Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 14. kapitola


Život sa nemazná - 14. kapitolaPeter sa dozvie, že je Marco jeho syn a chce od Belly, aby to verejne priznala. Prečo sa jej takto mieša do života a čo vlastne chce? Pekné čítanie. Lolalita

14. kapitola

Edward na pár dní odišiel na lov. Išli takmer všetci. Zostala tu len Alice a Rose a to určite len preto, aby na mňa a Marca dohliadli. Edward sa v tomto nikdy nezmení a ja som tomu bola v kútiku duše aj rada. Šla som po Marca do jaslí. Edward mi nechal to svoje nádherné auto, no ja som šla radšej pešo. S mojím šťastím a šikovnosťou by som ho najskôr oprela o najbližší strom. Navyše sa nehodí, aby žena odkázaná na štipendium a štátne jasle, prišla po syna na novučkom Porsche. Vzala som si syna a posadila ho do kočiarika. Bol práve v tom štádiu detského vývoja, keď ho zaujíma všetko na svete. Sedel v kočiari a gagotal na všetko, čo sa okolo mihlo. Po ceste sme sa zastavili v niekoľkých obchodoch. Prichádzali sme už na našu ulicu, keď som si všimla, že pred domom parkuje nejaké cudzie auto. Nevenovala som tomu pozornosť, pokiaľ z neho nevystúpil vysoký muž. Okamžite som spoznala Petra. Prišli sme až k nemu. Na tvári mu hral úsmev, no ja som sa nezmohla ani na uškrnutie.

„Ahoj, Bella. Ahoj, Marco.“ Sklonil sa ku kočiaru a pohladil Marca. On sa samozrejme rozosmial a natiahol rúčky k nemu.

„Čo tu robíš, Peter. Myslím, že sme sa dohodli, že mi dáš pokoj,“ štekla som.

„Áno. To bolo však predtým, než som zistil, že mi klameš.“ Vyvalila som na neho oči.

„Čo si to dovoľuješ...“

„Ja? Bella, nie som idiot. Viem si dať dva a dva dohromady. Keď sme spolu vtedy boli, Edwarda si už pár mesiacov nevidela a podľa toho, čo mi povedal Mike, ty si z Forks neodišla a Edward sa tam nevrátil. Kedy by ti stihol urobiť dieťa? Keď si z Forks odchádzala, musela si byť už v druhom, treťom mesiaci,“ povedal rázne a stále si prezeral môjho syna. Nemo som na neho hľadela. Totálne ma zaskočil a ja som nevedela, čo povedať. V ušiach mi zvonilo a cítila som, že keď si okamžite nesadnem, odpadnem. Peter sa na mňa zadíval.

„Je ti zle?“ opýtal sa starostlivo. Len som prikývla. Sadla som si na schody.

„Peter, neviem, čo odo mňa chceš a prečo to robíš. Je to moje dieťa,“ šepla som.

„Viem. Je tvoje a moje.“ Sadol si ku mne. Ja som vytrvalo krútila hlavou.

„Peter. Možno nie je Edwardov, ale tvoj tiež nie.“

„Bella, stačí jeden test a bude to jasné,“ šepol.

„Žiadne testy nedovolím. Nedám súhlas.“ Ruky som si omotala okolo hrude. Mala som pocit, že ma ten pocit rozdrví.

„Bella. Nechcem to takto riešiť, ale ak na tom budeš trvať, podám podnet na súd, o určenie otcovstva. Je to môj syn a ty to vieš. Nechcem ťa zbytočne trápiť a ubližovať ti. Len to priznaj.“ Pohladil ma po chrbte.

„Peter, chcem sa vydať za Edwarda. On je Marcov otec a dám to aj na papier. Chcem žiť pokojne.“

„Bella, nemôžeš mi upierať vlastného syna,“ povedal pohotovo a natiahol sa k Marcovi. Okamžite som sa postavila a ochraniteľsky som si pritiahla syna aj s kočiarom k sebe.

„Prečo to robíš. Chlapi sa väčšinou chcú z otcovstva vyzuť a nie domáhať sa práv na dieťa. My nič nepotrebujeme. Máme všetko a Edward je jediný, koho naozaj pre seba a svojho syna chcem,“ šepla som so slzami v očiach.

„Uprela si mi otcovské práva. Ja o syna stojím. Chcem s ním tráviť čas a aj s tebou. Vlastne si mi nedala šancu. Odpísala si ma hneď na začiatku. Nie ja som zlý. Dám ti čas. Premysli si to.“ Jeho hlas bol uvoľnený. Mala som pocit, že si myslí, že vyhral.

„Chceš ma zabiť? Prečo? Prečo to robíš. Ty si neuvedomuješ, že ja už žijem inak a o teba vôbec nestojím. Marco už má otca. Ak to dáš na súd, čo dosiahneš? Uznajú ti otcovstvo, vyrúbu výživné a maximálne dostaneš Marca každý druhý víkend. Si vojak, si stále preč. Nemáš šancu,“ šepla som.

„Bella, moja rodina je jedna z najbohatších v štátoch. Po vojenskej škole zostanem tu a budem učiť. Ver, že mám veľké šance. Nechcem sa ti vyhrážať, ale peniaze znamenajú vplyv. Toho tvojho Edwarda strčím do vrecka. Chcela si to počuť takto?“ opýtal sa. Jeho výraz bol kŕčovitý a napätý. Ja som zalapala po dychu.

„Vážne si myslíš, že stačia peniaze na to, aby si matke vzal dieťa?“

„Ja ti nechcem Marca zobrať. Chcem len, aby si mi ho umožnila vídať.“ Uvoľnil sa.

„Dobre. Porozprávam sa s Edwardom,“ šepla som rezignovane.

„Dohodnime sa zajtra na prechádzke a porizprávame sa. Chcem ti dať čas vstrebať to. Neviem, na čom sa potrebuješ dohadovať s Edwardom, ale nech sa páči,“ povedal pokojne. Nahol sa ku kočiaru a pobozkal Marca na čelo. Nasadol do auta a odfrčal. Vzala som syna a šla do domu. Takmer pol hodiny som sedela bez pohnutia a hľadela pred seba. Čo mám robiť? Volať Edwardovi je zbytočné. Aj tak nezdvihne. Zavolala som Alice a povedala jej, čo sa stalo. Okamžite dohodla stretnutie s ich právnikom a večer sme tam šli. Marca som nechala s Rose. Nemala som na výber.

V kancelárii nás sekretárka usadila na krásnu koženú sedačku a ponúkla nám kávu. Po pár minútach prišiel muž s plešinkou a širokým úsmevom.

„Alice, tak rád ťa vidím. Ako sa má Carlisle a Esme a čo rodinka,“ povedal a pobozkal Alice. Dosť som sa divila, že k sebe majú tak blízko. Išli sme s ním do kancelárie. Posadili sme sa a on sa po chvíli otočil na mňa.

„Alice mi zbežne povedala o čo ide. Musím povedať, že po právnej stránke máte veľký problém. Rodina Petra Balarda je veľmi vplyvná a bohatá,“ povedal so zvláštnym podtónom.

„Čo sa dá urobiť?“ šepla som ustráchane.

„Nebudem vám klamať. Nedá sa robiť nič, len čakať, čo podniknú. Je smola, že nie ste vydatá a na rodnom liste nemá chlapec uvedené žiadne meno,“ usmial sa.

„To by sa dalo napraviť. Môže sa vydať za pár minút a vpísať tam bratovo meno, nie je problém,“ povedala Alice roztržito.

„Teraz je neskoro. Ak by už žili v usporiadanej domácnosti, bolo by to ľahšie. Musíte sa pokúsiť s pánom Balardom dohodnúť. Viete, Balardovci sú dosť... No, nemienim sa vyjadrovať. Počítajte s tým, že ak sa nedohodnete, bude vás vláčiť po súdoch a vyhrá.“

„Peter povedal, že mi nechce syna zobrať. Chce sa s ním stretávať,“ šepla som.

„Dovoľte mu to a usporiadajte si život. Ak s pánom Cullenom uvažujete o spolužití, a plánoval osvojenie dieťaťa, tak v tom pokračujte. Bývajte spolu, poskytnite synovi rodinu. Žite usporiadane, naplánujte sobáš. Súd sa prikloní na vašu stranu, ak bude mať syn vhodné rodinné podmienky. Syn bude za otca považovať Edwarda a ako jeho manželka budete schopná v prípade súdneho procesu poskytnúť synovi všetko, čo potrebuje. Pán Balard je slobodný a nebude môcť poskytnúť synovi rodinné zázemie. Sily sa vyrovnajú. Kedykoľvek ma budete potrebovať, alebo sa budete chcieť poradiť, príďte. Nemusíte sa ohlasovať. Asi som vám veľmi nepomohol, ale počítajte so všetkým.“ Postavil sa a podal mi ruku.

„Veľa šťastia,“ šepol keď sme odchádzali. Bola som zmätená a skľúčená. Ani som večer nešla domov. Zostala som s Alice a Rose. Obe sa snažili zbytočne ma nerozrušovať.

S Marcom sme spali u Edwarda v izbe a ráno som šla domov. Stihli sme sa akurát najesť, keď pred domom zaparkovalo auto. Vyhliadla som z okna. Bol to Peter. V náručí mal kyticu kvetín a veľkú škatuľu. Zazvonil a ja som hneď otvorila.

„Ahoj,“ usmial sa.

„Ahoj. Nečakala som, že prídeš tak skoro. Ešte nie sme oblečení,“ povedala som pokojne.

„Smiem ďalej?“ Prikývla som. Podal mi kvety.

„Tvoja mama tu nie je? Chcel som sa predstaviť a mám tu kvety aj pre ňu.“

„Mama odišla skoro ráno. Kvety jej dám.“ Pozrela som na tú škatuľu. Peter sa usmial.

„To je pre Marca. Bol som v hračkárstve a neodolal som.“ Znova sa usmial. Usadila som ho do kresla a priniesla Marca.

„Idem sa obliecť. Postráž ho,“ šepla som a vybehla po schodoch. Dúfam, že bude Marco plakať na raty. Rýchlo som na seba natiahla prvé, čo som našla a zbehla po schodoch.

„Si nádherná,“ šepol Peter s Marcom na rukách. Poobliekala som ho a šli sme do parku. Prechádzali sme sa a ja som väčšinou len mlčala.

„Čo povedal Edward?“ opýtal sa Peter z ničoho nič.

„Ešte o tom nevie. Je mimo mesta. Vlastne, ja si budem Edwarda brať, ale to už vieš,“ šepla som.

„Kedy?“

„Ešte sme neurčili dátum,“ povedala som.

„S osvojením nech nepočíta,“ povedal jedovato.

„Nie. To nie. Nepočítame s tým,“ šepla som. Peter sa spokojne usmial. Boli sme von už asi dve hodiny.

„Ako si predstavuješ stretávanie s Marcom?“ Konečne som našla odvahu opýtať sa.

„Čo tak každé tri dni?“ usmial sa.

„Vieš, to bude problém. Mám školu a tiež práca. Narúšal by si mi harmonogram a ja chcem pri tých stretnutiach byť,“ šepla som. Petrova tvár sa rozžiarila.

„Samozrejme, že budem radšej, ak sa budem stretávať aj s tebou,“ pošepol.

„Ráz týždenne na pár hodín? Čo povieš?“

„Dobre. Aj ja som dosť vyťažený. Mám skúšky, ale potom by som uvítal dvakrát týždenne.“ Nenamietala som. Odprevadil nás a ja som vošla do domu. Na pohovke sedel Edward a uprene na  mňa pozeral.

„Edward...“ vydýchla som.

„Ja ho zabijem!“ šepol kŕčovite.

„Čo si ten chlap myslí! Alice mi povedala, čo sa stalo a ja mu to nedarujem,“ zasyčal. Postavila som sa pred neho a pohladila ho po tvári.

„Robím ti len problémy,“ šepla som previnilo.

„Čo? Nie. Bella, ty mi nikdy nerobíš problémy. Milujem ťa a neboj sa. Vyriešim to.“ Usmiala som sa.

„Edward? Ak ťa už Alice o všetkom informovala, tak čo povieš, ak by sme... no ak by sme...“ Nebola som schopná dopovedať to. Edward sa na mňa prekvapene pozrel. Potom sa pousmial a obišiel ma. Vzal Marca na ruky a podal mi ho. Potom ma chytil za ruku a kľakol si na koleno.

„Bella. Marco. Vezmete si ma?“ Zalapala som po dychu. Mala som na mysli spoločné bývanie, no toto bolo lepšie. Pomaly som si kľakla k Edwardovi a pobozkala ho.

„V živote som nechcela nič viac a myslím, že Marco je na tom rovnako. Áno,“ šepla som. Edward nás s úsmevom objal a z vrecka vytiahol škatuľku. Otvoril ju a na prst mi navliekol ten najkrajší prsteň na svete.

 

13. kapitola - 15. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 14. kapitola:

 1
01.08.2012 [10:15]

BadLovelyLucyKrása! Emoticon Jen už vím, že to nebude tak jednoduchý. Emoticon Ale i tak chci honem na další Emoticon

2. Kačka
29.10.2011 [23:03]

začínám se bát!!!

11.06.2011 [12:34]

NeyimissOch, panebože... Začínám Petera stále více nesnášet... Emoticon Zmetek! Co si jako myslí?! Emoticon Chudák Bella... Ale jsem ráda, že se s Edwardem zasloužili... Přeju jim to... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Hned jdu číst další a doufám, že v ní čeká na Petera pěkná odplata... Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!