Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 22. a 23.kapitola

Volterra je môj skutočný domov 22. a 23.kapitolaVeľmi ma tešia všetky vaše komentáre, preto aspoň ako malé poďakovanie pridávam dve kapitoly naraz.:)
Demetri tu nechcene odhalí svoje tajomstvo, teda vlastne Felix s Bellou to urobia za neho, no keďže treba niečo spraviť s Cullenovcami, keď už Volturiovci vedia, na čo prišli, je málo času na vyriešenie jeho problému. Aro má plán, ktorý dá Cullenovcom väčšiu šancu, no verí, že aj tak ich porazia. Navrhne im kompromis, boj jeden na jedného...

„Prepáč mi to,“ pozrela som sa Felixa, keď som sa dala do kopy a Demetri odviedol Edwarda preč. On ma len objímal a utešoval a potom povedal:

„Bell, neospravedlňuj sa, veď sa nič nestalo.“

„Ale on ma vyprovokoval! Prečo to robil?“ spýtala som sa zúfalo, ale už som bola viac-menej v poriadku. Prešla som ku posteli a sadla si na jej kraj, sklonila som hlavu a nechala si vlasy padnúť do tváre.

„Možno žiarlil? Alebo je to súčasť ich plánu?“ kľakol si Felix na zem ku posteli a donútil ma pozrieť sa mu do očí. Prešiel mi palcom po líci a jemne sa na mňa usmial.

„Ale ako si dovolil radiť mi, kto je pre mňa ten pravý?“

„Bella, nemysli už na to. Čo sa stalo, stalo sa. Už sa neodstane. Nekaz si náladu tým, že to budeš rozoberať,“ povedal mi jemne a usmial sa na mňa ešte viac.

„Aj tam mám už náladu pod psa,“ vzdychla som si.

„Mám ti pomôcť zbaviť sa jej?“ ponúkol sa mi a zodvihol ma.

„Myslíš, že sa ti to podarí?“ chabo som sa na neho uškrnula a prešla som ku dverám.

„Mala by som ísť na lov,“ povedala som, keď som si uvedomila, že ma strašne páli hrdlo a pri pohľade do zrkadla som zistila, že oči som už mala dosť tmavé.

„Môžem ísť s tebou?“

„Ak sa ti tak veľmi chce,“ usmiala som sa na neho a vyšla z izby. Ness bola teraz s Jane a Giannou, musím ísť po ňu a vziať ju so sebou.

O minútu sme už stáli vonku pred bránou a vybrali sme sa na naše zvyčajné miesto pri mori. Ulovila som si žraloka, zase. Felix plával v mori so mnou a ťahal ma pod vodu. Nessie zatiaľ behala po lese a ulovila tam nejakú pumu, neviem, kde sa tá tam vzala. A potom, keď som vyliezla z vody, sme spolu naháňali veveričky. Tie tam z nás pomaly infarkt dostali.

To už som sa smiala. Ja nedokážem byť dlho smutná. Ja sa potrebujem smiať. Alebo aspoň usmievať.

„Poď ku mne, princeznička,“ schytila som Nessie zozadu a vyhodila si ju do náruče. Smiala sa svojim zvonivým hláskom, keď som ju šteklila a hrala sa s ňou.

„Ja nie som princezná, ja som upír,“ vycerila na mňa zúbky a uhryzla ma do ruky.

„Ale, pomaly, ty Drakula,“ zasmiala som sa na nej a potom ju položila na zem.

Keď sme dobehli späť ku zámku, cítila som, že sa niečo deje. Vbehla som dnu a uvidela Demetriho niečo chystať. Ten je nepoučiteľný, Aro bude vážne naštvaný, že porušil jeho zákaz.

„Láska sa dáva najavo iným spôsobom, Demetri,“ prehovoril Felix a Demetri sa rýchlo ku nám otočil, lebo si nás nevšimol.

„Ehm, čo?“ spýtal sa a vyzeral trochu mimo.

„Že ak sa ti Millie páči, tak jej to povedz, ty trúba. Keď niečo vyvedieš, možno ju to tak maximálne naštve,“ prišiel ku nemu a jednou rukou ho kamarátsky objal okolo pliec.

„Pokračujte, dámy,“ žmurkol na nás a ťahal Demetriho preč.

„To máš odkiaľ?“ spýtal sa ho Demetri neistým hlasom.

„Vieš, ja nie som slepý,“ prevrátil očami.

O tom mi bude musieť porozprávať, rozhodla som sa a bežala som sa do izby prezliecť. Vbehla som do sprchy a zmyla zo seba všetku soľ z mora a potom som vykúpala aj Nessie. Obliekla som si ľadovomodrý top s krátkym rukávom a čierne džínsy ku tomu. Nessie som obliekla červené tričko s motýľmi a čierne nohavice.

„Ahoj, Jane,“ pozdravila som Jane, keď som prišla ku nej do izby. Práve sa prehrabávala v skrini a vyhadzovala odtiaľ oblečenie.

„Čo to robíš?“ spýtala som sa jej a zdvihla som zo zeme čierne tričko, ktoré bolo úplne nové.

„Čo asi, vyhadzujem staré veci,“ odvetila a prihodila na kopu ďalšie tričko a nohavice.

„Staré?“ pozrela som na ňu skúmavo a zamávala jej pred očami tričkom, ktoré som držala.

„Však to už mám mesiac!“ pozrela na mňa zhrozene, ako by som nevedela, kedy je tričko staré a kedy nie.

„No, ako myslíš. Niekto predsa musí míňať Volturiovské prachy, ináč by sme sa v nich utopili,“ povedala som sarkasticky a odhodila tričko naspäť na kopu.

„Hm, a načo si vlastne prišla?“ opýtala sa ma ešte s hlavou pichnutou v skrini.

„Nemôžem len tak prísť pozrieť kamarátku?“ položila som otázku naoko urazene a sadla som si na posteľ.

„Ty len tak nechodíš. Buď sa prídeš porozprávať, niečo sa spýtať alebo ohovárať Demetriho. Alebo si s Felixom,“ otočila sa ku mne.

„Ja a ohovárať Demetriho? To sa kedy stalo?“

„Si nepamätáš minule? Keď ťa naštval?“ povedala a hodila po mne dlhé zelené tričko.

„Toto by sa ti mohlo páčiť.“

„Ďakujem. A nevieš, či je Demetri zaľúbený?“ prehodila som len tak medzi rečou. Jane keď to počula, rýchlo sa zvrtla ku mne a prekvapene na mňa pozerala.

„Prečo si to myslíš?“ vyhŕkla a stála tam nehybne s jednými šatami v ruke.

„Felix mu išiel dať nejaké chlapské rady. Hovoril mu niečo o Millie a Demetri sa tváril zaskočene, tak som nevedela, čo je na tom pravdy.“

„Demetri sa nám zamiloval? To nám aspoň dá pokoj, konečne!“ potešila sa Jane a začala skákať od radosti. Zavrela skriňu, v ktorej pomaly nič neostalo, schmatla tú kopu vecí, čo odtiaľ vyhádzala a napchala ju do modrého igelitového vreca. Skúmavo som na ňu pozrela a ona len pokrčila plecami:

„Deti v detskom domove sa potešia.“

„Keď už vyhadzuješ nové veci, aspoň to niekomu pomôže,“ uznala som jej to a usmiala som sa.

Keď to odniesla, začala sa ma pýtať, čo ešte Felix povedal Demetrimu. Veľa som jej toho nevedela povedať, no sľúbila som jej, že hneď, ako z Felixa niečo vytiahnem, pôjdem rovno  za ňou.

  Hoci sme sa pred chvíľou vrátili z lovu, vytiahla som Renesmee von. Prešli sme celú záhradu a obdivovali jej krásu. Vyšli sme na Volterrský kopec, potom z neho dolu do mesta, keďže bolo zamračené a prechádzali sme sa tichými uličkami a preplnenými námestiami. Už mi nerobilo žiadny problém vzoprieť sa vôni ľudskej krvi. Nakoniec sme zastali na hlavnom námestí a sadli si na kraj fontány.

Keď sme sa už za tmy vrátili späť do zámku, Ness bola uťahaná a tak sa hneď schúlila v strede postele a zaspala.

„Hej, Felix, rozprávaj,“ vošla som ku nemu do izby a sadla si na kraj postele.

„O čom?“ otočil sa ku mne a šibalsky sa usmieval.

„Veď ty vieš,“ povedala som mu a pobúchala som rukou po mieste vedľa seba, na znak aby si sadol.

„A potom pôjdeš za Jane a tá to vykecá polovici hradu.“

„Prečo by som mala Jane rozprávať o tej knihe?“ pozrela som na neho naoko prekvapene. Zdvihol jedno obočie a opýtal sa:

„My tu hovoríme o nejakej knihe?“

„A o čom inom, preboha,“ usmiala som sa na neho sladko.

„A ja že o Demetrim si chcela vedieť,“ povedal zmätene a bezmocne rozhodil rukami.

„Jááj, vlastne máš pravdu,“ nechala som vymyslenú knihu knihou a oprela sa mu o rameno.

„A čo by si chcela vedieť? Som sa ho spýtal, či sa mu páči Millie, ale on nezapieral. Takže na tom asi niečo bude. Som mu povedal, nech nerobí blbosti, lebo ju len naštve, a Ara tiež. Len aby si to vzal ku srdcu,“ povzdychol si a objal ma jednou rukou okolo ramien.

„Veď listy od tajného ctiteľa sú predsa tisíckrát romantickejšie,“ usmiala som sa na neho a pobozkala ho zboku na líce.

„Takže tebe sa nepáčili?“ pozrel na mňa zranene a ja som nevedela, či to iba nehrá.

„Však som povedala, že sú tisíckrát romantickejšie ako tie jeho blbosti, čo vyvádza.“

„Ale tie jeho blbosti nie sú vôbec romantické. Čiže za nula. A keď nulu vynásobíš tisíc, čo ti vznikne? No predsa ďalšia nula!“

„Počúvaj, ty si nejaký múdry,“ buchla som ho zo žartu do ramena.

„Hej, nebi maa!“ ohradil sa a buchol ma naspäť. Takto sme sa tam „mlátili“ ešte ďalšiu chvíľu a boli by sme sa ešte dlhšie, keby nás nevyrušil Demetri.

„Felix, musím sa s tebou porozprávať,“ povedal a významne na mňa pozrel.

„Jasné, ja idem,“ zodvihla som sa neochotne od Felixa a zamierila ku dverám. Keď som prechádzala okolo Demetriho, začala som si potichu spievať.

„Prvá láska to je, pokus o dokonalosť, prvá láska to je, celý vesmír v malom...“ a pritom som sa na neho uškŕňala. Nenávistne na mňa pozrel a zabuchol za mnou dvere. (Viem, že v Taliansku asi nepoznajú Elán, no tá pesnička sa mi tam hodila.:))

„Čo tam tí riešia?“ opýtala sa ma Millie, ktorá práve išla okolo. Budem taká zlá a pošlem ju ku nim do izby, aby som vyviedla Demetriho z rovnováhy?

Áno, budem.

„Ideš ako na zavolanie, Demetri ti chcel niečo povedať,“ zatvárila som sa čo najúprimnejšie a ukázala rukou na dvere aby vošla.

„Vážne? Čo odo mňa môže chcieť?“ usmiala sa a bez zaklopania vošla dnu.

„Millie?“ vykoktal zo seba Demetri, keď vošla a ja som sa len musela usmievať.

„Hľadal si ma?“ spýtala sa ho. Postavila som sa tak, aby ma cez dvere videl iba Felix a ukázala som mu palce dohora. Všimol si ma a pochopil.

„Áno, hľadal. No tak už jej to povedz, Dem,“ povedal a videla som, ako sa zabával na jeho výraze.

„Ale ja neviem, čo myslíš,“ povedal roztraseným hlasom Demetri.

„Však to! Že sa ti páči!“ prehlásil Felix a zasmial sa.

Millie sa na Demetriho prekvapene pozrela a on to nevydržal, postavil sa a vybehol z izby. Preskočil moju nastavenú nohu a naštvane na mňa pozrel.

___________________________________________________________________________

„Nie je zas až taký odvážny, ako som si myslela,“ povzdychla som si a vošla dnu do izby.

„Myslel si to vážne?“ otočila sa Millie prekvapene na Felixa, zatiaľ čo ja som ku nemu prišla a objala ho.

„Videla si, čo spravil, že utiekol. Keby to nebola pravda, tak by sa buď začal smiať, alebo to obrátil na žart...“ pokrčil plecami a pobozkal ma na vrch hlavy.

„To preto mi stále robil naprieky? Lebo tie ma vážne štvali, nevedela som, čo vlastne chcel,“ zatvárila sa bezmocne a rozhodila rukami.

„Ale nie, to on z každého si robí dobrý deň. Keď som sem ja prišla, schytala som to tiež,“ povedala som jej a ona vyzerala čím ďalej, tým zmätenejšie.

„Poď so mnou,“ chytila som ju za ruku a ťahala von z izby.

„Babské záležitosti,“ oznámila som Felixovi a ten len chápavo prikývol.

„Tak zatiaľ,“ rozlúčil sa so mnou a ja som Millie dotiahla až ku Jane do izby. Zaklopala som a vošli sme. „Staré“ Janine oblečenie už bolo preč a teraz si do skrine ukladala nové.

„Hej, ty si bola nakupovať bezo mňa?“ pozrela som na ňu naoko naštvane. Usmiala sa a hodila po mne krásne zelenočierne šaty a povedala:

„Tie sú pre teba. A nabudúce, keď budeš chcieť ísť na nákupy, tak mi povedz. A myslela som si, že nakupovanie nemáš rada, tak som ťa nevolala.“

„Máš pravdu, nemám ho rada. Ale z času na čas je potrebné. A ďakujem,“ poďakovala som jej za darček. Zložila som ho a položila ku nej na posteľ. Všimla som si, že si do izby pridala ďalšiu skriňu, tak som ku nej prišla a otvorila ju. Oblečenie, čo iné som aj čakala.

„Ty, koľko si dnes minula?“ spýtala som sa jej, keď som sa pozrela na tú kopu vecí, čo mala poukladanú v obidvoch skriniach. Keď som sa to snažila približne odhadnúť, vyšla mi strašná suma.

„Uhm, ja neviem, len okolo troch-štyroch tisíc...“ odpovedala mi zamyslene.

„Len? Štyritisíc eur je len?  Však všetko moje oblečenie, čo som kedy mala, stálo dokopy menej!“ vykríkla som šokovane a pozerala na ňu v nemom úžase.

„Tak to musíme napraviť, keď ťa vezmem nakupovať ja, tak minieme ešte viac,“ pokývala súhlasne hlavou a zavrela skriňu, keď tam všetko doukladala.

„Arovi tie prachy chýbať nebudú, však to, čo minieme, je nič v porovnaní s tým, koľko vlastnia Volturiovci dokopy. A tu sa nepohybujeme len v miliónoch eur,“ zasmiala sa na mojom výraze číreho prekvapenia.

„No, a načo ste vlastne prišli? Určite nie len preto, aby ste sa čudovali, koľko peňazí som minula na oblečenie...“ prešla pohľadom zo mňa na Millie a naspäť. Prešla som ku jednému pohodlne vyzerajúcemu kreslu a sadla som si do neho.

„No, ide o Millie. A Demetriho,“ začala som, no Jane ma hneď prerušila.

„Vážne? Rozprávaj! Všetko! A nie, že niečo zabudneš,“ pozrela na mňa rýchlo a sadla si oproti mne.

„Heej, spomaľ,“ povedala som jej a naschvál začala rozprávať pomaly. Povedala som jej to málo, čo sme zatiaľ vedeli a ona sa len nedočkavo vrtela a čakala, kým dohovorím.

„Ale to je predsa super, nie?“ vyhŕkla hneď, ako som dopovedala posledné slovo.

„No teraz ide o to, čo si o ňom myslíš ty,“ otočila sa na Millie, ktorá bola zatiaľ ticho. Tá sa len nepohodlne zavrtela a zdalo sa mi, že Janina vlastnosť, že chce vedieť všetko, sa jej veľmi nepozdávala.

„Keď ja neviem. Robí mi naschvály, ale Bella povedala, že to aj jej, aj ostatným. Zatiaľ ma, pravdupovediac, iba štval, ale nemyslím si o ňom, že by bol zlý. Vlastne, keď to tak zhrniem, tak je celkom v pohode,“ usmiala sa a pozerala jej do očí.

„No vidíš, to je prvý krok. Aspoň vieš, na čom si. Ale mala by si za ním ísť, aby si sa ním porozprávala. Lebo po tom, ako takpovediac utiekol, bude pre neho ešte ťažšie prísť za tebou, a tak musíš prísť ty za ním. A keby chcel znova utiecť, použiješ na neho svoju schopnosť,“ uškrnula sa Jane a rozvíjala svoj plán ďalej k dokonalosti.

„Aro vás hľadá,“ počula som Dominikin hlas a videla som, že aj Jane s Millie.

„Máte za ním prísť hneď teraz do trónnej siene.“

„Ideme?“ otočila som sa na ne a ony prikývli. Vyskočila som z kresla a ako prvá vošla na chodbu. Zamierili sme dolu ku trónnej sieni a vošli sme dnu. Aro tam už stál a čakal na nás.

„Prepáčte, že vás ruším, ale chcel som vám niečo oznámiť,“ začal a prišiel bližšie ku nám.

„To nič, deje sa niečo vážne?“ spýtala som sa ho.

„Týka sa to Cullenovcov. Zavolal som len vás tri, lebo väčšina ostatných o tom už vie. Nechcem, aby Cullenovci videli, že niečo chystáme, tak to hovorím každému zvlášť a nezvolávam zhromaždenie. Hoci sú teraz na love, opatrnosti nie je nikdy dosť. Už sme si istí, že chcú bojovať, ale neviem, či už vedia, že to vieme-“

„Vedia to,“ prerušila som ho, „teda minimálne, Edward to vie.“ Pozrel na mňa prekvapene a tak som pokračovala.

„Keď som Felixovi hovorila, čo sme zistili, bol tam. Povedal mi to, keď sme sa stretli. Dal mi podmienku, že to ostaným nepovie, ak sa rozídem s Felixom. Tak som na neho nakričala a tak...“ povedala som a podišla som ku Arovi, aby som mu podala ruku. Nedočkavo ju chytil a pustil sa do prehľadávania mojich spomienok.

„Ešteže bol Felix s Demetrim nablízku, lebo ako vidím, keby neprišli, asi by si Edwardovi odtrhla hlavu... A mali by sme o jedného nepriateľa menej,“ zasmial sa a pustil mi ruku. Jane s Millie na mňa prekvapene pozerali, lebo im som sa o tom ešte nestihla zmieniť.

„Takže už im to asi povedal. Ale myslel som, že by bolo lepšie, keby sme s nimi urobili  kompromis. Že by sme im ponúkli súboj, oni sú ôsmi, takže aj z nás by išlo osem a ak by vyhrali, čo sa samozrejme nestane, stali by sa vládcami Volterry. Počkaj,“ povedal Jane, ktorá už chcela namietať, „ešte som nepovedal všetko.

Išli by ôsmi z nás, tým by sa boj skrátil a znížil by sa počet z nás, ktorí by mohli byť zranení. Ale ak spravíme dobrú zostavu, nestane sa nikomu nič. Bolo by dobré, ak by si išla ty, Bella. Máš štít, tak by si mohla všetkých ochrániť. Demetri s Felixom sú skvelí bojovníci, tak by išli aj oni. Potom Millie, ty by si so svojim darom vedela veľmi pomôcť. Alec s Jane by použili svoje schopnosti a keby sa ešte pridala Dominika a Korin, boli by sme neporaziteľní.“

„Si si istý, že je to dobrý nápad?“ spýtala sa Jane neveriacky.

„Myslím, že by sa mohol osvedčiť,“ odpovedal jej kľudne.

„Porozmýšľajte nad tým, nebudem vás nútiť bojovať, ak nechcete. Teraz môžete ísť,“ povedal nám a usmial sa na nás. Tak sme sa otočili a vyšli zo siene von.

„Ja pôjdem,“ povedala som rozhodne.

„Ja tiež,“ pridala sa Millie.

„Ak sa bude bojovať tak nedopustím, aby som tam chýbala,“ zasmiala sa Jane, hoci zatiaľ tomu Arovmu plánu veľmi neverila.

„A ty by si mala ísť za Demetrim,“ povedala Jane Millie.

„Hej, nechaj ho ešte chvíľu predýchať to. Chceš, aby dostal infarkt?“ pozrela som na ňu so zdvihnutým obočím.

„Hm... zaujímavá predstava,“ zamyslela sa a usmiala sa.

„Ale keby dostal infarkt, mohla by si mu dať dýchanie z úst do úst,“ povedala Jane Millie a anjelsky a zasmiala sa.

„Pri infarkte sa dáva dýchanie z úst do úst?“ pozrela som na ňu skepticky a pokrútila hlavou.

„No ja neviem, to je jedno, ale aj tak,“ rozmýšľala nad tým.

„Hej, ja si to nejako vyriešim. A ak bude treba, tak dám aj dýchanie z úst do úst,“ pousmiala sa Millie.

„Koho chcete zachraňovať?“ opýtal sa so šibalským úsmevom Alec, ktorý sa práve vynoril spoza rohu.

„Určite si zas načúval za rohom, že?“ spýtala sa ho Jane s povzdychom a premeriavala si ho pohľadom.

„Zas? Ešte som to nikdy neurobil,“ ohradil sa a založil si ruky v bok.

„A čo minule, keď sa Felix snažil vydierať Bellu bozkom? To si tam nebol ty, že? Od koho by som to potom vedela?“

„Hej, ty si nás sledoval?“ vyhŕkla som a nahnevane na neho zazerala.

„Ehm, nie,“ klamal a ani sa netváril previnilo.    

„Och, nechaj tak, ja viem, že si sa od niekoho musel naučiť, ako sa bozkáva,“ uškrnula som sa na neho a videla som, že som ho tým trochu nahnevala.

„To si trafila,“ zasmiala sa Jane uznanlivo.

„Vlastná sestra sa mi smeje,“ vzdychol si Alec teatrálne a chytil sa za hlavu, akoby tomu nemohol uveriť.

„Život je krutý,“ zasmiala som sa a prešla okolo neho, aby som sa dostala do svojej izby. Millie tiež išla do svojej a Jane ostala s Alecom a ďalej si z neho robila srandu.

Renesmee ležala schúlená v strede postele a spala. Pozrela som na hodiny a zistila, že sú dve hodiny v noci. No hej, keď je niekto upír a má za kamaráta Jane, ktorá chce vedieť všetko a dokáže ho vypočúvať hodiny a Demetriho, ktorý stále vyvádza nejaké bláznoviny, tak ľahko stratí pojem o čase.

________________________________________________________

<<Predchádzajúca kapitola 

Ďalšia kapitola>>

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 22. a 23.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!