Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 19. kapitola

Kirsten st


Volterra je môj skutočný domov 19. kapitolaBella vytiahne baby von do prírody a tie potom dostnú šialený nápad. Keďže to má schytať aj Felix, Bella nesúhlasí a odmietne sa na tom zúčastniť. To však ostatným nevadí a vymýšľajú ďalej.
Povedala by som, že táto kapitola je dosť o ničom a ešte ďalšiu kapitolu napísanú nemám, zatiaľ neviem, čo tam dám. :) A píšem teraz jednorázovku jednu, tak uvidím, ako to stihnem.:)
A venovania? Samozrejme. :) Tu ich máme: táto kapitola je venovaná MillieCull, gine, MirushQke, ostruzinke,dode040506, hellokitty, Cukricku, alicecullenhale2, Isabele, eMuske, Elis1Victoria1Hale, GIG, Banne, SuMmEr, MaliNe, Kaate, adi1987, sMiley, petre, Wolf1701 a helci. :)

Ráno prišlo rýchlo, ani som sa nenazdala. Pomaly som vstala tak, aby som nezobudila Nessie a spolu s Felixom som vyšla z izby. Stále som nemala najlepšiu náladu, hlavne keď som kedykoľvek mohla natrafiť na Edwarda alebo tú jeho Ginu, nemala som ju rada, hoci som ju vôbec nepoznala. To nebolo že by som na ňu žiarlila, Edward je pre mňa už len minulosť, teraz som šťastná s Felixom. Nemám ju rada asi len preto, že sa pridala ku Cullenovcom, to znamená, že sa tiež chce podieľať na zvrhnutí Volturiovskej vlády (nie, ja neverím, že prišli v mieri a pochybujem, že im na to niekto skočil, hlavne keď Aro povedal, že súhlasí s Dominikinou teóriu o klamstve, no aj tak stále nikto nevedel, kto sa mýlil – či Aro alebo Dominika).

Felix sa so mnou rozlúčil, že si musí niečo vybaviť a zmizol. Ja som sa len bezcieľne potulovala hradom a rozmýšľala, čo robiť. Po chvíli som sa rozhodla vytiahnuť von baby, niekam za mesto, lebo slnko dnes svietilo a nechcelo sa mi sedieť vnútri.

Súhlasili a tak som sa ja, Jane, Millie, Kika a Dominika vybrali niekam preč. Nevedeli sme kam, no to nám vôbec nevadilo. Bolo pre mňa o trochu ťažšie udržať štít, keď som bola ďalej od tých, čo som mala chrániť, no podarilo sa mi to. Renesmee sa nechcelo chodiť po vonku a tak som ju nechala s Giannou, z čoho sa obidve nesmierne tešili.

„Bella, usmej sa, prosím ťa. Však už aj veveričky sa zľakli toho tvojho výrazu,“ pozrela na mňa Jane skúmavo a ukázala rukou na veveričku, ktorá naozaj bežala odo mňa preč. Pretočila som očami a pokúsila som sa o nejaký ten úsmev.

„Ale nechaj ju, však tu má bývalého, Jane,“ prehovorila Kika a zastala sa ma. Hoci to, o čom hovorila, nebol dôvod mojej čudnej nálady.

„Ďakujem, ale to nie je kvôli tomu. Ja mám len čudný pocit z tej ich návštevy, ja neverím, že neprišli bojovať. Neviem, čo to na nás skúšajú, ale proste im neverím...“ vytisla som zo seba a videla som, že Dominika ma dokonale chápe, ona tiež neverila, že neprišli bojovať.  Všetky baby sa však usmievali a tak som sa pokúsila myslieť na pozitívne veci.

„Bella, nemysli na to teraz, v tomto momente s tým veľa nenarobíme,“ povedali mi, tak som ich poslúchla. Nemyslela som na návštevu, na zmätok okolo toho... na nič.

Dostali sme sa na Volterrský kopec, hore za stromami na lúku. Posadali sme si na zem, hoci rovnako pohodlne by sa nám aj stálo. Vtom sa začala Jane strašne smiať a my sme na ňu len pozerali, čo sa s ňou deje. Už som otvárala ústa, že sa jej na to spýtam, no vtedy zo seba horko-ťažko vytisla:

„Uhm, sorry baby. Ja-, len som si predstavila-“ začala sa znova smiať a nedalo sa jej dopovedať. Pozrela som sa na Millie a tá pochopila. Použila svoju schopnosť a donútila Jane prestať sa smiať, aby mohla rozprávať.

„Ďakujem,“ otočila sa na ňu.

„Neviem, prečo ma to napadlo, no som si predstavila Ara. V ružovom glitrovom tope a ružových legínach. Tancovať a spievať na pesničku Sex Bomb.“ To už sme sa všetky od smiechu váľali po zemi.

„Ježiš, Jane, čo si pila? Či si na drogách? Na čom fičíš?“ spýtala som sa jej medzi dvoma záchvatmi smiechu a keby som mohla, bola by som celá mokrá od sĺz. Už len predstava Ara v ružovom bola komická. A keď sa ku tomu priráta ten zvyšok...

„Ja nepijem! Chceš povedať že tri poldecáky vodky naraz je veľa?“ začala sa smiať ešte viac a my sme sa potom ešte hodnú chvíľu smiali spolu s ňou. Slnko na nás svietilo, takže lúku zaplnil trblietavé diamantové odlesky a keby sem teraz prišiel nejaký človek, mohol by z toho aj oslepnúť. Ešteže tu nikto teraz nebol a my sme sa tu mohli nerušene vyvaľovať a tráviť spolu vonku voľný čas.

Keď som myslela na Janinu predstavu Ara v ružovom, musela som sa znovu usmiať. Potom som spomínala na to, ako skončil Demetri vo fontáne a ako sa na tom všetci okrem neho bavili.

„Čo keby sme donútili Ara vážne si obliecť tú ružovú kombináciu?“ napadlo ma náhle, no viac som sa nad tou predstavou nezamýšľala. Baby sa však chytili a začali rozoberať možné spôsoby ako to urobiť.

„Ale, keby som Ara donútila obliecť si to, myslíš, že by ma za to nezabil?“ spýtala sa Millie, lebo jej dar sme chceli využiť na tento šialený plán.

„Tak donúť Demetriho a Felixa a potom to bude na nich, že sa nedobrovoľne nechali zmanipulovať,“ poradila jej Jane rýchlo, hoci Aro aj tak bude vedieť, koho zásluha bola to, že skončil v ružovom. No potom pokračovali vo vymýšľaní ďalších  bláznovstiev.

„A mysleli ste aj na to, že nám to budú chcieť vrátiť? Čo len potom s nami bude?“ vykríkla som naoko zhrozene a chytila som sa za hlavu. Ako poznám Felixa (hoci ho nepoznám až tak dlho), určite sa na mňa nebude dlho hnevať a možno to aj Aro pochopí. Záchvat pubertálnej (hoci okrem Jane sme už všetky mali cez osemnásť) šibnutosti možno bude ako relevantná príčina a on ju akceptujeJ. Hoci skončí v ružovom tope a tom ostatnom.

„Nechcete ich rovno všetkých pohádzať do bazéna alebo ich donútiť vypiť zvieraciu krv?“  navrhla som ironicky, keď už začali vymýšľať úplne blbosti, až som tých, čo to schytajú, ľutovala.

„Och, Bella, ty si geniálna! Viem, ako sa Demetrimu hnusí zvieracia krv, aspoň dostane to, čo si zaslúži!“ vyhŕkla Jane naradostene a začala to domyslievať ďalej. Ale čo Felix? Veď, on, vážne si to zaslúži? Mala by som im dovoliť spraviť mu to? Asi nie. A v bazéne skončí tak či tak, ale to asi aj dobrovoľne.

„Ehm, baby, z tej zvieracej krvi vynechajte Felixa, prosím,“ usmiala som sa zamilovane  a hodila na ne psie oči. Ony sa však len na mňa diabolsky usmiali a nič nepovedali.

„Nie, to neurobíte! Ja- ja vám to nedovolím!“ už som sa vážne začala báť, že ich plány  budú zrealizované za každú cenu a potom to schytá aj Felix.

„A ako nám v tom chceš zabrániť?“ usmiali sa na mňa, teraz anjelsky, a ja som vedela, že  proti nim nemám šancu. Mohla by som zablokovať svoju myseľ možno pred Dominikinou  intuíciou a Janinou schopnosťou, ktorú by na mňa aj tak nepoužila, ale to by som z nich musela stiahnuť štít, ktorý nás však chránil pred Gininou tajnou schopnosťou a Edwardovým čítaním myšlienok. A to som nemohla dovoliť. Je hlavnejšie ochrániť nás všetkých pred bojom ako ochrániť Felixa od zvieracej krvi. Možno mu zachutí (pochybujem:)) a potom sa pridá na lovoch ku mne a Nessie a bude mať zlaté oči.

Aro by ma skôr zabil za to, keby som stiahla štít, aby som babám nedovolila zrealizovať svoje plány ako za to, že kvôli nim skončí v ružových veciach a že Felix bude musieť vypiť zvieraciu krv. Tak som si len potichu vzdychla a nechala som ich kuť svoje šibnuté plány, s ktorými som zrazu nechcela mať nič spoločné. Ktovie prečo.

Len som tam ležala na tráve, pozorovala oblaky a slnko a na pol ucha počúvala, o čom sa baby bavia.

„Aspoň mu to vrátiš za to, čo ti spravil,“ povedala Dominika a keďže som nepočula o čom  sa bavili predtým, nevedela som, kto komu čo urobil a prečo. Tak som len počúvala ďalej.

„Myslíš, že keď ho donútim vypiť zvieraciu krv, že to bude rovnaké ako keď on zariadil, aby som vtrhla Lorenovi do kúpeľne, keď sa práve sprchoval?“ opýtala sa Millie a ja som si domyslela že to Demetri bol ten, kto to zariadil. Ach, chúďa Millie, je tu len pár dní a Demetri sa už zase raz nudil a ona bola najbližšie.

„Nebude to rovnaké, ale zaslúži si to!“ diabolsky som sa zasmiala a pozrela na ne.

Nakoniec sa všetky dohodli, že za žiadnu cenu sa nesmú dostať ku Arovi, aby prečítal ich myšlienky a odhalil ich plán a ja som musela prisahať, že to nepoviem Felixovi. Och, čo už...

Do zámku sme sa vrátili až poobede, pretože ešte sme museli nájsť nejaké zviera, aby sme mali zvieraciu krv. Tú sme potom v oceľovom pohári odložili do chladničky, ktorá tu bola skoro zbytočne a nalepili na ňu papierik s nápisom NEOTVÁRAŤ, aby náhodou Gianna neodhalila náš plán.

Keď som išla okolo trónnej siene, počula som, že tam je Aro, Caius, Alec, Lea a Demetri a s nimi aj Alice, Carlisle s Esme a Edward. Všetci sa tvárili, že všetko je v poriadku, hoci som tušila, že obe strany to len hrajú. Snáď z toho nevzíde nič zlé.

„Bože, prepáč,“ vykríkla som prekvapene, keď som narazila do Felixa, ktorého som si pri mojom zamyslení ani nevšimla.

„Ja som Boh? Odkedy? Že o tom neviem...“ usmial sa na mňa milo a zachytil ma, lebo som vyzerala, že idem padnúť.

„Určite si aspoň poloboh, lebo žiaden normálny človek alebo upír sa nevie bozkávať tak dobre ako ty,“ zložila som mu kompliment a vyskočila som sa schod, aby som ho mohla pobozkať. Sklonil sa ku mne, chytil mi tvár do dlaní, ja som ho objala okolo krku a pritisla som svoje pery na tie jeho. Jeho jahodovo-eukalyptová vôňa bola jednoducho neopísateľne úžasná a ja som sa cítila ako v siedmom nebi. To som však nevedela, že za rohom stojí Jasper s Ginou, sleduje nás a chystá sa na nás zaútočiť.

______________________________________________________________________________

<<Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola>>

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 19. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!