Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - Profil uživatele VictoriaJamesLaurent

Plakát


VictoriaJamesLaurent

VictoriaJamesLaurentPráva: ověřený přispěvatel

Reálné jméno: Michaela

Kontakt:

E-mail: victoriajameslaurent (zavináč) gmail.com

Statistiky:

Moje články: 187

Moje komentáře

Datum registrace: 25. 3. 2012

Poslední přihlášení: 21. 7. 2018, 02:16

Shrnutí povídek:

 

Poviedky od VictoriaJamesLaurent

Poviedky od VictoriaJamesLaurent♫Kapitolovky♫ (5)
♫ Jane ako malá - dokončená ♫
♫ Dve stratené holubice - dokončená ♫
♫ Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - dokončuje sa ♫
♫ Spútané Volterou - dokončená ♫
♫ Lovran - pozastavená (cca. 10 kapitol) ♫
♫Jednodielne♫ (3)
♫ Figurant dolorem ♫ Hold on, litlle girl ♫ If you cry I, II, III ♫
♫ Drabble ♫ (11)
♫ Ut respexí ♫ Signatum a desiderium ♫ In the hell, Janie ♫ Requiem ♫ Nič som vám nespravila ♫ Pain is my nightmare, my love, my fear, my killer ♫ Walker ♫ Lover ♫ Spotter ♫ Glory and prettiness ♫ Satisfaction
♫ Poézia ♫ (7)
♫ Ultionem redheads ♫ Morte ♫ Colossicotera, et illumina ♫ Dolce salvezza ♫ Dolcezz di riscato ♫ Il confine ♫ My little sister ♫
♫ V príprave ♫
♫ Hantlagérka ♫ Jane ako malá remake ♫ Teror

Články:

 

Temptress

TemptressTriple drabble.
Za tou pozlátkou, krásnym telom, prenikavými očami a zvodným úsmevom som nebola nič viac ako schránka človeka, ktorý už dávno prestal úprimne milovať. Moje chladné dlane si nedokážu nahmatať vlastný tep. Som v podstate mŕtva.
Heidi

 

Spútané Volterrou - Epilóg

Spútané Volterrou - EpilógPosledná kapitola...

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 54. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 54. kapitola„Chýbaš mi," šepnem takmer nečujne a zľahka prejdem prstami po vyrytých iniciálkach jeho mena v tvrdom kameni. Potom len mlčky čumím do prázdnoty a počítam počet prasklín v zemi. Ktosi otvorí dvere od vchodu a potom začujem niekoľko pomalých, tupo-znejúcich krokov, ktoré už dobre poznám.
„Vedel som, že ťa tu nájdem." Ako si sadne, opriem si hlavu o jeho rameno a zavriem oči. Vtisne mi ľahký bozk na čelo a potom ma jemne a opatrne začne hladiť po chrbte ruky.
„Nemôžeš nad ním stále premýšľať. Zabije ťa to."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 53. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 53. kapitola„Nie!!!" vyderie sa mi z hrdla novonájdený hlas. Vytrhnem sa zovretiu a ocitnem sa na stene oproti, keď pozriem do tváre zaskočenému Demetrimu. Keď ho opäť zbadám, čosi vo mne sa opäť zlomí. Nohy ma prestanú poslúchať a klepú sa tak veľmi, až mám pocit, že sú zo želatíny. Okamžite som späť pri ňom a so vzlykaním sa mu vrhnem okolo krku.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 52. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 52. kapitolaAko výjdem z dverí, okolo pásu sa mi ovinie jemné zovretie.
Z hrdla sa mi vyderie prekvapený výkrik. Ten pohyb mi natoľko pripomenul Caia, až som si bola ochotná domyslieť, že to bol naozaj on. Prvú sekundu som sa nedokázala ani nadýchnuť. Keď sa spamätám, do očí sa mi tisnú slzy a sedím na zemi s prstami kŕčovito zarytými do steny, o ktorú sa vydesene opieram. Zdvihnem pohľad plný sĺz a šokovane predýchnem.

 

Spútané Volterrou - 41. kapitola

Spútané Volterrou - 41. kapitola„Ty si mi to spravil naschvál," hekla som vykoľajene a snažila sa prikázať môjmu telu, aby sa mi prestalo triasť. Oči som mala stále šokovane rozšírené a zreničky pravdepodobne tiež. Nedokázala som prinútiť svoje telo pohnúť sa.
„Postreh," súhlasil so širokým úsmevom.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 51. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 51. kapitolaNiekto kričí. Alebo mi možno len píska v ušiach. Možno cez bolesť v ušiach nepočujem, že to kričím ja. Cítim čosi teplé - niekto ma chytá za ruky? Prebudí bolesť v ramenách, ako sa jeho zovretie ovinie okolo môjho zápästia, nahlas zastenám od bolesti. Podvedome viem, že sa znovu klepem. Z úst sa mi vyderie ešte niekoľko vzlykov, no nebránim sa, pretože podvedome si uvedomujem fakt, že tá osoba, ktorá sa ma dotýka, mi najskôr chce pomôcť.

 

Spútané Volterrou - 40. kapitola

Spútané Volterrou - 40. kapitolaNezavrčal. Nezačal byť agresívny. Nezačal sa ničoho domáhať. Len stál na tom istom mieste, kde som ho odstrčila, a tak zvláštne sa usmieval.
„No čo zase?" ozvala som sa po niekoľkých sekundách ako prvá a uprela pohľad do jeho tváre. Jeho úsmev sa ešte rozšíril.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 50. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 50. kapitola„Umieranie bude dlhé a bude ťa bolieť," zavrčí na mňa Caius, „za Jaimeho smrť si ani nič iné nezaslúžiš."

 

Spútané Volterrou - 39. kapitola

Spútané Volterrou - 39. kapitola„Sadisti," zamrmlala som potichu, „ste Volturiovci, máte sa vzájomne podporovať a nie sa ničiť."
Jane sa ku mne smutne pozrela a zhrnula si vlasy späť, akoby sa za svoje zničené telo hanbila.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 49. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 49. kapitolaPochopím.
Toto je moja jediná šanca.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 48. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 48. kapitola„Od tvojej premeny som ťa sledoval. Videl som, ako rástol tvoj vzťah s Demetrim, a fascinoval ma tvoj dar. Bola si najmocnejšia upírka vo Volterre, ktorá nikomu nedala druhú šancu. Šlo to samo od seba. Bola v tom štipka arogancie. Som prvý, ktorému sa podarilo zlomiť Jane Volturi. Najneohrozenejšiu upírku na celom svete, nie len v garde. Myslím, že by som sa o to tak či tak skôr alebo neskôr pokúsil. To, čo sa stalo s Rumunmi, bola perfektná šanca a nepremeškal som ju. Je to celé o rozptýlení. A pokiaľ hovoríš o iných upírkach v garde, nebuď smiešna. Heidi, Renata, Corin či Chelsea boli a sú len šašami v Arovej hre. Žiadna z nich nebola skutočne mocná a neohrozená a to aj cez ich dary."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 47. kapitola

Nedoporučujeme číst do 15 let.

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 47. kapitola„Ako dlho tu si?"
Zasmeje sa, no jeho hlasivky sú taktiež vyčerpané dosť na to, aby jeho smiech znel, akoby mal ťažký zápal pľúc. Jeho hrdlo musí byť zoschnuté a tak celý čas rozpráva chrapľavo, potichu. Doslova ho bolí každý jeden nádych.
„Nepočítam to. Po tisícom dni som prestal. Štyri roky? Päť?"

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 46. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 46. kapitolaOtvorím ústa v nemom výkriku, keď sa dvere otvoria a ja zbadám šokovanú, zmrznutú Jane, ako na nás pozerá v nemom úžase a ohromením sa nedokáže ani nadýchnuť.
Asi desať sekúnd na seba len nehybne pozeráme. Jane sa nadýchne, akoby chcela niečo povedať, no nakoniec zmĺkne a mrkne na Felixa. Prekvapí ma, ako vražedne ju sleduje.
O to viac som užasnutá, keď sa odrazu na tú malú, nevinnú upírku vrhne.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 45. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 45. kapitolaPokúsila som sa ho párkrát nájsť. Pri prvom prípade som dostala od Jaimeho bitku takej intenzity, že som sa nemohla nadýchnuť, tak ma bolelo telo. Potom som nedostala mesiac krv. Pri druhom pokuse som si sama okúsila bolesť, ktorú prežívajú mučení trestanci. Mimovoľne si prejdem po chrbte, akoby som cez vrstvu šiat mohla cítiť jazvy. Tie, ktoré mi ostali na rukách, hľadať nemusím. Kvôli nim som dostala zákaz obliekať sa do krátkych vecí.
Pri treťom pokuse som dopadla tak zle, až si sám Caius myslel, že ma svojimi nervami zabil.

 

Satisfaction

SatisfactionTripple battle drabble v súťaži na tému Bojovník.
Lámem srdcia a vraždím ľudí. Kašlem na city ostatných. Ubližujem im a mučím ich. Som povrchná. Ženiem sa za pomstou. A nenávidím to.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 44. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 44. kapitolaAk zo seba nedostanem emócie, zadusím sa. Bez premýšľania si odrazu pritlačím päsť k perám a začnem kričať. Vrieskam zo všetkých síl, hoci kamenný a pevný povrch pokožky tlmí takmer všetky zvuky. Netuším, ako dlho neprestávam. Keď skončím, celá sa klepem. Chrbtom sa opieram o bok hrobu, kde leží Alec a oči mám plné sĺz. Nenávidím svoje telo. Nedokážem zo seba vypustiť všetky emócie, slzy po chvíli z očí miznú, akoby sa vsiakli späť do vnútra. Hlavou mi prechádza neskutočne veľa myšlienok, ani jednu z nich však nedokážem chytiť pevne do svojej mysle. Pred očami mi behajú farebné škvrny a mám pocit, že ešte chvíľu toto šialenstvo potrvá, budem prvý upír v histórii, ktorý sa nervovo zrútil.

 

Glory and prettiness

Glory and prettinessTripple drabble do súťaže na tému "Rande s -".
Cítim teplé slnko na mojej tvári. Hriatie letných lúčov, ktoré dopadajú na pokožku a odrážajú od nej tisíce drobných diamantových odleskov. Nevie si ani domyslieť, ako veľmi ho pri sebe potrebujem. Netuší, ako veľmi ho milujem.

 

Spotter

SpotterSúťažný summer double drabble.

Nepokúšaj sa obzerať späť. Nie, už tu nechcem byť. Nechcem. Nemôžem tu dýchať. Nemôžem prežívať do konca večnosti.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadúť Nov - 43. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadúť Nov - 43. kapitolaČasto rozmýšľam, či človek dokáže bojovať sám so sebou. Či má vôbec šancu po prvej rane, ktorú dostane vstať, a pokračovať ďalej, akoby nič.
Má vlastne vôbec cenu sa snažiť, keď už sú všetky karty života dávno rozdané? Ak stojí bojovať za niečo, čo nemá cenu. Dúfať v niečo, čo sa nikdy nestane. Čakať na niekoho, kto nikdy nepríde. Ísť si za niečim, čo nikdy nebude reálne. Ochrániť upíra, ktorého milujete, aj na úkor toho, že viete, že už nikdy nebudete šťastní.

 

Spútané Volterrou - 38. kapitola

Spútané Volterrou - 38. kapitola„Čítanie myšlienok spraví veľa," skonštatoval skrátka a presunul váhu na druhú stranu brady, aby sa mu opieralo pohodlnejšie.
„To je obdivuhodné, Aro," prehodila som ironicky.
„Nie som Aro, ale Felix, drahá Jane."
„Tak to mi je ľúto."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 42. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 42. kapitola„Prestaň," šepla som, „sama si tým nie si tak istá, tak ma neutešuj." Hlas som mala rozklepaný a vydeseným pohľadom prebodávala jeho oči. Tie temné diery vsadené do fialových kruhov teraz spoza akejsi vzdialenej brány sledovali priamo moju tvár, hoci boli zvláštne neprítomné, akoby mu ktosi vpichol drogu.

 

Spútané Volterrou - 37. kapitola

Spútané Volterrou - 37. kapitola„Nemusíš mi veriť," zamrmlal, „milujem ťa," dodal nežne a uprel mi pohľad do očí. To predsa nie je fér. Nemôže po mne chcieť, aby som mu verila.

 

If you cry 2/3

If you cry 2/3„Nemáš dosť?!“ zajačal znovu. Bolesťou som privrela oči. Začalo sa to vymykať z rúk.
„Ak sa niekoho z mojej rodiny dotkneš, zabijem ťa, rozumieš?! Roztrhám ťa na kusy!“ Pod jeho tónom sa mi do očí nahrnula páľava.
„Do... Dobre... Sprav... Sprav, čo chceš... Len... Len ma... pusť,“ šepla som z posledných síl.

 

Lover

LoverAk upír stratí svoju životnú lásku, existencia vraj už nemá zmysel.
V obrátenom vzťahu potom panuje pravidlo, že stačí jedna myšlienka na zánik, a všetko padne?
Sulpicia.

 

Walker

WalkerSme bábiky našeho pána. Nikto nedokáže odtrhnúť vernosť Chelseainho daru od našich myslí. Na nikom nezaleží.
Pohľad Felixa. (200 slov)

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 41. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 41. kapitola Povídka se umístila v anketě o Nej povídku měsíce května, proto ji dáváme na titulní stranu. Gratulujeme!
Lámanie skaly, ktoré sa rozľahlo miestnosťou, stlmilo všetko ostatné.
Všetci sa upokojili. Všetci stuhli. Dokonca aj Caius pustil Demetriho ramená a neveriacky sledoval, ako Felix bez čakania odtrhol Arove paže od tela a v sekunde jeho telo zapálil.
Rozosmiala som sa.

 

Trailery pre vaše poviedky

Trailery pre vaše poviedkyTrailery k poviedkám na požiadanie.

 

Spútané Volterrou - 36. kapitola

Spútané Volterrou - 36. kapitolaČo som čakala? Že mi skočí okolo krku a začne sa radovať, že našiel spojenca?
Popravde, bola som priam zúfalá. Aro a Scarlett boli príliš sebeckí, aby si niečo také všimli. Alec vyzeral, akoby som ho práve zmlátila. Šok vystriedal hnev.
Naštvane zdrapil moju dlaň a prudko ju stisol, až zachrapčala.
„Choď doriti, Cullenová!“

 

Spútané Volterrou - 35. kapitola

Spútané Volterrou - 35. kapitola„Ja to... nechápem,“ zahundral si sám pre seba.
„Je nejaký problém, pane?“ ozval sa tichý, melodický hlas Scarlett za jeho chrbtom. Nazrela som spoza jeho pleca. Scarlett, Demetri, Felix a Alice. Demetriho tvár bola sústredená. Felix vyzeral, že ma pravdepodobne po odchode Ara okamžite zmláti – psychicky som sa na takéto zachádzanie začala pripravovať už dlho – Alice a Scarlett sa držali pri sebe a s očakávaním na Ara hľadeli. Opäť som zaťala zuby. Neznášam Alice.
„V tomto prípade... Jane, kde je Isabell?“ Došlo mi to. On mi nevie čítať myšlienky!

 

If you cry... 1/3

If you cry... 1/3Roztržka skončila?
Keď Renesmee zmizla bez stopy, Cullenovci ihneď vedeli, o čo ide. Vedeli, že v takomto čine majú prsty Volturiovci. Čo sa však stane, keď ako nástroj na vydieranie a istú satisfakciu využijú najváženejšieho člena kráľovskej gardy.
Čo ak unesú Jane?

 

Spútané Volterrou - 34. kapitola

Spútané Volterrou - 34. kapitola„Čo robí sama Jane Volturi tak ďaleko od hradu?“ pretiahol ticho francúzskym prízvukom a postavil sa až predo mňa.
„Myslím, že nie som povinná sa ti spovedať,“ odsekla som mu apaticky, prepaľujúc ho upreným, podozrieravým pohľadom.
Odrazu zmizol.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 40. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 40. kapitolaNáš súboj prebiehal podivne potichu. Iba dych zrýchlený námahou a hnevom. Na krik mi neostala žiadna energia. Všetko som dala do toho, aby som sa mu vykrútila.
Samozrejme, bolo to zbytočné mrhanie silou. Od začiatku mi bolo jasné, že nemám šancu.
Dlho som sa ale brániť bez daru nedokázala. Až potom, čo sa mu podarilo ma úplne znehybniť, mi pozrel do očí.
„Ty malá potvora," zavrčal mi do tváre, „myslíš si, že ak som ťa už raz za použitie daru zavrel, nespravím to znovu?"
„Nie!!! To nespravíš!!!" vyhŕkla som vydesene a začala sa v jeho zovretí mykať ešte viac. Obliala ma panika.

 

Spútané Volterrou - 33. kapitola

Spútané Volterrou - 33. kapitolaDnes vypadnem... Dnes vypadnem...
Odraz na mňa kývol a ja som odišla z kúpeľne so sileným úškrnom. Započula som, ako ktosi vošiel. A nemusela som hádať dvakrát.
Demetri na mňa sústredene pozeral červenými dúhovkami. „Čo sa ti stalo?"
„Felix má dvadsať bodov. Si spokojný?"

 

Pain is my nightmare, my love, my fear, my killer

Pain is my nightmare, my love, my fear, my killer„Čo si od neho dostala na Valentína? Bože, ja tak milujem tento sviatok, všade srdiečka, kvetinky, dôkazy lásky a je to tak romantické..."
„Do držky."
„Čo?"
„Pýtala si sa ma čo som od neho dostala, nie?"
„..."
Tripple drabble .

 

Spútané Volterrou - 32. kapitola

Nedoporučujeme číst do 15 let.

Spútané Volterrou - 32. kapitola„Skutočne, Bella?" Pozrel na mňa s nadvihnutým obočím, „Ideme sa hádať o tom, či ťa ošukám alebo nie?" spýtal sa frustrovane. Keď si to tak vezmeme...
„Prosím, Felix," skúsila som to inak, „dnes nie. Môžem aj znovu simulovať odpadnutie, ak to nejde inak, ale dnes nie."
„Takže si simulovala."
„Nie. Výnimočne mi umrela dcéra a ja som skutočne odkväcla. Spokojný?" zasyčala som zúfalo. Mám toho po krk.„Môžeš ma už pustiť? Rada by som kecala ďalej, ale mám prácu... Okrem toho, je uhorková sezóna..."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 39. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 39. kapitolaProsím, otvor oči," šepol potichu ten najkrajší hlas na svete.
V živote som neostala stáť tak strnulo.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 38. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 38. kapitolaMám psychopatické stavy. Neovládam sa. Už nechcem nikomu nič vysvetľovať. Už nechcem nikoho obťažovať.
Proste ma nechajte na pokoji.
Nenávidím ten pocit, keď sa so mnou hrá.
Nenávidím, keď si so mnou robí čo chce.
Nenávidím to, že som oproti nemu bezmocná.
Nenávidím, ako to využíva.
Nenávidím, ako ma vždy využije.

 

Spútané Volterrou - 31. kapitola

Spútané Volterrou - 31. kapitolaNastalo desivé ticho. Bola príliš temperamentná, príliš... Niekomu niečo urobila, niekoho zabila, odhalila sa pred ľudmi...
„Ona..." prezrel si naše nepriehľadné tváre, „napadla Aftona. Takmer ho zabila." Afton? Netuším, kto to je...
„Moji drahí... Renesmee..."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúr Nov - 37. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúr Nov - 37. kapitolaTelo sa zviera.
Tlak sa znižuje.
Hlava sa motá.
A dych spomaľuje.
Klepú sa mi nohy. Ruky. Celá sa klepem.
Ale nie je mi zima. Nepripustím si to.
Omdlievam zo smädu.

 

Spútané Volterrou - 30. kapitola

Spútané Volterrou - 30. kapitola„Porušenie zákonov, neopatrné chovanie, pokus o zborenie Talianska... Je toho vcelku dosť, nemyslíte?" usmiala sa na neho znovu.
„Myslíte to vážne? Ste piati, oproti nám nič nezmôžete. Hoci uznávam, keď vidím tieto dve kvetinky... Dalo by sa nejako dohodnúť," pretiahol úlisne a preskočil pohľadom zo mňa na Jane a zase naopak.
„Tie sú moj... naše," oplatil mu pokojne Demetri.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 36. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 36. kapitolaNiekoľko malých jaziev po rukách. Za neposlušnosť. Za pokus o útek z izby. Rukou zašiel vyššie a s úškrnom sa zastavil na drobnom, podrobne vypálenom erbe Volturiovcov. Tá bola za použitie mojej moci. Spravil to vlastnými nechtami. Živo som si pamätala, ako som kričala a prosila ho, aby ma pustil. Bolelo to, akoby mi po ruke prechádzal plameňmi.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 35. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 35. kapitolaZavrčala som.
Môj tenký hlások okamžite upriamil pozornosť všetkých upírov v miestnosti na mňa.
Caius ma sledoval nepríčetným, rozzúreným pohľadom. Bol to pohľad, ktorý, bohužiaľ, veľmi dobre poznám.
Jeden z troch vládcov ma zase raz večer navštívi v mojich komnatách...
„Dosť, Jane," zavrčal Aro, viditeľne podráždený, „Zmizni do svojej izby," sykol ku mne nepríjemne a ďalej sa tváril, akoby som ho vôbec nezaujímala. Samozrejme. Už dávno nie som jeho malá, bezcitná Janie.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 34. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 34. kapitola„Nie som slabý,“ šepol mi znovu do ucha, potom sklonil pery a trhavo sa mi zahryzol do krku.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 33. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 33. kapitolaMotá sa mi hlava.
Naozaj to bolí.
Bolí to hrozne veľmi.
Až príliš silne zatváram oči. Až príliš si predstavujem zlé veci. Tak zlé, že je nemožné, aby sa skutočne stali.
Proste nie. A ja to viem.
Viem to.
A tak som len ďalej mlčala, zatiaľ čo mi vo vnútri tela pomaly praskali žily.

 

Spútané Volterrou - 29. kapitola

Spútané Volterrou - 29. kapitola„Na to ani nemysli," zasyčala som potichu a výhražne smerom k obidvom. Som na nejakom krásnom mieste...
Je to Zenvo... Lúka.
Zenvo.
Lúka, doriti! Lúka plná bodliakov.
„A ak ju po príchode domov ošukáš, dostaneš minimálne dvadsať."

 

Spútané Volterrou - 28. kapitola

Spútané Volterrou - 28. kapitolaRenesmee vyzerala odrazu ako úplné monštrum. Jej vlasy sa odrazu zkrepovali, v nepravidelných gučiach stojac na hlave. Jej pery stratili červeň, namiesto nich vznikla akási čierna diera s upírskymi tesákmi. Oči sa zúžili a rozšírili, až som mala pocit, akoby sa mali podchvíľou vytrhnúť z jamiek a rozprsknúť sa. Jej koža stratila akúkoľvek farbu, bola sinavá, nezdravo biela. Nechty nahradili dlhé pazúry, z ktorých mohol hocikto urobiť drásačku trhajúcu mäso na kúsočky. Celé telo sa jej naplo a odrazu vyzerala, akoby sa ho chystala zabiť.

 

Spútane Volterrou - 27. kapitola

Spútane Volterrou - 27. kapitola„Nedotýkaj sa ma!" ozvala sa priškrteným sopránom. Zdalo by sa mi, že keby nebol taký suchár, pretočil by oči, potom sa jednoducho natiahol po jej ruku.
S priduseným výkrikom vyletela z miesta, zdrapila ho pod krkom a hodila smerom k zemi. Vzápätí sa sklonila nad neho, kolenom mu zatlačila na brucho, sprudka zdrapila vlasy a začala mu nepríčetne trieskať hlavou o podlahu.
„Pusť ma, doriti!" zvrieskol po nej naštvane. Do tváre ho zasiahla jej drobná päsť.

 

Lovran - 4. kapitola

Lovran - 4. kapitola„Prečo ten nepríjemný tón?“ Felixov úsmev sa ešte rozšíril, „tréningová hala ťa už dlho nevidela. Nejdeš si zájsť na tréning so starými priateľmi?“ Jeho milosť som nechápala. Ako to, že je odrazu taký príjemný? Vystúpil až k nám do slnka a jeho tvár ožiarili milióny diamantových odleskov. Nepatrné lícne kosti boli odrazu výraznejšie, inokedy vražedný pohľad sa zmenil na prívetivý výraz. Takto, keď sa milo usmieval, by sa dalo povedať, že je celkom pekný.

 

Spútané Volterrou - 26. kapitola

Spútané Volterrou - 26. kapitola„Jane, ale prosím ťa! Máš trošku sadistický temperament a v spojení s tým, akú dokonalú masku dokážeš ukázať, je to neprekonateľné. Sama si sa odpojila od hocijakej komunikácie, nerátajúc Aleca. Preto potom každý v tebe vidí len to apatické, večne naštvané dieťa. Máš násilnícku povahu, to je pravda. Ale prečo potom si nedokázala spôsobiť bolesť upírovi, ktorý ti ubližuje, ale ktorého cez to miluješ?" Mlčala. „Ty nie si zlá, Jane. Bohužiaľ, ťa tak môže vidieť len tenký okruh. Si pomstychtivá a sadistické sklony u teba fungujú na sto percent. A u koho odtiaľ nie? Sme upíri, nikto nečaká, že sa zajtra pôjdeš nahlásiť do GreenPeace a budeš nosiť tričká z festivalov. Si jednoducho príliš zložitá na vnímanie tých slabých upírov tam vonku." Smutne sa pousmiala. Ruky sa jej ešte stále slabučko triasli, akoby to mala byť jej súčasť. Vyzerala tak zničene.

 

Spútané Volterrou - 25. kapitola

Spútané Volterrou - 25. kapitolaRuky si schovala za chrbát - ľudské by bolo to správne adjektívum. Pohľad na nasledujúcu situáciu bol pre moju dušu ako liek. Anette meravo hľadela, ako sa k nej blížil upír o trištvrte metra vyšší ako ona. V jednej chvíli sa však len napriamila, vystrčila ruku a udrela Felixa do jeho mohutnej hrude.
Zapotácal sa dozadu a zastal. Teda sčasti.
Potom sa odrazu šokovane pozrel na miesto úderu. Plášť mu totiž vzplanul.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 32. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 32. kapitolaPredstav si, že Rumuni sa nenarodili na to, aby si ich bez hanby a dôvodu zosadil z trónu. Boli sme stvorení, aby sme robili niečo dôležitejšie. Mohol si si to s Nami v pokoji vyhovoriť. Mohli sme sa dohodnúť.
Oko za oko, zub za zub.
Ak sa pokúsite zaútočiť, z Vašich dvojčiat ostane len popol.

 

Lovran - 3. kapitola

Lovran - 3. kapitola„Demetri,“ pozdravil ma Santiago a široko sa usmial, „asi by som nemal byť prekvapený, že ťa tu vidím.“ Trpko som mu úsmev oplatil.
„Santiago. Nie, zrejme by si nemal.“ Usmial sa ešte viac.
„Vidím, že si nelenil,“ dodal a kývol smerom k Jane. Zmučene na neho pozrela.
„Vy tiež nie.“ Mierne som sklonil hlavu a kmitol pohľadom smerom k červenovláske.

 

Spútané Volterrou - 24. kapitola

Spútané Volterrou - 24. kapitola„Ja som nechcel," šepol som polohlasom.
„To mi je tiež jasné, Alec," vzdychla si, potom sa opäť otočila ku mne. Jednala rýchlo, impulzívne. Jej tvár bola však oproti ránu príšerne strhaná. Pod očami mala fialové kruhy, oči čierne, vlasy narýchlo zčesané do copu a pery bledé.
„Čo sa ti stalo?"

 

Spútané Volterrou - 23. kapitola

Spútané Volterrou - 23. kapitola„Ľudia zabíjajú tak, ako my pre jedlo, oni pre potešenie. Rovnako brutálne a pomalšie, zabíjajú ešte viac ako my, a nás nazývaš monštrá?"
„Chystáš sa utiecť?" šepol som zvedavo. Potom som jej chytil vlasy pevne do päste, tak, aby musela ísť ich smerom, a vytiahol ju za ne až ku mojej hlave. Nepatrne sa zachvela, ťažko určiť, či strachom, zlosťou alebo vzrušením, nedivil by som sa, keby všetkým naraz. Potom som jej druhom rukou chytil sánku a zovrel ju medzi prstami. Jej tvár som teraz videl z profilu. Pery mala zľahka otvorené a čelo zvraštené.
„Ja ťa tak nenávidím," šepol som jej do ucha, a tak, aby mi nedokázala vo fyzickom zovretí odporovať, som jej mlčky zosunul dlaň na spánku po krku a prešiel po nahom hrudníku. Znovu sa zachvela.

 

Spútané Volterrou - 22. kapitola

Spútané Volterrou - 22. kapitolaZlosť sa vytratila s prekvapením, tlak sa okamžite stiahol.
Felix ku mne znovu rozzúrene rozbehol, keď som celkom spokojne rozprestrela tú vlnu znovu. Kúsok od nej sa zastavil.
„Čo to, doriti, je?" zavrčal rozzúrene. Pocítila som, ako sa zlosť vytratila. Zamračene začal po membráne skúmavo prechádzať rukou. Úsmev a mi vrátil.
Dokážem sa o seba postarať. Dokážem sa ochrániť. Po perách sa mi rozlial spokojný úšľabok. To je, doriti, štít.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 31. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 31. kapitolaJane nervózne kmitala pohľadom medzi dvoma upírmi, ktorí okolo nej krúžili ako supi čakajúci na svoju korisť. Boli to tí dvaja.
V jednej chvíli sa k nej rozbehol hnedovlasý a chňapol po nej. Uskočila, blondiak z druhej strany.
Zvrieskla bolesťou a rozklepane si chytila pravou rukou pahýľ, čo jej trčal z miesta, kde bola predtým ľavá paža. Odtrhol jej ruku.
„Pozri na jej výraz," uchechtol sa brunet.

 

Spútané Volterrou - 21. kapitola

Spútané Volterrou - 21. kapitolaTieto zvuky. Dokonca aj v tme.
Zvuky - rovnako ako bolesť -, zavše zoslabli a ostala iba hmla. Pamätala som si temnotu: pred hmlou vládla hustá tma.. Znamená to, že robím pokrok? Že nastane svetlo (aj keď zahmlené) a to svetlo bude dobré a tak ďalej a tak ďalej? Existovali tieto zvuky aj v temnote?
Ani na jednu z otázok som si nevedela nájsť odpoveď. Načo si ich vôbec kladiem? Ani na to nepoznám odpoveď.

 

Lovran - 2. kapitola

Lovran - 2. kapitola„Nová?“ prehodila s úškrnom. „Som zvedavá, ako dlho ti vydrží táto, Felix.“
„Nebuď drzá, Vicky.“ Jeho náhly úsmev vo mne vyvolal nepríjemný pocit.
„Ja a drzá?“ zazubila sa ešte viac, ukázala aj časť rovného, bieleho radu zubov. „Nikdy.“

 

Spútané Volterrou - 20. kapitola

Spútané Volterrou - 20. kapitola„Kam si myslíš, že ideš?“ zasyčal na mňa, potom ma zdrapil za lakeť a v sekunde so mnou hodil o protiľahlú stenu. Šokovane som na neho pozrela, neskrývajúc prirodzený rešpekt. Uškrnul sa.
„Vypi to,“ nakázal mi, potom mi do rúk vopchal to, čo tak netrpezlivo držal v ruke. Nedôverčivo som si premerala pohár s tmavočervenou, lahodne voňajúcou tekutinou a pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Nie.
„Nemám na teba celý deň. Buď to vypiješ dobrovoľne, alebo ti to napchám do krku aj s pohárom,“ pohrozil mi potichu a hrozivo.

 

Spútané Volterrou - 19. kapitola

Spútané Volterrou - 19. kapitola„Ty žiarliš," skonštatoval odrazu zľahka pobavene, „jednoducho nedokážeš uniesť to, že o teba nemám záujem," doplnil ľadovým tónom. Dunivo na neho zavrčala, načo sa znovu zasmial.
„Chýbal som ti?" predhodil ironicky.
„Choď doriti, Demetri," zasyčala na neho potichu, no stále dosť jasne, aby to počul, „zachoval si sa ako totálny zmrd a vôbec ti to neprekáža," šepla, v slovách sa jej však miešala čiastočná bolesť.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 30. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 30. kapitola„Černobyľ?"

 

Lovran - 1. kapitola

Lovran - 1. kapitolaEh, prekvapenie?
Dobre, ukecali ste ma - a možno ma ukecávať ani veľmi nebolo treba. Takže, ak by sa našlo pár ľudí, čo by zaujímalo pokračovanie, veľmi pekne by som ich poprosila o vyjadrenie názoru, ako kladného, tak záporného.
Janino prebudenie. Janino správanie. Jej dar.
Jej láska. A Volturiovci.
Zanechajte komentáre, prosím. VJL.

 

Spútané Volterrou - 18. kapitola

Nedoporučujeme číst do 15 let.

Spútané Volterrou - 18. kapitola„Pusť ma, prosím," zašepkala som zúfalo. Kolená mi odrazu čosi podrazilo, na to som sa prekvapene zapotácala a dopadla do mäkkého.
Ucítila som, ako ma vtisol na vankúš a jemne pohladil po zúfalo privretých, chvejúcich sa viečkach. Keď som na neho znovu pozrela, oči som mala kompletne celé uslzené, hoci všetok ten lesk bol udržaný vo vnútri - iná možnosť nebola. Keby som však bola človek, už by mi slzy tiekli po lícach a dolu, aby sa vpili do vlasových vlákien a vankúša.
Cítila som, ako mi Demetri jednou rukou prechádza po celom hrudníku.
„Chveješ sa," skonštatoval, očividne spokojný sám so sebou. Zúfalo som na neho pozrela.

 

Nič som vám nespravila...

Nič som vám nespravila...Jane nebola vždy sadistický poskok Ara. Aj ona bola dieťa... (200 slov)
Prajem príjemný zážitok. Zanechajte komentáre, prosím.

 

My little sister

My little sisterMali ste báseň o tom, ako sa Jane cítila, keď zabili Demetriho s Alecom. Potom mi napadlo: A čo ak by prvá umrela Jane?
Ako by sa potom cítil Alec?
Prajem príjemný zážitok. Zanechajte, prosím, komentáre. VJL

 

Spútané Volterrou - 17. kapitola

Spútané Volterrou - 17. kapitola„Takže toto ti pôsobí radosť?" zasyčala som na neho, „keď trpím? To je tvoj ideál?" šepkala som pomedzi bolestivé sípanie pomedzi zovreté zuby. Napodiv popustil.
„Ja neviem, Bella. Mätieš ma," skonštatoval. Upriamila som pohľad do zeme, bez ostrenia na moje kŕčovito napäté ruky v kombinácii s jeho zovretím.
„Pusť ma," skúsila som znovu potichu „Demetri," šepla som ešte tichšie, „prosím."
„Ty si manipulátorka," ozval sa zľahka pobavene, „malá záludná manipuátorka," zasmial sa. „Aro mal pravdu. Do Volterry sa hodíš," zhodnotil s pohľadom do mojich očí. Zamračila som sa.

 

Spútané Volterrou - 16. kapitola

Spútané Volterrou - 16. kapitola„Ty vieš o inkvizícii veľké nič," zasipela ku mne potichu. Jane má slabinu. Au.
„Pouč ma," kývla som jej, „alebo som povedala niečo nevhodné?" spýtala som sa jemne prekvapená.
„Nepatrne." Mám to brať ako áno?
„A čo presne? Aby som sa tomu vedela nabudúce vyvarovať." Trefa do terča. Temne ku mne zazrela.
„Bola to temná doba," šepla potichu, „veľmi živo si pamätám naše prvé dni v mučiarni..."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 29. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 29. kapitola„Ako je možné, že ťa dokázalo poraziť také bojaneschopné dievčatko ako ona?" uškrnul sa smerom ku mne po chvíli. Spýtavo som sa na neho pozrela.
„Lebo ty máš čo hovoriť," zasmiala som sa jemne, „neporazila ma. Bola to súčasť výpadu. Ona po mne hádzala poháre," dodala som s prevrátenými očami.
„Ja som náhodou dobrý bojovník," opáčil sa proti mne panovačne. So smiechom som sa nadvihla, otočila k nemu a rukou mu zašla do vlasov.
„Ale veď ja viem," zasmiala som sa srdečne, „ja viem," usmiala som sa s pohľadom upretým na jeho pery. Znovu sme a zasmiali.

 

Spútané Volterrou - 15. kapitola

Spútané Volterrou - 15. kapitola„Nedotýkaj sa ma, prosím," šepla som zúfalo a znovu si rukami zakryla tvár. Cez prsty som nestihla vnímať pohyby, len dotykom cítiť, čo sa deje. Okolo ramena sa mi ovinuli jeho prsty. Zaúpela som.
„Demetri," šepla som smerom k nemu ticho. Prekvapene sa na zmienku jeho mena zastavil.
„Prosím ťa," šepla som so sklonenou hlavou, „Demetri, ja ťa prosím," vyslovila som jeho meno opäť nechceným náznakom prosby. Vyzeral byť prekvapený. Pobavený, ale predsa prekvapený. Bolo to zaujímavé. Kľačal pri mne, silne mi tisol k sebe kúsky kože na ramene, ale nič viac. Len zamyslene čumel do steny nado mnou.

 

Lovran - Prológ

Lovran - PrológTúto jednorázovku som vlastne neplánovala. Potrebovala som si oddýchnuť od SV, a tak z tohoto vzišlo toto...
Jane bola človek, ktorý bol v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste.
Demetri zase upír, ktorý ju našiel, keď umierala. Upír, ktorému sa zapáčila...
Nič také ako lovran samozrejme neexistuje. Je ale plno podobných drôg na podobnej báze, bohužiaľ často bez dostatočného lekárskeho dohľadu a stráženia. Prajem príjemný zážitok. Zanechajte prosím komentáre. VJL

 

Spútané Volterrou - 14. kapitola

Spútané Volterrou - 14. kapitolaDemetriho oči teraz nebezpečne stmavli, a hoci v nich stále bolo vidieť niekoľko krištáľov karmínovej, bolo to asi tak všetko. Teraz však odrazu ostali nebezpečne uprené do mojej tváre. Nedokázala som sa mu vyšmyknúť, hoci som absolútne nechápala, čo, dopekla, chcel.
A to, čo sa stalo o niekoľko sekúnd neskôr, bolo niečo, na čo by som najradšej ihneď zabudla. Ani som sa nedokázala brániť,
Len som odrazu pocítila, ako sa mi sprudka prisal na pery.

 

Spútané Volterrou - 13. kapitola

Spútané Volterrou - 13. kapitola„Isabella, sadni si!" prikázal mi Aro vlastnícky. Pozrela som na svoje ruky a zistila, že ich mám zaryté v mäse tak hlboko, že keby som bola človek, už mi po nej stekajú pramienky krvi. S tichým syknutím som si vymanila prsty z toho tvrdého povrchu a patrne zmätene podišla ku kreslu, na ktorom sedela Renesmee. Aro zopäl ruky, potom sa napriamil a natiahol ruku. S nestrannou nechuťou som mu ju podala.
Doteraz som neznášala, že jediným dotykom videl všetko, čo som prežila. Každá šťastná spomienka, každý okamih s Edwardom, Jacoba, Cullenovcov. Jamesa, Laurenta a Victoriu, každý dotyk medzi mnou a Edwardom, každé slovo, každá úvaha. Áno, aj to všetko teraz Aro dostával ako na tácke. Nemohla som mu ublížiť, hoci som v podvedomí chcela, moja myseľ mi sama o sebe zakazovala vztiahnuť na neho ruku. Tá pekelná Chelseaina posadnutosť!

 

Spútané Volterrou - 12. kapitola

Spútané Volterrou - 12. kapitolaPo chvíli ticha sa dvere znovu razom otvorili, až pánty nepríjemne zavŕzgali. Stála v nich Jane, blčiacim pohľadom prehľadávajúca miestnosť očami. Za ruku držala dievča výzorom asi v jej veku. Mala len pol roka, ale bola nezvyčajne vyspelá na svoj vek. Jej tvár malej školáčky vo veku Jane lemovali guče bronzovomedových vlasov a jej obrovské hnedé oči boli plné nevyronených sĺz. Tá tvár mohla patriť jedinému dievčaťu.

Renesmee.

Jane sa napriamila a pomaly pustila Nessienu ruku, potom zaspätkovala a spokojne zmizla za dverami. Ju som však nevnímala.

 

Spútané Volterrou - 11. kapitola

Spútané Volterrou - 11. kapitolaBoj však porkačoval. Vlk sa v agónii vyškriabal na nohy a znovu kňučiac vyrazil proti útočnikovi. Ten sa však vytočil do boku a ladne zachytil jeho telo z boku.
„Havko sa chce hrať," skonštatoval upír držiaci si jeho telo na zemi. Len raz stačilo dupnúť po chrbte, kým sa vlkolakove obličky neroztrieštili na želatínu. Vlk znovu úpenlivo zavyl.
„Caius sa vyžíval v inkvizičných technikách," skonštatoval zamyslene upír sledujúci bezvládne, v bolesti sa tvíjajúce telo na zemi, „je ťažké vyrovnať sa tomu. Možno by sme mu mohli vytrhnúť pľúca a tie doniesť Belle do Volterry ako darček - to by bolo originálne," prehrával si upír nahlas.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 28. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 28. kapitola„Ja som upír?" zvraštil Felix obočie, „veď nemám tesáky," chytil sa zmätene za očné zuby. Pretočila som oči.
„On je upír?" vyhŕkla Heidi hystericky. Ešte toto tu chýbalo.
„Utekajte! Sú tu upíri a jedia ľudí!" zajačala sopránkom tak vysokým, až sa zdalo, že ho budú počuť len psy. Demetri ju zachytil druhou rukou a pritiahol, aby sa mu nevyšmykla.

 

Spútané Volterrou - 10. kapitola

Spútané Volterrou - 10. kapitola„Už zajtra," doplnil ešte, „dozvedel sa od Demetriho, že sa momentálne pohybujú v okolí Francúzka."
Meravo som pozerala do steny. Máš to tu, ozval sa odrazu ten protivný hlas, Renesmee unesú a Jakea zabijú. Zabijú ho pomaly, možno mu postupne dolámu všetky kosti. Možno mu prepichnú lebku zdola - veď oni si už niečo ostré nájdu. Tá vec mu prepichne bradu, dostane sa do úst, a prepichnutý jazyk nalepí na podnebie. Alebo ho postupne doškriabu, kým nebude rozpáraný ako sŕňa. A on sa neubráni. Proste zomrie. A Renesmee donútia ostať tu, a ona bude nešťastná, pretože bude vidieť Jakeovu smrť.

 

Requiem

Keď prídete do lesov, v ktorých sa boja prežívať aj zvieratá, dávajte si pozor. A radšej neschádzajte z chodníka.
Nechcete predsa dopadnúť ako Jane s Alecom... (100 slov)

 

Spútané Volterrou - 9. kapitola

Spútané Volterrou - 9. kapitola„Potrebuješ niečo?" spýtal sa ma, stále celý nesvoj. Posledné tóny, ktoré hral, už konečne svoju hĺbku utíchli.
„Ja..." pozrela som na chvíľu na nádherné piano za jeho chrbtom, „len som počula... Vlastne, ja... Prepáč," zakoktala som sa celá nesvoja v tejto súkromnej faux pas a otočila sa k odchodu.
„Počula?" vydýchol nakoniec. Otočila som sa späť k nemu a zmetene prikývla.
„Hraješ?" šepol a ukázal smerom k nástroju po jeho boku. Zakrútila som hlavou záporne.
„A chcela by si?" A Volterra je čím ďalej, tým zaujímavejšia.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 27. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 27. kapitola„Obe stvorené zabíjať, v rovnakom klane, rovnakého stvoriteľa. Nie je to prvý raz, čo sme sa s nimi stretli," prehodil len tak nič, keď však zbadal môj pohľad, pokračoval:
„Keď sme našli ich klan, skladal sa z niekoľkých novorodených a ich stvoriteľky. Victoria stála pri Heidi, pokiaľ sa nevznieslo obvinenie. Situácia s nimi bola nezvládnuteľná. Nakoniec sme dostali všetkých, až na Victoriu, ktorá zdrhla, a Heidi, ktorá sa pridala ku garde. To je všetko," skonštatoval Alec.
„Victoria?" znovu som nasucho prehodila. Kývol.

 

Il confine

Il confineAlec Volturi nebol vždy diabolským dvojčaťom. Niekedy boli chvíle, kedy chcel sám zomrieť. Veď ako inak sa cíti človek, ktorého neprávom obvinia z čarodejníctva?
Prajem príjemný zážitok. VJL

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 26. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 26. kapitolaJane sa na nás vydesene pozerala a z jej pohľadu sa dalo súdiť, ako veľmi ju to zasiahlo. Zovrela som päsť.
„Nemohla som sa brániť," šepla zničene, „vyhrážal sa, že vás zabije," zašepkala ešte tichšie a opäť vzlykla. Alec sa k nej starostlivo zohol a upokojujúco si ju k sebe privinul.
„Jane, ja zabijem jeho," uistil ju Demetri, zatiaľ čo stále uprene pozeral do priestoru pred ním, akoby tomu stále nemohol uveriť.
„Nerob to!" skríkla odrazu na neho hystericky, „už to je veľa, že ste to zistili. Nemôže o tom nikto vedieť, nemôže!" kričala stále a uprene pozerala jemu do očí s prosíkom.

 

Spútané Volterrou - 8. kapitola

Spútané Volterrou - 8. kapitola„Snáď si si nemyslela, že odtiaľ utečieš?" zavrčal smerom ku mne.
„Nechcela som ujsť," chabo som sa bránila. Pateticky sa na mňa pozrel.
„Myslíš si, že mám na čele ceduľku s nápisom idiot?" Prepaľoval ma pohľadom, pri ktorom som si pripadala ako malé dieťa. Záleží na svetle, poznamenala som v duchu. Bože, toto snáď ani nie je možné! Začala som sa prudko metať v jeho zovretí, no stisk nepovolil.
„Dávaj si na mňa pozor, Isabella," šepol odrazu s hrozivým, temným podtónom, potom sa ku mne naklonil a pošepkal mi do ucha: „To uhryznutie znamená viac, než si myslíš." Potom mi pustil ruky a svojou popostrčil do chrbta.

 

In the hell, Janie

In the hell, JanieNikto nevie, čo vás čaká, keď umriete. Napísať toto pre mňa bolo fakt ťažké, keďže som aj v kine pri smrti Aleca, Demetriho a Jane plakala. Je to double drabble. Zanechajte prosím komentáre. Prajem príjemný zážitok.
VJL

 

Hold on, little girl

Nedoporučujeme číst do 15 let.

Hold on, little girlProsila som. Kričala som. Plakala som. Odišiel. Opäť.
Odišiel a nechal ma tu. Opäť.
Som vo Volterre, práve som mu zachránila život a on opäť odišiel.
Keď je Bella na tom tak zle, že prosí o vlastnú smrť.
"Vydrž, moje malé dievčatko, smrť je už blízko.“

 

Dolcezz di riscatto

Dolcezz di riscattoKeď Marcus prišiel o Dydime, všetko sa mu rozpadlo pred očami. Pár slov o tom, ako sa mohol cítiť po jej smrti. VJL

 

Spútané Volterrou - 7. kapitola

Spútané Volterrou - 7. kapitola„Ja nechcem!" zašepkala som hystericky a prudko sebou trhla, no neviedlo to k ničomu inému, než ešte silnejšiemu stisku, po ktorom som ticho zasipela.
„Nemáš na výber, zlato," zapriadol Felix, keď sa dostal až k nám a obtočil mi svoju mohutnú dlaň okolo lakťu. Nebudem, nebudem, nebudem!
Z úst mi vyšlo prekvapené zakňučanie, keď som znovu zaznamenala tie vône. Akoby som stratila pud sebazáchovy, totálne som prestala myslieť na to, že ma zvierajú dvaja silní upíri,ktorí by mi hocikedy mohli uštedriť smrteľný úder, po ktorom by sa mi hlava roztrieštila na franforce. Krv...

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 25. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 25. kapitola„Čo je tu?" spýtala som sa na dvere niekoľko chodieb vzdialené od telocvične. Felix a Alec ledabolo mykli plecami, no Demetri trochu strnul.

„Hm?" otočila som sa smerom k nemu.

„Salónik s klavírom," prehodil nedotýkavo, v očiach sa mu však nepatrne zalesklo.

„Ty hraješ?" Možno by som sa za normálnych okolností rozosmiala, toto však bola celkom zvláštna a nepochopiteľná informácia. Prikývol. Ukázala som mu smerom k dverám a zvedavo otočila hlavou.

Zarazilo ma však, keď sa skutočne odhodlal stisnúť kľučku a otvoriť dvere, podísť tých pár krokov a sadnúť i za nádherné piano uprostred miestnosti. Alec podišiel ku mne a s prekvapením sa mu prizrel. Iste, zrejme ani on nevidel, aký je Demetri tu. Felix sa postavil kúsok od nás a ležérne sa oprel o stenu za ním.

 

Dolce salvezza

Dolce salvezzaKeď stratíte milovaného človeka, celý svet sa vám rozpadne. Ako sa cítila Jane, keď zabili Aleca a Demetriho? Prajem príjemný zážitok. Vaša VJL.

 

Spútané Volterrou - 6. kapitola

Spútané Volterrou - 6. kapitola„Pán príde o chvíľu za tebou," šepla akási postava. Zdvihla som tvár k Alecovi a z mojej polohy sa mi v tej chvíli chcelo zvracať. Len som prikývla, nijakým spôsobom nechcieť dať najavo, že ho tu nechcem. Iba kývol a zabuchol dvere. Možno sa mi to len zamarilo, no doteraz bol on jediný, kto sa mi nesnažil dať nejakým spôsobom najavo jeho nadradenosť a to, že sa nemôžem brániť. Ostatní to tak urobili vždy.

Mohla by som ostať sedieť tak, ako doteraz, no nechcela som. Už nedopustím, aby videl niekto v mojich očiach, akú bolesť mi spôsobuje. Mlčky, so zdvihnutou hlavou, som vstala a prešla k posteli, aby som si na ňu opatrne sadla. Už neuvidíte moju bolesť, počujete?! Tak ma už, do riti, počujete?!!! Počujete ma?!

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 24. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 24. kapitola„Vieš to určtite?" šepol Alec prekvapene. Sebavedome prikývla. Fíha! Jane konečne dvihla hlavu.
„Tak aké máte informácie?" ozvala sa chladne. Pretočila som oči. Alice na niekoľko sekúnd sústredene prižmúrila oči, ten kúsok zreničiek, čo bolo vidieť, mala zastretý. Prvé sekundy nič. Potom ňou odrazu cuklo, ako sa nahrbila pod návalom nových informácií. Jane na mňa celý ten čas znepokojene pozerala. Kývla som hlavou na znak toho, že je to v poriadku. Samozrejme, oni nie sú ako my. Oni by nechceli spraviť dajaký trik. Alice nadvihla hlavu.
„Tak?" zavrčala na ňu Jane nervózne. Alice na ňu ticho zavrčala.
„Neber si to osobne, Jane je protivná takmer na každého."

NEWS

Všetko najlepšie, Nikki!

Všetko najlepšie, Nikki! Dnes, 17.5. 2013, je to 25 rokov, odkedy sa narodila Nikki Reed, a 5 rokov, odkedy sme ju prvýkrát mohli vidieť v Twilighte.

 

Spútané Volterrou - 5. kapitola

Spútané Volterrou - 5. kapitolaVšetci odvrátili zrak vo chvíli, keď si Scarlett začala pomalými pohybmi rozvezovať uzlík na temene hlavy. Pokúsila som sa pozrieť inde - bezvýsledne. Iba čo ma do chrbta zasiahol naštvaný úder.
No vo chvíli, keď som pozrela do jej očí, ostala som ako zhypnotizovaná. Nemohla som odvrátiť zrak - akoby ma zajala.
Jej dúhovky boli temné, až čierne, akoby bola smädná. Možno by to tak mohlo byť, tu to však nesedelo. Do tých ónyxov boli jemne naťahané ďalšie nitky, miešala sa tam najmä biela a karmínová, kde-tu náznak zlatej, fialovej a zelenej.
A v tej chvíli, ako som jej pozerala do tých zvláštnych očí, som odrazu pocítila hlboko v mozgu jeden tenký, dlhý rez.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 23. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 23. kapitola„Bell, nemyslím, že je to situácia, v k torej by si sa mala usmievať," šepol a okamžite vyrazil preč. Následovala som ho.
Uprostred cesty som sa odrazu zastavila. Krv. Neuveriteľne silný pach krvi. Čerstvej, prekryla všetky vône okolo. Aj ja som sa rozbehla smerom tam.
Alec bol značne predo mnou, no odrazu prudko a šokovane zastavil. Spočinula som vedľa neho a taktiež šokovane otvorila ústa.
Ako z hororovej scény.

 

Spútané Volterrou - 4. kapitola

Spútané Volterrou - 4. kapitola„Rozhodla si sa, drahá Isabella?" usmial sa na mňa Aro milo. Spoza jeho chrbta opäť vystúpili ďalší traja upíri. Naduto som odula pery a s pohŕdaním mu pozrela do tváre.

„Strč si tu svoju volterskú gardu do riti!" skríkla som mu hlasno. Aro na mňa chvíľu neveriacky pozrel. Potom sa otočil ku dvom mohutným postavám a kývol im do neviditeľného príkazu.

„Scarlett, miláčik, priprav sa na skoré pripútanie," usmial sa sladko na útle dievča pri svojom boku a potom jej kývol ku odchodu. Nepatrne mnou zatriaslo.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 22. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 22. kapitola„To je rozkaz?" spýtala som sa lenivo.

„Ideš so mnou!" Za ruku ma v rýchlosti ťahala ku dverám.

„Áno, mami," zašomrala som naštvane. Podľa vône (smradu) sme sa dostali ku dverám vegetariánov. Našťastie, ako mi Jane napovedala, toto bola izba Tanyi, Kate a Iriny. Na ich strane som počula zaklopanie a dvere sa otvorili. Stála v nich nádherná upírka - mohla mať niečo okolo dvadsaťpäť -, vlasy mala žiarivé blond, akoby ich peroxidovala, vykrojené pery usmiate a jantárové oči iskriace. Ako z roprávky.

„Jane, už ste tu," usmiala sa na nás.

 

Spútané Volterrou - 3. kapitola

Spútané Volterrou - 3. kapitola„Isabella," prehovoril Aro oficiálnym tónom, „gardisti i ostatní si spolu so mnou všimli, aká si vzdorovitá. Nikto z nás ťa nevidí rád nešťastnú," nešťastne som zazrela už len k jeho telesným strážcom, „no, jednoducho to okolnosti zariadili tak. Chelsea cez tvoj štít neprenikne, že?" Nevnímajúc to, že neodpovedám, pokrčačoval. „Ale žiaľ bohu ťa budeme musieť sklamať. U nás je teraz len šanca pridať sa po dobrom, alebo po zlom a už aj na tvoj štít existujú prostriedky," prehlásil nakoniec. Prekvapene som na neho pozrela.
„Isabella, dovoľ mi predstaviť ti Scarlett Solutumn Turbulentis Volturi," usmial sa na mňa

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 21. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 21. kapitolaPomaly som otvorila oči.
Štít mi hlave ešte trochu zarezonoval a vytratil sa zo mňa úplne. Demetri šokovane vydýchol. Neisto som na neho pozrela.
Všetci uznali za vhodné, že najlepším pokusným králičkom budem v prítomnosti jeho daru. Zachytiť esenciu mojej mysle a potom ma podľa toho dokázať nájsť bolo najvhodnejšie. Jane a Alec sa síce usilovne dobíjali o miesto, ktoré nástojilo povestnému stopárovi, ale keď som nedokázala prijať ani len Arov, či vari Marcov dar, neviem, ako by na mňa doľahli diabolské dvojčatá. A Chelsea mi pripadala taktiež... nezvládnuteľný prípad, ostatne, jej silu by som nepotrebovala, ku Cullenovcom ma túžba vrátiť sa už nezväzuje, a Volturiovcom som oddaná, akoby ju použila.
„Bella. Ja ťa cítim," vydýchol úplne šokovaný. Uškrnula som sa.

 

Spútané Volterrou - 2. kapitola

Spútané Volterrou - 2. kapitolaNesmiem myslieť na tú vôňu, prosím, nech mi už vystúpi z nosu, nechcem ju, prosím!
Chcela som ísť preč od toho všetkého, natisla som sa viac ku stene a odvrátila zrak od bezvládneho tela. Bola v bezvedomí, ale stále bola človek. Okolo zápästia sa mi ovinuli dlhé prsty.
„Prosím ťa, nenúť ma ju zabiť, prosím," zavzlykala som úpenlivo. Stačil mi jeden pohľad do jeho sadisticky žiariacich očí. Tušila som, že moje slová nebudú mať nijaký efekt. Tušila som to, ale aj tak som sa o to pokúsila.

 

Spútané Volterrou - 1. kapitola

Spútané Volterrou - 1. kapitolaPo prvý raz za niekoľko hodín som bola schopná rozlepiť mihalnice a otvoriť očné viečka. Toľko tmy...

Jedným prstom som prešla po chladných stenách, zavlhnutom liatí a jemných ryhách v hrubom kameni. Tiahli sa niekoľko metrov, končili až kdesi sedem metrov ďalej, pravý uhol nasmeroval na ďalšiu.

Nie, prosím!

Zrak sa mi vyjasnil, naskytla sa mi gigantická miestnosť, prázdna, dvere boli zavreté a zámok otočený na smer zamknutý. Rozbehla som sa ku nemu a pokúsila sa ho otvoriť.

Nič. Silnejšie som zatlačila...

 

Spútané Volterrou - Prológ

Spútané Volterrou - Prológ„Ľudia nie sú stroje - sme niečo viac. Máme cit a skúsenosti. Materiálne pohodlie k nášmu uspokojeniu nestačí. Potrebujeme niečo hlbšie - ľudskú lásku."

Všetci boli mŕtvi. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu ohňa a kadidla. Jediné, ktoré sme prežili. Všetci z našej strany boli mŕtvi. Nedokázala som tomu uveriť. Jediné, čo som vnímala, bola bronzová hriva, ktorú postupne pohlcujú plamene a silné ruky, ťahajúce ma od nich preč. Nie!

Bella a Alice boli jediné, ktoré prežili boj. Aro sa nemohol vzdať takých silných darov. Alice pripútala Chelsea k hradu, Bellin štít však bráni aj v tomto. A tak, zatiaľ, čo Alice silnie a stavia svoju pozíciu, Bella ostáva zavretá vo Volterrskej cele, kde sa ju snažia gardisti prehovoriť a spracovať. Podobrom i po zlom...

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 20. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 20. kapitola„Dostaň ju," zavrčal som smerom k Felixovi.
Jane sa pomocou Demetriho posadila. Opatrne jej zložil z očí šatku. Bola zúbožená a vystrašená. Iba sa vystrašene tisla ku Demetriho boku, ticho vzlykala a v očiach sa jej zračil nemý šok.
Posadil som sa ku Belle. Nevnímala. Oči mala zavreté, puklina na perách donútila jej ústa, aby ostali otvorené.
Pohladil som ju po pomaly sa uzatvárajúcich prasklinách. Bolo to tak neuveriteľne príšerné. Bella, prosím. Vstaň.

 

Sme za koniec happy endom - Projekt

Sme za koniec happy endom - Projekt"Súťaž" pre všetkých, ktorí si chcú precvičiť svoj spisovateľský talent.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 19. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 19. kapitolaZnepokojeným pohľadom som prebiehala po okolitých budovách, skúmala každé jedno zákutie a počas toho som takmer nedýchala.
Za chrbtom sa mi ozval pobavený vysoký chichot. V tú chvílu som mala pocit, že moje mŕtve srdce začne znovu biť.
Okamžite som sa otočila.
Prinútila som sa nevykríknuť, keď ma pohľadom spražili jej karmínové dúhovky.

 

Figurant dolorem

Figurant doloremŽivot upíra je vo chvíli, keď stratíte všetko, čo vám bolo drahé, len jedna veľká šmuha.
Jane Volturi. Zabijácka epocha, nič iné, len stroj na mučenie, ten, ktorý si to náramne užíva. Ale čo ak príde o dvoch upírov, na ktorých jej skutočne záležalo?
"Mnohokrát sa deje, že tí, čo zaslúžia smrť, žijú, a tí, čo majú žiť umrú..."

 

Dve stratené holubice - 35. kapitola

Dve stratené holubice - 35. kapitolaÁno, nikto, nič. Bláznivá myšlienka. Pretože len o pár metrov odo mňa bola práve jedna z osôb, ktoré pre mňa spravili neuveriteľne veľa. Áno, som sobecká. Nedokážem prijať obyčajné fakty, chýba mi akákoľvek empatia, no iste.

„Bella?" ozval sa jemný soprán odo dverí. Pomaly a váhavo som nadvihla hlavu. Vicky stála niekoľko stôp odo mňa, v hlase sa jej čudne miešala zvedavosť a znepokojenie. Nasadila som profesiornálny úsmev, ukázala som aj zuby, a v okamihu sa rýchlo postavila.

„Ideme?" Z jej výrazu som usúdila jej momentálne myšlienky: ,Niečo ju trápi’. Akoby tú vetu vyslovila, Akoby som jej mohla sama čítať myšlienky a vedela, čo jej beží mozgovými zákutiami.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 18. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 18. kapitola„Do miestnosti vletelo kladivo, o ktoré bola priviazaná tehla, a vrazilo cez sklo do vane," napodobnil formálny hlas, ktorý použil pri telefonáte.
„Samozrejme, hlavne, keď sme na siedmom poschodí," pretočila som oči nad jeho logikou.
„Som zvedavý, čo spravili Demetri a Jane," zasmial sa. Spýtavo som na neho pozrela. „Naposledy prerazili stenu," dodal s úsmevom a zahladel sa do steny, akoby si na niečo neuveriteľne dobré spomenul. Počas jeho zasnenia som ho nepozorovane zdrapila za členok a stiahla k sebe. Prekvapene zaskučal.
„Len sa neteš. Toto bol len začiatok," s úsmevom som sa mu obtrela o pery.

 

Dve stratené holubice - 34. kapitola

Dve stratené holubice - 34. kapitola„Čo odo mňa chceš?" vydralo sa mi spoza pier šepotavo.
„Ty si to ešte nezistila?" počula som jeho hlas niekoľko centimetrov pod ľavým uchom. Samovoľne sa mi zrýchlil dych pod jemným pocitom toho jeho na mojej ľavej kľúčnej kosti. Potlačila som zanariekanie, nutkanie odtisnúť ho odo mňa, zaprosíkať, hocičo. Len som nehybne stála a so zrýchleným dychom čakala, čo urobí.
Šokovane som vydýchla, keď sa perami zľahka dotkol môjho krku. Čakala som, kedy pocítim bolesť, pukanie, jeho zuby hlboko zaryté v mojej pokožke, čokoľvek, čo by naznačilo jeho postoj, ale nič, iba nehybne stál s pootvorenými perami pri mojom krku, ktoré sa pomaličky začali posúvať vyššie a vyššie.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 17. kapitola

Nedoporučujeme číst do 15 let.

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 17. kapitolaNaštvane si ma otočil smerom k nemu a prirazil ku dverám skrine. Pokúsila som sa ho od seba odtisnúť.
„A čo teraz? Čo cítiš ku mne teraz?" zasmial sa a jemne mi prešiel prstami po tvári. Pod jeho dotykom sa mi pery nebadane otvorili.
„Momentálne cítim úctu," šepla som a prešla som mu ukazováčikom po hrdle. „Rešpekt..." Ruka mi zišla po jeho košeli ku hrudi. „Lásku..." Ešte nižšie - zatajil dych. „Vzrušenie..." zavrel oči a zastenal, keď som ho pohladila po odhalenej koži v okolí opasku, „a primitívnu túžbu," zapriadla som na koniec.

 

Dve stratené holubice - 33. kapitola

Dve stratené holubice - 33. kapitolaV prekvapení som ustúpila a vzápätí narazila do steny za mnou. Tak toto sa mi už raz stalo, ale nie s ním, ale s istým Edwardom. Déjà vu? Nie. Nie, teraz to bolo iné. Edward ma chcel zabiť. Ním som si však nebola tak celkom istá.
„Zdravím, Vicky," pozdravil ma naoko slušne, moje meno však zapriadol a podišiel ku mne znova o päť centimetrov bližšie. Natlačila som sa na stenu a kŕčovito do nej zaryla nechty. Skratku môjho mena, ktorú tak nenávidím, som v tejto chvíli ignorovala.
„Demetri," odzdravila som potichu a vyhýbavo sledovala prostredie za ním.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 16. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 16. kapitolaVedela som, aké sú Janeiné úmysly, aj tak som sa však nečinne prizerala s vypúlenými očami, ústa sa mi jemne pootvorili a vydal sa z nich pridusený vzlyk. Nedokázala som pohnúť ničím v sebe, hrôzou vzbudzujúca scéna zatrela všetko ostatné.
Alec sa vzápätí prehol, kolená sa mu podlomili a na ne dopadol s priduseným stonom.
„Jane, ešte nie som pripravená," vzlykla som smerom k Jane a znovu sa pokúsila vytrhnúť Demetrimu. Stisk nepovolil.
Alec klesol na všetky štyri.
V tej chvíli sa vo mne niečo pohlo.

 

Volturiovci - Ako mohol dopanúť Nov - 15. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopanúť Nov - 15. kapitolaMôj život bol bez prítomnosti Belly prázdny. Nežil som, iba prežíval. Skutočnosť, že som bol zamilovaný, samozrejme, zaznamenala aj Jane, niekedy som zachytil, ako sa na nás dvoch znepokojene pozerá.
Počas prvého oficiálneho stretnutia s ňou, čím bola oslava, ktorú pre Bellu menované zlato prichystalo. Bola z nej nádherná upírka, ako vystrihnutá z tých časopisov, ktoré som občas zachytil, ako si ich Heidi listuje, avšak Bella, ona bola oveľa krajšia, rozkošnejšia a pôvabnejšia.
Bol to taký nádherný pocit, keď som po prvýkrát opatrne oblapil svoje ruky okolo tých jej a ladne sa s ňou vznášal na popukanom parkete plnom mikroskopických škrabancov, ktorý bol ako oslava našej malej súkromnej radosti. Jane sa na mňa vtedy podchvíľou usmievala, akoby mi naznačovala, že to ide dobre. Sama bola o pol metra menšia ako Felix, takže zakaždým, keď sa mi mihli v zornom poli, cítil som sa, akoby som sa pozeral na malú dcérku, ktorá sa bavila s jej otcom. Felix a otec Jane. Zasmial som sa tej predstave.

 

Dve stratené holubice - 32. kapitola

Dve stratené holubice - 32. kapitola„Je to krásne miesto, však? Chodím sem, keď si chcem urovnať myšlienky," ozval sa niekto za mojim chrbtom.
Šokovane som sa za tým zamatovým hlasom otočila. Bol to on.
„Edward?" prekvapene som sa postavila. Stál tam, pod košatejšou stranou stromu a smutne sa na mňa usmieval.
„Ahoj, Bell."

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 14. kapitola

Nedoporučujeme číst do 15 let.

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 14. kapitolaMožno na sekundu mi na to skočili. Pustili ma, bez akejkoľvek reakcie som sa zložila na zem a zavzdychala. Keď sa nado mnou v zhrození sklonili, kopla som do prvého, ktorý mi prišiel pod ruku, teraz to bol Felix, ten odletel na druhý koniec chodby.
Možno by sa mi to podarilo, to som však nesmela zabudnúť na neuveriteľne rýchleho Demetriho. V poslednej chvíli ma odrazu zdrapil za členok, až to puklo, moje telo prešlo po kamennej dlažbe a znova som sa ocitla v zovretí jeho rúk sprevádzaná tichým zlomyseľným smiechom.
Čo mi chcú spraviť?

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 13. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 13. kapitolaO mne a Alecovi ešte nikto okrem Ara, Marcusa a Caiusa nevedel. Nebola som pripravená sa tým otŕčať, Alec bol v tomto tiež veľmi diskrétny, ale viem, že Jane už niečo začala tušiť. Musela si všimnúť naše letmé dotyky, nesmelé pohľady či to, že sme boli takmer každú voľnú chvíĺu. Možno k tomu prikladala to, že som sa stále bála Demetriho, Felixa a jej.
„Došľaka," zakliala som znovu, keď sa mi napriek veľmi pôsobivej zostave kariet jednoducho nepodarilo poraziť kohokoľvek z nich. Päťsto rokov nudy a skúsenosti, ešte aj v tomto boli lepší ako ja. Ten pocit, že tá mala potvorka Jane je staršia ako ja, bol príšerne iritujúci.
Malá menovaná potvorka vyčarila kúzelný úsmev. Opäť mala svoje typické čierne šaty po kolená a biele pančuchy, aj keď som jej hovorila, že jej tá košeľa o päť čísiel väčšia neuveriteľne sedela. Brala to ako sarkazmus.

 

Dve stratené holubice - 31. kapitola

Dve stratené holubice - 31. kapitolaFascinujúce. Vidieť vec z iného uhlu pohľadu, sledovať neuhasiteľný oheň, ktorý jej isto-iste plápolal v krku silou rozžeravenej pochodne. Nikdy som nemala šancu nič podobné sledovať, James sa so mnou stretol až potom a novorodeného sme nikdy nemali šancu pozorovať.
Nikdy by mi nebolo napadlo, že sa to dá aj inak. Vždy som bola odstrčená dozadu, potichu s potmehútskym úsmevom stála v tieni a prizerala sa, ako sa James kŕmi. Nikdy som nepokladala ľudí za nič viac než potravu, termoforné konzervy s dávkou krvi, ktorá sa sladko prevaľovala v ich tele. Nič viac než potrava, ktorá sa za niekoľko krátkych desiatok rokov pokazia a umrú. Ako som sa len mýlila.

 

Signatum a desiderium

Signatum a desideriumNikdy o nič nežiadala a teraz má všetko, čo by som potrebovala.

Prečo ju vlastne nenávidím?
Má všetko... Sto slovný drabble o Victorii. Prajem príjemný zážitok...

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 12. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 12. kapitola„Smiem sa spýtať, čo ťa k výmene šatstva donútilo?" Áno, toto bol Aro a jeho mnou nikdy nepochopený slovosled. Byť človek, červenám sa až za ušami.

„Pomsta," vyšlo zo mňa to jedno tiché slovo. Nehybné postavy sediace na trónoch za mnou neprejavovali takmer nijaké reakcie, všimla som si však, ako Caiusov pohľad na chvíľu, možno pár sekúnd, spočinul na mne. Marcus pripomínal sochu zo všetkých prítomných najviac, ako figurína sedel bez akéhokoľvek pohybu a pozeral do prázdna.

Dvere miestnosti, ktorými sme vošli, sa odrazu prudko roztvorili, stála v nich Jane, bohyňu pomsty pripomínala viac než hocikedy predtým...

 

Dve stratené holubice 30. kapitola

Dve stratené holubice 30. kapitolaIch vône. Bola to stále tá lahodná krv, ale zmiešaná a zahnaná do kúta zvieracím puchom, po ktorom sa moje telo automaticky znechutením otriaslo, akoby ste dali alkoholikovi závislom na vodke obyčajnú vodu so sirupom, moje telo tú vôňu samovoľne odmietlo, cítila som rozhorčenie nad tým, že som sa niekedy zamýšľala podujať na túto stravu.

A za chrbtom som počula ďalší pár nôh, mohol utekať rýchlejšie než ja, intenzitu skokov som skutočne považovala za nízku, mala som pocit, že ak by sa rozhodli, ostala by som desiatky metrov za nimi, hoci by som dala do behu všetku svoju silu, nestačila by som im. Vicky behala za mnou, dávala pozor, aby som sa nepošmykla a neurobila niečo, čo by som mohla neskôr ľutovať. Vítala som to, hoci mi bolo jasné, že keby som sa rozhodla, len jej sila by skutočne nestačila. Hocijako mohla byť rýchla, šikovná, silná či obratná, v tele driemal novorodený upír, mala som oveľa väčšiu silu než ona.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 11. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 11. kapitolaPo zabuchnutí dverí, ktoré vedú na recepciu a úplnému upokojeniu okolia, som nehlučne vykĺzla z mojej izby a zamierila k tej Alecovej. O tri sekundy neskôr sa ozvalo tiché zaklopanie na dvere.
„Ďalej," ozval sa z izby tlmený hlas. Vošla som dnu s potmehútskym úsmevom, ktorého som sa zľakla ešte aj ja. Alec prekvapene zdvihol oči od dvadsať-zväzkovej knihy, ktorá mu trónila na kolenách.
Potrebuješ niečo?" opýtal sa tichým tónom, kniha mu z kolien zmizla a ostala položená na posteli. Takže má posteľ.
„Vlastne áno."

 

Dve stratené holubice 29. kapitola

Dve stratené holubice 29. kapitolaSrdce cválalo naprieč svojmu poslednému úderu. Ešte dva razy preskočilo, potom ešte raz potichu udrelo.
Bolesť utíchla.

Chvíľu som dokázala vnímať iba neprítomnosť ohňa.

Potom som otvorila oči a v údive sa pozrela hore.

NEWS

Charlie Bewley slávi 32 rokov

Charlie Bewley slávi 32 rokovCharlie Bewley alias Demetri má dnes, 25.1. 2013, 32 rokov!!!

 

Dve stratené holubice - 28. kapitola

Dve stratené holubice - 28. kapitola„To nedovolím," zašepkala znovu potichu a pomaly sa ku mne začala skláňať.
Na krku som odrazu pocítila príšernú bolesť, ako keď sa niekomu do krku zarežú žiletky. Vykríkla som od bolesti, ruka mi vystrelila ku krku, kde som pocítila cudzie telo. Tak takto teda bolí premena.
Nebolo to však nič v porovnaní s tým, čo prišlo v nasledujúcich sekundách.
Bolesť. Stále väčšiu a väčšiu, prehlbujúcu sa, nepríjemnú štipľavú bolesť, ktorá ma donútila znovu v agónii vykríknuť. Telom mi prechádzali ďalšie vlny bolesti, úplne odlišnej od všetkého, čo som doposiaľ prežila.
Krik mi nepomôže. Už nie...

 

Dve stratené holubice - 27. kapitola

Dve stratené holubice - 27. kapitola„Zabavíš sa, Bella," odpovedala potmehúdsky Victoria.
„Pochybujem," zamručala som potichúčky protestne za jej vlniacim sa chrbtom, ktorý si to už mieril ku barovému pultu.
„Počula som," stihla som zaznamenať ešte jej otočenú hlavu o deväťdesiat stupňov doprava a následné znenie jej čiernych opätkov zaniknuté v hluku búšiaceho repu a zremixovanej hudby. Beznádejne som sa vybrala za ňou, preklínajúc toho, kto vymyslel nočné oslavy, svojim zvyčajným ťažkým buchotom zdolala okraj tanečného parketu a posadila sa na vysokú barovú stoličku vedľa nej.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 10. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 10. kapitola„Koľko máš rokov? Ľudských..." šepla som bezducho popri zahrabávaní mŕtvolných údov už pochovaných hlboko v mokrom poraste machu na mieste práve vytrhnutého stromu. Jane na moju otázku sebou trhla, akoby som jej niečo spravila, potom jej anjelská tvár potemnela a zosmutnela.
„Trinásť, zrejme. Alec o premene vedel, preto sa nebál, ja som však tŕpla do posledného momentu," odpovedala zatrpknuto a oči jej zastrela jemná clona oparu spomienok. Nebojazlivo som žadonila o informácie ďalej.
„Smiem vedieť, ako sa to stalo?" šepla som opatrne, očami dychtivo visela na jej perách, mozog žiadal o dávku neznámej látky, neznámej informácie, ktorá ma v tomto momente zaujala najviac. Znova sebou nepríjemne strnula.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 9. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 9. kapitolaOd zúrivosti som sa roztriasla, na čo sa Felix zasmial, uvoľnene zdvihol ruku a ohol ukazovák a prostredník. Volal ma k nemu. Áno, pane, príkaz bude splnený, pane. Prečo ja musím stráviť prvé mesiace v prítomnosti dvoch najvymletejších upíroch na svete? Pán Všetko-Riešim-Bitkou sa zasmial a podišiel o niekoľko metov bližšie ku mne, zatiaľ čo pán Rád-Sa-Vkrádam-Do-Kúpeľní sa tlmene zasmial.
Chce vojnu? Má ju mať. Som novorodená, na to zrejme zabudol.

 

Dve stratené holubice - 26. kapitola

Dve stratené holubice - 26. kapitola„Nevolaj ma Vicky. Vieš, že to neznášam," zavrčala, potom sa jej ohrnuté pery roztiahli do pobaveného úškľabku.
„Mne to tak vyhovuje. Vicky je náhodou pekná skratka," zasmiala som sa, na čo ma prebodla ďalším pohľadom, „dobre, dobre, prepáč, Vicky," usmiala som sa na ňu. Jej pohľad stál za všetko. Pobavene som vyprskla smiechom.
„Ideme?" opýtala sa nevózne.
„Môžeme," usmiala som sa znovu a po jej boku vykročila naspäť domov. „Mňa len zaujíma, kto bude tie praskliny uhladzovať," mudrovala som po ceste.

 

Dve stratené holubice - 25. kapitola

Dve stratené holubice - 25. kapitolaOproti prasklinám v stene bolo otvorené severné okno. Kúsok z rámu chýbalo.
Naprázdno som prehltla. Potom vyšla z prázdneho domu a namierila si to do miesta v lese, ktoré je vidno z teraz zničeného okna.
Kráčala som tichým lesom a v hrdle mi narastal ten osudový knedlík, ktorý mi uviazol v krku a zadrhoval dych, aj napriek tomu som však donútila moju chabú svalovinu hýbať sa a kráčať po vlhkom machu a hline.
Odrazu som to začula. Nohy sa mi samé rozbehli k tomu miestu.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 8. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 8. kapitola„Mimochodom, nechceš opláchnuť chrbát?" pýtal sa ďalej s nevinným výrazom. Možno to tak nevyzerá, ale stále som novorodená a toto si proste nenechám.
Demetri si to zrejme uvedomil až v tej chvíli, ako som mu do tváre prskla celou svojou silou takmer štvrtinu obsahu vane a ešte čosi naviac.
„Dopekla, len som sa pýtal," zavrčal nahnevane a jeho svaly si to okamžite mierili preč z kúpeľne.

 

Intium novum od VictoriaJamesLaurent

Intium novum od VictoriaJamesLaurentPoviedka Intium novum od VictoriaJamesLaurent sa umiestnila na 10. mieste.

 

Dve stratené holubice - 24. kapitola

Dve stratené holubice - 24. kapitola„Ach, Victoria," zasmial sa znova a znova som počula ten istý šuchot. Ako keby do seba narážali malé kúsky kameňa, stále častejšie a častejšie, „tak ňou sme si urobili malé stretnutie. Vicky, pozdrav Bellu," znova sa zasmial a započula som zaprašťanie telefónu, potom už nič. Úplné ticho.
„Nehanbi sa, Victoria." Edwardov sarkastický povznesený hlas prichádzal kdesi zozadu, no bol počuť jedine on.
Znova chvíľa ticha.
Potom sa to zmenilo. V pozadí bol počuť tupý zvuk. Úder? Mohlo to byť presne to, pretože sekundu na to som začula odporný, drásajúci zvuk.
Victoria od bolesti vykríkla...

 

Dve stratené holubice - 23. kapitola

Dve stratené holubice - 23. kapitolaBol zamračený deň, okolo mňa som zachytila loviaceho orla, ktorý sa dvesto kilometrovou rýchlosťou rútil na zem. Tesne pred dopadom však zaplachtil a do pazúrov chytil malého, vyplašeného holuba. Druhý holub, čisto biely, sa vyplašene pozeral, ako orol letí s tým prvým preč. Už sa nedokážu stretnúť. Sú ako dve stratené holubice, ktorých osud zlúčil čistou náhodou, a ja som bola veľmi prekvapená, keď som v tomto kolobehu spoznala kolobeh tak podobný mne a Victorii.

NEWS

Stephenie Meyer slávi

Stephenie Meyer sláviNaša hviezdička Steph má dnes, teda 24.12.12, 39 rokov!

 

Dve stratené holubice - 22. kapitola

Dve stratené holubice - 22. kapitolaS rovnakým údivom som na ňu úkosom pozerala, oči vyvalené v nemom prekvapení. Prvé tri sekundy som sa nezmohla ani na slovo.
Potom som ku nej potichu podišla. Zmenila sa.
Vždy bola krásna, už od mojich najskorších spomienok som ju videla ako upírsku nymfu, ktorú ktosi poslal z neba.
Dnes stojím tu a pred sebou vidím anjela s diablom v tele. Alebo lepšie povedané usmiateho anjela s diablom v tele, ktorý si to teraz dokonalou chôdzou mieril priamo ku diablovi s diablom v tele.
„Vicky?" opýtala sa tónom, akoby tomu sama nemohla uveriť,

 

Colossicotera, et illumina

Colossicotera, et illuminaRosalie - trochu neklasická téma....

Ako vnímala svoj život? Ako sa pozerala na bohatstvo?

Prajem príjemný zážitok a prosím o komentár. :)

 

Dve stratené holubice - 21. kapitola

Dve stratené holubice - 21. kapitola„Je to pravda?" opýtal sa jej s prižmúrenými očami. Mihla zrakom smerom ku mne a zatvárila sa zúfalo. Chcela som jej ústami naznačiť „klam", ale vedela som, že by na to ľahko prišli. Bella nevie dobre klamať.
„Áno," šepla medzi zovreté zuby potichu.
„To ale veci mení," zamrmlal Aro a potichu prešiel tri kroky dopredu až sa dostal len o pol metra od Belly s Alecom. Nepríjemne som sa ošila a Demetri sa potichu zasmial priamo mne do ucha.

 

Morte

MortePre všetkých to znamenalo koniec. Volturriovci si po nich prišli. Ako však vnímala celú situáciu obvinená, malá Renesmee?

 

Dve stratené holubice - 20. kapitola

Dve stratené holubice - 20. kapitola

Otočil sa k nám. Bella ho zmätene a fascinovane sledovala, ako podišiel k nám. Tie pohyby boli nadpozemské, nedalo sa to prirovnať k ničomu.

„Doniesli sme ich, tak, ako ste si želali," povedal ledabolo Demetri, ktorý ma zatiaľ stihol znova drapnúť pod krkom.

Nevenovala som mu pozornosť. Dúhovky som upierala na istú usmiatu osobu za Arovým chrbtom. Očarujúco sa na mňa usmievala a tvárila sa ako najväčší boh.

 

Pomoc autorom

Pomoc autoromPotrebujete obrázok k vašej poviedke a neviete ako? Napíšte mi.

 

Dve stratené holubice - 19. kapitola

Dve stratené holubice - 19. kapitolaOkamžite som sa začala divoko krútiť v snahe vytrhnúť sa mu a zúrivo som syčala.

„Alec?" opýtal sa ľahostajne Demetri. Potom som už len videla, ako sa na mňa menovaný zahľadel.

Nič som nepočula, nič som necítila. Pokúsila som sa vykríknuť, ale nedokázala som nájsť jazyk.

Odrazu som našla ústa, cítila som len tie a ticho som zavzlykala.

 

Dve stratené holubice - 18. kapitola

Dve stratené holubice - 18. kapitolaBolesť prestala a ja som na krku pocítila niečiu ruku, keď ma dotyčný privalil k zemi svojou váhou, ako si na mňa sadol. Druhá ruka blondiaka bola zovretá a zvierala obidve moje paže.

„My dvaja sa poznáme," zavrčal mi dotyčný priamo do ucha.

„S niekým si ma mýliš," šepla som vyhýbavo a znova som sa nespokojne zamrvila.

„Ale nie. Si to ty, všakže, Vicky?" opýtal sa ma s úsmevom.

 

Ut respexí

Ut respexíPo niekoľkých rokoch po bitke sa vracia člen z gardy, aby splnil úlohu. Úlohu, ktorá spečatila osud člena z klanu Cullenovcov.

 

Dve stratené holubice - 17. kapitola

Dve stratené holubice - 17. kapitolaKeď som znova vdýchla čerstvý vzduch, zachytila som aj niečo iné.
Znova som zavetrila a vyrazila behom domov.
...
Už sa blížili.
Opäť som zrýchlila a Bella na mojom chrbte zrýchlene dýchala.
Ten pach som poznala. Aspoň nejaké pachy zo skupiny som poznala, ale boli to arómy nepriateľa.

 

Dve stratené holubice - 16. kapitola

Dve stratené holubice - 16. kapitolaMala som pocit, akoby sa o mňa vlny bili, hádzali ma tam a späť, ako keby sa rozhodli o mňa podeliť a roztrhnúť ma napoly. Nevedela som, ktorým smerom je hladina, zo všetkých strán ma obklopovala iba čierna rozzúrená voda, nevidela som nič, čo by ma nasmerovalo hore. Zemská príťažlivosť bola všemocná, keď si merala sily so vzduchom, ale oproti vlnám to nebolo nič - nepotápala som sa, cítila som len nápory prúdu, ktorý ma pohadzoval ako handrovú bábiku.

Utopím sa. Už sa topím.

 

Dve stratené holubice - 15. kapitola

Dve stratené holubice - 15. kapitolaVrátime sa ku Bellinmu pohľadu a stane sa niečo zlé...

 

Twilight Sága trochu inak

Twilight sága po mojom. :)
P. S.: Áno, nemám rada Edwarda. :D

 

Dve stratené holubice - 14. kapitola

Dve stratené holubice - 14. kapitolaPrežije to Victoria?

 

Ultionem redheads

Ultionem redheadsPomsta Victorie... Varujem vás, poézia mi nejde. Želám veľa šťastia (budete ho potrebovať). VictoriaJamesLaurent

 

Dve stratené holubice - 13. kapitola

Dve stratené holubice - 13. kapitolaBoj Victorie a... nechajte sa prekvapiť.

 

Dve stratené holubice - 12. kapitola

Dve stratené holubice - 12. kapitolaČo sa bude ďalej diať? V tejto kapitole chcem ukázať, že ani Victoria nie je krotká. :-)

 

Dve stratené holubice - 11. kapitola

Dve stratené holubice -  11. kapitolaRozuzlenie celej pozamotanej situácie s Edwardom, Victoriou a Bellou. :) Vopred sa ospravedlňujem všetkým prívržencom Edwarda.

 

Dve stratené holubice - 10. kapitola

Dve stratené holubice - 10. kapitolaNajprv sa objaví pohľad Victorie na deň a potom sa vrátime k Belle. Ako zareaguje Edward na Victoriu? Stane sa niekomu niečo?

 

Dve stratené holubice - 9. kapitola

Dve stratené holubice - 9. kapitolaPresunieme sa o pár mesiacov ďalej... Kratšia kapitola :-)

 

Dve stratené holubice - 8. kapitola

Dve stratené holubice - 8. kapitolaBellin odchod z Forks. Čo na to Charlie?

 

Jane ako malá - 15. kapitola + Epilóg

Jane ako malá - 15. kapitola + EpilógDúfam, že ste na túto poviedku nezabudli a koniec si vychutnáte. No máme tu posledný diel, tak nech stojí za to. :-) Janin život po premene.

 

Dve stratené holubice - 7. kapitola

Dve stratené holubice - 7. kapitolaČo bolo nebezpečenstvo, ktorého sa naľakala Bella?

 

Dve stratené holubice - 6. kapitola

Dve stratené holubice - 6. kapitolaDo tohoto článku chcem vniesť trošku brutality a zároveň sa všetko zmení. Čo sa stane?

 

Dve stratené holubice - 5. kapitola

Dve stratené holubice -  5. kapitolaNiekto sa stretne s Victoriou... Kto?

 

Dve stratené holubice - 4. kapitola

Dve stratené holubice - 4. kapitolaNo, tu sa prvýkrát objaví pohľad Victorie. :)

 

Dve stratené holubice - 3. kapitola

 Dve stratené holubice - 3. kapitolaNastanú problémy. S kým a prečo sa dočítate v tejto kapči. :)

 

Dve stratené holubice - 2. kapitola

Dve stratené holubice - 2. kapitolaAko sa bude ďalej vyvíjať vzťah Victorie a Belly?

 

Dve stratené holubice - 1. kapitola

Dve stratené holubice - 1. kapitolaTak tu je kapitolovka, ako ste chceli. :) Ako dopadne večer? A príde vôbec Victoria k Belle?

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 7. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 7. kapitola
Zamerala som sa na neho ako na cieľ. Potom všetci zmizli. Boli sme len my dvaja. Naklonila som sa a napla som svaly do útoku. Felix sa taktiež nakrčil do bojovej pozície a usmial sa. On si naozaj neuvedomuje, aký z neho ide strach?

Zavrčali sme, no ja som vyčkávala na príležitosť. Čakala som, kým zaútočí.

Zavrčal znovu a skočil.

Letel vzduchom celú večnosť. Potom, keď už ostávali iba sekundy dokedy dopadne, som urobila výpad do strany a zaspätkovala som. V sekunde bol pri mne a pokúsil sa ma zhodiť na zem. Vyšmykla som sa mu a skočila som mu na chrbát. Už som mu dávala ruky na krk, keď ma za ne chytil a hodil dopredu. Dopadla som na nohy a chystala som sa znova na neho vrhnúť, no chytil ma za krk. Toto som mala prehraté.

Dokončeno

Dve stratené holubice Prológ

Dve stratené holubice PrológBella nájde lúku, kde bola s Edwardom. Čo ak príde namiesto Laurenta niekto iný?

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 6. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 6. kapitolaPo skončení pesničky sa začal nejaký ďalší slaďák - Čo to, preboha, Jane pustila? ,- Felix ma pustil a namiesto neho ma o tanec požiadal Demetri. Alec tancoval s Jane a Felix s Heidi. Demetri tancoval minimálne tak dobre ako Felix, keď nie lepšie. Ale pri ňom mi bolo pohodlnejšie, po tom výcviku si u mňa vybudoval dôveru, lebo po toľkých podarených pokusoch zložiť ma mi neodtrhol ani jednu končatinu.

Keď som sa teraz pozerala na okolité páriky, mierne som Jane a Alecovi závidela. Bola to dokonalosť, v ich pohyboch bola istá pompéznosť, ktorá ma uchvátila. Tak, ako som ich videla pred tým - boli pre mňa ako motýle za letu, ako lístky na stromoch, ktorými jemne kýval vietor - teraz tak vyzerali asi preto, lebo Jane nevyzerala ako prispatá a Alec sa nepohyboval rýchlosťou svetla.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 5. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 5. kapitola„Neboj sa, každý si ním musel prejsť. Teba budú zaúčať Felix, Demetri, Alec a Jane. Každý deň niekto z nich. Neboj sa, nedovolím, aby sa niekomu z gardy niečo stalo." Sršala z toho úprimnosť. Ale zľakla som sa toho, kto ma bude učiť. Demetri? Felix? No skvelé. Len dúfam, že som pre Ara aj niekto viac ako niekto z gardy a že nenechá, aby ma tam úplne dobili.

„Kedy začneme?" Hlas mi zvláštne preskakoval.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 4. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 4. kapitolaNemohla som tomu uveriť, ale to meno vyznelo tak... dobre. Isabella Volturiová - moja identita, ktorou sa budem vyznačovať už celú, celučičkú večnosť. Bude odoznievať každý deň na tomto veľkolepom hrade. Zbohom, Bella Swan, vitaj, Isabella Volturi. Náhle ma zaplavila zvláštna povýšenecká nálada. Aro chcel mňa a nie Edwarda. Donútil tu ostať mňa a nie Alice. Čo to znamená? Ako je možné, že teraz premýšľam takto? Z úvah ma vyrušil Arov vzrušený hlas, náznaky vzrušenia sa stratili, jeho hlas mal podtón blaženosti, akoby niekto zaobstaral druhé Vianoce.

„Bella, určite si veľmi smädná." Doteraz som pálenie v hrdle pokladala za menejcenné, no pri spomínanom pocite som pocítila tú spaľujúcu bodavú bolesť. Pripomenula mi hodiny ostrého pálenia v hrdle, keď som skočila do vody z dvadsať metrového útesu.

 

Jane ako malá - 14. kapitola

Jane ako malá - 14. kapitolaStretnutie s Alecom.

 

Jane ako malá - 13. kapitola

Jane ako malá - 13. kapitolaPrvý lov... s Demetrim. Čo Jane pociťuje?

 

Jane ako malá - 12. kapitola

Jane ako malá - 12. kapitolaAro Jane odvedie, aby jej vysvetlil situáciu.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 3. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 3. kapitolaČakala som Ara. Možno Aleca. No Felix mi nenapadol - pred niekoľkými hodinami ma chcel zabiť. Ten mi bez slova odhrnul vlasy z krku. Pod jeho chladným dotykom som sa jemne otriasla. Stále bol ticho. Bez slova sa začal približovať k môjmu krku. Postupne ma prepadala panika. Na krku som cítila jeho dych. Ústa mal priložené k môjmu hrdlu. Zrazu som pocítila, ako keby mi niekto zarezal do krku žiletky. Bolelo to, no len chvíľu. Žilami sa mi začalo rozlievať teplo. Bolo stále silnejšie a silnejšie. Postupne sa menil na plameň. Nevydržala som to, vykríkla som a snažila som sa odtiahnuť od chladného zovretia Felixovych úst. Po chvíli sa zovretie uvoľnilo. Spadla som na posteľ, ďalej som sa snažila nekričať. Plamene sa mi postupne dostali do celého tela.

 

Jane ako malá - 11. kapitola

Jane ako malá - 11. kapitolaAko dopadne Jane s Alecom... Pokiaľ chceš, prečítaj si.

 

Jane ako malá - 10. kapitola

Jane ako malá - 10. kapitolaOsud Jane a Aleca je spečatený.

 

Jane ako malá - 9. kapitola

Jane ako malá - 9. kapitolaDozviete sa, či Jane s Alecom odsúdili.

 

Jane ako malá - 8. kapitola

Jane ako malá - 8. kapitolaKonečne sa dočkáte súdu. Ak ste si čítali životopis Jane alebo Aleca, viete, či to dopadne dobre alebo zle. Viac sa dočítate dole.

 

Jane ako malá - 7. kapitola

Jane ako malá - 7. kapitolaPohľad mamy Jane a Aleca.

 

Jane ako malá - 6. kapitola

Jane ako malá - 6. kapitolaPo dlhej dobe tu pridávam ďalšiu kapitolu Jane ako malej. Do domu príde list. Čo bude obsahovať jeho text? Prajem príjemné čítanie.

 

10 spôsobov ako naštvať Jacoba

Upozorňujem, že článok je môj.

 

Jane ako malá 5. kapitola

Jane ako malá 5. kapitolaJane sa vráti zo školy prenasledovaná spolužiakmi. Čo urobí?

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov 2. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov 2. kapitola„Ďalej." Prekvapilo ma, aký mám vyrovnaný hlas. Do izby vošiel Aro. Koľko rokov budem musieť hladieť do jeho tváre, do jeho červených očí? Aro sa posadil ku mne na posteľ.

„Vieš, prečo som prišiel?" Milo sa na mňa usmial. Sklonila som hlavu, snažila som sa udržať slzy v očiach, nie na lícach.

„Áno," pošepkala som.

 

Jane ako malá 4. kapitola

Jane ako malá 4. kapitolaV škole pripravia Jane jej spolužiaci ďalšie nepríjemné chvíle.

 

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov 1. kapitola

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov 1. kapitola„Vie príliš mnoho," zašepkal Marcus. Striaslo mnou.

„Áno, škoda. Felix?" obrátil sa na neho Aro. Zrazu ma Alec schytil za pažu a donútil ma otočiť sa ku Demetrimu, Felixovi a Alice. Edward zavrčal a hodil sa na neho. Felix ho zdrapil za krk a hodil do vzduchu. Vystrašene som sa na nich pozerala. Felix sa pre mňa opäť natiahol, no zase ho chytil Edward. Zbehlo sa to strašne rýchlo. Felix prehodil Edwarda cez prázdny priestor a on dopadol na kamenné dlaždice, ktoré sa s rachotom rozbili. A zrazu stál Felix za mnou. Zdrapil ma za vlasy a donútil ma nakloniť hlavu nabok. Od bolesti som vykríkla, na čo Edward zavrčal. Cítila som, ako si Felix pritisol pery k môjmu hrdlu. Zachvela som sa, skrútilo mi žalúdok. Snažila som sa mu vytrhnúť, no beznádejne. Cítila som jeho nepríjemne chladný dych na mojom krku. Žalostne som sa pozrela na Edwarda, ktorý sa chystal znova zaútočiť.

 

Volturiovci a ich večera

Volturiovci a ich večeraVolturiovská večera.

 

Jane ako malá 3. kapitola

Jane ako malá 3. kapitolaJane ide do školy. Ešte ani nevojde do budovy a hneď ju niekto zarazí.

 

Emmett naštval Rosalie

Emmett naštval RosalieEmmett naštval Rosalie. Ako to dopadne?

 

Jane ako malá 2. kapitola

Jane ako malá 2. kapitolaJane ako desaťročná, druhá časť. Jane je s Alecom doma. Čo sa stane?

Dokončeno

Jane ako malá 1. kapitola

Jane ako malá 1. kapitolaAká bola sadistická Jane ako desaťročné dieťa?



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!