Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí! 9. kapitola

22.12.2010 (12:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1008×

„Prečo to robíte? Prečo práve vy? Ste odlišní od ostatných upírov, alebo...“ otázku nechala len tak. Ale sám som si vedel domyslieť, na čo naráža. Neviem, prečo ju to zaujíma, ale dúfam, že jej to povedať môžem. Nemusí sa to nik dozvedieť, ani Volturiovci, ani nik z našej rodiny.

„So všetkým začal Carlisle. To práve on nechcel byť jedným z nás. Niežeby sa mu v tom nik nepodobal, ale môj otec začal s takou stravou, a potom sa mu podarilo naviesť na ňu aj nás.“

„A vám sa to podarilo,“ usmiala sa. Oprela si hlavu o moje plece. Cítil som jej tep. No chuť na krv som nemal, a to bolo zvláštne. V jej blízkosti som si musel dávať obrovský pozor na svoje pochyby, myšlienky a konanie. Len jeden nepatrný pohyb a mohol by som jej ublížiť, zabiť ju.

„Bella, pospi si. Zajtra môžeme pokračovať v našom rozhovore.“

„Teším sa na tvoj príbeh!“

Bella:

Ľahla som si presne do stredu postele.

„Edward, zostaneš tu? Alebo radšej...“ Potrebovala som sa nadýchnuť, pretože sa nádherne usmial, a to spôsobilo to, že mi srdce vynechalo zopár úderov, no vzápätí mi naskočilo dosť rýchlo. Nemohla som ani dokončiť svoju otázku.

„Budem tu. Ak si to teda praješ.“ A znova ten úsmev, z ktorého mi srdce podskočilo. Prikývla som a posunula sa na jednu polovicu postele. Zatvorila som oči a čakala, že budem cítiť jeho prítomnosť, ale nič. Preto som pootvorila jedno oko, aby som zistila, kde sa nachádza. Ležal vedľa mňa na boku, tvárou ku mne, a pozoroval ma. Bolo mi to tak trošku aj trápne, keďže ja som musela spať a on nie. A ak začnem hovoriť zo sna, tak to bude totálna hanba!

„Dobrú noc!“ povedala som sarkasticky a otočila sa.

„Aj tebe, Bella,“ odpovedal mi tak, akoby sa nič nestalo. Teraz som už oči nechala zatvorené. Ale niečo mi stále nedovoľovalo zaspať.

Na ruke, ktorá nebola pod prikrývkou, som pocítila ľadový dotyk. Edwardova ruka mi pomaly prechádzala po celej odhalenej pokožke a spôsobovala mi zimomriavky.  Snažila som sa zhlboka dýchať a udržať si normálny pulz. Chcela som sa robiť, že spím, ale to sa mi absolútne nedarilo.

„Bella?“ Nechcela som mu odpovedať, ani sa nejako nechať odhaliť, ale keď vyslovil moje meno, myklo mnou. „Nespíš, však?“

„Nie, nespím, ale rada by som. Ale ty mi v tom zabraňuješ! Ale nechcem, aby si odtiaľto odišiel!“

„Dobre!“ Ešte raz ma jemne pohladil po ruke.

Prebudila som sa a poobzerala okolo. Edward tu nie je, a to mi sľuboval, že tu ostane. Klamár jeden! Nahlas som si povzdychla a hodila sa späť do vankúšov.

V hlave mi neustále vŕtali myšlienky okolo Charlieho. Naozaj je taký naivný, že uveril tomu, čo mu povedali Cullenovci? Ak ma tu neprišiel hľadať, tak s veľkou pravdepodobnosťou áno.

Rukou som si uhladila vlasy, ktoré boli okolo hlavy ako nejaké chápadlá, a postavila sa z postele. Potrebujem sa trošku ponaťahovať a prejsť, lebo inak zdreveniem a už ma nerozhýbe nikto! Ani MP3 v ušiach, vonku okolo dvadsať stupňov Celzia, krásne počasie vo Forkse a nádherný chodník uprostred lesa, ktorý by ma priam volal... cha, nepodarilo by sa mu to!

Zopár kostí mi nepríjemne puklo, keď som prepletené ruky zdvihla nad hlavu. Predklonila som sa a nejaké tie kosti zas zaprotestovali.

Chcela som vojsť do kúpeľne, ale započula som tiché otváranie dverí na izbe.

„Dobré ráno, Bella. Ako si sa vyspala?“ spýtal sa ma ten najkrajší hlas na svete.

„Výborne, len ma prekvapilo to, že si nebol pri mne! a čo ty?“ A v tom mi došlo, že upíri vlastne nespia. Zasmial sa.

„Vieš, bol som na love. Ak chcem byť v tvojej prítomnosti, musím chodievať na lov častejšie. Prepáč mi to.“ Pozrel sa na mňa spod mihalníc a k tomu sa ešte očarujúco usmial.

„Je to dobré... nevedela som, čo je s tebou a kde si.“ Zhlboka som sa nadýchla a prekonala tú vzdialenosť, ktorá nás od seba delila. Objal ma a pritisol k sebe čo najbližšie. Oprela som sa oňho. V jeho prítomnosti mi je tak dobre... keď cítim jeho omamnú vôňu, a keď sa ho dotýkam.

Podvihla som hlavu a postavila sa na špičky, aby som dosiahla na jeho pery. Stihla som sa mu o ne len jemne obtrieť, pretože mi položil ruky na pás a prísne sa na mňa pozrel.

„Čo sa stalo?“

„Nič... teda zatiaľ nič dôležité. Teraz by si mala ísť niečo prejesť, aby si sa zotavila čo najrýchlejšie, platí?“

„Nie, nie som hladná!“ protestovala som a znova sa pokúšala natiahnuť po bozk, ale márne. Držal ma za pás a odmietal akokoľvek pohnúť sebou, a ani mnou.

„Ideme, Esme ti určite niečo prichystala.“ Objal ma okolo pása a tlačil ma k dverám. Na sebe som mala len nočnú košieľku. Takto tam predsa prísť nemôžem!

„Edward! Počkaj, takto am predsa ísť nemôžem. A pozri sa na mňa. Len teraz som vstala, musím sa dať trošku dokopy, pretože vyzerám hrozne!“

„Tak ti tie raňajky prinesiem tu. Ty si ľahni. Carlisle ti aj tak odkazuje, aby si si ešte zopár dní poležala. Tvoje telo utrpelo šok,  keď ti z ničoho nič prišlo o toľko krvi.“ Prevrátila som očami. To už bolo tak dávno! „Bella, nerob si z toho žarty, mohla si umrieť. Len si to predstav. Predstav si, čo by bolo, keby som sa nedozvedel, že Chris utiekol. Zabil by niekoľko ľudí a medzi nimi by si bola aj ty. To by som nemohol dopustiť, Bells!“

„No dobre... idem do postele. Spokojný?“ Vyčítavo som sa na neho pozrela, potom naňho hodila ten najhnusnejší úsmev, akého som bola schopná a pobrala sa späť do postele. On sa len veselo zasmial a odišiel. Tak toto mu nedarujem! Nech si ma nepraje!

Znovu som sa zakrútila do periny a oprela sa o čelo postele.

Ani nie o pár sekúnd tu bol Edward, no bez jedna.

„Bella, máme problém!“

Naozaj neviem, ako by mala táto poviedka pokračovať a končiť. Preto príjimam vaše návrhy. :)

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí! 9. kapitola :