Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction parodie » Emmett a Lentilky alebo Ako sa z Ara vesmírne monštrum stalo

ikl


Emmett a Lentilky alebo Ako sa z Ara vesmírne monštrum staloAko sa Emmett zabaví, keď mu po trojhodinovej práci počítač nič neuloží? Zase ho niečo napadne, tentoraz si spíše zoznam a pustí sa do práce.
Bod 1.: Poskladať na Mesiaci Arov portrét z Lentiliek s nápisom Aro je king.
No na takto to pokračuje, až sa Volturiovci naozaj rozhodnú prísť do Forksu, aby zistili, o čo ide. Vyjde Emmettovi plán do poslednej bodky? A čo spraví Aro, keď ho označia za vesmírne monštrum?
Brať s rezervou, bolo to písané niečo okolo polnoci.=D
Venujem GIGvc, ktorá jednoducho miluje kombináciu Emmett + Lentilky. =)

Bol to taký obyčajný priemerný deň - Alice strávila tri a pol hodiny na nákupoch, Carlisle bol od rána v nemocnici, Esme stihla navrhnúť dva plány rekonštrukcie a dekorácie domov a Emmett? Toho už napadlo Dvanásť využití upírskej krvi (Po skončení jeho mánie menom Harry Potter si všetci vydýchli, no aj tak nezabudol na slávne Dumbledorove dielo - Dvanásť využití dračej krvi. Keďže draka nemal, písal o využití svojej vlastnej krvi.) a teraz to poctivo všetko zapisoval do počítača. Keď už zapísal stodvadsať priemerných stránok a s uľahčeným výdychom klikol na /uložiť/, tak mu počítač so zlovestným zapípaním vyhodil na obrazovku správu: The requested operation was unsuccessful. The system will now shut down. (Žiadaná operácia nebola úspešná. Systém sa teraz vypne.) A počítač neklamal, naozaj sa vypol.

Emmett vykríkol od hnevu a s nadávaním na najnovší operačný systém, ktorý používala aj FBI a Pentagon ho znova rýchlo zapol, no samozrejme, neuložilo sa to. Od zlosti buchol myšou po stole, na ktorom z nej ostal iba prach a počítač jediným trhnutím vytiahol z elektriky. Keďže sa ale nedokázal dlho hnevať, po chvíli ho to prešlo, no od počítača radšej rýchlo odišiel. Prešiel ku písaciemu stolu a do oka mu padol blok s farebným obrázkom vpredu. Schmatol ho, ku nemu aj ceruzku a nebadane sa vyparil von.

Ten obal mu niečo pripomenul, bol taký jasnofarebný, že neodolal a vtrhol do najbližšieho obchodu.

„Dve krabičky lentiliek,“ nakázal prekvapenej predavačke a pleskol na pult desaťdolárovú bankovku. Vzal lentilky a na výdavok nečakal, zmizol tak rýchlo, ako prišiel. S cukríkmi v jednej a blokom s ceruzkou v druhej ruke sa posadil v záhrade na trávu a pohodlne sa oprel o strom. Začal rozmýšľať a dlho mu to netrvalo, inšpirácia ku nemu prišla okamžite. Narýchlo začal písať, no až s prílišným zápalom, tak sa mu zlomila tuha. Chvíľu ju iba bezmocne sledoval, potom však vyskočil na nohy a vbehol do lesa. Chytil najbližšiu veveričku, na kmeni stromu jej nabrúsil zuby, ktoré potom použil na ostrúhanie ceruzky. Úplne spokojný znova zasadol do trávy a pokračoval v písaní.

Po chvíli to mal hotové. Ani nad tým nemusel veľmi rozmýšľať, nápady prišli samé. Len teraz ako to zrealizovať, aby Alice a Edward nemali nijaké podozrenie. Ale vlastne, asi im to bude jedno, takže si s tým ďalej hlavu nelámal. Vytiahol z vrecka mobil a vytočil jedno číslo, počkal, kým to niekto nezdvihol a objednal si u nich dva kamióny plné lentiliek. Keď mu ich najprv nechceli dodať, tak sa začal rozmaznaným hlasom vyhrážať tým, že jeho otecko je veľmi vplyvný ropný magnát a pekne si to s nimi vybaví. Potom už všetko išlo, ako malo.

Do dvoch hodín ich už mal doma.

„Kde to máme vysypať?“ opýtal sa ho vodič kamióna a zúfalo sa obzeral po malej príjazdovej cestičke.

„Dozadu do záhrady, ukážem vám,“ kývol na neho rukou a navigoval ich. Keď to všetko zaplatil a všetci odišli, tak sa mohol konečne pustiť do svojho plánu.

Bod 1.: Poskladať na Mesiaci Arov portrét z Lentiliek s nápisom Aro je king.

Toto bude asi tá ťažšia časť plánu. Rozmýšľal, ako to spraviť, no nakoniec ho niečo napadlo. Po ďalšej hodine a pol už stál naspäť za domom a s pohľadom zapichnutým na Mesiaci sa blažene usmieval. Teraz sa z neho na celý svet pozeral Aro - keďže neexistovali čierne lentilky, tak na vlasy musel použiť obyčajné, no už bez vrchnej - farebnej - vrstvy, čiže boli tmavohnedé, na biele zuby použil lentilky, ktoré zlízaním farby ostali biele a zvyšok už bol farebný. V duchu sa sám pochválil, ako mu to vyšlo, no nemohol sa viac kochať tým pohľadom, lebo bolo treba prejsť na bod dva.

Bod 2.: Postrieľať prakom s lentilkami všetky lampy na okolí, aby sa dal Mesiac večer dobre sledovať.

Áno, keby v noci svietili lampy, na oblohu by sa nedalo tak dobre pozerať, takže musel pristúpiť aj ku tomuto. Na ulici veľa lámp nebolo, našťastie. Vzal vlastnoručne vyrobený prak kúpený v Tescu, do nábojového pásu založil lentilky a prehodil si ho cez seba. Pre lepší pocit si obul Jasperove ťažké vojenské kanady ešte z Občianskej vojny a mohol začať. Založil si do praku lentilku, silno ho natiahol a pustil. Lenže na prvý krát sa trochu so silou prerátal a fialová lentilka vyletela vysoko nad stromy, po chvíli s tlmeným šuchnutím dopadla naspäť na zem pred garáž, kde práve stálo Edwardove strieborné Volvo. No, teraz to už bolo strieborné Volvo s preliačinou v prednom skle a zaseknutou fialovou lentilkou v nej.

„Hups!“ zatváril sa ako anjelik a začal si nezúčastnene pískať. Natiahol ďalšiu lentilku a strelil. Tentoraz sa presne trafil a bolo o jednu funkčnú lampu menej. O päť minút už boli rozstrieľané všetky žiarovky v dosahu, dokonca aj vnútri v dome, v rúre na pečenie a aj na všetkých autách. Teda všetkých okrem tých na jeho milovanom Jeepe.  

Bod 3.: Poslať do Volterry list poskladaný z Lentiliek s oznamom, že dnes večer vraj bude mimoriadne krásny Mesiac.

Začal s bodom tri a spokojne si pritom pohmkával.

„Aro ťa za to zabije,“ oznámila mu Alice, ktorá sa vynorila z domu a pokojne ho sledovala. Nesnažila sa ho odhovoriť od jeho plánu, aj tak by to k ničomu neviedlo. Pri pohľade na Mesiac musela skryť smiech, lebo to by Emmetta iba viac povzbudilo v jeho pláne  a radšej zmizla v dome. Potom ho už nikto neotravoval. Narýchlo poskladal list do Volterry, použil na neho ale mini lentilky, lebo obyčajné by boli príliš veľké a keď bol hotový, opatrne ho na trikrát preložil, strčil do obálky a odoslal prvou triedou, aby bol vo Volterre už dnes. Aj keď asi príde až potom, ako si Volturiovci všimnú Mesiac, ale ako provokácia to predsa úplne stačilo.

Bod 4.: Počkať, kým to Volterra zaregistruje a zatiaľ sa napchávať Lentilkami, večer si von vytiahnuť kreslo a s popcornom v ruke sledovať Mesiac.

Tento bod bol najjednoduchší.

„Nie že Arovi povieš, že ja som s tým mal niečo spoločné!“ vyhrážal sa mu Carlisle po príchode z nemocnice. „To by si narušil medzinárodné vzťahy a bohvie, čo by z toho vzniklo!“ Emmett mu to iba s úsmevom všetko odkýval a pohodlne sa s vreckom lentiliek oprel dozadu. Už veľa krát sa mu podarilo naštvať niekoho z rodiny, tak to nemalo taký efekt ako kedysi, takže sa strašne tešil na to, ako vytočí Ara. Pochyboval, že by sa potešil, takže si bol stopercentne istý, že ho to naštve. A trest, ak mu nestihne ujsť, aj tak nebude taký hrozivý, aby toto nestálo za to.

Usmieval sa s pohľadom zapichnutým na Mesiac a Aro sa z neho usmieval dole na neho. Rozmýšľal, či si NASA niečo všimne a či to bude v správach. Keďže bol veľmi zvedavý, tak neodolal a vbehol dnu, aby zapol telku. Prešiel všetky spravodajské kanály, ale ani na jednom sa o tom zatiaľ nehovorilo, no to ho nesklamalo. Raz si to predsa niekto všimne a nedá mu, aby o tom nezistil viac, takže do hlavných správ by sa to mohlo dostať.

„Nebudem ťa ťahať z Arových pazúrov, to si pamätaj,“ oznámila mu Rosalie s úškrnom, no myslela to vážne. Všetci vnútri v dome už vedeli, čo Emmett chystá, no zo skúsenosti vedeli, že to dotiahne do konca, aj keď by ho od toho nasilu odtrhli. No aj tak horeli zvedavosťou, čo sa z toho nakoniec vyvŕbi, prekvapeného Ara predsa nie je možné vidieť každý deň. A Emmetta s Arom v pätách už vôbec nie.

Emmettovi sa vonku práve zazdalo, že počul nahnevaný tlmený výkrik z diaľky, niečo ako „Culleeen!!“ a vytešene zatlieskal rukami - Volterra a Aro asi práve pozreli hore na Mesiac, takže plán do bodky zatiaľ vychádzal. Potom si spomenul, že chcel niečo ďalšie prichystať - pozrel do zoznamu na bod číslo päť.   

Bod 5.: Keďže v Taliansku je noc skôr, pripraviť sa na skorší príchod Volturiovskej gardy na čele s Arom, pripraviť im prekvapenie v podobe kráľovského krvavého lentilkového kokteilu.

Na sekundu sa zamyslel, lebo v kuchyni a varení sa veľmi nevyznal, ale ani to mu nezabránilo pokračovať. Vošiel dnu do domu a zamieril rovno do poličky s knihami. Vytiahol odtiaľ objemnú kuchársku knihu, sfúkol z nej hrubú vrstvu prachu a otvoril ju. Chvíľu listoval, kým sa nedostal do sekcie Nápoje a kokteily. Vybral si jeden, ktorý sa naozaj volal kráľovský, prečítal si, aké ingrediencie tam treba, trochu ich pozmenil a mohol začať.

„Ja padám,“ podotkla Bella a vymanila sa Edwardovi z náručia, keď zacítila krv, ktorú práve Emmett dotiahol. Našťastie sa jej bez jediného zakopnutia podarilo dostať sa ku dverám a potom von, Edward bežal hneď za ňou a vyzeral, že je rád, že má dôvod odtiaľto odísť. Zabuchol za sebou dvere a Em pokračoval.

Vytiahol vysoké sklenené poháre, do mixéra nalial krv - pre Volterrskú návštevu si špeciálne z krvnej banky (inak známej ako Carlislove lekárske zásoby) dotiahol čerstvú krv, inú ako AB+ nenašiel, ale povedal si, že to je taká univerzálna krvná skupina a tak to bude stačiť. Nahádzal ku tomu ľad, samozrejme lentilky, potom pár lístkov mäty a štipku škorice na ochutenie, ako sa hovorilo v recepte a zapol ho. Po minulej havárii, keď zabudol dať na vrch vrchnák a celá kuchyňa skončila tak, ako skončila, sa mu to dnes podarilo. Hodil to celé do chladničky poriadne to vychladiť, potom to rozlial do pohárov, do každého dal po dve farebné slamky, lístku mäty a keby ho Alice včas nezastavila, tak by tam aj napichal papierové dáždničky, veterníčky a ďalšie ozdoby.

Ale nezabudol na to, že tu bola možnosť (a podľa posledných prieskumov extrémne vysoká), že sa niečo proste nepodarí a on skončí z hordou rozzúrených Volterrských upírov na krku, tak usúdil, že bude potrebovať niečo, kde by sa pred nimi schoval. Pristúpil preto k bodu šesť.

Bod 6.: Nazhromaždiť kopu lentilkových škatuliek a postaviť si pevnosť, keby sa náhodou Arovi darček nepáčil.

Keďže lentilky mu priviezli v krabičkách, tak ich teraz mal viac ako dosť. Najprv ich všetky nahádzal na jednu kopu a pred nimi začal stavať zákopy.

„Ty by si teda vo vojne neprežil,“ skonštatoval Jasper pri pohľade na ne, no po zúrivom Emmettovom pohľade sa stiahol do úzadia, lebo nechcel utrpieť nijakú ujmu na zdraví. V poistke sa jasne písalo, že po útoku alebo nejakom žartíku najbláznivejšieho člena rodiny (v tomto prípade Emmetta) nedostane žiadne peniaze. Hoci by mu boli na nič, išlo mu o ten princíp.

Emmett zatiaľ spokojne pokračoval vo svojej výstavbe pevnosti a nikým sa nenechal rušiť.

„Za desať minút prídu, Em!“ zakričala na neho z obývačky Alice. On sa len potešil, že načasovanie je úžasné a dorobil posledné úpravy. Ostalo mu ešte dosť lentiliek, takže ich navozil dnu, že ich v prípade núdze použije ako muníciu a potom si z diaľky obzrel svoje dielo. Bol na seba hrdý, práve sa pozeral na vysokú pevnosť tvaru kocky, ktorá by ale v skutočnom teréne neobstála, lebo bola nadmieru farebná a pútala pozornosť aj z veľkej diaľky, no na účel, ktorý mala splniť, bohato stačila.

„Ešte jeden a pol minúty!“ ozvalo sa zvnútra. Všetci Cullenovci (okrem Edwarda, ktorý utiekol s Bellou) sa zhromaždili vonku, lebo boli vážne zvedaví, čo sa bude diať. Po tej minúte a pol sa z druhej strany domu ozvali nejaké zvuky. Všetci tam prebehli a zistili, že prišli Volturiovci - síce veľmi nezvyčajne, lebo práve stáli na príjazdovej ceste a vyskakovali z ružového kabrioletu. Nikto z nich autom nevyzeral nadšený, okrem Ara, ktorý mal na tvári však nahnevaný výraz, asi z toho, prečo prišli. Jane sa tvárila, ako by jej z toho auta malo prísť zle, Felix sa sťažoval, že nie je vhodné pre vysokých ľudí, Demetri zas, že mu rozfúkalo účes a teraz si ho v spätnom zrkadielku upravoval a Alecovi to asi bolo všetko jedno. Všetci Cullenovci na nich prekvapene pozerali, no keď okolo nich prešiel Felix a potichu, tak aby ho Aro nepočul, povedal: „Toto ešte nie je také zlé, mali by ste vidieť hrad,“ tak si vymenili veľavýznamné pohľady a dusili v sebe smiech.

„Vitaj, Carlisle, priateľ môj,“ prehovoril Aro. „Dúfam, že ty s týmto nemáš nič spoločné,“ nadvihol jedno obočie a potom sa sám pozval dnu do domu.

„Samozrejme, že nemám,“ ubezpečoval ho a bežal za ním.

„Isto, oci,“ zasmial sa Emmett, no Carlisle po ňom hodil iba vražedný pohľad a rýchlo začal Arovi rozprávať niečo o tmavomodrých zamatových závesoch, aby od toho odpútal pozornosť. Všetci prešli cez dom dozadu do záhrady a Emmett im zatiaľ doniesol svoj kráľovský lentilkový drink.

„AB+, muž, ročník sedemdesiatšesť, beloch,“ povedal znalecky Aro, keď si ku tomu privoňal a všetci na neho vyvalili oči, dokonca aj Volturiovci.

„No čo, absolvoval som sommeliérsky kurz, čo je na tom,“ pokrčil plecami a odvrátil pohľad. Ten mu padol hore na Mesiac, ktorý bolo dobre vidieť, aj keď ešte nebola úplná tma.

„Z Volterry ten nos vyzeral menší,“ pošepol Demetri Felixovi s očami na Mesiaci a uškrnul sa. Aro ho ale nemohol prepočuť a hneď to zhrozene kontroloval. Po chvíli si upokojene vydýchol.

„Niečo sa mi na to ale aj tak nezdá,“ zamyslela sa Esme a spolu s ostatnými pozerali hore na oblohu. Emmett sa usmial a rozhodol sa, že pristúpi na bod sedem.

Bod 7.: Nakoniec Arovi oznámiť, že ak si to náhodou nevšimol, tak sa mu minuli červené lentilky, takže na Mesiaci ma zlaté oči zo žltých lentiliek.

Povedal to a všetci sa ešte pozornejšie zahľadeli na Mesiac.

„Hej, ty si už videl upíra so zlatými očami?“ spýtavo sa na neho Aro zahľadel a všetci si vymenili zmätené pohľady. Nevedeli, či sa majú smiať alebo plakať, no potom Carlisle nahlas skonštatoval: „Preboha, ďalší prefarbený blonďák.“

To u všetkých vyvolalo záchvat smiechu, iba Aro ich nechápavo sledoval, no potom si dupol a prikázal im, nech sú ticho.

„Tú nechápavosť som iba hral,“ usmial sa a snažil sa tváriť vierohodne.

„Ale nehral,“ zašepkal Edward do ticha s úškrnom. Všetci sa na neho otočili, aby zistili, kedy prišiel, no aj tak nemohli potlačiť úškrny.

„Vedci z NASA sa nestíhajú čudovať. Po minulotýždňovom zafarbení Mesiaca do národných farieb Ameriky...“ hlásil reportér v televíznych novinách. Emmett sa anjelsky usmial, aj to mal na svedomí on. Všetci sa započúvali do pokračovania.

„...sa dnes na ňom objavil podivný útvar. Vedci majú za to, že sa jedná o nejaký prírodný úkaz, no ufológovia tvrdia, že ide o odkaz mimozemskej civilizácie. Pravdepodobne obraz nejakého vesmírneho monštra, pred ktorým nás chcú varovať...“

Všetci zodvihli pohľady a pozreli na Ara, ktorý stál ako soľný stĺp a zarazene počúval. Zrazu sa naraz rozosmiali. Aro precitol a zamračil sa.

„Emmett Cullen, to si zašiel až priďaleko!“ oznámil hrozivo pokojným hlasom a šibol po ňom pohľadom. A skočil mu po krku.

Zdalo sa, že Emmettova pevnosť poslúžila svojmu účelu, pred rozzúreným Arom ho ale ochránila iba na chvíľu. Začala sa hra na mačku a myš a Emmett si v tejto situácii ešte aj stihol spomenúť na Toma a Jerryho, čo ho ešte viac rozosmialo a rozbehol sa rýchlejšie.

Ostatní Cullenovci, Bella a Volturiovci ostali spolu v záhrade a čakali na tých dvoch, kým sa konečne upokoja. Stalo sa tak. Presne za jedenásť dní.

Emmettovi pri behu vypadol zoznam, ktorý stihol ešte predtým vytrhnúť zo zápisníka.

O dvadsať rokov

„Tento zvláštny kus papiera, ktorý sa našiel v Severnej Amerike na trase najzvláštnejšieho úkazu počasia, keď sa počas jedenástich dní triasla zem, v dlhých radoch za sebou boli ničené stromy a niekto dokonca odprisahal, že počul, akoby vietor kričal „Cullen!“ presne opisuje, ako vznikol zaujímavý prírodný úkaz na Mesiaci, o ktorom najprv ufológovia presviedčali NASA, že je to varovanie od mimozemskej civilizácie pre Zem o blížiacom sa mimozemskom monštre.“

Takto začal svoju prednášku profesor v múzeu pred rad svojich vysokoškolských študentov. Na konci radu stál Emmett s Rosalie, práve nastúpili na ďalšiu vysokú školu.

Emmett sa nahol ho Rose a so smiechom jej zašepkal do ucha:

„A ty si mi neverila, keď som ti hovoril, že raz sa o mne budú študenti učiť v školách!“   

______________________Zhrnutie______________________

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Emmett a Lentilky alebo Ako sa z Ara vesmírne monštrum stalo:

 1
1. :DD
03.09.2013 [17:20]

úžasné-víc se říct nedá Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!