Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 27. kapitola

RLC toto jsem nikdy nepochopila :\\


Volterra je môj skutočný domov 27. kapitolaAko vyzerá deň Belly, keď Jane zmizne preč, Felix tiež a ona by prijala aj Demetriho žartíky? No ten je zase s Millie, takže na ňu nemá čas. Bella sa rozhodne - pre šport! :) A nakoniec ešte Alexov a Marlinov plán, už si určili deň "odchytu".
Neviem ešte presne, ako to bude pokračovať, ďalšiu kapitolu ešte nemám napísanú, ale už sa do toho idem vrhnúť. ;)

Keď máte k dispozícii večnosť a nemôžete spať, máte kopu voľného času a tak sa ľahko môže stať, že zistíte, že sa nudíte a neviete, čo so sebou. Bezcieľne sa potulujete kade tade, rozmýšľate, čo z toho, čo ste ešte nerobili, by stálo za vyskúšanie. V tom lepšom prípade vám niečo napadne alebo vás niekto iný vytiahne z ničnerobenia, no tou horšou alternatívou je to, keď sa nudíte príliš aj na to, aby ste rozmýšľali alebo sa nikto s nápadom neobjaví.

Takýto pocit ma prenasledoval celú noc a celé predpoludnie. Felix si musel niečo ísť vybaviť, Nessie sa dnes rozhodla zasvätiť deň ničnerobeniu, ktorému som sa ja snažila brániť, Jane niekam zmizla a ja by som dokonca prijala aj to, keby mi Demetri niečo vyviedol, aspoň by som sa tak príšerne nenudila. Ten však bol teraz s Millie, takže na mňa mu čas nezostal. Bola som rada, že konečne si niekoho našiel, ale v tejto chvíli sa mi za ním chcelo rozbehnúť a na kolenách ho prosiť, aby mi, preboha, niečo vyviedol. Asi by na mňa pozeral ako na blázna, ale za tú haluz by to stálo.

Nikdy som veľmi neholdovala športom, asi kvôli mojej povestnej ľudskej nešikovnosti a môj odpor ku nim sa preniesol aj do upírskeho života. Kašľala som však na to, napadlo ma, že si zahrám futbal alebo tenis proti betónovej stene. Nevedela som však, kde si na to zohnať veci, tak som išla do mesta. Ale, svietilo slnko. Dokonale modrá obloha, slnko na jej najvyššom bode a ja s upírskou trblietavou pokožkou. Potreba zahnať nudu však všetko prekonala a tak som si na seba hodila biele voľné nohavice a vzala si dlhú modrú šatku, ktorú som si prehodila cez ramená a ruky. Tričko s dlhým rukávom alebo mikina by mi v tomto teple u ľudí neprešli. Narazila som si na hlavu šiltovku, vlasy nechala rozpustené aby zakryli čo najviac z pliec a krku a vzala si peniaze.

Už som Volterru celkom dobre poznala, vedela som, čo kde je. Obchod so športovými potrebami som našla hneď podľa výkladu s bicyklami a korčuľami. Aj na tie raz možno príde čas. Vošla som dnu, stiahla zo seba šatku a poobzerala sa tam. Všade plno vecí, tu fitnes, tam zas kútik s bojovými umeniami. Zbadala som aj to, čo som hľadala. Vykročila som ku košu s futbalovými loptami. Schmatla som prvú vyhovujúcu a otočila sa. Tam mi zas padol pohľad na tenisové príslušenstvo. Tento deň sa bude musieť zapísať do dejín. Ja, Bella Swanová Volturiová, som sa dala na šport.

Vzala som si tú najkrajšiu a najdrahšiu raketu, akú som našla. Bola sýto-oranžová s bielymi a striebornými pásmi. K tomu ešte sadu loptičiek a druhú raketu, modrú, keby sa ku mne chcel niekto pridať. Však Volturiovské prachy sa tak ľahko rozhadzujú... A, máme my vôbec kurt na hranie? Hm, však snáď sa niečo nájde...

Zaplatila som, prehodila cez seba šatku a rýchlo sa vrátila do zámku. Spokojná so svojim nákupom som sa rýchlo prezliekla naspäť a vybehla von. Po ceste, keď som bežala okolo Gianny ma napadlo, že by som mohla hrať s ňou. Prijala ponuku a tak sme šli spolu.

„A sú tu vôbec nejaké kurty na hranie? Alebo aspoň niečo podobné?“ otočila som sa ku nej, keď sme vyšli dozadu do záhrady.

„No, sú. Ale myslím, že zatiaľ sa vôbec nevyužívali...“ zamyslela sa a už ma ťahala k priestornej bielej hale, v ktorej na nachádzala aj plaváreň.

Mala pravdu. Bol tam síce iba jeden kurt, no to úplne stačilo. A vyzeral naozaj nepoužívano. Načo ho to teda vlastne stavali? Asi nemali do čoho iného vraziť prachy. Ale veď nesťažujem sa, aspoň mám čo robiť.

„Poznáš vôbec pravidlá? Lebo ja ani náhodou,“ zasmiala som sa, keď som do ruky brala raketu a dve loptičky a bežala sa postaviť na opačnú stranu kurtu.

„Ani veľmi nie,“ odpovedala mi s úškrnom a pevne chytila do ruky svoju raketu.

„A potom, prosím, ľudskou silou. Nechcem, aby ma tá loptička prerazila,“ oznámila mi, keď stála na svojej strane a chystala sa. Prikývla som na súhlas, prehliadla si všetky ihriskové čiary, ktorých tam bolo hodne a vytiahla z vrecka prvú loptičku.

„Zlý pokus, máš ešte jeden,“ zakričala na mňa, keď som prvý krát odpálila loptičku.

„Ale veď bola v ihrisku,“ začala som sa obraňovať a ukazovala na stopu, ktorú tam zanechala.

„Keď začínaš, musíš trafiť za túto čiaru. Potom to je jedno, až kým netrafíš von,“ objasnila mi to. A to hovorila, že neovláda pravidlá. Druhý pokus mi vyšiel. Darilo sa mi a aj jej.

„Out,“ zakričala znova po chvíli. Ale veď, ono to bolo v ihrisku! Spýtavo som na ňu pozrela a čakala na vysvetlenie.

„My hráme iba po tieto dve bočné čiary,“ povedala a ukázala na ne.

„Tie za nimi sú na štvorhru.“ Och, a to mi nemohla povedať skôr? Ale aspoň sa naučím niečo nové. A tak sme hrali a hrali a hrali...

„Ja končím,“ povedala Gianna asi po dvoch hodinách a rukou si utrela čelo vlhké od potu. Nerátali sme body, lebo sa nám nechcelo a tak sme nevedeli, kto vyhral. A bolo nám to jedno. Vzala som rakety a loptičky a išli sme späť do zámku. Dala som si rýchlu sprchu, prezliekla si oblečenie špinavé od antuky a vytiahla zo skrine niečo čisté.

„Ahoj,“ pozdravila ma Jane, ktorá mi práve vošla do izby. Už sa vrátila a to aj tak neviem, kde bola.

„Ideš hrať futbal?“ opýtala sa ma, keď si všimla novú futbalovú loptu hodenú na posteli. Dosušila som si vlasy a prikývla jej.

„Idem s tebou! A môžeme vyzvať na súboj chalanov! A jasné, že vyhráme my!“ zaiskrilo sa jej v očiach a už jej nebolo. Nestihla som s ňou ešte ani súhlasiť a ona už zháňala spoluhráčov. O päť minút sme už boli vonku. Ako najideálnejšie miesto na hranie sa javila veľká lúka medzi stromami za zámkom.

Felix už bol tiež späť a dokopy nás bolo osem. Ja s Millie, Dominikou a Jane sme tvorili jeden tím a Felix s Demetrim, Alecom a Corinom druhý. Síce od nás boli všetci o pol hlavy vyšší, ale my sme sem prišli zvíťaziť a nenecháme sa len tak od hocikoho poraziť.

Ako bránky sme si určili dva stromy na oboch stranách ihriska a mohlo sa začať. Ja som bola v obrane, Jane v bráne a Millie s Dominikou niekde medzi útokom a obranou. Lopty sa najprv zmocnil Demetri a bežal s ňou ku našej bránke. Dominika sa však nedala, bežala mu naproti a vzala mu ju. Spolu s Millie bežali ku druhej bránke a chceli kopnúť gól. Corin v obrane im to však nedovolil.

Po dvoch góloch do našej brány a jednom do ich sme sa vymenili, ja som teraz útočila. Na to, že som to hrala prvý krát sa mi celkom darilo. Len som trochu neodhadla svoje možnosti a namiesto toho, aby som sa vyhla Felixovi, čo bežal oproti mne, aby mi vzal loptu, som len zrýchlila a skončilo to tak, že ja som čakala, že on uhne a on, že ja uhnem až sme sa nakoniec zrazili. To ale bol tresk. Obaja sme sa zvalili na zem a lopta nám medzitým ušla preč. Dominika sa za ňou rozbehla a dala gól. Felix vyskočil a bežal naspäť do hry. „To je ale gentleman,“ pomyslela som si, keď som sa sama musela zdvihnúť z trávy a vrátila sa tiež do hry.

Hrali sme tam dosť dlho a výhodou bolo to, že sme sa nemohli unaviť. Až keď slnko začalo pomaly zapadať, skončili sme. Bola to remíza, no som si istá, že nabudúce to vyhráme.

Po zápase sa Millie rozbehla za Demetrim na druhý koniec lúky. Lenže, keďže prednedávnom pršalo, bolo miestami ešte blato. Nevšimla si ho a na jednom sa šmykla. No to už pri nej Demetri stál a držal ju. Obaja sa na tom začali smiať. Vrhla sa mu okolo krku a objala ho.

„Noo, ďakujem,“ poďakovala mu so smiechom. Odtiahla sa od neho tak, aby sa mu mohla pozrieť do očí a potom sa na neho vrhla a začala ho bozkávať. Sekundu tam prekvapene stál, no potom sa usmial a začal spolupracovať. Usmievala som sa a bola som šťastná, že im to tak skvele klape.

(Medzitým Alex a Marlin)

„Máme času koľko chceme, len to nechcem ťahať zas na celú večnosť,“ povedal Alex Marlinovi, zatiaľ čo sa chystal na lov.

„S tou „armádou novorodených“ som to myslel vážne. Stačí nám takých desať pätnásť upírov...“ pokračoval vo svojom uvažovaní.

„Tak potom navrhujem budúci piatok, to má byť pekne a teplo, ľudia budú vonku a v prírode, skvelý čas na odchyt,“ navrhol mu Marlin, ktorý ho nezaujato pozoroval a rozmýšľal, ako to všetko nakoniec skončí.

„Dobrý nápad, Marlin,“ pozrel na neho Alex povzbudivo a naradostene sa usmial.

„Budúci piatok je ideálny čas. A keď to nestihneme za jeden deň, tak potom je tu aj sobota.“

___________________________________________________________________________

Bonus I.

Ďalšia kapitola

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 27. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!