Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 15. kapitola + Epilóg

05.08.2012 (20:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 4810×

Bella:

Prípravy boli v plnom prúde. Alice, ako inak, všetkých zamestnala na celé dva týždne, kedy sa mala konať svadba. Mala som predstavu o šatách, ktoré by som si priala. Raz som ich Alice ukazovala vo výklade jedného svadobného salónu, ale na to určite zabudla. A popravde, nechcela som, aby Edward míňal na mňa toľko peňazí. Síce mi stále opakoval dookola, že cena nehrá žiadnu rolu, veď aj Alice zveril svoju platinovú kartu, za čo som ho, mimochodom, chcela zaškrtiť. Ale nakoniec som bola ticho. Do príprav a organizovania som sa nikdy nerozumela, a preto moja sestra s Rose to pochopili tak, že so mnou nemusia nič riešiť a že dostali voľnú ruku. 

Snívala som o bielych holubiciach, o ceste posiatej červenými lupeňmi ruží a svadbe pod altánkom, kde by stál kňaz, ale tieto sny som zatvorila za obrovské dvere. Nie sme predsa v rozprávke a Alice urobí svadbu, akú chce ona. Edward tiež hovoril, že to nie je dobrý nápad, nechávať to na tie dve, ale ony nepočúvali. Ale viete, čo je ešte zvláštne?

Keby mi niekto niekedy povedal, že ja sa vydám, tak ho vysmejem a keby mi povedal, že ako upír dokážem milovať, tak ho určite roztrhám v zuboch. Ale je to tak. Milujem toho najkrajšieho, najúžasnejšieho, najnežnejšieho a najlepšieho muža na celom svete. Znesie mi aj modré z neba, všetko, čo mi na očiach vidí, dokonca aj to, čo tam nevidí. Neverila som, že budem niekedy takáto šťastná, neverila som, že po mňa si príde princ na bielom koni, ale je tu. Dnes, dva dni pred svadbou, sme mali konečne s Edwardom sami pre seba dom a ja som to chcela naplno využiť. Spravili sme si krásny večer, najprv sme plánovali svadobnú cestu, potom sme si skočili na lov a večer sme si spolu ľahli do postele a v náručí a počúvali klavírnu hudbu. Začala som ho bozkávať a on mi bozky oplácal. Prešla som pomaly na krk a začala mu rozopínať gombíky na košeli a on mi odtiahol ruky. Čože? Odtiahol sa odo mňa?

„Edward? Čo, čo to akože robíš?“ Posadila som sa a zahľadela som na neho.

„Prečo, zlatko?“ opýtal sa akoby nič.

„No, možno si si to nevšimol, ale práve som sa chystala na to, že ťa pomilujem. Tak, kde je problém?“ Už sa mu nepáčim? Preto nás nechali samých? Preto Alice už tri dni nespomína svadbu? On ma už nechce. Začala som panikáriť.

„Ako ti také veci napadajú? Preboha, Bella, zlatko, samozrejme, že ťa milujem. Samozrejme, že si ťa chcem vziať. Si pre mňa celý svet, ako ti to napadlo?“ Sakra, môj štít. Zabudla som, že pri ňom ho sťahujem, aby mi videl do hlavy. Vravel, že je rád, keď si číta, na čo myslím a ako o ňom zmýšľam.

„Ako mi to napadlo? Ty sa pýtaš ako? Nechceš sa milovať, Alice už nebásni o našej svadbe, ty ma už nechceš,“ kričala som po ňom, ale mala som strach.

„Bells, Alice už má všetko pripravené, robia posledné úpravy. Keby som si ťa nechcel vziať, tak tu s tebou nehovorím o svadobnej ceste, nemyslíš?“ Hm, možno má pravdu, ale aj tak.

„Čisto hypoteticky berme, že si ma chceš vziať a čisto hypoteticky ti budem veriť, že Alice dokončuje posledné detaily. Ale prakticky chcem vedieť, prečo ma odmietaš,“ pýtala som sa so značným zúfalstvom v hlase.

„Belli, upokoj sa. Chcem len dodržať tradíciu a milovať sa s tebou už ako so svojou manželkou, to je celé.“ Jasné, keby som bola krásna, ako Rosalie, určite neváha. Schmatla som stolnú lampu a šmarila som ju po ňom, ale netrafila som. V nemom úžase stál ako prikovaný, toto asi nečakal. Vyskočila som z okna a utekala preč. Musela som byť sama. Potrebovala som byť sama. Všetko na mňa doľahlo.

Edward:

Čo sa tu stalo? Kto vymenil moju sladkú Bellinku za túto šialenú ženskú? Nie, nesmiem takto hovoriť. Milujem ju a ako sa hovorí, v dobrom i v zlom. Musím ísť za ňou a zistiť, čo sa stalo. Rozbehol som sa po jej pachu. Sedela na našej lúke, rukami si objímala telo a nariekala. Chcel som jej teraz vidieť do hlavy, čo sa jej tam odohráva a čoho sa bojí. Vlastne chcem vedieť, prečo mi neverí. Rozhodol som sa ísť k nej, keď z lesa vystúpilo hnedé, obrovské psisko. Jacob. Moja láska sa postavila zo zeme a skočila mu okolo krku. Jasné, už to chápem. Chcel som sa otočiť, keď som začul myšlienky toho psa.

„Viem, že si tu. Neviem, čo si jej urobil, ale keď si jej ublížil, tak ťa zabijem.“ Fajn, ešte ja som ten zlý. Ona hodí po mne lampu a ja som zlý. Stál som na mieste a čakal, čo mu bude Bella hovoriť.

„Bells? Čo sa stalo? Urobila ti niečo tá tvoja upírska pijavica?“ začal Jake a Bella zavrčala.

„Neurážaj ho láskavo. Vždy je to muž, ktorého milujem.“ Chcel som sa rýchlo rozbehnúť, ale on ma zastavil.

„Stoj, keď chceš vedieť viac,“ poslal mi Jake myšlienku a ja som vedel, že má pravdu.

„Tak potom? Nechápem,“ pokrútil hlavou a v duchu sa tiež pýtal sám seba, že čo sa také vážne stalo.

„Jake, si môj najlepší kamarát. Poznáme sa od detstva, je to tak?“ Jake prikývol. „Povedz mi a buď, prosím ťa, úprimný. Som škaredá?“ Prosím? Obaja sme sa pýtali to isté.

„Nie, samozrejme, že nie. Si najkrajšia žena, akú som kedy videl. Ako malý chlapec som si myslel, že sa raz vezmeme. No čo, predbehol ma pán dokonalý upír. To je však jedno, si krásna, ale máš jednu chybu,“ povedal Jake a ja som myslel, že po ňom skočím. Bella dala hlavu dole a pozerala si na špičky topánok.

„Vedela som,“ zamrmlala si popod nos.

„Jasné, že máš chybu. Myslíš si, že by som ťa ešte mohol chcieť? Veď smrdíš, Bella,“ zasmial sa Jake a Bella ho skoro zabila pohľadom. Ale ja to urobím, asi naozaj.

„Jake, ty si vôl,“ zasmiala sa a ja som vedel, že bude dobre.

„Dosť bolo flirtovania, teraz hovor, čo sa naozaj stalo,“ dotieravo vyzvedal.

„No, boli sme sami doma po dlhej dobe. Ja som to chcela využiť a on, Edward, ma odmietol,“ zakuňkala moja láska.

„Čo urobil? Povedal, že si ťa nechce vziať?“ Nadával mi v myšlienkach. Houby, to ona si ma nechce vziať. Ona ušla.

„Nie, vlastne, ja neviem. Nechcel sa so mnou milovať. Vraj chce dodržať tradície či čo.“ A čo je na tom zlé? Opäť sme sa v myšlienkach zhodli s Jakom. On mi rozumel, čo bolo dosť zvláštne.

„Miluješ ho?“ spýtal sa jej.

„Čo je to za otázku? Ako sa na to môžeš pýtať?! Samozrejme, že ho milujem, keby nie, tak neodídem vtedy za Damonom a nepôjdem s ním do Volterry. Nebojujem proti všetkým upírom, nevystavím svoj život nebezpečenstvu,“ rozkrikovala sa na celý les.

„Tak potom?“

„Nechápeš? Mám toho všetkého dosť. Mám sa vydávať a vôbec neviem, aké budem mať šaty, neviem, aký budem mať účes a vôbec netuším, či sa mi svadba bude páčiť. Alice má iné predstavy ako ja. Čo ak si Edward myslí, že som náročná? Ja vôbec netuším. Ja som chcela len kvety, altánok, niečo jednoduché, ale mám strach, že to Alice prehnala. Bojím sa, že ako manželka budem zlá. Čo ak ma prestane milovať? Čo ak tie jeho tradície sú len výhovorka? Čo ak ho nepriťahujem?“ Kde chodí na tie výmysly? Kto jej to dáva do hlavy?

„Teraz ma počúvaj. Ten tvoj dracula by dal život za teba, bol schopný prísť aj napriek zákazu za mnou a požiadať ma, aby som ťa odviedol k oltáru. Aj keď dobre vie, že by som ho mohol zabiť bez mihnutia oka.“ Nefandi si, šteňa. „A ja viem, akú budeš mať svadbu, aj aké budeš mať kvety, viem všetko. Tvoja sestra ma obťažovala každý deň, ale ty to nevieš odo mňa. Takže pohni tým svojím zadkom a padaj domov. Povedal by som ti, že sa choď vyspať, ale to by bolo zbytočné. Takže zmizni mi z očí a zajtra večer buď nachystaná,“ povedal jej to, čo nemal. Malo byť prekvapenie, že svadba bude večer. Mal som čo robiť, aby som si presadil svoj návrh a on mi to skazí.

„Večer?“ spýtala sa prekvapene Bella.

„Áno, lebo farár tu už ráno nebude, musí niekam odísť.“ Klamstvo, ale uverila. Bol som rád. A dokonca som bol aj tomu psisku vďačný.

Epilóg

Tri hodiny zatvorené v izbe. Tri dlhé hodiny príprav. Žiadne zrkadlo, vôbec nič. Len Bella sedela nehybne na stoličke a okolo nej lietali dve bláznivé upírky.

„Hotovo,“ skríkli zborovo a Bella sa konečne mohla pozrieť do zrkadla. Od úžasu skoro odpadla. Mala na sebe presne tie šaty, ktoré chcela, po ktorých tak strašne túžila. Účes, ktorý jej Rose urobila, bol dokonalý. Začesala jej vlasy dozadu, preplietla cez ne malé jemné perličky a doplnila malými bielymi kvietkami. Make-up bol decentný, presne taký, ako sa k tejto príležitosti a šatám hodil. Potom na dvere zaklopal Jacob. Aj cez dvere ho bolo cítiť, ale ona ho tu chcela. Za prvé, je to jej jediný priateľ z minulosti, a za druhé, pomohol im. Bola Edwardovi vďačná, že ho poprosil, aby ju odviedol ku oltáru.

„Smiem?“ nakukol dovnútra, ale nevošiel.

„Jasné, nevesta sa už nemôže dočkať,“ zasmiali sa jej družičky. Jacob mal na sebe oblek, bielu košeľu, ale nemal kravatu, ani motýlika.

„Jake, kde máš motýlika?“ spýtala sa ho Alice.

„Je mi malý.“ Sklopil zrak, je pravda, Jake má mohutný krk, ako vlk sa stále zväčšuje. Belle to bolo smiešne. Pristúpila k Jacobovi a chytila sa ho. Spolu vyšli z izby a začali schádzať po schodoch.

„Belli, si krásna nevesta, rodičia by boli na teba hrdí. Viem to.“ Jacob vždy vedel, čo jej má povedať. Usmiala sa na neho a vyšli do záhrady. Jacob jej prezradil, že bude mať svoj altánok, po ktorom tak túžila.

Zastala na prahu dverí a od úžasu otvorila ústa. Na zemi bol biely koberec, ktorý sa tiahol až k altánku, posypaný lupeňmi červených ruží a po kraji koberca z oboch strán boli zapálené malé sviečky. Na pravej strane sedela Edwardova rodina a na ľavej strane vlci. Edward pozval všetkých vlkov len kvôli Belle. Chcel, aby jej vynahradili jej rodičov, aj keď vedel, že je to nemožné, ale aspoň ako malá útecha. Keď ich Edward uvidel spolu stáť, tak už necítil žiarlivosť, pretože vedel, že on s ňou teraz spojí svoj život naveky. Bella oficiálne bude jeho a bude nosiť jeho priezvisko.

Začala hrať klavírna hudba a on počul, ako Jake povedal: „Pravou nohou, Bells.“ Šli pomaly uličkou a všetci na nich  upierali svoj zrak. Obdivovali krásu nevesty, ale aj jej šaty. Keď zastali pred kňazom, Jake podal Bellinu ruku Edwardovi a v myšlienkach ho varoval. „Dávaj mi na ňu pozor, dávam ti to najcennejšie, čo mi z minulosti zostalo. Je mi ako vlastná sestra.“ Celá reč kňaza bola nádherná, hovoril o láske, o spoločnom živote, až konečne došiel k tomu, na čo obaja naši zaľúbenci čakali.

„Isabella Maria Swanová, beriete si tu prítomného Edwarda Anthonyho Massena Cullena za svojho právoplatného manžela? Budete ho milovať v dobrom aj v zlom, v bohatstve i chudobe, v zdraví i chorobe?“ opýtal sa Belly a ona povedala to, čo každý chcel, aby povedala.

„Áno.“ Edward na nič nečakal a už sa k nej naťahoval po bozk, ale kňaz ho slušne zastavil odkašľaním a všetci sa začali smiať. No čo, ešte nebol čas na novomanželský sľub. Edík nám nepovedal svoje áno. A tak kňaz pokračoval.

„Edward Anthony Massen Cullen, beriete si tu prítomnú Isabellu Mariu Swanovú za svoju právoplatnú manželku? Budete ju milovať v dobrom i zlom, v bohatstve i chudobe, v zdraví i chorobe?“ Edward na nič nečakal a rýchlo odpovedal.

„Áno, naveky.“ Vydýchol a prikyvoval na potvrdenie svojho áno.

„Môžete pobozkať nevestu,“ povedal kňaz a Edward sa lišiacky usmial a pred tým, než Bellu pobozkal, dodal:

„Konečne...“ A spojil ich pery v jedny na znak večnej lásky.

The End 

Moji milí, a toto je koniec mojej prvej poviedky. Možno sa niekomu páčila, možno niekto čakal viac. Ja som však šťastná a to z dôvodu, že som si najprv myslela, že táto poviedka bude na päť kapitol. Prekonala som samu seba.

Môžem vám však povedať, že už pracujem na novej poviedke, ktorá tu bude v priebehu týždňa a dúfam, že vás zaujme. 

Na záver by som vám ešte chcela poďakovať. Najmä stálym čitateľom: Jessy, môj pokladík, lelus266, Kačka V., AngieCullen, Dalice, mispa, Mňamka, lelientunka, Babča S, MischelleAliceCullen... Dúfam, že som nezabudla na nikoho. :) 

Ďakujem vám za komentíky, za podporu - vážim si to. 

Vaša 9moncici9

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 15. kapitola + Epilóg: