Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 25. kapitola

23.01.2011 (14:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6970×

25. kapitola

Carlisle:

Sedel som na pohovke a listoval časopis. Vôbec som nevnímal, čo čítam. Bol som mysľou inde. Myslel som na Bellu a Edwarda. Len čo Bella zaspala, zavolal mi. Bol nešťastný. Nevedel, čo má robiť. Bella sa rozhodla pre potrat. Dlho sme sa rozprávali. Je ťažké radiť mu v tejto situácii. Som asi jediný, kto Bellu chápe. Ide o jej telo a ona sama musí vedieť, či je schopná dieťa donosiť, porodiť, vychovať a milovať. Verím tomu, že ak by dieťa porodila, milovala by ho, ale čo dovtedy? Je ťažké radiť, pokiaľ nie sme v koži toho, čo na vašu radu spolieha. V každom prípade som trval na tom, aby prišli na vyšetrenie. Nestihol som ani ultrazvuk.  Doma sa všetci rozdelili na dva tábory. Esme bola presvedčená o tom, že má Bella právo rozhodnúť sa. Alice a Rose túžili po ďalšom synovcovi alebo neteri. Jasper si myslel, že sa do toho nemáme vôbec pliesť a mal pravdu. Emmett je Emmett. Vzdychol som si, keď som začul auto. Šiel som k oknu, aj keď som už presne vedel, kto prišiel. S úsmevom som otvoril dvere. Edward opatrne vošiel a podal mi Marca. On ku mne už naťahoval rúčky. Behom sekundy bola miestnosť plná. Toho špunta sme zbožňovali. Začal putovať z rúk do rúk. Všetci však boli veľmi obozretní. Držali si odstup.

„Kde je Bella?“ opýtala sa Alice. Jediná našla odvahu.

„Chcela byť chvíľu sama,“ šepol Edward a usmial sa.

„Prečo si ju nechal samú, čo ak niečo urobí?“ štekla Rose. Edward sa na ňu zlostne pozrel.

„Radšej drž ústa,“ šepol. Ona sa nahnevane otočila a sadla si na pohovku. Esme Edwarda objala. Bola proste taká. Začala ho hladiť po vlasoch. Sadla si na pohovku a Edward si sadol k nej a oprel sa o jej rameno. Esme nebola jeho matkou, no nikdy nevyzerali viac ako matka a syn. Potreboval útechu a ona mu ju okamžite poskytla. Po chvíli ho objala a pobozkala.

„Hlavu hore synček. Je to na Belle a ty ju musíš podporiť, akokoľvek sa rozhodne. Má to ťažké,“ šepla. Edward sa dosť zdržal. Väčšinou sa vždy ponáhľal k Belle, no teraz bolo vidno, že sa mu nechce. Nakŕmil ešte Marca. Konečne niečo vyvolalo úsmev na našich tvárach. Marco si vypestoval zvláštny zvyk. Vždy, keď ho Edward kŕmil, kŕmil aj on Edwarda. Keď potom môj syn hádzal na toho svojho grimasy, smial sa ako pominutý. Marco plieskal rúčkami do stola a keď mu Edward dlho nedal ďalšiu lyžičku, začal po ňom kričať – tata. Na odchode sa na mňa Edward otočil.

„Zajtra pracuješ?“ Prikývol som.

„Dobre. Skúsim Bellu presvedčiť, aby prišla na vyšetrenie.“ Odišiel.

Bella:

Mala som takmer celý deň pre seba. Bola som u mami po posledné veci. Prišla som domov so škatuľami a začala sa v nich prehrabovať. Na jednej bol nápis Marco, a tak som ju otvorila. Boli tam Marcove vecičky, keď bol ešte malé bábätko. Vzala som si jednu z jeho košieľok. Neviem, čo to bolo, ale nedokázala som zastaviť slzy. Spomínala som si, aký bol v tej košieľke nádherný. Najprv som ho nevedela ani správne chytiť. Keby som vtedy nemala Renée, neviem, čo by som robila. Rýchlo som vecičky poskladala naspäť a strčila škatuľu do najodľahlejšieho kúta šatníka. Chcela som už volať Edwardovi, keď som začula auto. Po chvíli vošiel a usmial sa. Vzala som si Marca a čakala na to, čo Edward povie alebo urobí. Nahol sa a pobozkal ma.

„Bavili ste sa?“ opýtala som sa, keď som Marca vyzliekala. Edward prikývol a usmial sa.

„Zajtra Carlisle pracuje. Ak by si chcela, mohli by sme ísť na ten ultrazvuk,“ šepol. Ja som sa znechutene otočila. Chytil ma za rameno a otočil ma späť.

„Do ničoho ťa nebudem nútiť, ale mala by si mať ultrazvuk. Rozhodnutie, čo ďalej, je na tebe. Podporím ťa,“ povedal a na silu ma objal. Chvíľu som sa snažila vyslobodiť z jeho objatia no nakoniec som sa k nemu natisla a vzdychla.

„Dobre...“

Hneď ráno sme odviezli Marca k mojej mame a šli na kliniku. Keď ma zbadala sestra na recepcii, len sa usmiala.

„Doktor Cullen je na dvanástke. Hovoril, že prídete. Karta je už tam,“ povedala milo. Celý čas hľadela na Edwarda ako na zjavenie. Pozrela som sa na neho a zodvihla obočie. Nevinne sa uškrnul. Prešli sme chodbou, až k dverám. Tie sa okamžite otvorili.

„Ahoj Bella. Edward...“ šepol Carlisle a vpustil nás dnu. Bola tam tma. Carlisle prešiel k posteli a zapol veľký stroj.

„Urob si pohodlie, Bella.“ Pobúchal rukou po nie veľmi pohodlne vyzerajúcej nemocničnej posteli. Hlasno som vydýchla a zložila si bundu. Edward sa postavil za Carlisla a čakal, kým sa uložím. Vyhrnula som si tričko a ľahla si.

„Hovoril si, že najskôr nebude nič vidno,“ šepla som.

„V treťom, štvrtom týždni väčšinou nie. Chcem skontrolovať len maternicu a vaječníky. Či je všetko v poriadku. Nemaj strach, to nebolí,“ povedal s úsmevom.

„Ja viem. Už som to s Marcom absolvovala niekoľkokrát.“ Carlisle študoval kartu.

„Pri Marcovi neboli žiadne ťažkosti?“ Len som odkývala, že nie. Nastriekal mi na brucho mazľavý gél a priložil studenú sondu. Okamžite mi naskočili zimomriavky. Edward sa postavil bližšie a usmial sa na mňa. Carlisle začal sondou brázdiť moje brucho a uprene hľadel na monitor.

„To je zvláštne,“ šepol zaujato.

„Čo?“ Vyvalila som oči.

„Maternica je väčšia než na štvrtý týždeň. Povedal by som tak ôsmi až deviaty. Zle vidím, akoby mi niečo clonilo. Vôbec nevidím štruktúru plodu,“ šepol a pritláčal sondu silnejšie o moje brucho. Edward sa na mňa vyplašene pozrel.

„Chceš povedať, že je Bella v ôsmom týždni?“ opýtal sa zvláštnym tónom hlasu. Carlisle sa na mňa pozrel a na chvíľu sa zarazil. Pôsobilo to, akoby chvíľu uvažoval, čo povedať.

„Nie. Neviem. Ja zle vidím,“ šepol Carlisle. Na to sa Edward nahrbil.

„Čítam ti myšlienky, Carlisle,“ štekol. Carlisle sklopil zrak.

„Povie mi niekto, čo sa deje?“ šepla som. Edward o krok ustúpil a potom ešte o jeden. Hľadela som na neho a ničomu nerozumela.

„Počkám vonku,“ zasyčal. Hľadela som za ním s otvorenými ústami a potom som pozrela na Carlisla.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa nervózne.

„Bella, si minimálne v ôsmom týždni,“ povedal opatrne. Najprv som sa na neho hlúpo dívala a potom som sa tomu musela zasmiať.

„Hlúposť. Ten stroj je pokazený alebo si pokazený ty,“ šepla som.

„Je pravda, že dieťa nevidím, ale maternica je veľká. Príliš veľká.“ Pokrčil ramenami. Teraz mi začalo dochádzať, čo napadlo Edwardovi. Chytila som sa za čelo.

„Bože, on je teda... Carlisle, ja som okrem Edwarda s nikým nebola. To by som si hádam pamätala.“

„Bella, upíri nemôžu mať deti.“ Stále tou sondou prechádzal po mojom pupku a snažil sa niečo vidieť.

„Carlisle, nebola som s nikým iným. Prisahám. Nechápem to.“ Carlisle sa postavil, akoby ma nepočul.

„Kedy by si chcela ten potrat?“ opýtal sa a vzal kalendár zo stola. Začal v ňom listovať. Vyvalila som oči.

„Zbláznil si sa? Nedám si ho zobrať. Ak som vážne v ôsmom týždni, tak je Edwardovo. Ja chcem jeho dieťa. Jeho áno. Rozumieš?“ Vyskočila som na nohy a začala si utierať brucho. Carlisle na mňa pozeral, akoby som sa zbláznila.

„Bella, upíri nemôžu mať deti.“ Vyslovoval každé slovo zreteľne, akoby som bola zaostalá.

„Koľko poznáš upírov, čo spávajú s človekom,“ štekla som. Carlisle sa zachvel.

„Bella, to je nemožné.“

„Nepravdepodobné, ale možné. Z nikým iným som nebola. Hovorím jasne?“ Carlisle sa na mňa chvíľu díval.

„Budeme musieť doplniť ešte nejaké vyšetrenia,“ povedal pokojne.

„Neštvi ma! Povedz, že mi veríš. Ak by nebolo Edwardovo, chcela by som potrat, ale nie takto. Do čerta, prečo mi neveríš? Dúfam, že Edward si to nechá vysvetliť,“ povedala som zmučene. Carlisle sa na mňa ospravedlňujúco pozrel.

„Bella, mám pocit, že budeš potrebovať odvoz domov.“ Nechápala som, čo tým myslel. Vyjavene som na neho pozrela.

„Edward odišiel,“ šepol.

„Ako odišiel?“

„No sadol do auta a odišiel. Zavolám ti taxík,“ povedal zmierlivo. Ja som sa nešťastne posadila na tú tvrdú posteľ.

24. kapitola - 26. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 25. kapitola: