Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 4. kapitola

kellan6


Život sa nemazná - 4. kapitolaBella je vystrašená. Bojí sa o syna. Ujme sa ho ten najlepší lekár. Belle sa do života vracajú Cullenovci. Bude sa s tým vedieť zmieriť? Príjme ich pomoc?

4. kapitola

„Carlisle,“ vydýchla som.

„Včera mi doktor Jons zavolal, že tu mám vnuka. Teraz som prišiel,“ povedal s milým úsmevom. Natiahol ku mne ruky. Ja som si Marca podvedome viac privinula na hruď.

„Bella, sama dobre vieš, že som dobrý neurológ,“ povedal jemným hlasom.

„Nikto mi nič nepovedal. Všera mal Marco vysokú teplotu a dnes sme už boli na kardiológii, urológii a teraz neurológ? Čo sa deje?“ povedala som rázne.

„Mal zle výsledky krvi. Len vylučujeme niektoré bežné ochorenia. Nemaj strach.“ Sestra a ten druhý lekár nás v rozpakoch sledovali. Nechcela som vzbudiť pozornosť a tak som Marca opatrne podala Carlislovi. Usmial sa a jemne ho pohladil. Marco sa sladko usmial.

„Čo s ním budeš robiť?“

„Pozriem, či je neurologicky všetko v poriadku a bolo by dobré, ak by si dala súhlas na CT,“ šepol. Bola som nervózna. Obaja lekári zmyzli s mojím synom za dverami. Sestra mi dala papier na podpísanie.

„S doktorom Cullenom sa veľmi nestretávate, čo?“ poznamenala sestra.

„V poslednom čase nevychádzame najlepšie,“ šepla som a podpísala súhlas. Bála som sa o Marca, ale to, že sa mi postupne do života vracajú Cullenovci, ma desilo asi rovnako. Po chvíli vyšiel Carlisle von a podal mi dieťa.

„Poď, ideme na CT. Dáme malému slabé sadatíva a potom ho zrontgenujeme. Nebude ho nič bolieť.“ Šla som oddane za ním. Prišli sme k dverám s nápisom CT. Boli sme tu len my dvaja, teda traja.

„Ďakujem, že si prišiel. Vážim si to,“ šepla som.

„To je samozrejmé. Alice mi volala ešte pred kolegom. Od budúceho roka sem nastupujem namiesto kolegu,“ povedal na objasnenie.

„Bella, nemal Marcov otec v rodine nejaké neurologické alebo akékoľvek iné ochorenie?“ opýtal sa opatrne. Mykla som ramenami.

„Ja netuším,“ šepla som. Carlisle sa zamyslel.

„Bella, nechcem nič podceniť a ani ťa zbytočne vydesiť. Vyzerá to na meningitídu,“ povedal vážne. Zhíkla som.

„To je predsa veľmi vážne,“ zaplakala som.

„Je, ale ak sa aj potvdrí, tak ste prišli včas. Vysledky budú do hodiny a to CT je pre istotu.“ Malý už nehybne spinkal. Carlisle ho položil do trubice a šli sme do vedľajšej miestnosti. Sadol si k počítaču a pozorne sledoval monitor.

„Aká je liečba?“

„Zostanete v nemocnici a Marco bude dostávať silné antibiotiká.“ Otočil sa na mňa a povzbudivo sa usmial.

„Nemôžem ísť do štátnej nemocnice?“ opýtala som sa váhavo.

„Nie. Zostanete tu. Trvám na tom. Viem o čo ide. Alice mi povedala v akej si situácii. Nerob si starosti. Platíme tejto nemocnici dispenzár a sú nám dlžný ďaleko viac. Pokojne by si tu mohla byť aj rok a stále by dlžili oni nám.“ Carlisle sa uškrnul.

„Ďakujem,“ šepla som. Niekto zaklopal na dvere a otvoril ich. Bola to sestra. Podala Carlislovi obálku. Otvoril ju a pozrel na mňa.

„Je to meningitída a podľa CT roztrúsená forma. Je to vážne, ale dostanete sa z toho. Musíš počúvať lekárov.“ Milo sa usmial. V zápätí znervóznel.

„Bella, chcem ťa o niečo požiadať. Neber to tak, že zneužívam tvoju situáciu. Ak povieš nie, tak to bude nie.“ Zatočila sa mi hlava. Čo bude chcieť?

„Bella, mohla by za tebou prísť Esme? Mala o vás oboch strach, ale nechcela ťa rozrušiť.“ Carlisle sa tváril totálne zmučene. Pozrela som mu do očí a dlho sa zamyslela. Vždy som mala Esme rada. Naháňalo mi hrôzu, že sa táto rodina upírov, ktorá mi spôsobila toľko bolesti, vracia do môjho života. Mala by som rázne odmietnuť, no ja som Esme túžila vidieť. Chýbali mi.

„Rada ju uvidím,“ šepla som. Carlislovi sa na tvári objavil prekrásny úsmev.

Carlisle šiel večer preč a vystriedala ho Alice. Prišla aj s René. René už o všetkom vedela. Ja som volala Chraliemu. Chcel hneď prísť, ale ja som s tým nesúhlasila. René sa na Alice dívala ako na prízrak, no behom hodiny štebotali obe ako lastovičky. Marco bol z tých antibiotík totálne ubitý. Alice mi doniesla stoh DVD-čiek a množstvo časopisov. René šla domov, no Alice zostala. Cítila som sa ako niekedy, keď sme boli vo Forks. Na chvíľu, ale len na veľmi malú chvíľku, som bola znova tou starou Bellou. Už som zabudla, aká bola. Marko sa zobudil. Chcela som ho ísť vybrať z postieľky, no Alice ma predbehla. Vzala ho do náručia a opatrne mi ho podala.

„Je prekrásny. Edward by ti dieťa dať nemohol,“ povedala bez rozmýšľania. Keď si uvedomila, čo povedala, zachvela sa.

„Prepáč. Ja som...“

„Máš pravdu. On by mi dieťa nedal,“ povedala som chladne. Alice sa posadila ku mne na posteľ.

„Vieš, tie maily. Netušila som ako sme ti ublížili. Neexistuje ospravedlnenie. Si k nám veľkorisá, keď sa s nami vôbec bavíš. Povedz mi, čo bolo potom, keď si prestala písať.“ Zamyslela som sa.

„Nikdy som to nikomu nepovedala a neviem, prečo by som to mala hovoriť tebe.“ Zakrútila som hlavou.

„Lebo som čítala tie maily. Viem ako si sa cítila a tak pochopím, ako sa cítiš teraz. Ja ťa už neopustím, Bella. Aj keby to znamenalo, že už nikdy Edwarda neuvidím. Si pre mňa nesmierne dôležitá. Viem, že to znie pokritecky, no ver mi,“ šepla a jej výraz bol zmučený. Pozerala som na Alice a potom sa rozhodla. Poviem jej to. Verím jej. Chcem jej veriť, chcem konečne niekomu veriť. Rok a pol som sa trápila a pripravovala si srdcervúcu reč pre prípad, že na niekoho z nich narazím. Teraz som dobroveľne dopustila, aby boli späť. Nemôžem si pomôcť. Ak je pravda všetko, čo mi Alice povedala, museli ma opustiť. Jediný vinný je Edward.

Alice sa ráno vytratila, aby sa o hodinu znova objavila v čistých, nových šatách a s Esme. Esme vošla opatrne do izby. Mala som Marca na rukách. Ostala stáť nervózne pri dverách. Alice sa okamžite vyhupla ku mne na posteľ a pobozkala Marca na hlavičku. Bola to jednosucho stará, dobrá Alice.

„Ahoj, toto je Marco,“ povedala som smerom k Esme. Urobila opatrný krok ku mne a zahľadela sa na malinkého.

„Je nádherný. Carlisle vravel, že vyzerá ako ty, ale on je tvoja kópia. Je prekrásny, sladký, dokonalý,“ sypala zo seba. Alice sa smiala. Esme opatrne podišla až k posteli a ostýchavo natiahla ruku k malému. Zarazila sa a ruku stiahla. Akoby pochopila, čo cítim. Ustúpila a sadla si do kresla pri posteli. Dlho sme sa rozprávali. Bola som milá a zdvorilá, čo nebolo v Esminej prítomnosti žiadnym problémom. Odpovedala som na otázky a pýtala sa na jej novú prácu, na dom, v ktorom býva, a či sa jej chce sťahovať k nám do mesta. Na túto poslednú otázku sa celá rozžiarila.

„Vôbec sa mi sem nechcelo. Teraz sa neviem dočkať. Chcem, aby bola rodina pokope. Jedného člena sme stratili, ale našla som stratenú dcéru,“ povedala bez rozmýšľania. Ja som na ňu vyvalila oči.

„Viem, že by mi mali tvoje slová najskôr lichotiť, ale skôr mi ubližujú. Ja nie som tvoja dcéra a nikdy som nebola,“ povedala som tvrdo. Esme sa zamyslela.

„V mojom a Carlislovom srdci si vždy bola a vždy budeš.“

 

3. kapitola - 5. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 4. kapitola:

 1
01.08.2012 [8:35]

BadLovelyLucyTak jsem se nemýlila, pořád se mi to líbí. A opravdu si to pamatuji dobře. Krása. Jsem ráda, že dala Esme šanci. Emoticon

2. Kačka
29.10.2011 [21:54]

dokonalý Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.06.2011 [11:06]

Neyimiss Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!