Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Smrť Belly a Edwarda - 12MaryCullen12

04.10.2010 (22:00) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 1407×

12MaryCullen12

Smrť Belly a Edwarda

Bella:

Bezstarostne sme s Nessie ležali na deke a užívali si dňa. Keby som ešte bola človek tak či tak by som sa neopálila takže mi to je naozaj jedno. Do záhrady vošiel Edward a v ruke držal pohár s krvou pre Nessie. S úsmevom jej ho podal. Od kedy s ňou prehral stávku jej musí každý deň urobiť pohár krvi.

Ležali sme v našom dome. Už žiadny Emmet ktorého žartíky musím znášať každé dva dni a žiadna Alice s ktorou by som musela chodiť každú hodinu po obchodoch. Nie že by som ich nemala rada. Mám. Veľmi. S Edwardom sme sa sem presťahovali preto lebo sme chcely byť len my. Ja, Edward a Nessie.

Nessie najprv nesúhlasila a Jackob bol viditeľne proti. Ale keď sme Nessie sľúbili že budeme Cullenovcov pravidelne navštevovať a Jackobovi sme sľúbili že nás môže prísť kedykoľvek navštíviť, nikto nemal nič proti. Sme uprostred obrovského lesa ležiacom niekde pripri La Push ale od tej rezervácie sme poriadne ďaleko. „Zlatko, koľko je hodín?“ opýtala som sa Edwarda.

„Za pätnásť štyri, Jackob za chvíľu príde,“ Mal pravdu, onedlho sme cítili vlčí pach. Ako, Jackob mi neprekáža ale ten smrad je strašný. Je ešte ďaleko, len nechápem ako ho vycítime na takú diaľku. Pokrčila som nosom.

Nessie sa mierne začervenala  a povedala: „Ehm, mami, oci, chcem vám niečo povedať.“ Hm, Ness už vyrástla a poznám ju skvelo ale nemám ani potuchy čo mi chce povedať. Ani Edward to zjavne nevedel lebo si strážila myšlienky.

„Ale sľúbite mi že Jackoba a mňa nezabijete.“ Čo s tým má spoločné Jackob?! „Hm, radšej vám to ukážem, zamrmlala nesmelo a priložila nám dlane na líca.

Najprv bol obraz nejasný. Pomaly sa začal vyostrovať. Ness cvičila a tak som aj mohla počuť čo sa odohráva.

Ness a Jackob boli na lúke. Najprv sa rozprávali a potom Jackob Nessie pobozkal. Bol to jemný, nežný bozk. Edward zdúpnel ale Ness ho umlčala aby sledoval.

Už tam dala aj zvuk. Jackob hovoril: „Milujem ťa.“ A kľakol si pred ňou na koleno. „Renesmé Cullenová, vezmeš si ma?“ A vytiahol otvorenú škatuľku s presteňom. Bol krásny. „Jackob,“ zašepkala Ness, „Aj ja ťa milujem. Áno, vezmem si ťa, ale rodičom to poviem až neskôr. Otec by vyvádzal.“ Na to sa na neho usmiala a nasledoval dlhý, romantický bozk.

Čudujem sa, že Edward to dokázal pozerať až do konca. Keď odtiahla ruky, Nervózne sa na nás usmiala.  Videla som ako si nasadila prsteň. Nechcem, aby Edward vyzeral ako ten zlý ale aj tak som vstala a objala som ju. „Miláčik, som veľmi šťastná, že si zasnúbená s Jackobom.“ Keď som sa odtiahla, s prekvapením som zistila ako sa Edward tvári. Šokovalo ma to. Nebol naštvaný. Na tvári sa mu usadil široký úsmev. Vstal a pristúpil k Renesmé. Objal ju. „Som šťastný, že si šťastná.“

Vtedy vyšiel spoza stromu Jackob. Musel počúvať. Renesme si ho všimla.

Svadba

Bella:

Tohto dňa som sa obávala. Alice mala víziu. Zajtra má Nessie svadbu a príde Aro aby jej dal novorodeneckú úlohu. Podľa mňa na to nemá právo! Ale rozhodol sa tak. Prečo? Neviem. Edward si myslí že žiarli alebo je naštvaný. Rose si to myslí tiež. Esme hovorí: „Somarina.“ Ja si nemyslím nič. Aspoň zatiaľ. Ness ani Jackobovi sme to nepovedali.

Nessie:

Jupí, zajtra mám svadbu, ja som tak šťastná! A ešte šťastnejšia že oco a mama tiež. Jackob mi dal krásny prsteň, vlastne to bola obrúčka, na ktorej bolo vygravírované: Milujem ťa, Ness .

Zajtra máme svadbu a neviem sa dočkať. Alice je ako šialená. Ale dobrá.

Oddať sa pôjdeme na úrad ale slávnosť budeme mať v dome (Samozrejme nie v tom našom. Náš je moc malý na takúto slávnosť.).

Večer som išla spať s pocitom že do toho dňa sa nezobudím. Nastalo ráno. Vstávali sme relatívne skoro lebo na úrade sme mali byť o ôsmej. Alice mi pripravila oblečenie. Ku posteli mi dala jemné modré šaty na ramienka, k tomu biele lodičky a bielu šatku. Mama ma namaľuje. Alice ju to učila takže by to nemalo dopadnúť katastrofou. Heh, no dúfam.

Obliekla som sa. Cítila som sa perfektne. Mamina ma namaľovala. Dopadlo to dobre. „Jackob je tu!“ Zavolal na mňa oco. Zbehla som dolu po schodoch a uvidela som Jackoba. V obleku, nešikovne zaviazanej kravate a s rozpačitým výrazom bol zlatý. Žiarivo som sa na neho usmiala.

Chytil ma za ruku a odviedol ma k autu. Otvoril mi dvere a sám nastúpil do auta. Chvíľu trvalo kým naštartoval ale nakoniec sa mu to podarilo a vyrazili sme. „Vieš, stále mi je čudná Edwardova reakcia,“ ozval sa Jackob.  „A vieš, že aj mne? No dúfala som že mama bude v pohode a u otca som si len držala palce ale toto som nečakala.“ odpovedala som. Zvyšok cesty sme mlčali.

Na úrade sme podpisovali dokumenty, fotili nás, a bla bla bla....

Keď sme si už vyčerpaný sadli do auta, nedalo mi to a tak som sa opýtala: “A ako to brali Sam a ostatný?“ Jake sa zatváril ako by zjedol citrón. „No, Billy bol najpr sklamaný ale potom si to rozmyslel a bol rád, lebo podľa neho, citujem Mohol si si vybrať aj horšie. Ja osobne si myslím že som si vybral perfektne. Sam a Paul si mysleli že som sa zbláznil no potom to prijali a ostatný... boli prekvapený ale nič mi na to nepovedali.“ Potom sa na mňa usmial.

„Tak, pani Blacková, tešíte sa na svadbu?“ opýtal sa ma Jackob. „Veľmi.“ Odpovedala som mu a dala som mu božtek na líčko. Veselo sme sa vracali domov. Jake zaparkoval pred obrovským Cullenovským domom a obaja sme zacítili cudzie pachy. Boli to upíry. Ale taký, ktorých som v živote určite nestretla. Alebo o tom aspoň neviem. Jackobovi sa zrazu rozšírili zreničky. Zrejme ich poznal.

Vošli sme do domu. Jackob išiel predo mnou. Bol ostražitý a mierne sa triasol. Pre istotu som mu položila ruku na rameno. Vošli sme do obývačky a tam sedeli traja upíry ktorý mi boli podozrivo známi. „Aro?“ zúrivo sa opýtal Jackob. Aro vstal a podišiel k nemu. „Áno, ja. Prišiel som dať Nessie novorodeneckú úlohu.“ „Ale ona nie je upír!“ vyštekol Jackob.

Čo to znamená novorodenecká úloha?! A čo znamená toto všetko?! A kto sú tí upíry?!

Všimla som si že Alice, mama, oco a Carlise sedia na pohovke. Spýtavo som sa na nich pozrela. Oco ma zavolal k nemu a povedal: „Aro ti dá novorodeneckú úlohu. Neboj sa, dopadne to dobre. Len musíš urobiť to čo ti povie a nechá ťa na pokoji.“ Roztrasene som prikývla.

„Teraz, keď dovolíte, dám Ness úlohu. Ale v súkromí.“ Vyhlásil Aro a odviedol ma do vedľajšej izby. „Ness, tvoju úlohu som premyslel dobre. Musíš zabiť svojho otca alebo mamu.“ Čo?!?! Zabiť mojich rodičov?! „Keď to neurobíš,“ slizko pokračoval, „Zabijeme my teba.“

Chvíľu som ne neho pozerala ako na debila. Dúfala som že len blúznim alebo som zaspala v aute. Ale nebolo to tak. Predo mnou stál Aro a žiadal odo mňa aby som zabila rodičov. Do očí mi vytriskli slzy. Nie, nezabijem ich. Určite nie. Ale tiež sa nenechám zabiť Arom a jeho gardou. V žiadnom prípade. Zomriem. Ale inak. Nezomriem potupnou smrťou. Zoskočím z útesu. Áno! To je ono! Aro dobre vie že keď mi dal túto úlohu mi podpísal rozsudok smrti. Aj sa to splní.

Vyšla som z domu. Keď som prechádzala okolo rodiny, ľudí, na ktorých mi najviac záleží, ani som sa na nich nepozrela. Bolelo by to ešte viac. Prebehla som les, až som sa dostala k útesu, Pozrela som sa dole. Keby som skočila dopadla by som na ostré kamene.

Zatvorila som oči. Skočila som. O presne desať sekúnd na to som pocítila bolesť, potom závraty, a nakoniec som videla len tmu. Nič viac. Potom som stratila vedomie a už nikdy som sa k nemu nevrátila.

Bella:

Sú to dva dni od kedy sa Ness zabila. Včera sme aj zistili prečo. Aro. Dal jej úlohu zabiť. Mňa, alebo Edwarda. Aro vedel že by to nikdy neurobila. Ako veľmi mi Ness chýba! Nenávidím Ara! Nenávidím celý svet! Rozvzlykala som sa. Opäť. Neviem čo budem bez nej robiť. Edward tu teraz nie je, vybavuje zúrivý telefonát s Arom a aby chytil aký-taký signál musel ísť až ku domu kde býva zvyšok mojej rodiny. Nie. Nevydržím to.

To čo sa práve chystám urobiť je debilina. Veľká. Ale urobím to. Moje srdce patrilo dvom osobám tohto sveta. A jedna je preč.

Vzala som nôž z poličky. Do garáže som si išla po olej. Zapálila som oheň v kozube.

Poliala som sa benzínom. Ešte pred tým som však napísala rozlúčkový list. Keď zomrela Ness, zomriem aj ja. Vzala som nôž a poriadne hlboko som sa dobodala po celom tele. Potom som sa hodila do ohňa. O pol hodinu zo mňa zostal len prach.

Edward:

Signál na hovor s Arom sa mi chytiť nepodarilo. Ako ho nenávidím! Bože, ako veľmi rád by som mu odtrhol tú jeho nafúkanú hlavu od tela! Vzal mi moju dcéru, svetlo môjho života. Už s ňou nebudem prehrávať stávky, nosiť jej krv ani ju ukladať spať. Na svete tu pre mňa ostala len Bella. Milujem ju a nezniesol by som keby som stratil aj ju. Musím na ňu dávaťpozor. Veľký.

Vbehol som do domu a pocítil som že niečo nie je v poriadku. Niečo tu smrdelo. Vošiel som do obývačky a na zemi som zbadal list. Bol to list na rozlúčku od Belly. Prišiel som neskoro. Bella je preč. Tak ako nádej ktorá mi po Nessinej smrti otala.

Ja sa pomstím! Pomstím sa!

Pohľad autora:

Edward sa rozhodol pre pomstu. Chcel zaútočiť na Ara. Nepodarilo sa mu to. Aro mal prevahu a zabil ho. Ako pamiatku na túto rodinu si z jeho prachu nabral do vrecúška.

A takto dopadli tí ktorý vedeli milovať. Boli odsúdený na smrť zo žiarlivosti a zlosti. Nik si takýto koniec nezaslúži.

End

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Smrť Belly a Edwarda - 12MaryCullen12: