som uvidela Edwardove oči v zrkadle. Tvárou mi prebehol tieň strachu, snažila som sa nadýchnuť, ale nešlo to. Akoby ma Elijah znovu dusila. Jeho oči mali zlatú farbu takú, akú som ešte nikdy nevidela. A práve preto sa mi zadal desivá - aj keď menej ako čierna. Prudko som sa otočila a namierila čepeľ skalpela na jeho hrudník. Nebola som si istá, či mu tým nejako ublížim, ale bola to moja jediná šanca. Jedná vec, ktorá medzi nami stála – ja som totižto chcela žiť!

„Bella?“ šepol moje meno.

Pokrútila som hlavou, aby sme si boli na jasnom a nemuseli sa pretvarovať. „Ja to viem. Už sa nemusíte viac na nič hrať, viem to,“ zopakovala som.

Môj slová ho na pár sekúnd úplne ochromili. Pocity sa mu objavovali na tvári a znovu mizli skôr, než som ich stihla pomenovať. No bolo medzi nimi niečo ako strach a akési odhodlanie. Naraz zodvihol ruky pred seba a povedal: „Bella, ja ti neublížim. Odlož to.“

Jedna moja časť ho chcela okamžite poslúchnuť. Povedal to takým hlasom, ktorému sa dalo sotva odporovať. Tá druhú časť ju však prefackala a rýchlo som sa spamätala. Znovu som pokrútila hlavou. „Nie. Po tom, čo som videla Dáriusou divokosť a pocítila jeho silu, už nikomu nemôžem veriť.“

Prehltol a ustúpil, ako keby som ho zasiahla obrovským baranidlom priamo do hrude. „Ja nie som ako Dárius. Som vegetarián a Boh mi je svedkom, že by som ti nikdy neublížil,“ chrapčal. Možno by som mu to aj uverila, keby moja láska k nemu neumrela v tom okamihu, ako som sa dozvedela jeho malé tajomstvo. Sakra...

„Prečo si mi to nepovedal už skôr, Edward?“ chcela som poznať odpoveď aspoň na túto jednu prekliatu otázku.

Privrel oči a keď ich znovu otvoril, bola tam číra bolesť. „Nemohol som. Na prvú noc sa to nehodí a keď som sa neskôr dozvedel, kto vlastne si, nebolo to mojou výsadou prezradiť ti, čo sme zač. Je mi to ľúto.“

„Na tom už nezáleží,“ zašepkala som a urobila krok dopredu. Edward inštinktívne ustúpil so stále zdvihnutými rukami. „Teraz odtiaľto odídem a už o mne nikdy nebudeš počuť ani ty, ani tvoja prekliata rodina.“

Otvoril ústa a v tvári zbledol snáď ešte viac. „To nemôžeš,“ vykríkol. Spustil ruky späť k telu, a potom ich znovu zodvihol k svojej hlave. Zaboril si prsty do vlasov a splašene sa začal prechádzať po izbe – k oknu a zase na pár krokov naspäť ku mne. Hej, haló, niekto tu má zbraň, chcela som mu pripomenúť, no nebola som si istá, či by ma vôbec zaregistroval. Pozrela som sa na dvere a urobila k nim krok, ale vtom náhle zastavil.

„Nemôžeš len tak odísť. Ty to nechápeš, ale ja ti to nedovolím.“ A vtedy bol pri mne. Zovrel mi zápästie natiahnutej ruky so skalpelom tak pevne, že mi vypadol a potom ma pritlačil k stene. Nie silno, len aby mi znemožnil akýkoľvek pohyb. Absolútne neschopná nadýchnuť sa, som sledovala jeho oči, v ktorých sa odrážalo číre zúfalstvo.

„Ak by si teraz odišla, všetko by si tým zničila, Bella. Snažil som sa udržať naše tajomstvo, ale Alice nie je taká hlúpa. Už o tom vedie všetci moju súrodenci a neboja sa to použiť proti mne. Nedokážeš si ani len predstaviť, čo všetko je v stávke, Isabella. A ak by sa dozvedeli ešte aj toto a nejako by sa to dostalo ku Carliseovi... Nie, vôbec tomu nerozumieš. Ja ti jednoducho nemôžem dovoliť odísť.“

Rozšírila som oči. Bol naozaj odhodlaný. Nebola som si istá, čo všetko je schopný spraviť, ale rozhodne ma nemohol k ničomu nútiť. Ešte pár krát som sa pohla, aby som do pľúc dostala aspoň trochu vzduchu, a potom som čo najhlasnejšie vykríkla.

Edward zavrčal a v tej chvíli sa vo dverách objavila sestrička. Zhíkla, na čo Edward odo mňa uskočil a ja som lapajúc po vzduchu padla do predklonu.

„Čo to má znamenať! Pán Cullen, čo to robíte?“ spustila šokované otázky. Podišla ku mne a prezrela ma. Musela som vyzerať zle, keď sa potom otočila s rukami v bok na Edwarda a chcela ho vyhodiť z izby.

„Nech sa váš otec nehnevá, ale ja takéto správanie v nemocnici nestrpím. Okamžite odíďte.“ Ukázala na dvere a stále neprístupne stála predo mnou v rozkroku.

„Nič som nerobil, pani. Len som sa snažil Belle pomôcť späť do postele, však?“ Obaja sa obrátili na mňa. Čože? Vážne si Edward myslel, že ho po ten vyhrážke podporím? Ak áno, bol na veľkom omyle. No keďže som mala problémy s hlasom, aby som povedala pravdu, len som rázne pokrútila hlavou. Edward znovu zavrčal.

„Tak a dosť! Povedala som von! Inak budem nútená zavolať vášmu otcovi,“ vyhrážala sa sestrička. Edward sa pohol k nej a ja som sa pritlačila späť k stene. Jeho pohľad bol hrozivý, no neupieral sa na mňa. Sestričke zamrel hlas uprostred ďalšej vety. Edward ju chytil za ramená a bez toho, aby mrkol, uväznil jej pohľad vo svojom.

„Nie. Nikam nebudete volať. Veď sa tu nič nedeje, nemám pravdu?“ spýtal sa a sestrička prikývla. Zdesene som ju odišla, aby som sa mohla na celú scénu pozrieť z profilu. Postaršia sestrička taktiež ani nemrkla a s otvorenými ústami slintala po každom jeho slove.

„Videli ste len to, ako jej pomáham naspať do postele. Takže nie ej dôvod, aby ste tu aj naďalej ostávali. Mali by ste sa vrátiť dozerať na iných pacientov, mám pravdu?“

„Áno, áno. To by som naozaj mala. Ste naozaj veľmi milý,“ usmiala sa sestrička. Edward ju pustil a ona konečne zaklipkala viečkami. Na mňa sa ani nepozrela. Otočila sa k dverám a čosi si hovoriac vyšla z izby, a zavrela za sebou dvere. Šokovane som sa za ňou pozerala. To, čo Edward pred chvíľou spravil, ako ju ovládol... To vysvetľovalo správanie Narcis aj Andrei. Urobil im to isté, niečo im povedal a obe sa z toho šoku pomiatli. „Och, môj ty bože.“

Pozrel sa na mňa a urobil krok dopredu, na čo som uskočila. „Nepribližuj sa,“ varovala som ho. Už som v ruke nemala žiadnu zbraň, no teraz som už vážne pochybovala o tom, že by mu nejaký malý skalpel ublížil. Dočerta, veď teraz som sa nemohla brániť už ani slobodnou vôľou. Mohol ma ovládnuť tak, ako všetky pred mnou a ja som by som s tým vôbec nič nemohla urobiť. „Urobíš mi to čo im, pravda?“ spýtala som sa vydesene. Chcela som slobodu, ale toto bol jej presný opak. Moja najhoršia nočná mora.

„Nie. Na teba to nefunguje. Ani toto, ani moja schopnosť čítať myšlienky.“

Na chvíľu sa mi uľavilo, ale potom sa mi opäť podlomili kolená. „Ty... Ty vieš čítať myšlienky?“

„Áno,“ priznal chladne a dodal: „Všetkým, len tebe nie.“

Okej, Bella, upokoj sa. Veď to je dobre. Či nie? „A čo bude teraz? Keď so mnou nedokážeš urobiť to, čo s tou sestričkou a nenecháš ma ani odísť?“

Pokrčil plecami. „Budeš sa pretvarovať.“

Kútik úst sa mi zodvihol a zachvel. Zdalo sa, že moje predchádzajúce odhodlanie sa znovu prebúdzalo k životu. „Nebudem. A ty ma k tomu nejako nedonútiš,“ krútila som hlavou. Edward zavrčal. Znovu sa chytil za hlavu a posadil sa na posteľ. Pošúchal si spánky.

„Dobre, mám to!“ vyskočil späť na nohy. Wow, tak to bolo rýchle. „Uzavrieme obchod. Tak, ako predtým.“

Nadvihla som obočie a prekrížila si ruky na prsiach. „Čo navrhuješ?“

„Budeš sa hrať, že nič nevieš a ja urobím čokoľvek odo mňa budeš chcieť. Sľubujem,“ usmial sa nad svojou genialitou.

Uškrnula som sa. „To nevieš, že nemáš sľubovať nič, čo nedokážeš splniť?“

„Tak čo chceš, Bella? Neexistuje nič, čo by som pre to nemohol spraviť.“

„Tak dobre.“ Našpúlila som pery. Cítila som sa byť na koni – teraz som si naozaj mohla priať čokoľvek. Jeho návrh som nemohla prijať, pretože som naozaj nechcela hrať tú naivnú Bellu. Preto som sa rozhodla navrhnúť niečo, s čím by jeho samoľúbe ego nikdy nesúhlasilo.

„Takže, po prvé, dáš mi pokoj, Edward. Už nikdy sa ma nedotkneš a to, čo sme spolu prežili sa úplne vymaže.“ Zaklipkal viečkami. Bol prekvapený a mne sa na chvíľu v srdiečku rozhorel malý plamienok, ktorý však zhasol vzápätí ako prikývol. Zovrela som ruky do pästí. „Po druhé, nebudeš sa starať do dohody medzi mnou a Esme...“

„Len jej nesmieš ublížiť,“ prerušil ma.

„To je moja vec. Esme je veľká baba, navyše je to upríka, čo vy už len môžete cítiť.“ Mávla som rukou pred seba. Edward skrčil obočie, moje podmienky sa mu vôbec nepáčili, no ja som to mienila ukončiť veľkým crescendom. „A po tretie, znovu začnem žiť svoj predchádzajúci život. To znamená, že budem znovu môcť brať drogy, piť a chodiť do práce v striptíz bare. A ak si náhodou nájdem chlapa, ty s tým nič neurobíš.“

Tentoraz zaťal päste Edward. Sánka mu tiež zaklapla, na čo som si musela zakryť rukou ústa, aby nevidel môj úsmev.

„Oni na to prídu, Isabella. A potom...“

„Žiadne potom,“ zastavila som ho zdvihnutím ruky. „Nie, ak mi budeš pomáhať v útekoch. Však ty už niečo vymyslíš,“ povedala som a usmiala sa falošným úsmevom, ktorý som niekoľkokrát videla na tvári Narcis.

Edward sa na mňa zničene díval. Hľadal v mojej tvári niečo, čo som sa snažila zo všetkých síl zakryť. A keď to nenašiel pochopil, že nemá na výber, lebo ja neustúpim. A tak rezignovane zvesil plecia a sklonil hlavu.

„To sú všetky tvoje podmienky?“ opýtal sa ticho a bolestivo.

„Áno. Všetky. Ale keď porušíš čo i len jednu, končím s touto fraškou a všetko im poviem.“

Vydýchol. Svojimi slovami som ho skopala až na samé dno a už sa mi nedokázal brániť. Bol ako umučené zvieratko, ktoré potrebuje objať. Ktorému povedia, že všetko bude v poriadku a nie je v tom sám. Pohľad na neho ma naozaj bolel. Milujúca Bella ešte na chvíľu otvorila oči a chcela to všetko odvolať. No ja som nemohla. Toto bola moja posledná šanca na slobodu. Edward mi v tom nemal brániť, ale stal sa prekážkou a ja som ju musela prekonať. A tak som to naivné dievča zatlačila späť do úzadia a pozerala sa na ňu, ako umiera zároveň s Edwardovým posledným vzdorom.

„Dobre. Súhlasím s tvojimi podmienkami, Isabella.“ Konečne zodvihol hlavu a natiahol ku mne ruku. Oči mal zlatej farby, ale nie takej hrejivej, ako spočiatku. Miesto toho boli chladné, ako by sa ho to už netýkalo. Akoby to už nebol on.

Natiahla som k nemu ruku a krátko mu ňou potriasla. Ten mrazivý chlad som si nevšímala, práve naopak – užívala som si posledný jeho dotyk na mojej pokožke, ako smädný krčah studenej vody. Pretože tento posledný dotyk mi musel stačiť už do konca života. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 18. kapitola: