Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturi alebo Cullen? - 12. kapitola - Felix

15.01.2010 (10:15) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1645×

12. kapitola – Lov – felix

Aro bol najprv sklamaný a snažil sa nás presvedčiť, aby sme ostali, no po piatich minútach to vzdal. Videl, že to nemá cenu. A tak sme sa mu poďakovali a ešte sa spýtali, či by sme nemohli ísť aspoň na dva dni na lov, s tým, že do plesu sme naspäť. Síce nerád a plne si uvedomujúc, že zanedlho príde o popredných členov gardy, nás nakoniec pustil. A tak sme sa vybrali na sever Talianska. Utekali sme, teda skôr by sa dalo povedať, že sme súťažili, kto bude rýchlejší, až sme nakoniec došli do jednej malej dedinky. Bolo tam krásne. Bola noc, mesiac krásne osvetľoval okolitú krajinu. Dedinka ležala v údolí medzi kopcami a domčeky boli ako z rozprávky. Jedným slovom to bola dokonalosť sama. Pozreli sme na seba a každý sa vybrali vlastným smerom. Dnes som bola taká šťastná, že som sa rozhodla pre tú lepšiu alternatívu. Zatiaľ čo Felix sa rozbehol k domu, ktorý vyzeral honosnejšie ako tie ostatné, a bola z neho cítiť mladá krv, ja som sa rozbehla, k jednej úplne malej chalúpke, učupenej skoro až v lese, kde ako som zistila, bývala jedna starenka. Vošla som dovnútra a musím uznať, že na to, že tu žila sama, to mala krásne. V kozube jej dohorieval oheň, na okne mala v malých črepníkoch zasadené veselé fialky, a obývačke dominovalo priam stredoveké kreslo. Vošla som do spálne, kde tá starenka spala. Mohla mať tak 80 až 85 rokov. Prišla som k jej posteli, sklonila sa nad ňu a hoci som vedela, že ma nemôže počuť, som jej pošepkala slovíčka, ktoré síce neboli nič platné, ale nedalo mi to.

„Nebude to bolieť, sľubujem!“ kusla som ju do krku. Ona naďalej spala, akoby sa nič nedialo, dokonca s úsmevom na perách. Zaujímalo by ma čo sa jej sníva. Jej srdce pomaly ale isto prestávalo biť. Dvakrát vynechalo, až úplne stíchlo. Pri odchode, som úplne zbytočne zašepkala:

„Prepáč!“

Vyšla som vonku, počkať Felixa. Ten z toho domu vyšiel až po pár minútach, cez ktoré som sa ja zamýšľala, či robím dobre. Prišiel ku mne, usmial sa, chytil mi tvár do dlaní a veľmi, ale veľmi nežne ma pobozkal, a vtedy som vedela, že robím dobre. Usmiala som sa, otočila sa a spolu sme vyrazili napäť. Asi v polovici cesty, som dostala strašnú chuť, sa nevrátiť. Prudko som zastavila a jeho tým pádom tiež, keďže sme sa držali za ruky.

„Felix! Čo keby sme sa jednoducho nevrátili?“

„No znie to síce lákavo, no neviem, či je to dobrý nápad.“

„Myslíš, že by za nami Aro niekoho poslal?“

„Neviem Bella, ale fakt sa ti chce tak riskovať?“

„Máš pravdu, je to nezmysel. Volturiovcov si netreba pohnevať.“ Povedala som, akože smrteľne vážne, ale kútiky úst sa mi pomaly zdvíhali. Felix sa začal okamžite smiať.

„Veru, veru, netreba.“ Vzdychla som si a chcela som pokračovať naspäť do Volttery, no Felix ma zastavil, pozeral sa mi dlho do očí a otočil nás opačným smerom, smerom preč od Volttery.

„No Aro nám nespraví nič, tak už nebude mať ani najmenšiu šancu, že sa k nemu niekedy vrátime.“  Brala som to ako súhlas. Automaticky som si dala dole plášť a rozbehla sa preč, on spravil to isté a šiel za mnou. Zrazu som sa cítila ľahšia, slobodnejšia. Bol to skvelý pocit. Trhol mnou, pritiahol si mak sebe a svoje pery prisal a tie moje. Pohli sme sa odtiaľ až ráno. No ráno som sa cítila tak, ako človek, ktorý začína žiť odznova, ktorý začína žiť nový život.

Šťastná, ľahká a bez starostí!

Zhrnutie  Predošlá

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturi alebo Cullen? - 12. kapitola - Felix: