Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa...3. kapitola


Hľadal som ťa...3. kapitolaMabe sa ukáže ako moc zručná žena:D Všelijaké rozprávania s chlapcami, návšteva v nemocnici:D to všetko vás čaká:) tak si to užite:)

3. Katastrofa je moje druhé meno!

Ráno som sa zobudila tesne pred poludním. Bola som celá dolámaná a cítila som sa horšie ako pod psa. Vykopala som sa z perín a ďalej ležala na posteli. Potom som sa odhodlala vstať... prešla som, no skôr som sa doplazila do kúpeľne. Pustila som na seba teplú vodu. Bolo to také príjemné. Potom som vyšla zo sprchy, šla som sa poobliekať. Nadýchla som sa a zachrapteľa, rozkašlala som sa a celú izbu, nechcelo to prestať a ja som cítila tú bolesť na pľúcach.

Rozdýchala som to, a už pokojne sa obliekla. Prešla som cez dvere, a pred schodmi sa zastavila, zatmelo sa mi pred očami a práve keď som urobila prvý krok, som už len cítila ako padám dolu. Schovala som sa do klbka a dúfala, že ma to nejako ochráni. S dunivím buchnutím som narazila do steny, ako som sa kotúľala po schodoch. Vyrazila som si dych a tak som sa zase rozkašľala.

Ihneď pri mne stáli Matt a Dan, utišovali ma a tak som sa prinútila zase normálne dýchať. Opatrne ma posadili a obaja sa dívali na moju ruku. Pozrela som sa tam i ja a zdesila sa, z ruky mi trčala kosť! Tak takéto veci ja moc nezvládam, bolo mi malátne a na vracanie. Dan ma vzal do náručia, odniesol do auta, kde si do zadu pri mňa sadol Matthew. Niečo mi hovoril, no ja som ho absolútne nevnímala, tupá bolesť mi prestupovala do ruky, a ja som len dúfala, že ma niekto uspí.

Auto zastalo a Matt ma vzal do náručia a rýchlo so mnou šiel do nemocnice. Ani som nevnímala ako, ale už mi dávali na tvár nejakú masku, nadýchla som sa raz, druhý raz, tretí......

Pomaly som sa začal zobúdzať, poriadne som sa nadýchla a zase vydýchla. Potom som sa prevalila na bok a zavrčala bolesťou, ktorá mi stúpala do ruky, otočila som sa na druhý bok... Pomaly som otvorila oči a pred sebou videla na stoličke usmiateho Matta. Zavrela som oči a zase ich otvorila opatrne som sa podoprela jednou rukou, aby som si mohla sadnúť. Pohľad mi zastal na celej skupinke z La push a na Danielovi, ktorí stál pri Samovi.

Sťažka som dopadla späť do postele a jednou rukou si pretrela tvár.

„ Zdravím“

Zachraptela som a všetci ma zborov pozdravili.

„ Tak ako znie môj rozsudok?“

Spýtala som sa znechutene Dana.

„ Pôjdeš dnes domov, ale sádra bude minimálne týždeň, hojíš sa síce rýchlejšie.... ale i tak, treba tomu dať na chvíľu pokoj“

„ To sa celý týždeň nebudem môcť premeniť?“

Opýtala som sa a zase sa podoprela rukou, aby som sa mohla posadiť. Pozerala som sa na Daniela, ten iba zakrútil hlavou. Jacob a Sam stáli pri Danovi, Embry a Seth boli opretý o stenu, a Paul sedel na parapete okna a zase raz sa díval von z neho. Len som si povzdychla a zase zo sebou hodila späť do perín.

„ Nemuseli ste sem všetci kvôli mne chodiť... hádam prežijem“

Povedala som len tak, skôr sama pre seba.

„ Sme jedna krv, tak sme prišli za našou.... sestričkou“

Odpovedal prekvapujúco Jacob, a ja som sa skoro zase začala dusiť, tak ony nás už považujú za členov... to....to je fajn. Len som sa usmiala a ďalej ležala.

„ Matt? Kedy môžem ísť domov?“

Opýtala som sa nedočkavo.

„ Doktor Cullen, povedal, že sa príde na teba pozrieť a potom nám povie.“

„ To je ten upír?“

„ Áno...“

„ A iný doktori tú nie sú?“

„ Neboj sa, Sam ma ubezpečil že je profík“

Tomu som sa musela zasmiať, upír a profík, tak.... nechápem tomu ako môže pracovať v nemocnici? Ležala som asi 10 minút a nedočkavo čakala na doktora Cullena. Dvere vrzli a ja som ihneď ku nim natočila hlavu. Stál tam vysoký, pohľadný muž, blondýn, vyzeral ako práve vystrihnutý z nejakého časopisu. Potichu podišiel ku nám.

„ Ahojte chlapci“

Prehovoril ku chlapcom z La push.

„ Dobrý“

Zborovo ku nemu prehovorili, a ešte sa aj usmievali....

„ Dobrý deň, som váš doktor ,Carlisle Cullen“

Podával mi ruku a ja som ju váhavo stisla.

„ Mabelin Stevens“

„ Matthew Randel“

„ Daniel Sodeln“

Všetci sme sa predstavili a doktor Cullen prehovoril.

„ Tak slečna Stevens, máte zlomenú ruku, ale to už viete, pri dobrom hojení, pôjde sádra dole, ale viac ma znepokojujú vaše pľúca, predpokladám, že ten zápal ste chytili, keď ste sa stretli s mojimi deťmi, je mi to ľúto.... Dám vám silné antibiotiká, tento týždeň ešte nepôjdete do školy... Treba vám kľud a hlavne teplo, prinesiem vám už len prepúštiacu správu a môžete ísť, zatiaľ sa prezlečte.“

Dopovedal doktor a ja som bola nesmierne rada, že tu nemusím ostávať...asi....teda určite by som to tu nevydržala....

„ No, chlapci, huš! Von! Chcem sa prezliecť“

Všetci sa bez blbých pripomienok presunuli pred dvere, rýchlo som sa prezlieka, do oblečenia, ktoré mi doniesol Dan.

Opatrne som spustila nohy z postele. Potom som sa skúsila postaviť, trochu sa mi točila hlava, ale už bolo aj horšie. Prešla som ku dverám, otvorila ich a pousmiala sa na nich.

„ Mabe, na čo si stávala, mal som ťa vziať.“

Odporoval Dan, ako vždy starostlivý. Pohladila som ho po tvári.

„ Neboj sa, ešte sa ma nanosíš“

Všetci sme sa zasmiali, teda až na Paula, ktorý sa celú dobu zdržiaval v zadu. Podišli sme ku Carlisleovej kancelárii. Ani som nestihla zaklopať a už aj doktor Cullen otváral dvere, podal mi správu a pridal.

„ Dávaj si na seba pozor a moc sa nenamáhaj“

Usmial sa, len som nemo prikývla a zo zástupom chlapcov z La push a mojimi, som odchádzala ku autu.

„ Ďakujem, moc si cením, že ste prišli až sem za mnou, ale už asi pôjdem domov.“

Povedala som a oprela sa o auto, naozaj som bola unavená. Matt ku mne podišiel a pritiahol si ma ku boku, aby ma pridržal.

„ Dobre Mabe, prídeme ťa niektorý deň navštíviť, aby si doma neumrela nudou“

Zasmial sa Jacob. Všetci sa na mňa žiarivo zacerili, teda...pravdaže až na Paula. Ešte som im stačila zamávať a už aj boli poskladaný v dvoch autách. I ja som šla do Mattovho auta. Posadila som sa do zadu, kde si sadol i Matt, oprela som sa o jeho rameno a on ma objal, po chvíli som vyčerpaním a vďaka nejakým tabletkám zaspala...

Zobudila som sa až na prenikavý smiech Matta. Počula som ho dokonca až z dola, z obývačky, pomaly som sa vysúkala z postele a šla sa trochu dať do kopy. Vlasy som si prečesala a nechala rozpustené, tak som vyzerala aspoň ako človek. Umyla som si tvár a poriadne zuby. Obliekla som sa do župana a šla hľadať vreckovky a čaj.

Pomaly som schádzala zo schodov a pridržiavala som sa zábradlia. Konečne som ho zdolala a pozrela sa do obývačky, čo ten Dan a Mat robia, keď im je tak veselo. No ani omylom ma nenapadlo, že by u nás nemuseli byť iba Dan a Matt. Bolo tam celé osadenstvo La push, vrátane Angely, Emily, Leah a Reneesme. Musela som zblednúť ako smrť, keď som ich videla.

„ Ahoj“

Ozval sa ako prvý Jacob a potom sa ostatní pridali.

„ Hm.. zdravím“

Zachraptela som a chvíľu ostala len tak stáť. Okolo stola sme mali dve oproti sebe sedačky.

Na jednej sedeli Matt, Seth s Leah na nohách a Embry s Angelou, blízko pri sebe. Na druhej zase Sam s Emily na nohách, Dan a Jacob s Nessie. Potom bolo ešte kreslo pri krbe na ktorom sedel Paul a tento raz sa díval nezaujato do krbu.

„ Idem si po čaj a hneď som späť“

Zachraptela som a rýchlo odchádzala, ten župan bol hoci dosť veľký, ale nie dlhý, siahal mi možno do polky stehien....pod ním som mala už len spodné prádlo... Vošla som do kuchyne, kde už na mňa čakal horúci čajík... Dan a Matt, na všetko myslia. Vzala som si ešte jednu škatuľu vreckoviek a šla do obývačky. Ako som sa tak pozerala, tak všade bolo plné. Podišla som ku kreslu Paula a sadla si na jeho okraj.

Paul sa ihneď postavil.

„ Sadni si“

Povedal mi... len som sa na neho pozrela a potom s miernym úsmevom si sadla do kresla. Nohy som si dala po zadok a príjemne sa usalašila, ten krb skvelo hrial. Paul si sadol na zem ku mojím nohám.

„ Na“

Podala som mu dva vankúše, len prikývol, vzal si ich, jeden si dal pod seba a o druhý sa oprel. Začala som pochlipkávať z čaju a počúvala debatu.

„ Práve sme sa dohodli so Samom, že keď vyzdravieš, urobíme si také menšie posedenie, prídu aj Cullenovci, aspoň sa niečo o sebe dozvieme“

Prehovoril ku mne Dan.

„ Nemusíte čakať na mňa, kľudne si ho aj spravte zajtra, bez urážky Reneesme, mne nebude vadiť, ak si to urobíte bezo mňa:“

„ Nie, nie, Mabelin, my chceme aby si tam bola s nami“

Povedal rozhodne Sam a ostatný prikyvovali.

„ No ako chcete, ale verte tomu že by ste o nič neprišli“

Ďalej sa to už nerozoberalo. Dozvedela som sa skoro všetko o vzťahu Nessie s Jacom, a o Belle... Bol, to pekný príbeh, ale na mňa zase až primoc romantický. Všetci sa skvelo bavili, rozprávali a smiali.

„ Prepáčte, ale zase ma lieky zmáhajú, takže idem spať...ďakujem, že ste prišli, tak ahojte“

Rozlúčila som sa a s Paulovou pomocou som vstala. Podopierala som sa všetkých sedačiek, až nakoniec ku mne Paul podišiel, prehodil si ma cez plece ako zemiaky a odniesol hore do postele.

„ Tak ahoj“

Povedala som neisto keď odchádzal.

„ Ahoj“

Odpovedal a mňa vtedy napadlo....

„ Paul počkaj!“

Vykríkla som ešte a Paul sa na mňa otočil.

„ Ďakujem za dnešok i za minule“

Paul iba prikývol a zamručal.

„ Nemáš za čo, ahoj“

A už aj sa stratil niekde preč. Tento chlapec je naozaj zaujímavý. Chlapci mi o ňom hovorili, že je fajn, ale že vraj sa stále točí okolo chlastu, báb a cigariet.... na prvý pohľad taký nevyzerá, teda vlastne.... ešte nikdy som ho nevidela ani piť, ani fajčiť... a ani s nejakou babou.... Ľahla som si do postele a dúfala, že sa zobudím až o týždeň keď bude už dlaha fuč...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa...3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!