Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 17. kapitola

21.04.2010 (08:00) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1744×

Ubehol ďalší týždeň. Každý deň tréning, Janine vypočúvanie a naše rozhovory, prechádzky s Felixom, stretnutia s Millie a Kikou, starostlivosť a trávenie času s Renesmee... Už sú to len tri dni do plánovaného príchodu Cullenovcov, takže naše tréningy sa ešte predĺžili a zintenzívneli. O dva dni pôjdem na lov a ostatní Volturiovci tiež, aby sme boli čo najsilnejší, keď dôjde k boju.

Millie a Kika trénovali s nami, pridala sa k nim aj Dominika, ktorá (okrem Ara, ktorý mimochodom vie všetko) vedela o príchode Cullenovcov najviac. Kika zdokonaľovala svoju neviditeľnosť a ako neviditeľná trénovala boj, takže bolo skoro nemožné chytiť alebo zasiahnuť ju. Felixovi, ktorý bol najsilnejším bojovníkom Volturiovcov, trvalo dosť dlho, kým ju porazil. Nemohol sa spoliehať na svoj zrak, musel iba počúvať, predvídať jej kroky a vycítiť jej pohyb. Nakoniec sa mu to horko-ťažko podarilo. Iba niekto rovnako silný a dobrý v boji ako on  má príležitosť ju chytiť. Ale vlastne keď sa do boja zapojí aj Edward, bude jej môcť čítať myšlienky, lenže my sme v prevahe, obrovskej prevahe. Takže bude môcť byť rád, ak sa mu podarí zložiť aspoň jedného upíra. No ale keď ja použijem svoj štít, tak má chlapec smolu. Neprečíta myšlienky nikomu. No teraz späť ku tréningu.

Millie trénovala svoje ovládanie. Najprv išla iba proti Demetrimu. Ja som sa smiala najviac na tom, čo s ním robila. Iba stála na mieste, pobavene ho sledovala a myslela na to, čo chce,  aby urobil. Ten sa tam potkýnal, padal, skákal, nakoniec to zakončila tým, že ho donútila padnúť do fontány. Vtedy sme sa už smiali všetci, dokonca aj on sám.

Potom išla proti dvom, mne a Felixovi. Keďže jej dar bol ´fyzický´, nie ako napríklad Janin pohľad, ktorý spôsoboval iba ´psychickú´ ilúziu bolesti, fungoval aj na mňa. Najprv sme sa tam zabíjali jeden o druhého, potom mňa donútila obehnúť si celý zámok a Felixa aby znova hodil Demetriho do fontány. Nebolo to také, že by sme si mysleli, že to, čo nám káže, je náš nápad, ale také, že sme normálne vedeli, čo sa deje. Proste sme vedeli, že nás ovláda a snažili sme sa tomu vzoprieť. Samozrejme, neúspešne. Zakončila to tým, že nás donútila objať  a pobozkať sa. Tomu jedinému sme sa nebránili a bozk sme už dokončili sami za seba, ona nás už nekontrolovala. Demetri druhýkrát vyliezol von z fontány a už sa tváril tak, že ak ho tam Millie hodí ešte raz, neskončí to s ňou dobre.

Potom ešte trénovala proti viac a viac bojovníkom, čím viac ich bolo, tým ťažšie jej to išlo, no nádvorie bolo aj tak plné upírov robiacich čudné veci, takže kebyže som nevedela, že ich ovláda ona, myslela by som si, že sa zbláznili.

A potom tu ešte bola Dominika, ktorú som zatiaľ bojovať nevidela. Je jednou z najtalentovanejších upírok, má až tri dary. Prvým je intuícia. Vždy vie, kde kedy má byť, čo má kedy urobiť, pri boji je takmer neporaziteľná.

Druhý dar je telepatia. Dokáže niečo niekomu povedať bez toho, aby o tom vedel niekto iný. Proste si pomyslí na vec, čo by povedala, sústredí sa na danú osobu alebo osoby a oni ju počujú. Keď sa to dá dokopy s jej intuíciou, dokáže poradiť svojim spolubojovníkom, čo by mali urobiť, bez toho, aby o tom vedel súper.

Posledným darom je schopnosť premiestniť sa kam chce. Preto aj bola v Amerike sledovať Cullenovcov, aby sa mohla kedykoľvek vrátiť a oznámiť Arovi, čo sa deje. Pri boji jej táto schopnosť môže zachrániť život. Keď ju niekto chytí, čo sa skoro nikdy nestane, môže sa premiestniť na iné miesto. Alebo sa premiestni ku niekomu, kto potrebuje pomôcť a bojuje spolu s ním. Keď sa tieto jej dary spoja, je neporaziteľná. Až kým nestretne upíra s iným, silnejším alebo účinnejším darom. Janina a Alecova schopnosť na ňu pôsobí, jej intuícia ju však dokáže varovať, tak sa premiestni inam alebo ich hneď chytí, aby jej nemohli ublížiť.

Aro bol mimoriadne spokojný s dnešným tréningom, veď sa nám predsa darilo. Renesmee nás sledovala spolu s Giannou skraja nádvoria a obidve sa usmievali a smiali na Demetrim, keď skončil vo fontáne.

Nastal čas lovu. Vzala som Nessie a išli sme tam, kde vždy. Dnes som nelovila v mori ale v lese spolu s Renesmee, chytila som tam pumu. Neviem, kde sa tam vzala, no bola tam. Už nie je. Po hodine sme sa vrátili, bolo presne poludnie. Na chodbe som stretla Jane s Alecom, ktorí sa tiež vrátili z lovu, lebo ich oči planuli krvavočervenou farbou. Usmiali sme sa na seba a ja som pokračovala do svojej izby. Vykúpala som Nessie, ktorej sa na love podarilo potrhať si šaty a zašpiniť sa. Vybrala som jej zo skrine nové, nebovo-modré nádherné šaty a obliekla som jej ich, vyzerala v nich ešte viac ako anjelik. Potom som sa ešte ja išla osprchovať a keď som si v kúpeľni pred zrkadlom sušila vlasy, zistila som, že zelená farba v mojich očiach sa trochu stiahla, vybledla. Už som sa nad tým veľmi nezamýšľala, proste budem prvý upír, čo zmutoval a čo.

„Teraz máš menej zelené oči ako naposledy,“ bola prvá veta, ktorú som počula od Felixa, keď som ho stretla.

„Ale stále sa mi páčia,“ dopovedal, usmial sa na mňa a pobozkal ma na čelo.

„Zajtra ráno sa máme stretnúť s Arom a ostatnými v trónnej sieni, pripravíme sa na príchod Cullenovcov. Pravdepodobne príde k boju ale neboj sa, ja ťa ochránim,“ povedal už vážne a nežne ma pohladil po líci. Ja som na neho zospodu pozrela a uškrnula som sa.

„Neboj sa, nebude pred čím, sme v obrovskej prevahe.“

„Náhoda je blbec. Radšej sa budem snažiť zo všetkých síl akoby som mal neskôr ľutovať.“

„Však my sa nedáme. Mám číslo na Chucka Norrisa, mám mu zavolať? On ten boj vyhrá raz dva,“ vytiahla som z vrecka mobil a tvárila som sa, že vyťukávam číslo.

„Načo chceš volať ďalšieho chlapa? To už ti ja nestačím?“ prehodil naoko naštvane, no potom sa jeho zúrivý výraz roztopil a usmial sa.

„Nejdeme si zaplávať?“ zmenil tému a ja som rozmýšľala, kam preboha.

„My tu máme bazén?“ spýtala som sa zmätene, že o takom niečom dôležitom neviem.

„Nie, my tu máme more,“ prehodil ironicky. „Jasné, že tu máme bazén. Tu je toľko vecí, že začínam strácať prehľad,“ žmurkol na mňa a ťahal ma von z izby.

„Počkaj, a plavky si vziať nemám? To mám plávať v tomto?“ ukázala som sa svoje najdrahšie rifle a bavlnené športové tričko. Vbehla som späť do izby, vytiahla som zo skrine plavky, z kúpeľne uterák a pozrela som na Nessie. Tá pokrútila hlavou, že nechce ísť a povedala mi, že ide za Giannou. Usmiali sme sa na seba na znak súhlasu a už bežala z izby preč. Zavrela som za nami dvere a kráčala som  za Felixom. Viedol ma do časti zámku, kde som ešte nebola. Bola to vlastne ďalšia budova spojená so zámkom úzkym chodníčkom, ktorý viedol pomedzi vysoké ovocné stromy v záhrade.

Bazén bol obrovský, taký veľký ako na plavárni. Prezliekli sme sa do plaviek a Felix hneď bežal na skokanskú vežu, čo bola dobrých osem metrov nad vodnou hladinou. Skočil, kým letel vzduchom tak spravil tri saltá a potom hladko dopadol do vody. Ja som skočila do vody odtiaľ kde som stála, na tú skokanskú vežu som sa neodvážila. Keď som dopadla do vody, Felix ma už chytil za nohu a stiahol ma pod vodu. Bláznili sme sa tam dosť dlho, keď sme sa vracali späť, bol už pomaly večer.

Potom som išla za Giannou, vziať od nej Renesmee. Obidve boli v prijímacej hale a hrali sa na schovávačku. Gianna mala niekedy problém Nessie nájsť, lebo tá sa skryla a bola ticho ako myš. Keď Nessie hľadala Giannu, hneď vedela kde je, no tvárila sa, že jej dáva veľkú námahu nájsť ju a potom sa obidve tešili, keď sa našli. Chvíľu som ich pozorovala a potom s ma Nessie všimla a utekala ku mne. Vyskočila mi na ruky a priložila mi dlaň na líce. Ukázala mi všetky svoje spomienky na dnešné popoludnie s Giannou. Ako som videla, úžasne si to spolu užili.

„Možnože ťa ešte niekedy využijem ako opatrovateľku detí, Nessie je rada, keď môže byť s tebou,“ usmiala som sa na ňu a pohladila som Nessie po vláskoch.

„Jasné, rada sa toho ujmem, postarám sa ti o dcérku kedy len budeš chcieť. Bol celkom uchvátená z rybičiek čo chovám v akváriu v izbe. Je strašne milá a pozorná.“

Keď spomenula rybičky, niečo ma napadlo. Prvý lov v Taliansku som chytila žraloka. Vtedy sa mi začala meniť farba očí. Potom, po druhom love, keď som znova chytila žraloka, mi oči zase trochu viac zozeleneli. A dnes po love, keď som ulovila pumu, som mala oči menej zelené. Určite to nejako súvisí s tým žralokom. Možnože keď upír loví ryby, tak sa mu zmenia oči na zelené. Lenže ešte asi žiadny upír ryby nelovil, preto som sa o tom nikde nedočítala. Budem o tejto teórii musieť povedať Arovi.

Ráno mi niekto zaklopal na dvere.

„Je čas, Bella. Musíme ísť.“ Bol to Felix. Tak som vstala, vyšla s Nessie z izby a spolu s Felixom sme vošli do trónnej siene pripraviť sa na návštevu.

___________________________________________________________________________

<<Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola>>

Zhrnutie

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 17. kapitola: