Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturi alebo Cullen? - 18. kapitola + 11. kapitola

Sraz Ostrava!!! 08


Volturi alebo Cullen? - 18. kapitola + 11. kapitolaTAK!!! A je tu posledna kapitola... Edwardova... :) A keďže je to trooošičku krááátke, tak sem dám rovno aj jedenástu kapitolu pre Felixa... Pekné čítanie... :)

18. kapitola – odchod - Edward

 

Vyšla som na chodbu a zamierila si to ku Cullenovcom. Nejaký slabý hlások v mojej hlave mi hovoril, že nerobím dobre, že keď ma raz opustil, môže to urobiť aj druhýkrát. Tieto myšlienky mi behali po rozume, až kým som neprišla do ich izby. Už ma čakali. Keď som vošla a pozrela sa na Edwarda, všetky moje pochybnosti sa rozplynuli.

V jeho očiach bolo neskutočné množstvo lásky. Nie! Táto osoba ma znovu neopustí. Prišiel ku mne a objal ma.

„Môžeme?“

„Áno. Alice? Kde sú všetky veci?“

„Už sú na letisku.“

„Aha. Dobre, ideme?“ prišla ku mne Esme a objala ma.

„Zlatko, som taká rada, že si sa rozhodla ísť s nami.“ Povedala a veľmi matersky sa na mňa usmiala.

„No... Len aby som vám nezačala liezť na nervy.“

„Ubezpečujem Ťa, že Emmetta neprekonáš.“ Povedal Jasper načo sa všetci rozosmiali, teda až na spomínaného. Ten sa naopak tváril dotknuto.

„Ideme.“ Zavelil Carlisle.

Pred odchodom ešte musíme ísť samozrejme za Arom. Došli sme do Veľkej sály, kde nás už čakali traja najvyšší.

„Á, vitajte! Už idete?“

„S tvojím dovolením Aro.“

„Ó, áno samozrejme. Bella predpokladám správne, keď predpokladám, že si si to nerozmyslela.“

„Predpokladáš správne a od spoľahlivých zdrojov viem, že si si za mňa už našiel náhradu.“

„Takže o Elene si už počula. A ja som si myslel, že by so Ťa mohol vydierať.“

„Tentokrát ti to nevyjde.“

„V poriadku, ja Vás už nebudem zdržiavať. Carlisle, dúfam, že sa nevidíme naposledy. Bol by som veľmi rád, keby si nás s rodinou prišiel niekedy pozrieť.“

„Samozrejme, no nemyslím si, že by to bolo nejak skoro.“

„Tak zbohom! Prajem príjemný let!“

Toho letu a letiska som sa trochu obávala, nechcela som svoj nový život ačať vraždou, ale veď snáď to vydržím. Keď sme vchádzali na letisko, radšej som ani nedýchala, Edward akoby mi čítal myšlienky, mi súcitne stisol ruku a ja som vedela, že pokiaľ bude so mnou, zvládnem všetko. Pozrela som sa naňho a usmiala so. On sa usmial tým mojím obľúbeným pokriveným úsmevom. Nastúpila som do lietadla a tak ako sa vzďaľovala Volterra sa začal môj nový život, s mužom, ktorého milujem a s rodinou, o ktorej som kedysi snívala.

 

11. kapitola – príchod felixa – Felix

 

Išla som sa hodiť na posteľ, a na miesto toho, aby som pristála na mäkkom matraci som pristála na niečom tvrdom a  studenom. To niečo si ma obrátilo tvárou k sebe. Inštinktívne som zatvorila oči a pootvorila pery. V tej chvíli, keď mi do nosa udrela jeho vôňa, som prestala rozmýšľať a pobozkala som ho. Keď som už nepociťovala úzkosť z jeho neprítomnosti, mohla som sa uvoľniť. A tak som ho namiesto toho, aby som preplietla naše jazyky, jemne pohrýzla na spodnú peru. Slastne zavrčal, čo do môjho tela vyslalo tisícky elektrických impulzov...  A pokračovali sme tam kde sme skončili keď odišiel...Keď sme sa od seba dokázali odlepiť, tak som sa otočila nabok a on si ma k sebe privinul. Keby sme ľudia tak spíme, no takto sme len ležali jeden pri druhom a spoločne si užívali túto dokonalú chvíľu.

O chvíľu Felix odišiel, ževraj lebo ho chce vidieť Aro... Možno sa to zdá neskutočné, no cítim sa, cítim sa... Sama neviem ako. Šťastná, to áno, ale je tu ešte niečo, cítim sa... kompletná? To bude ono. Ja vlastne ani neviem prečo, no možno to bude tým, že som konečne našla pravú lásku. Jednu, jedinú, už nemusím rozmýšľať, či Edwarda milujem, alebo nie. Takto to u mňa bolo vždy, aj keď som ešte bola človek, rozhodovanie bolo dlhé a bolestivé a viacerým ľuďom som ním ublížila, no keď som sa už rozhodla, stála som si pevne za tým... Síce ešte neviem, čo budem robiť s Edwardom, no najlepšie by asi bolo ho ignorovať. Vlastne, možno by som si mala dať pauzu. Práve sa mi v hlave objavila myšlienka, o ktorej by som niekedy povedala, že na ňu nikdy nepomyslím... Čo keby sme odišli? Len ja a Felix, mohli by sme žiť ako nomádi, niekde na severe. Keď som sa nad touto myšlienkou, hlbšie zamyslela, začala byť veľmi lákavá. Vyskočila som na nohy a obliekla si prvú vec, ktorá mi prišla pod ruky. Zrazu som si uvedomovala iba to, že utekám vo Veľkej sály. V strede cesty som sa zastavila... Čo to robím? Za toto by ma Aro vykopol aj sám, v tom lepšom prípade... Tak nič, budem si musieť počkať, kým sa Felix nevráti... Vošla som napäť do svojej izby a začala som baliť veci. Viem, možno je to zbytočné, možno nikde nepôjdem, ale ja tak chcem! Sadla som si na posteľ a snažila som si svoje ruky uväzniť do jednej polohy, tak aby sa nehýbali. Trochu som si začínala pripadať ako blázon, no za to šťastný blázon. Keď vošiel Felix do izby,  tak som sa k nemu rozbehla a začala ho objímať asi tak, ako keď malé decko dostane novú hračku...

„Čo to?“

„Felix? Teraz Ti bude pripadať, že som sa zbláznila, teda pokiaľ je to upírov možné, ale mám taký nápad.“ Pozerala som naňho a videla som si predstaviť svoj napoly šialený výraz.

„Bella? Začínam sa báť, no ale hovor.“ Sadol si na posteľ a mňa si posadil na kolená.

„Ako veľmi by Ti vadilo, keby sme odišli? Len ty a ja, niekde preč, najlepšie na sever a na najbližších pár storočí by sme sa vyhýbali Taliansku. Myslím, že Aro by s tým problém nemal, ale šla by som sa ho spýtať aj hneď teraz. Teraz je už vlastne podstatný tvoj názor.“ Na asi takú pol minútu zamrzol, čo je na upírov viac ako dosť, ž som sa začala báť, či som ho náhodou nenahnevala tým, že s ním hneď počítam, no potom sa úplne nečakane usmial.

„Môj názor je taký, že s tebou by som šiel aj na kraj sveta. Neviem naisto, no tiež si myslím, že Aro s tým problém mať nebude, mohli by sme sa ho ísť spýtať, no mám jednu podmienku.“ Tentoraz mne zamrzol úsmev na tvári, no keď si všimol moju reakciu, zasmial sa.

„Nič sa neboj, nie je to nič strašné.“

„Akú podmienku?“

„Pôjdeme, ale až po plese. S týmto bude Aro skôr súhlasiť.“

„Beriem!“ zvolala som nadšene.

„Felix prosím, nemôžme sa to ísť Ara spýtať teraz?“

„Dobre, ako chceš... Je to trochu divná predstava, nikdy som nebol mimo Volterry, teda pokiaľ nepočítam výpravy.“ Tak toto sme mali spoločné, aj on žije od svojej premeny vo Volterre.

„Tak teda, Držme si palce!“ povedal so smiechom a vybrali sme sa za Arom.

 

Zhrnutie Predošlá Ďalšia - Felix



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volturi alebo Cullen? - 18. kapitola + 11. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!