Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí! 8. kapitola

20.11.2010 (11:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1196×

Kapitola venovaná Bubble. :)

„Nehýb sa!“ šepol. Kúsok ma od seba odstrčil a skúmavo sa zahľadel na môj krk. jemne po ňom prešiel prstom, presne po tej rane. Trošku som sa strhla, ale nepovedala som na to nič. Jeho dotyky mi spôsobovali motýliky v brušku. Bolo to príjemné. „Tanya, len som musel skontrolovať tú ranu. A ako sa mi zdá, tak je to v úplnom poriadku, slečna Swanová.“

„Edward, myslíš, že ti uverím tieto tvoje kecy? Tie si môžeš strčiť vieš kam!“

Edward:

Nahol som sa k nej. Srdce si asi uzavrelo stávku z jej dychom. Zvuk je tlčúceho srdca bolo to najkrajšie, čo som kedy počul a jej vôňa taká omamná. Jej krv musí byť najsladšia na tomto svete, pochybujem, že niečo môže ešte sladšie.

Pomaly som sa dotkol jej teplého líca. Zachvela sa, no ja som mal čo robiť, aby som sa udržal a nezahryzol sa jej do krku. Pľúca mi už úplne zaplnila tá krásna vôňa, z ktorej som doslova šalel. Myšlienkami som stále blúdil medzi jej krvou, vôňou a chuťou... a všetkého dokopy. Túžil som sa ešte raz napiť jej krvi, pretože práve ona bola tá najsladšia, akú som kedy okúsil.

Musel som sa od nej vzdialiť aspoň na pol metra, pretože takto blízko pri nej by som už asi dlhšie nevydržal. Celý čas som zadržiaval dych, čo som si všimol až teraz. Uvoľnil som sa, ruku z nej stiahol.

Bella mala stále mierne šokovaný a prekvapivý výraz. Ale nič nevravela. Do čerta, prečo som to urobil!

„Prepáč, ja... nechal som sa uniesť!“ Kútikom oka som sledoval jej výraz v tvári. Na perách sa jej pohrával úsmev a v očiach jej panovalo šťastie.

„Nie, nie. To je v pohode,“ odvetila a krásne sa usmiala. Úsmev trval len krátko, no aj tak sa mi už naveky vryl do pamäti. Taký úsmev nemá ani tá najkrajšia topmodelka na svete.

Znova som sa k nej priblížil. Ruku som dal pod bradu a zadíval sa jej do očí. Boli také nádherné a úprimné... ale jedným slovom krásne. Bella sa s Tanyou nemohla rovnať, to sa proste nedalo. K Tanyi ma nič neťahala, no Bella bola niečím výnimočná. Možno tým, že jej nemôžem čítať myšlienky. Alebo tá jej milá a krásna tvár. Možnože aj jej úsmev.

Spojil som naše pery v nádherný bozk. Cítil som, kedy sa zachvela. Chápem, teplota môjho tela, možno...

„Kde ten Edward môže byť?“ - započul som Tanyine myšlienky. Mala namierené priamo tu, ucítila môj pach. Mysľou taktiež blúdila niekde k Belle. Nie, nemôže tu prísť práve teraz. Nechcel som prerušiť tento nádherný okamih s Bellou.

Dvere sa prudko otvorili. Edward, mysli, mysli! Nejakú výhovorku skôr ako začne niečo hovoriť. Alebo reakciu na to, čo povie. Stotne sa to dozvie Carlisle a ja budem mať na krku ďalšiu kázeň. Ibaže on nechápe tomu, čo k Tanyi cítim.

Proti svojej vôli som sa odtiahol od Belly.

„Edward!“ ozvala sa spoza mňa.

„Nehýb sa!“ pošepkal som Belle do ucha tak, aby to počula len ona. Na um mi teraz zišiel nápad, ktorý by nemusel byť až tak zlý. Dúfam, že Bella bude spolupracovať! „Tanya, len som musel skontrolovať tú ranu. A ako sa mi zdá, tak je to v úplnom poriadku, slečna Swanová.“

„Edward, myslím, že ti uverím tieto tvoje kecy? Tie si môžeš strčiť vieškam!“ Pri tóne jej hlasu som takmer podskočil.

Ruku som mal ešte stále na Bellinom krku. Nechcel som prerušiť ani tento kontakt s ňou, no nemohol som dovoliť, aby to Tanya videla. Nezniesol by som, keby sa jej čo i len dotkla, nejako jej ublížila.

„Nemusíš mi veriť, je to len na tebe!“ Teraz som sa k nej otočil. Ale vážne som sa rozhodol, že jej budem klamať. A nech to aj zistí. Pre mňa, za mňa. Je mi to úplne ukradnuté... celá Tanya! Už by jej konečne mohlo dopnúť, že ja ju nemilujem a nikdy som ani nemiloval a v živote ju ani milovať nebudem!

„Edward, nie že by so ti neverila, ale keď... ono to tu vyzeralo tak...“ Hodila na mňa psie oči, pery skrivila do divného úškrnu. Bolo to také vtipné, no svoj smiech som ovládol. „Dúfam, že ju tu nepobozkal. Pochybujem o tom, že by tu len tak prišiel a zaujímal sa o zdravie toho úbohého človeka. Prečo by to vlastne robil, keď ma miluje!“ Naplo ma, chcel som sa po nej zahnať. Ako môže niečo také povedať? Teda myslieť si. V jednej veci som si však úplne istý – Tanya je žiarlivá a namyslená. „Edward, mohol by si, prosím ťa, ísť so mnou do izby?“ spýtala sa a popri tom zamrkala mihalnicami. Nemal som náladu povedať jej to, čo si o nej myslím, teraz tu a pred Bellou. Nechcel som, aby si to musela vypočuť aj ona. Toto nie, Tanya sa ku mne už viac takto nemôže správať. Keby... keby prišiel niekto, kto by ju odviedol niekde ďaleko odo mňa. Zabudol by som na ňu tak rýchlo, že by si Alice ani nestihla uvedomiť, že jej zmizla spoločníčka na nákupy.

„Bella, prosím, ospravedlň nás,“ usmial som sa na ňu a žmurkol na ňu. Dúfam, že to pochopí správne. Ale radšej by som jej povedal – Bella, len odpracem a spacifikujem túto ženskú, ktorá po mne túži, ale mňa nezaujíma, nemilujem ju, to ona všetko hrá. Ale toto by znelo asi troška divne. Skôr by som bral toto – Bella, Tanya nie je moja priateľka. Nikdy nebola, a ani nebude! To by asi pochopili obe, pri troške šťastia.

Vybral som sa teda za Tanyou, no ešte pred tým sa ospravedlňujúco pozrel na Bellu. V tvári mala sklamanie, no v očiach aj plamienok nádeje. Aspoň v to dúfam a nemýlim sa v nej, keďže nemôžem čítať myšlienky. Ale veľmi rád by som si prečítal každú jednu, rád by som vedel, na čo myslí.

Tanya zastala a bradou naznačila, aby som vošiel do izby. Prísny pohľad v jej tvári mi však nedovolil akokoľvek odporovať, príležitostí na jej provokovanie ešte budem mať dosť.

„Čo sa deje?“ spýtal som sa. Zhlboka sa nadýchla a zostra spustila:

„Čo sa deje? Edward, čo sa deje? Ja ťa milujem, ale... ako si ju mohol pobozkať? Nesnaž sa ma akokoľvek obalamutiť. Dobre viem, že si ju nebol len skontrolovať, ale si tu pobozkal, Edward, pobozkal.“

„Možno to je pravda, ale možno ani nie. Ty myšlienky čítať nevieš!“

„Edward!“ Prešiel som k posteli a sadol si na ňu. Celkom ma baví provokovať Tanyu. Niežeby som na nej miloval, keď sa štve, to teda nie. Ale dúfam, že takto ju dostanem preč z nášho domu.

„Tanya. Musím ti niečo povedať. A hlavne ma neprerušuj, áno?“ prikývla a prisadla si ku mne. Objala ma okolo pliec a hlavu si položila k môjmu krku. Perami sa jemne obtrela o pokožku. Chcel som zavrčať, ale ovládol som sa.

„Počúvam ťa.“

„Tak dobre. Ide o to, že... Tanya, ja už takto ďalej nevydržím. Proste ty si tu len tak prišla a privtrela sa ku nám. Dúfam, že to pochopíš. Ale ja som ťa nikdy nemiloval!“ to bolo všetko, čo som mal na srdci. Nakoniec sa to vmestilo len do pár viet. Ak budem mať šťastie, tak to pochopí. Ak nie, budem jej to musieť zopakovať ešte raz.

„Miláčik, ja ti neverím!“ a nesúhlasne pokrútila hlavou. „To predsa ty si prišiel po mňa do Denali. Nepamätáš si? Edward, Edward. Ty ma predsa miluješ!“ Načiahla sa po bozk, ale odvrátil som od nej tvár.

„Tak toto stačilo, Tanya! Povedal som ti pravdu. Dobre, priznám sa, že som to tajil, ale čo som mal robiť? Teraz to už vieš! A nehraj sa na to, že tomu nechceš rozumieť, nechceš uveriť. Pretože práve teraz som k tebe úprimný.“

„Chceš... chceš povedať, že už je medzi nami koniec?“

„Tanya, pochybujem, že medzi nami niekedy vôbec niečo bolo!“

„A čo tie dotyky, spomienky a slová? To už nevrátiš späť! Mám ti ich tu len tak nechať? Aby si mal na to ty spomienku? Edward, prečo? Kvôli tomu dievčaťu? Je to len obyčajný človek!“ Hlas sa jej každým slovom stupňoval a vo mne to doslova vrelo. Ako to môže povedať o Belle? Ako si môže dovoliť povedať takúto blbosť? Vážne som dúfal. Že to bude bez tejto scény. Prečo mi to robí, aby to počuli ostatní členovia rodiny?!

Svoje myšlienky si strážila, nemyslela na nič konkrétne. Prečo mi to vlastne robí? Aby som si zas vypočul kázeň od Carlislea? Aby som zas počúval tie kecy ohľadom toho, že klan z Denali sú naši priatelia?

Ak jej ide o toto, nebude problém odtiaľto odísť. Urobím jej aj tú radosť, že odtiaľto ujdem. A s Bellu by som mohol vziať so sebou! Presne, to by bol vynikajúci nápad ako sa jej zbaviť. Nemohla by ma nájsť... nemá totiž taký dar, vlastne žiadny dar.

„Tanya, jediný spôsob bude taký, že na to budeš musieť zabudnúť. Je mi to ľúto!“

Postavil som sa a vypochodoval z izby.

Edward, mohol si byť milší!

Jasné, Alice. Má izbu hneď vedľa, istotne všetko počula. Tak ako aj iní upíri v tomto dome. Chcel by som tak na chvíľu vypnúť a stať sa človekom. Aspoň na deň! Čo by som za to len dal? Bolo by to čokoľvek! Samozrejme, nemohlo by sa to týkať Belly! Poznám ju len veľmi krátko, no aj tak viem, že je tá najúžasnejšia bytosť, akú som kedy stretol. Tanya jej nesiaha ani len po členky!

Znova som sa vrátil k Belle. Potrebujem ju teraz chrániť. Tanya je schopná všeličoho. Dokonca aj zabiť ju. A to ja nemôžem dopustiť! Keby to urobila, nikto by mi nemohol zabrániť v tom, aby som ja urobil s ňou to isté. Nebolo by mi nej ľúto... nikdy!

Potichu som vošiel do izby, kde bola Bella.

„Ahoj,“ pozdravila hneď ako som otvoril dvere a vošiel dnu.

„Bella, ako sa máš? Nič ti nie je?“

„Edward, je m úplne dobre, vážne. Nemusíš si o mňa robiť starosti. Ale rada by som šla domov.“ Ach, ako rád by som jej vyhovel a splnil jej to prianie. Chcem, aby bola šťastná. Ale to sa asi tak skoro nestane, keďže o nás vie.

Posadila sa na posteľ, ja som šiel hneď za ňou. Potrebujem ju mať pri sebe a cítiť jej teplo. Poznám ju vážne len krátko, a to už so mnou robí takéto divy.

„Edward, prečo nemôžem ísť domov? Lebo viem, že ste upíri? Že nie ste normálni? Veď ja ti tu sľubujem, že to nikomu nepoviem. Ako som povedala, nemám komu!“

„Ale čo ak by si sa na nás niekedy naštvala? Potom by ti bolo úplne jedno, že si tu niečo sľubovala. Proste by si mala slabú chvíľku a problém by bol na svete. A ja ťa, Bella, nechcem vystaviť nebezpečenstvu od našich!“

„Hm... Povedal by si mi o nich niečo? Alebo to je tajné?“ zasmiala sa.

„Tak keď už o nás toho vieš pomerne veľa, tak by som ti to aj mohol povedať. Ale ak mi za to niekto utrhne hlavu, máš ma na svedomí.“

„Nezabúdaj, že všetko neviem!“ Prikývol som, že chápem.

„Ale je nebezpečné, aby si o nás vedela príliš. Nezabúdaj, že si človek. Tým nechcem povedať, že si niečo menej ako my. Veľmi rád by som bol normálny. Tento život so sebou prináša aj nevýhody. Ako je napríklad to, že nebudeš mať deti... nikdy! Aj nám nebezpečenstvo číha na každom kroku. A jedným z nich je aj kráľovská rodina – klan Volturi.“ Veľmi sa mi na nej páčilo, ako pozorne ma počúva a neprerušuje ma. „Chodia na takzvané misie. Tam vždy zlikvidujú upírov, ktorí na seba pútajú pozornosť. Ak má však dotyčný nejaký talent, vezmú ho so sebou. Carlisle bol určitý čas vo Volterre. Videl to na vlastné oči. Ale nikdy netúžil stať sa jedným z nich. Nelákalo ho byť Volturiový a podieľať sa na všetkých tých vraždách. Vidieť niečo také naživo je... proste niečo hrozné.“

„Ty si to už niekedy videl... vraždu... upíra?“  Prikývol som. „Toto bolo zaujímavé. Ale tiež by som ešte vedela, aký bol tvoj život.“

„Bella. To by už bolo veľmi veľa informácii naraz. Tak sa dohodneme, že zajtra ti poviem celý svoj životopis. Platí?“

„Super, to sa teším. A kde je Chris?“ spýtala sa a prisadla si úplne blízko mňa. Musel som sa sústrediť na svoje myšlienky, ale pri nej sa to ledva dalo!

„On... má prácu. Emmett si ho opäť vzal pod svoje ochranné krídla a snaží sa ho trošku zdokonaliť v boji a naučiť piť len zvieraciu krv.“

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí! 8. kapitola :