Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj nový domov 6. kapitola

19.09.2010 (09:00) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1007×

Keď film skončil a my sme vychádzali zo sály, tak som všetko povypínal a chceli sme sa cez mrežu v podlahe a dlhú chodbu dostať naspäť do hradu. Zoskočil som dolu prvý, nepozerajúc sa, či tam niekto je a keď som pristál a narovnal sa, tak som si všimol, že stojím iba dvadsať centimetrov od upíra v tmavom plášti. Pozrel som sa hore a zostal prekvapene stáť. Božemôj, Aro!

„Čo sa to tu deje?“ spýtal sa udivene a premeriaval si ma skúmavým pohľadom.

„To by sme aj my radi vedeli,“ ozvalo sa zhora a všetci piati ostatní zoskočili dole ku mne.

*** 6. kapitola ***

Aro zostal zarazene stáť a neveriacky hľadel na nás všetkých. My sme na neho zase hádzali urazené pohľady, to za to, že nám o tom kine nepovedal.

„Čo je tam?“ spýtal sa a snažil sa tváriť, že ho to zaujíma. Ako by to nevedel! Ešte si s nás bude robiť srandu.

„Prečo nám o tom nikto nepovedal?“ vypálil som na neho, no nie príliš naštvane, veď stále je tu on ten, koho musíme počúvať. Založil som si ruky vbok a skúmavo na neho hľadel, pričom som trpezlivo čakal, čo si zase vymyslí. Ale takto by som o ňom asi nemal rozmýšľať, lebo mi to ešte náhodou vyčíta z myšlienok...

„Neviem, o čom hovoríš.“ Typická veta, ktorú použijú obvinení v kriminálke tesne predtým, ako sa konečne priznajú, že celý čas klamali a že sú vinní. Uškrnul som sa.

„Takže mi chceš povedať, že o tom kine tam hore nevieš?“

Keď som to dopovedal, videl som, že už zistil, že nemá šancu, lebo sme ho odhalili, no nahodil kamenný výraz. Potom autoritatívny a s jemným zasyčaním sa vrhol zas on oproti mne.

„Tvrdíš snáď, že klamem? Nemal by si na mňa takto vyskakovať. Asi ešte nevieš, ako to tu chodí...“

„Super, takže keďže o tom kine nevieš ani ty, tak to znamená, že ho tu postavili vtedy, keď stavali hrad a keď sme sem my potom prišli, tak sme o ňom nevedeli, až teraz...“ zasmial sa Demetri spoza mňa.

„Keď si to tak vezmeme, má už cez tritisíc rokov. No to som netušil, že vtedy už mali digitálnu databázu filmov a digitálne premietanie...“ dokončil posmešným hlasom a my všetci okrem Ara sme sa rozosmiali. Ten len na nás zúrivo zazrel a keďže proti nám šiestim by v hádke nevyhral, tak sa upírskou rýchlosťou dostal hore cez mrežu a nás nechal tu dole.

„To bolo dobré,“ pochválila Demetriho Millie a natiahla sa na špičky, aby mu mohla dať pusu.

„Ideme, nie?“ povedal Felix po chvíli, keď sa z jednej pusy stalo vášnivejšie bozkávanie. Tí dvaja nič nepovedali, Demetri si iba vyhodil Millie do náruče, pričom sa od seba ani na sekundu neodtrhli.

Vrátili sme sa späť dlhou chodbou do hradu a potom každá dvojica svojou cestou. Ja s Chris sme zamierili von do popoludňajšieho slnka.

Bella:

To s tým Arom v kine nemalo chybu, ktovie, či ku tomu ešte niečo povie, alebo sa bude tváriť, že nič. Otvorila som dvere do svojej izby a vošla dnu s Felixom za pätami. Skôr, ako som sa stihla obrátiť, už ich kopnutím zatvoril a vrhol sa mu mne, aby ma mohol chytiť do náruče a pritisol ma ku stene. Bez slova, iba s úsmevom sa vrhol na moje pery a ja som sa pod jeho bozkami doslova roztápala a oplácala som mu ich rovnako ako on mne. Presunul ruky z môjho chrbta na brucho a dlaňami mi zašiel pod tričko. Jemne som sa zachvela, no keď zo mňa tričko jediným pohybom strhol, tak som sa zamračila. To tričko sa mi predsa tak páčilo a teraz z neho zostalo iba pár zdrapov látky.

Odtlačila som ho od seba a prešla zodvihnúť zvyšky trička zo zeme.

„Heej, za toto pôjdeš nabudúce nakupovať so mnou a aj Jane a nevyhneš sa tomu! A ver, že my keď prídeme do obchodu hneď ráno, tak do záverečnej sa domov určite nevrátime,“ pohrozila som mu a hodila tričko do neho. Zatváril sa zmučene, no potom sa chcel na mňa znova vrhnúť a pokračovať v tom, čo začal. Ja som však mala iný názor, čo takto ho trochu popreháňať, veď nemôže vždy dostať to, čo chce. Prebehla som na druhú stranu izby a nevinne sa usmiala. Skočil za mnou ponad posteľ, no ja som bola rýchlejšia a už stála pri dverách, trhla som nimi a vyskočila von na chodbu. Chvalabohu nikto tam nebol, lebo ja som bola iba v podprsenke, ale aj tak by mi to asi veľmi nevadilo.

„Tak ty sa chceš hrať?“ zavolal za mnou vzrušeným hlasom a vybehol tiež na chodbu. Žmurkla som na neho a rozbehla sa po dlhej chodbe naľavo od mojej izby. Za sebou som počula iba jeho rýchly beh a tak som sa s ešte väčším úsmevom viac rozbehla a preletela hore schodmi na ďalšiu chodbu. Hrad bol teraz mimoriadne prázdny, no aj tak som sa skoro nevyhla zrážke s Demetrim a Millie, na ktorých som narazila, ale stihla som sa v poslednej sekunde uhnúť a prebehla okolo nich ďalej. Zahla som do menšej bočnej chodby a potom do úzkeho výklenku, kde som ostala nepohnute stáť.

Počula som, ako sa Felix zastavil na vedľajšej chodbe a hľadal ma, potom sa jeho kroky začali vzďaľovať a utíchli. Zasmiala som sa sama pre seba a vykukla spoza steny. Nikto nikde. Vyšla som odtiaľ a chcela sa vrátiť späť do izby tak, aby ma Felix po ceste nevidel. Zahla som naspäť na hlavnú širokú chodbu, znova sa víťazoslávne usmiala a chcela sa rozbehnúť ďalej.

„A mám ťa!“ vyskočil odtiaľ na mňa Felix a ja som div nedostala infarkt. Myslela som si, že išiel opačným smerom! Asi sa tak iba tváril. Toto mu nedarujem.

„Mne neujdeš,“ usmial sa tajomne.

„Ale ujdem,“ uškrnula som sa a predychávala ten šok. „Nie teraz, ale o pár dní určite. Ak neveríš, tak uveríš.“  

Neveril. Iba ma pritisol ku stene, kde ma začal znova bozkávať. A ja som sa nechala. Vzal ma na ruky a rozbehol sa smerom po chodbe ku našim izbám. Skončil vo svojej a vtrhol dnu, len zabuchol dvere a položil na posteľ. Skočil vedľa mňa a pokračoval ďalej. Prevrátila som sa na neho, aby som bola na vrchu a začala mu pomaly rozopínať košeľu, čo mal na sebe. Zaslúžil by si, aby som ju roztrhala ako on moje tričko, no teraz som nechcela byť zlá, tak som ju dorozopínala a stiahla z neho dole, pričom letela do kúta. Naskytol sa mi pohľad na jeho dokonalú vypracovanú hruď a brucho, no venovala som sa hlavne jeho krásnym poddajným perám.

Po chvíli pri jeho košeli skončili aj moje čierne a jeho tmavomodré džínsy. Keby som bola ešte človek, asi by som sa pri jeho pohľade na moje nahé telo červenala, no ako upírka som bola aj viac sebavedomá a červenať som sa aj tak nemohla, aj keby som chcela.

Teraz bol na vrchu on a perami mi vášnivo prechádzal po sánke hore a dolu, pričom sme sa obaja chveli od vzrušenia. Ja som ho nežne hladila dlaňami po chrbte a nemyslela na nič iné, iba na neho a jeho dotyky. Na sekundu som sa cítila, že som zradila Nessie, lebo predtým som sa milovala iba s Edwardom, jej otcom, no s nečujným bolestným zasyčaním som sa vrátila späť do reality a zahnala spomienky do úzadia. Edward si aj tak môj súcit ani čokoľvek iné nezaslúži. Klamal mi a konečne som sa s tým vyrovnala, teraz som tu, vo Volterre a mám Felixa, ktorého veľmi milujem a verím mu.

Začalo sa pomaly stmievať, keď som už spokojne ležala vedľa neho v jeho objatí a opierala sa mu čelom o rameno.

„Ľúbim ťa,“ zašepkala som mu nežne a pritiahla sa ku nemu ešte bližšie.

„Aj ja teba,“ odpovedal s úsmevom. Oči mu už prešli z tmavej farby do červenej a videla som v nich všetku lásku, ktorú mi teraz vyznal. Nepochybovala som o nej.

„Mohol by si...?“ vtrhol zrazu do našej izby Demetri a keď nás zbadal, tak sa prekvapene zarazil. Ja som nadskočila od ďalšieho šoku. A že upír sa nedá prekvapiť!

„Prepáčte, nechcel som rušiť,“ uškrnul sa a chcel odísť. Všimla som si, že nebol oblečený, iba mal okolo pása uviazanú bielu osušku a mal mokré vlasy. Však mal izbu iba o dve ďalej odtiaľto.

„Keby som ku vám prišiel pred chvíľou, našiel by som vás asi tak isto čo?“ spýtal sa Felix a zasmial sa. „Čii... spoločná sprcha?“

„Staraj sa o vlastný biznis, Felix,“ opáčil mu to Demetri.

„Však sa aj starám,“ povedal a pobozkal ma. Dem sa zasmial a zabuchol za sebou dvere. Posadila som sa a naoko naštvane na neho pozrela.

„Tak ja som ti biznis?“

„Hups!“

***

Vrhla som sa na neho a začala ho mlátiť vankúšom, až perie lietalo. Pritom som sa smiala a neprestávala. Skončila som až vtedy, keď ma konečne chytil a za zápästia pridržal na posteli pod sebou. Vo vlasoch mal perie a tváril sa ako boh pomsty, no ja som sa mu vykrútila a vbehla som do kúpeľne, kde som sa zamkla. Keď som mala istotu, že mi sem nevtrhne, tak som vliezla do sprchy a pustila na seba teplú vodu. Vlasy som si umyla broskyňovým šampónom, použila som citrónový sprchový gél a rozmýšľala som, prečo je v každej kozmetike nejaká vôňa, keď by stačila povedzme iba v šampóne, aby som voňala ako broskyňa. Teraz budem voňať ako ovocný šalát, no super!

Zakrútila som sa do veľkého mäkkého uteráka a vyfénovala si vlasy. Až potom som zistila, že nie som u seba v izbe, tak tu nemám nijaké tričko, ktoré by som si mohla obliecť, tak som sa v uteráku pobrala do vlastnej izby a nechala Felixa samotného.

Už oblečená som sa vybrala za Jane s nápadom v hlave. Čo som povedala, to aj splním. Dúfam, že baby sa pripoja. Bola u seba v izbe aj s Millie, tak som ešte bola zohnať Chris a Dominiku a dotiahla ich tam.

„Baby, mám plán,“ začala som, keď som za nami zabuchla dvere. Všetky štyri zvedavo čakali, čo poviem ďalej.

„Povedala som Felixovi, že mu utečiem a ak mi neverí, tak uverí. A on neveril. Takže sa vážne chystám preč. Nepôjdete so mnou? Mám v pláne sa aj vrátiť, no to je teraz jedno.“ Šepkala som, lebo tu aj steny majú uši. Všetky štyri na seba prekvapene pozreli a v tej istej sekunde sa obrátili späť ku mne s úsmevom na tvári.

„Ideme do toho,“ vyhlásili svorne a tak sme začali chystať náš plán. Netušila som, že sa rozhodnú tak rýchlo!

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj nový domov 6. kapitola: