Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 10. kapitola

16.06.2014 (07:15) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1285×

„Sľubuješ?“ opýtala sa ma a ja som len prikývol. Bella potichu dojedla a ja som sa rýpal v tom nechutnom jedle. K nášmu stolu prišla čašníčka. Ešteže neprišiel ten nechutný idiot, inak by som sa už vážne neudržal.

„Prinesiem vám ešte niečo, alebo si želáte účet?“ spýtala sa milo.

Prečo je tu taký sexy muž s tou chudinkou? No super a to som si myslel, že aspoň táto čašníčka je v poriadku. Stále sa na mňa pozerala a Bella vyzerala, akoby žiarlila.

„Účet, ďakujeme,“ povedala Bella a čašníčka sa neochotne na ňu obrátila.

„Hneď to bude,“ povedala a odišla. Páčilo sa mi ako Bella reagovala. Musím priznať, že ja som reagoval tak isto. Čašníčka sa vracala a položila lístok so sumou predo mňa.

Možno si to rozmyslí a zavolá mi. Pousmial som sa a vytiahol som si peňaženku. Podal som je peniaze aj s prepitným a postavil sa. Lístok som tam nechal a to si čašníčka všimla, keď si schovávala peniaze. Zobrala taniere a smutno sa otočila. Bella zobrala lístok a všimla si to číslo.

„Počkajte,“ zakričala Bella na čašníčku a tá sa otočila. „Toto ste si tu zabudli,“ povedala a roztrhala jej ten lístok pred tvárou. Tie kúsky hodila do našich tanierov. Čašníčka aj ja sme sa tvárili zmätene. Rýchlo odišla, lebo sa na nás pozerala celá reštaurácia. Bella ma zobrala za ruku a ťahala ma preč.

„Vieš, že keď žiarliš si strašne krásna?“ opýtal som sa jej a pri tom som sa smial.

„Ty si robil to isté,“ obraňovala sa.

„Áno, ale ja som mal na to dôvod.“ Ó nie, to som nemal hovoriť.

„A aký, ak sa smiem opýtať?“ pýtala sa ma zvedavo a zastavila.

„Videl som, ako sa na teba pozerá, tak nebolo ťažké uhádnuť na čo myslí,“ vyhovoril som sa rýchlo.

„No, aj ja som videla, ako sa na teba pozerá, a ešte k tomu ti nechala aj číslo,“ namietala Bella.

„Lenže ja som ti povedal, že ťa milujem a preto je pochopiteľné, že žiarlim, ale ty stále tvrdíš, že ma nemiluješ, tak nechápem, prečo by si mala žiarliť,“ hovoril som potichu a evidentne som týmto Bellu zaskočil.

„Veď ja som ani nežiarlila,“ povedala rýchlo, pustila ma a zase vykročila k podzemným garážam. Dobehol som ju a chytil ju okolo pása.

„Čo keby ideme ešte do nejakých obchodov?“ opýtal som sa jej pri uchu a jej sa podlomili kolená. Ešteže som ju držal, inak by tu spadla uprostred nákupného centra plného ľudí.

„A do akých?“ opýtala sa roztraseným hlasom.

„Čo tak do hračkárstva?“ Bolo hneď pred nami a preto ma napadlo ako prvé.

„Dobre,“ povedala a ja som ju chytil za ruku, aby mi tu ešte neodpadla. Vošli sme do hračkárstva. Predavačka sa na nás hnusne pozrela, lebo už chcela ísť zatvoriť, no podľa otváracích hodín by mala zatvoriť až o desať minút.

Bože, museli sa sem dotrepať? Ja už som chcela ísť domov. Typická stará žena.

„Páči sa ti tu niečo?“ opýtal som sa, keď som uvidel, ako pozerá na najväčšieho plyšového medveďa akého som kedy videl. A samozrejme, moja nerozhodná Bella si nevedela vybrať, a tak som zobral toho medveďa a šiel som s ním k pokladni.

Nakoniec sa oplatilo, že som nechala otvorené. Tešila sa stará pani a s úsmevom na perách blokovala plyšáka. Zaplatil som a zobral ho. Bellu som chytil druhou rukou a spolu sme šli z obchodu smerom ku garážam.

„Týmto si chceš kompenzovať niečo s detstva?“ opýtala sa ma. Asi nepochopila, že je pre ňu.

„Nie, ten je pre teba,“ povedal som s úsmevom na perách.

„Pre mňa?“ nechápavo sa pýtala Bella. Prišli sme k autu a ja som najskôr usadil medveďa na zadné sedadlá a potom Bellu ku mne dopredu. Sadol som si za volant a chytil Bellu za líce.

„Keďže so mnou nechceš v noci spávať, budeš potrebovať niekoho v posteli, kto ťa bude chrániť,“ vysvetlil a ona sa s úsmevom začervenala. Veľmi sa mi páčila, keď sa červenala.

„To je zlaté, ďakujem.“ Natiahla sa ku mne a vtisla mi bozk na líce.

„Nemáš vôbec začo.“ Naštartoval som a vyrazili sme z garáže. Bella sa oprela o okno a zavrela oči. Nespala, len rozmýšľala. Veľmi rád by som čítal jej myšlienky. Chcem vedieť, či myslí na mňa, alebo na niečo iné. Držala v ruke môj prívesok a ja som bol z toho šťastný. Po chvíli zaspala. Celú cestu domov som nad tým rozmýšľal, prečo Bella stále tvrdí, že ma nemiluje? V tom mi zazvonil mobil.

„Áno, Alice?“ opýtal som sa.

„No, ako to šlo v meste?“ opýtala sa ma celá natešená.

„Skvele. Boli sme v kine na rozprávku, potom som žiarlil na čašníka a Bella na čašníčku, a potom som jej kúpil veľkého plyšového medveďa,“ rapotal som do mobilu šťastný ako blcha.

„A dal si jej ten prívesok?“ Bola celá nedočkavá.

„Áno, dal a bola rada.“ Bol som rád, že sa moja sestrička teší so mnou.

„To je úžasné! Ja som vedela, že sa jej bude páčiť. Teraz ju pekne uložíš do svojej postele s plyšáčikom a ty si ľahneš k nej a objímeš ju. Len rob to, čo vravím a všetko bude skvelé,“ štebotala do mobilu.

„Dobre, a čo nové v Dartmonthe?“ opýtal som sa zvedavo.

„Všetci tu uzatvárajú stávky, či sa ti to podarí, alebo nie. Samozrejme, ja im nič nehovorím, takže môžu len hádať. A keď hovorím všetci, tak všetci, ešte aj Carlisle a Esme si stavili. Ja už musím ísť, volá ma Jasper. Maj sa zatiaľ.“

„Tak ich pozdravuj. Ahoj,“ rozlúčil som sa s ňou a zase som sa venoval iba šoférovaniu. No myseľ mi stále utekala k Belle. O chvíľu sme boli už pred domom. Zaparkoval som v garáži a vyniesol moju spiacu princezničku do izby. Rýchlo som zbehol pre plyšáka a vrátil som sa k nej. Dal som jej dole šaty. Obliekol som si tie isté tepláky a tričko, ako aj včera. Moje tričko som nechal na stoličke. Ľahol som si k nej pod paplón a za ňou sedel veľký plyšový macko. Bella sa na mňa prevalila. Takže teraz ležala napoly na mne. Hladkal som ju po chrbte.

„Edward...“ povzdychla si zo spánku. Bolo úžasné počuť ju vyslovovať moje meno. Najradšej by som ju pobozkal. Zajtra to urobím. Zajtra ju pobozkám a uvidím, ako bude reagovať. Už nemôžem byť takto ďalej. „Milujem ťa...“ Bol by som oveľa šťastnejší, keby mi to hovorila cez deň a pri vedomí, ale aj tak sa to dobre počúva. Teda, ak sa jej teraz nesníva o niekom inom. Zajtra ju pobozkám, teda ak sa ma ráno nepokúsi zabiť za to, že je v tejto posteli.

„Milujem ťa a vždy budem,“ pobozkal som ju na čelo.

Aké by to asi bolo, keby stojím pred oltárom a Bella ku mne kráča v bielych dlhých šatách. Potriasol som hlavou, toto sú myšlienky ďalekej budúcnosti. Ešte ani neviem, či ma miluje a ešte ani ona nevie o tom, že som upír. Ale ako jej to mám povedať? Mám strach z toho, že keď jej to poviem, tak sa zľakne a nebude chcieť so mnou byť. Utečie odo mňa a už ju nikdy neuvidím. Musím jej to povedať nejako citlivo. Dúfam, že to pochopí.

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 10. kapitola: