Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa...7

05.10.2009 (09:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 11137×

7. Nemalo to byť takto....

Ráno ma našťastie nik nebudil, iba môj budík. Stále som bola taká zasnená, ako keby je okolo mňa hmla a ja sa z tej zasnenosti nemôžem dostať, jednoducho krásny pocit. Umyla som sa, upravila a obliekla... Dala som si na seba také pekné veci, ako už dávno nie...

Zišla som dole schody, pozdravila pusou na líce Matta a Dana, a šla som sa najesť. Ako raňajky mi poslúžili dva sucháre. Pravdaže chlapcom som musela urobiť lievance, oni toho strašne moc zjedia, ale stále vyzerajú fantasticky. Potom som si šla už len pre tašku a niekto u nás zazvonil.

„Mabelin, máš tu návštevu“

Zakričal na poschodie, nie moc nadšene Matt. Rýchlo som zišla dole schodmi a vo dverách stál usmiaty Quil, rýchlo som ku nemu pribehla a objala ho. Hýčkal ma vo svojom príjemnom objatí a potom mi dal letmú pusu na ústa.

„Ahoj, chýbala si mi“

Zašeptal, keď ma zase objímal.

„Aj ty mne, ty si pre mňa prišiel?“

Quil prikyvoval a ja som sa musela usmiať. Rozlúčila som sa s chlapcami, Quil ma vzal za ruku a už aj sme šli do jeho auta. Usalašila som sa v jeho náruči a mohli sme vyjsť. Zastavili sme pred školou a spoločne šli cez chodbu. Na škole to vyvolalo dosť veľký rozruch, ale mne to bolo jedno, mala som pri sebe Quila a to bolo dôležité.

Dni a týždne sa míňali a ja som pomaly začínala milovať lásku a možno aj trošku romantiku. S Quilom som trávila strašne veľa času, ako vždy bol pozorný, milý, jednoducho skvelý priateľ, dokonalý. Chlapci si stále zo mňa uťahovali, keď som sa náhodou zasnívala, ale oni nečakali 17násť rokov na to aby sa zaľúbili, vlastne už môžem povedať že som do Quila zaľúbená, alebo je to nejaký veľmi silný cit , čo ku nemu cítim.

http://www.youtube.com/watch?v=Ft9qJ9NteQI&feature=related

Už tomu bude vlastne mesiac. Neviem prečo, ale Dan a Paul, sa stále tak....tak vražedne pozerajú na Quila, nechápem tomu, Quil sa ku nim úplne milo vždy správa. Na dnes si pre mňa pripravil nejaké prekvapenie, som zvedavá...hoci prekvapenia nemám rada, ale od Quila, to určite bude niečo pekné. Povedal mi aby som si dala elegantné šaty, a tak som i spravila. Mám doma troje šaty, a z nich som si vybrala tie najkrajšie. Len dúfam, že to nebude až moc prehnané, lebo oni sú naozaj krásne.

Poobliekala som sa, vlasy si vypla do hora, jemne sa nalíčila a vzala si ešte kabelku. Zišla som dole schodmi a šla sa rozlúčiť s chlapcami. Pravdaže zase u nás bola celá chlapská banda, takže, keď som vošla do obývačky, všetci začali pískať.

„Kľud chlapci“

Zrušila som ich a pobozkala na líca mojich dvoch chlapcov.

„Tak si to poriadne užite“

Skríkol ešte Jacob, keď som odchádzala.

„O to sa nemusíš báť Jack“

Odpovedala som, chlapci sa zasmiali a zborovým „ ahoj“ ma vyprevadili z domu. Na príjazdovej ceste už stál Citroen s Quilom, opretým oň. V rukách držal kyticu červených ruží. S úsmevom podišiel ku mne a vášnivo ma pobozkal.

„Ahoj láska“

„Ahoj“

Usmiala som sa a dala mu ešte jeden bozk. Bol krásny, na sebe mal čierny smoking, jednoducho nádherný. Podal mi ruže a spoločne sme nastúpili do auta. O chvíľu sme stáli pred nejakým domom. Quil ma chytil za ruku a vliekol ku domu.

„Vitaj u mňa doma, láska“

Povedal, keď sme vstúpili do toho, celkom honosného domu. Nestačila som sa ani poriadne poobzerať po dome, a už aj ma vliekol do nejakej miestnosti. Bol tam stôl, prestretý pre dvoch, s ďalšími ružami a s vínom. Posadili sme sa oproti sebe a Quil, sa stále na mňa usmieval.

„To je krása Quil, ďakujem“

Pobozkala som ho. Potom Quil odbehol a doniesol na tácke čínu. Dobre vie že mám čínu rada. Len som sa na neho usmiala a začali sme jesť, sem tam sme na seba prehovorili a sem tam sa pomaznali. Dojedli sme, Quil odniesol taniere a potom prišiel ku mne, vzal ma do náručia a zašeptal.

„Vieš o tom že si najkrásnejšia žena, akú som kedy videl“

Len som sa usmiala a pobozkala ho. Preniesol ma až ku sebe na posteľ, celú moju tvár a krk zasypával nežnými, a neskôr už dravými bozkami. Hladil ma po celom tele a ja som sa nedokázala spamätať z tohto krásneho sna... V tom som ucítila jeho ruku na mojom stehne, ktorá putovala vyššie a vyššie. A vtedy som sa sama seba pýtala, chceš to? Naozaj to chcem? Teraz? Veď je ešte času... a nechcem to hneď s prvým... s Quilom?

„Quil nie!“

Skríkla som a chcela ho zo seba dať dole.

„Čuš!“

Zavrčal na mňa a päsť mi vlepil na tvár.

„QUil! Quil! Čo to robíš?“

Pýtala som sa ho zdesene a on mi zapchal rukou ústa, nechápem, ako je možné, že bol zrazu taký silný, všetka tá hmla zmizla a zrazu na mne neležal Quil, ale nejaký strašne bledý človek, nie človek! Ale upír, bol strašne silný a až teraz som ho ucítila, tú sladkú vôňu. Roztrhal mi šaty... obhmatkával moje telo, oblizoval, a surovo ma chytal po stehnách.

Zrazu mu niečo zavibrovalo v nohaviciach. Odlepil sa odo mňa a zaceril sa.

„Počkaj chvíľu zlatko, ihneď ťa dorobím.“

Uviazal mi jednu ruku pevne o posteľ a taktiež i nohu, odišiel z miestnosti a zamkol. Bola som vydesená, nevedela som, čo mám urobiť. Vonku sa rozpútala hrozná búrka, a tá mi na mojej už teraz histérii nepomáhala. Nevedela som, čo sa tu deje, ale vedela som, že ak chcem prežiť, musím rýchlo konať.

Z výstrihu šiat som vytiahla telefón. Naposledy mi volal Paul, takže som len rýchlo vytočila jeho číslo a modlila sa, nech mi to zdvihne. Zazvonilo prvý raz a potom sa z telefónu ozval melodický hlas.

„Áno?“

„Paul, prosím príď po mňa, on ma chce zabiť“

Šeptala som histericky.

„Mabe, kde si?“

„Niekde v centre Forks, asi ulica za hotelom „ Paradise Forks“, prosím príď“

Prosila som ho a môj hlas skákal do výšok.

„Neboj sa Mabe, skús ho nejako zamestnať, prídem si po teba“

„Prosím“

V tom do izby vletel Quil vytrhol mi z ruky telefón a zareval na celú miestnosť.

„Ty hlúpa štetka! Toto ťa teda omrzí.“

Zaceril sa na mňa a ja som sa rozhodla zabojovať. Roztrhla som látku, ktorou mi zaviazal ruku a potom aj nohy. Rýchlo sa postavil za mňa a chcel mi zlomiť väzy. Nadýchla som sa a najväčšou silou, akú som bola schopná vydať, som ho kopla do rozkroku. Zmučene zavrčal a zvalil sa na zem. Neváhala som ani sekundu, vyskočila som zo zavretého veľkého okna. Bola som hoci celá doráňaná, ale to mi teraz bolo jedno.

Bežala som po ulici a nedokázala sa absolútne vyznať kde som. Bežala som, roztrhané šaty viali vo vetre, po ulici sa valila voda a hromy podtrhúvali moju hroznú situáciu. Zahla som za roh a tam som ho konečne zbadala. Paul utekal cestou priamo ku mne, ešte som zrýchlila a ako zmyslom zbavená revala.

„Paul!, Paul!, Paul!“

Vletela som mu v rýchlosti do náruče a konečne nechala svojím slzám voľný priechod. Paul ma vyzdvihol a pevne objímal v náruči.

„Si v poriadku?“

Opýtal sa ma iba som prikývla, v tom sa niečo za Paulom mihlo. Nestačila som to nai postrehnúť. Paul sa pousmial a padol na kolená. Za ním stál Quil s ostrým nožom v ruke. Zase som objala Paula, ktorý mi bezvládne ležal pri nohách. Zatvorila som oči a dúfala že toto je len sen... že len snívam... alebo že niekto, alebo niečo, ihneď zabije tú nočnú moru – Quila.

http://www.youtube.com/watch?v=mhNMl4co_K8

Ticho preťal hlučný tresk. Pozrela som sa pred seba a z neba sa zniesol neskutočný blesk a presne trafil Quila, ktorý v momente zhorel, všetko to bolo, také...rýchle... a neočakávané, ostala som tam len tak sedieť, s nehýbajúcim sa Paulom v náručí.. Paul! Rýchlo som si ho vzala na seba a rozbehla sa s ním do ulíc. Stopla som prvý taxík, ktorý išiel.

„Prosím, rýchlo do nemocnice“

Zašeptala som ku taxikárovi, ten na to dupol a už aj sme sa rútili forkskými ulicami. Pevne som v náruči držala Paula a našťastie som cítila ako sa jeho hrudník, ešte stále nadychuje. Taxikár zastavil pred nemocnicou a pomohol mi s Paulom dnu. Ihneď nás na chodbe uvidela sestrička. Zdvihla telefón a chodbou sa už ozývalo.

„Doktor Cullen, na príjem, naliehavý prípad, Doktor Cullen!“

Ani nie za dve neprekonateľne dlhé minúty už u nás bol doktor Cullen.

„Preboha, Mabel, čo sa stalo?“

„On ho bodol!“

Vysúkala som zo seba. Doktor Cullen vzal Paula do náručia a niesol ho na sálu. Tam nás zavrel a zamkol. Začal upíriou rýchlosťou poletovať po miestnosti a zbieral všetky dôležité veci. Paul ležal na posteli, na bruchu. Ležal nehybne a ja som pri ňom kľačala a zvierala v ruke jeho ruku. Zrazu už Paul nemal na sebe košeľu a Carlisle cez neho prehodil zelen´é rúško.

Potom som sa už nepozerala, modlila som sa, modlila som sa aby to Paul prežil, on nesmie jednoducho zomrieť! Nesmie zomrieť! Nesmie! Ja ho potrebujem.... Asi po 20tich minútach, som vzhliadla. Doktor Cullen už zašíval ranu a Paul bol navedený na nejaké prístroje. Jediné čo ma upokojovalo, bolo pravidelné pípanie jeho srdca.

Pomohla som doktorovi Cullenovi, previesť Paula na intenzívku, tam som si ku nemu prisunula stoličku a pevne stísala v rukách, jeho ruku. Po chvíli prišiel dnu doktor Cullen.

„Mabe, volal som tvojim bratom a aj chlapcom z La push, už sú na ceste, ale mal by som aj teba ošetriť.“

Prihováral sa ku mne a bral ma za ruku preč.

„Nemôžeme tu... ja od neho nechcem ísť preč“

Zašeptala som a stále upierala zrak na Paula, ktorý vďaka bohu, už pokojne spal na posteli.

„No dobre, tu sa posaď, hneď som späť“

Posadila som sa zase pri Paula schmatla zase jeho ruku do svojej a len tak tam sedela. Neviem ani kedy, ale po chvíli už pri mne sedel Carlisle a vyťahoval mi z ruky sklo. Nebolelo ma to, lebo som vôbec nevnímala čo sa tam deje, iba som sústredene počúvala tón Paulového srdca a dívala sa na jeho tvár, ktorá pokojne odpočívala.

Zrazu sa rozleteli dvere a len som počula zalapanie po dychu. Neobzerala som sa, i tak som ich cítila. Pravdaže to boli bratia a celá skupinka z La push, aj s Emily a Reneesme. Ale mne to bolo fuk, hlavné je že Paul dýcha, že žije. Niekto ma pevne zozadu objal. Ten dotyčný sa mi pozrel do tváre a ja som v ňom rozpoznala Dana..

„Bože, Mabe, si v poriadku?“

Pokľakol pri mne Matt a mne sa zase celá tá situácia, prehrala pred očami. Po tvári mi začali stekať tiché slzy zúfalstva a ja som len pokývala hlavou. Neviem ako dlho sme takto tam boli. Ja som sedela, Dan ma objímal, Matt ma držal za jednu ruku, ja som Paula držala za ruku, Doktor Cullen mi zatiaľ ošetroval rany na krku a ostatný stáli, alebo sedeli po miestnosti.

„Mabe....čo sa stalo?“

Zašeptal do ticha Jack. Nadýchla som sa zhlboka, vydýchla, prehltla som knedlík, ktorý sa mi vytvoril v krku a pokúsila sa vydať nejakú hlásku.

„My...my... teda ja... som išla s Quilom, a on bol zrazu zlý, on bol hrubý, on... on ma chcel znásilniť... a potom na chvíľu odišiel.. pr – prvý v zozname bol Paul...zavolala som mu a povedala, kde asi som... ale Quil mi na to prišiel, on bol...bol upír, ja tomu vôbec nechápem... chcel ma ...zase... kopla som ho do slabín... a vyskočila zatvoreným oknom von... bežala som a stretla sa s Paulom... ale on tam zrazu prišiel... a nôž mu vrazil do chrbta.. a ... a potom prišiel blesk... a Quila zabil...a ... ja... ja.... kvôli mne skoro Paul zomrel!“

Zvrieskla som na celú izbu a ruka mi vystrelila ihneď ku ústam aby som zase nevykríkla bolesťou.... z toho .... že by som ho stratila. Zhlboka a piskľavo som dýchala a Dan ma drtil vo svojom objatí.

„Kľud, kľud Mabe, to bude už dobré“

Šeptal pri mne Matt a hladil ma po tvári. Zhlboka som sa nadýchla, pred očami sa mi zatmelo a už som o sebe nevedela.....

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa...7: