Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 8. kapitola

05.07.2010 (19:15) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1980×

Obaja sa ku mne priblížili – každý z inej strany. Na krku som pocítila chladný dych jedného z rodičov. Ľadové zuby sa dotkli pokožky.

Zbohom ľudský život...

„Nie!“ zakričal cez celú izbu Edward s Alice.

Prekvapene som otvorila oči a snažila sa postaviť. To už pri mne stál Aro a pevne ma držal za ruky, takže som sa nemohla ani pohnúť.

„Edward a Alice, okamžite vypadnite!“ zavrčal mi pri uchu Aro.

„Nie, pokým si a nevypočujete,“ povedal.

„No tak začni a nezdržuj!“ dodal Caius.

„Tak dobre. Buďte, prosím, všetci ticho a započúvajte sa do zvukov,“ usmial sa.

„A čo s tým?“

„Počujete to?“ zaradovala sa Alice. O čom sa to tu, do kelu, bavia?

„Alice, neviem, čo by sme mali počuť!“

„Koľko...“ začala moja láska, no Carlisle ju prerušil hlasným výdychom:

„Bijú tu dve srdcia!“

„A to všetko ide od Belly!“ doplnila ho Esme. Nechápavo som na nich zazerala.

„Tie nevoľnosti, Bella... čakáš dieťa,“ priznal.

„Upírske dieťa? Nie, to nemôžeme dovoliť. Sú nebezpečné... bude nebezpečné!“ kričal Aro. Pocítila som, ako sa mi po líci spúšťa slza. Bolo to od strachu pred Arom ale aj zo šťastia.

Edward sa na mňa stále pozeral a v očiach mal lásku. Usmieval sa na mňa, a tak som zabudla na Ara, ktorému takmer praskli nervy a mne skoro ušné bubienky.

„Aro, my sa o to postaráme,“ povedal Edward.

„Nie, toto nie. Prepáč, priateľu, ale to dieťa bude nebezpečné!“ vyslovil Caius.

„Ale no tak! Nevidíte, že Bella je šťastná. Naozaj to nebude spôsobovať žiadne problémy,“ ubezpečoval ich Edward. Všetci si nás premeriavali pohľadom. Dokonca tu Arov hnev privolal hneď ďalších troch upírov, ktorých som spoznala. Bola to Jane s Alecom a Felixom. Všetci traja sa na nás zvedavo pozerali a z Arových slov usúdili, že nás tu bude o jedného viac.

„Ak budú problémy, tak za to budete môcť vy dvaja!“ zneli Arove posledné slová.

„Ďakujeme ti,“ dodal Edward a pomáhal mi postaviť sa. Všetci dookola mali prekvapivý poh%lad a v tvári im bolo vidieť strašne veľa otázok. Povzdychla som si.

„Zlatko, pôjdeme na čerstvý vzduch, áno?“ oznámil mi Edward.

„Áno,“ vydýchla som a nechala sa viesť. Celou cestou ma držal za ruku a usmieval sa. Myslím, že šťastnejšieho som ho ešte nevidela.

Posadili sme sa na jednu z lavičiek. Ja som si oprela hlavu o jeho rameno o zatvorila oči.

Pocítila som, že jeho ruka sa dotkla môjho bruška. Pohladil ho a ja som sa zasmiala, lebo sa tam niečo pohlo a pritom ma to pošteklilo. K jeho ruke som pridala j tú moju.

„Už sa teším,“ vyslovil.

„Aj ja... a veľmi,“ povedala som a podvihla hlavu, aby ma pobozkal. Ale on sa mi len zadíval do očí. Musel v nich vidieť len to, čo aj ja v tých jeho. Lásku a šťastie. Nakoniec sa predsa len pohol hlavou nižšie a pobozkal ma. Ja som mu automaticky zaplietla jednu ruku do vlasov a pritiahla si ho o trošku bližšie.

„Opatrne,“ zašepkal. Prečo musí byť vždy taký opatrný?! „Chceš sa ísť pozrieť na ten boj, ktorý prehrá ten nováčik?“ spýtal sa ma s úsmevom na perách.

„Chudák,“ povzdychla som si, ale nakoniec som prikývla. Spolu sme teda vyšli až na koniec záhrady, kde sme potom prešli popod gaštanovú alej. Tam sme zastali, lebo pred nami stál Felix s Demetrim. Dohadovali sa.

„Ahojte!“ pozdravil nás Felix, ktorý si nás všimol. „No čo, aj vy ste sa prišli pozrieť ako ho porazíme?“ spýtal sa so smiechom..

„Felix, nemohli by ste niekedy nechať nováčika aj vyhrať. Aspoň nech má radosť,“ prosil ho a pritom sa smial.

„Nie,“ povedal vážne Felix. Na tom jeho výraze, pri ktorom sa snažil udržať si kamennú tvár a zabrániť cukaniu kútikov, som sa musela zasmiať!

V tom prišiel Aro. Za ním šiel ten nový, ktorý mal na sebe čierny plášť a kapucňa mu zahaľovala tvár.

„Väčšina ste boli na privítacom ceremoniáli, no pre tých, ktorí chýbali,“ pozrel sa na nás, „vám ho ešte raz predstavím. Volá sa Mike!“ Aro mu vzal plášť a ja som v jeho tvári spoznala Mika Newtona, môjho spolužiaka zo školy! Prekvapene som sa na neho pozrela a zasmiala sa. Čo ten tu len robí?!

„Bella!“ pozdravil ma.

„vy dvaja sa poznáte?“ spýtal sa prekvapený Aro.

„Áno,“ povedali sme obaja jednohlasne. Edward si ma v momente pritiahol bližšie a objal ma, pri tom mi ešte do vlasov vtisol bozk. Žiarlivec jeden!

Mike hneď pochopil, že sme spolu.

„Tak dobre teda, začíname!“ vyhlásil Aro.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 8. kapitola :