Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Život - Rozbřesk

16.09.2009 (15:00) • JoHarvelle • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1847×

„No tak Alice, prosím, prosím.“

„Nie Bella, vieš, že by sa to Edwardovi nepáčilo, prečo sa na to nespýtaš priamo jeho.“

„Pretože on sa o tom nerád baví“: odsekla som svojej skoro sestre a mojej najlepšej kamarátke.

Dneska bol posledný deň kedy som ešte zaspávala ako slečna Swanová, no od zajtra a po celú večnosť ponesiem priezvisko Cullenová.

Bola som vo svojom šťastnom miestečku, kým Alice na mne vylaďovala posledné detaily mojich šiat.

„No tak Bella, tváriš sa ako by som ty strkala triesky pod nechty.“

„Alice sľúbim ti čokoľvek keď mi zodpovieš túto jednu otázku.“

Videla som, že v nej bojujú dve časti Alice, tá jedná, ktorá bola strašné zvedavá, a ako ju poznám už spriadala plány na nákupy, a tá druha Alice, tá zodpovedná, ktorá sa možno aj trošku obávala svojho najmilšieho brata, môjho snúbenca.

„Ja neviem Bells, keď on na to príde a potom bude zle.“

Zachytila som zaváhanie v jej očiach a vedela som, že musím kuť železo kým je horúce.

„Tak dobre Alice, hneď po svadobnej ceste s tebou pôjdem na mega veľké nákupy.“

To na ňu zväčša zaberalo.

„Tak fajn Bella, máš jednu jedinú otázku, a radím ti, dobre si zváž čo sa ma opýtaš, možno to ani len nebudem vedieť a ty so mnou budeš musieť stráviť celý deň na nákupoch.“

Pri tej predstave sa mi robilo mdlo, vedela som, čo sa jej chcem opýtať, ale čo ak nebude vedieť odpovedať, alebo bude vedieť a nebude mi to chcieť povedať, a potom tá predstava tých nákupov...

„Zbabelec“: zašvitorila Alice.

„Ja nie som žiaden zbabelec“: oborila som sa na ňu a chvíľku som sa tvárila nahnevane.

V tom ku mne pritancovala tým svojím ladným krokom a objala ma tak prudko až som pomaly prestala dýchať.

„Alice“

„Prepáč Bella, občas zabúdam aká si krehká, už aby si bola upír.“

Hm, UPÍR.

Striasla som zo seba tu predstavu, túžila som po tom ale, čím viac sa to blížilo, tým viac som prepadal panike.

Po chvíľke ticha som sa predsa len odvážila vysloviť tú otázku.

„Alice ako to bolo s Edwardom a jeho predsavzatým, že už nechce byť viac netvor a zabíjať ľudí.“

„Hm, nemohla si mi položiť ťažšiu otázku. Prestal s tým kvôli Carlisleovi, myslela som, že ti to povedal.“

„To áno, ale predtým zaváhal, akoby tam bolo ešte niečo, čo sa bál vysloviť.“

Vedela som, že to bola správne položená otázka, videla som to totiž v jej očiach. Prezradili viac než chcela, síce ich sklopila, ale ja som to zachytila, to niečo čo sa mi snažila utajiť.

„No tak Alice, sľúbila si.“

„Tak a kto je teraz zbabelcom?“

Z hrude jej vyšlo tiché zavrčanie, hoci bola z nich najmenšia, bola rovnako nebezpečná ako ktokoľvek z nich.

„Nie som zbabelec. “

„Ale čo ti teraz poviem sa ti nebude páčiť a nebude sa to páčiť ani Edwardovi keď príde na to, že som ti to povedala.“

„OK, som si toho vedomá a všetku zodpovednosť beriem na seba.“

Hoci som vedela, že Edward by Alice nikdy neublížil.

„Edward mal pravdu, si veľmi vnímavá Bella. Áno, Carlisle bol jeden s dôvodov prečo s tým Edward prestal, ale nebol tým hlavným dôvodom. Tým hlavným dôvodom bola ona.“

„Ona?“

„Áno, ona, bola to posledná Edwardová obeť. V momente keď sa zadíval do očí, ktoré ho prebodávali a prosili aby ju nechal žiť sa v ňom niečo zlomilo a on nebol schopný to dokončiť.“

„Čo nebol schopný Alice dokončiť, čo?“

„Nedokázal ju zabiť, a tak ju tam nechal a zbabelo pred tými očami utiekol, keď si to uvedomil a vrátil sa tam, tak už tam nebola. Hľadal ju všade, ale už ju nikde nedokázal nájsť. Po niekoľkých desaťročiach s tým prestal a vrátil sa k Esmé a Carlisleovi.“

Nie nemohla som tomu uveriť, vlastne nechcela som tomu uveriť, prečo mi to nepovedal, cítila som sa zradená. Takže som nebola jediná žena v jeho živote????

„Ale to všetko je už minulosť Bella, nezaťažuj sa tým viac. Sľúbila si mi to.“

„Áno Alice, ja viem, ale keď...“

Nebola som schopná ani doriecť tie slová, začala som prepádať panike, ako vyzerala, čo pre neho znamenala, znamená ešte pre neho niečo?

Niekedy sa zahľadí do diaľky a ja neviem na čo myslí, myslí na ňu, myslí na to aké by to bolo s ňou?

Tento neznámy pocit sa začal predierať na povrch, čo to bolo, žeby žiarlivosť?

Žiarlivosť na čo, na dievča, ktorý videl raz v živote, a ktoré zmenilo celú jeho večnosť?

Mohla som niečomu takému konkurovať?

Alice musela vidieť ten zmätok v mojich očiach, pretože mnou jemne zatriasla.

„Bella, prosím, prestaň sa tým trápiť, nikomu tým nepomôžeš, nič tým nevyriešiš a nikám sa nedopátraš, to dievča proste nie je, zmizlo, spolu s netvorom Edwardom. Patrí do jeho temnej minulosti a ty patríš do jeho svetlej budúcnosti.“

Asi mala pravda, mala by som sa tým prestať zaoberať ale červíček pochybnosti ma nahlodával.

Nie, nesmiem sa mu poddať, nič a nikto ma už viac neodlúči od mojej lásky, a zajtra bude oficiálne môj.

Nikdy by som si nepomyslela, že budem chcieť urýchliť svoju vlastnú svadbu.

***

Zvláštne Bella bola dneska tak iná, tak zamĺkla, ako by ju niečo trápilo. Budem sa musieť spýtať Alice čím ju zase vystrašila, dúfam, že nie nákupmi, alebo mala nejakú víziu, o ktorej mi nepovedala?

Miestami som mal s Belly pocit akoby ma dneska ani len nechcela pustiť, akoby chcela aby už bolo ráno a náš svadobný deň, bolo to zvláštne, spočiatku sa tak veľmi zdráhala a teraz sa nevedela dočkať.

Ja sa v tých ženách asi nevyznám, a to behám po svete už sto rokov a dokážem čítať myšlienky, až teraz si vlastne uvedomujem ako to asi iný chlapi musia mať ťažké.

Zo sledu mojich myšlienok ma vytiahol Jasper.

„Edwarde deje sa niečo, cítim s teba zmätok.“

„Nie Jazzi všetko je v poriadku, to je iba tou nadchádzajúcou svadbou.“

Žeby si si to braček rozmyslel?? Zachytil som Emmetove myšlienky.

Skôr než to stihol zareagovať som ho povalil na najbližší strom ktorý sa s veľkým rachotom zrútil k zemi.

„No paráda, Rosaline obľúbene tričko, budeš mať čo vysvetľovať braček.“

Bolo smiešne dívať sa na to ako sa Emmet, ktorý je o toľko väčší a silnejší boji Rosalie. Zvyšok noci prebehol v tradičnom Cullenovskom duchu, ulovili som si pár púm a srniek a krátko pred východom slnka som si ešte zašiel na našu obľúbenú lúku.

Už keď som sa k nej blížil tak som zacítil vôňu upíra, bola tak sladká a opojná.

Zostal som stáť uprostred a čakal kedy sa vynorí spomedzi stromov.

Keď som ju uvidel, prestal som dýchať, jej pokožka sa nádherne leskla v žiary práve vychádzajúceho slnka. Nebol to niekto neznámy, bola to ona, minulosť sa mi znova vracala, prečo dnes, prečo práve dnes. Po toľkých desaťročiach.

„Konečne som ta našiel, ani len netušíš ako dlho som ťa hľadal“.

Vôbec sa nezmenila, bola rovnako nádherná ako predtým, dokonca teraz o niečo krajšia, čierne havranie vlasy boli v dokonalom kontraste s jej bledou pokožkou a plnými červenými perami.

Jediné čo mi chýbalo, boli oči, už nemali tú nádhernú farbu neba, ale boli čierne ako samotná tma.

Nikdy by som si nemyslel, že voči niekomu pocítim to čo som cítil k Belle. Ale toto bolo tak iné, tak silné, tak magické.

Nedokázal som sa od nej odpútať. Bola moja prvá a aj posledná, bol môj koniec a môj začiatok, bola moja smrť a zároveň môj život. To ona vo mne prebudila človeka v netvorovi.

Ako som ju mohol nemilovať.

„Ani nevieš ako dlho som na túto chvíľu čakala“. Zmyselne sa usmiala pristúpila ku mne. Naše pery sa spojili a ja som sa konečne nebál naplno milovať.

Vychutnával som si tento pocit, jej pery boli ešte teplé a chutili po krvi.

Zmietala mnou vášeň, túžba, bolesť, láska a zrada.

Dúfal, som, že to Bella pochopí. No odpustenie som nečakal, už druhýkrát som ju zradil a opustil, ale srdcu neporučíš.

***

Celú noc som nespala, zdalo sa mi o nej, o mojej najhoršej nočnej more. Nemohla som ju dostať von z hlavy, usídlila sa tam a nie a nie ju dostať preč.

Keď ma Alice uvidela tak hrôzou celá zmeravela.

„Bella, pozri sa na to ako vyzeráš, čo len teraz s tebou.“

Ťažko si povzdychla a už ma tiahla do jej kúpeľne.

„Edward je už tu?“

„Ešte nie, ale neboj sa na vlastnú svadbu dorazí.“

Alice sa síce snažila vtipkovať ale mne to vtipné skutočne neprišlo, bála som sa, čo ak sa mi výplni moja najhoršia nočná mora, v ktorej som zostala stáť pred oltárom a on utiekol za ňou.

Myslím, že som na chvíľku zaspala, pretože keď som otvorila oči tak som zožala obdivní pohľad všetkých prítomných.

„Mami.“

„Bella.“

Videla som, že sa snaží potlačiť slzy ale nešlo to.

„Mami prestaň plakať pretože začnem aj ja a cela dnešná Alicina práca bude zničená.“

„Tak predpokladám, že je čas, kde je Charlie aby ma odviedol k oltáru“

Ticho.

Zrazu v miestnosti zavládlo podozrivé ticho. Začala som tušiť niečo veľmi, veľmi zlé. Takže to nakoniec bude pravda a on nepríde.

„On tu nie je?“

To bolo to jediné na čo som sa zmohla.

„Ešte neni ale určite príde, Emmet aj Jazz ho už hľadajú“

Ani len neviem kto to povedal, ja som vedela čo sa stalo.

Moja najhoršia nočná mora sa stala skutočnosťou, on už nepríde, bolo zbytočne ho čakať.

Vedela som čo musím spraviť, rozbehla som sa nepredstaviteľnou rýchlosťou dole po schodov, popri všetkých svadobných hosti a popri tej nádhernej výzdobe.

Všetko tak zbytočné.

Presne som vedela kde to mam namierené.

Do garáže, kde spod plachty vykukalo moje po – manželské auto.

Bolo to červené ferrari.

Asi to Alice tušila pretože kľúčiky boli v zapaľovaní. Vytočila som auto na plné obrátky a uháňala do neznáma a za sebou zanechala Forks – svet plný upírov a vlkolakov.

Autor: JoHarvelle (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Život - Rozbřesk: