Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 49. kapitola

07.01.2012 (10:30) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 824×

Stála som tam ako soľný stĺp a vôbec mi nebolo dobre. Bola som neistá. Vždy som bývala nerozhodná. Mala som problém vybrať si medzi dvoma tričkami, nie to ešte medzi takými veľkými a dôležitými vecami.

 Hlavou mi prebiehali rôzne alternatívy. Za prvé, doma je Jacob. Lenže Jacob, ktorý ma klame a správa sa zvláštne. Na druhej strane by mal dostať šancu to vysvetliť. Tento fakt ma utvrdil v tom, že sa hocako musím do Forks vrátiť. Ale čo ak sa to dá nejakým zázrakom do poriadku a ja nebudem schopná od neho odísť? Ani teraz si nie som istá, či by som dokázala odísť aj keď je všetko pokašľané.

Ďalej tu je ocko. Hneval by sa? Je pravda, že mama už volala k nim Bellu, mňa nie, ale vedela som, že tu hypoteticky je táto možnosť. A ocko by chcel, aby sme boli u neho. On vie, že Forks nie je práve vysnívané miesto pre mladých, ale snažil sa nám všemožne pobyt spríjemnič. Ale čo po maturite? Študovať nejdem, prácu si skôr nájdem vo väčšom meste. Lenže ocka by to aj napriek tomu zranilo. Bella s ním dlho nebude, keď bude naďalej s upírom...

Zdvihla som hlavu. Mama ma dotlačila na posteľ a ja som sa posadila. Potom odbehla preč. Zamerala som sa na Bellu, ktorá s očakávaním hľadela na mňa. Ruku mala zloženú na bruchu a druhou sa opierala. Keď som si zrazu spomenula na ňu a na Edwarda, okamžite mi došli fakty, ktoré môj mozog zrejme z bezpečnostných dôvodov zanedbal. Stále je tu ten útok na Bellu, ktorý sa plánuje. Znamená to, že moja sestra bude v nebezpečenstve a ja budem na druhej strane štátov, kde budem s dňovým oneskorením počuť či vôbec prežila.

A ďalej je tu samotný boj. Samozrejme, že im nijako nepomôžem vyhrať a ani Bellu ochrániť. Ale nepáčila sa mi predstava, že budem tak ďaleko, zrazu odrezaná od toho všetkého. Že Jake bude bojovať za Bellin život a bude riskovať ten svoj – bolestivo ma pichlo v hrudi – a ja budem len čakať. Už nikdy by som nebola v spojení s ním a so svorkou. Ani s upírmi. Bella sa vydá a ktovie čo bude potom. Môj život by sa teda razom zmenil na obyčajný, jednoduchý život tak, ako to bolo predtým, než som do Forks odišla...

Mama sa vrátila aj s pohárom vody a náhlivo mi ho strčila do rúk. Pooblievala som si nohy a pomaly si odpila. Odkašľala som si, no môj hlas bol aj tak chrapľavý.

„Mám vo Forks nevybavené záležitosti. Veľa dôležitých vecí, od ktorých nemôžem len tak odísť. Vážim si tvoju ponuku,“ vysvetľovala som. Mama náhlivo prikývla a tuho stisla pery.

„Chápem,“ zdvihla ruku a zastavila ma. „Jacob.“

„Nie, nielen Jacob. Jacob by si to, popravde, možno ani nevšimol,“ hlesla som.

„Ale no tak!“ dodala dotknuto Bella. Mama sa na ňu pozrela a nadvihla obočie. Bella sa radšej stiahla.

„Rozmyslím si to. Potom by som prišla,“ povedala som úprimne. Mama ma objala.

„Po čom?“ zasmiala sa. Ani nevedela ako a trafila. Po... boji. Po tom, ako toto peklo skončí. A keď budem vedieť, čo vlastne opúšťam, nájdem si k tomu cestu.

Let domov bol príjemný. Keď sa objavila Bella a znovu mi vysvetľovala, že veci s Jacobom nie sú také, ako sa zdajú, poslala som ju preč. Div sa nerozplakala. Bolo mi to divné a zrazu mi došlo, o čo jej ide.

„Bella,“ zastavila som ju, keď už sme boli doma. Ťahala svoju tašku k sebe do izby. Otočila sa na mňa. Edward bol preč, išiel zaviezť auto, aby sa mohol v noci prikradnúť. Boli sme tam sami, ocko nás len privítal a ponáhľal sa do práce.

„Tebe nejde o mňa. Ty to dokazuješ sebe. A Edwardovi, však?“ Bella zažmurkala.

„Ja len chcem, aby bolo jasné...“

„Ale mám pravdu?“ skočila som jej do reči. „Edward určite nie je nadšený. Bojíš sa toho a vyčítaš si to, že? Keď je spať, nemala si ťažké si vybrať. Ale nie si voči tomu chladná. Ako keď Jacob chcel ísť bojovať. Malo by ti to byť ukradnuté. Ale nie je.“ Bella sklopila pohľad.

„Ničí ma to. Nikdy som nechcela skončiť ako tento typ... ale viem, čo cítim. Je to voľba, ktorá mi zabezpečila udržanie si zdravého rozumu. Len pud. To, čo si uchovám pre Edwarda, to je veľmi jednoznačné. Viem, čo chcem. A chcem, aby to vedeli všetci,“ vysvetlila pomaly. Všimla som si, s akou nehou vyslovovala jeho meno. Edward.

Chcela som niečo povedať, ale v mojej izbe sa ozvalo buchnutie okna. Bella nadskočila a ja som si hneď predstavila lupiča. Paradoxne mi stiahlo žalúdok, keď mi došlo, že namiesto lupiča ma bude v izbe čakať Jacob.

Rýchlo som ta vbehla a videla ho opierať sa o môj pracovný stôl a pozerať sa na fotky. Pozreli sme sa na seba a ja som zabuchla dvere.

Len sme tam tak stáli a on sa potom vydal ku mne. Natiahla som ruky pred seba, aby som ho zastavila. Jasné, že som mala chuť dotknúť sa ho, strašne ma to lákalo. Ale vedela som akú bolesť by mi to spôsobilo, keď by som na to neskôr spomínala. Jake zastal a čakal. Zrejme vedel, alebo aspoň tušil, že sa niečo stalo.

„Viem o tebe a Belle,“ vyslovila som a znelo to tak čudne. Moje vlastné slová ma bodali. Sledovala som pozorne jeho výraz. Najprv nahodil pohoďácku pózu typu „a čo ako?“, za ktorú som mala chuť mu jednu vylepiť. No potom sa uvoľnil, začal sťažka dýchať a cúvol odo mňa preč.

„Betta, vysvetlím to,“ povedal. Možno to bolo v poriadku, ale ja som nedokázala uvažovať racionálne. Jake by tu nemal byť. Porušil moje zásady a ja ich porušujem tým, že tu je a že mu dávam šancu „vysvetliť mi to“. Keďže to nepoprel a ani sa nechce uistiť, čo presne mi Bella povedala, tak to znamená len jedno. Je to pravda. Mala som chuť hodiť sa na posteľ a plakať. Ako dlho tu ešte bude? Odíde, ak ho požiadam? A nevezme to zle? Prečo mi na tom ešte vlastne záleží?

„Betta, upokoj sa, prosím. Znie to hrôzostrašne, keď to tak povieš. Ale je to kravina! Veď je to tvoja sestra, vyzerám ako taký tupec? Neľúbim Bellu!“

„Tak nebojuj,“ vypadlo zo mňa celkom samé. Jake vyvalil oči.

„Ty nechceš, aby prežila?“ A zase, začína ma vydierať.

„Bez jedného jediného vlka sa zaobídu, nemyslíš? Jake, ak je to tak, uverím ti. Vypočujem ťa. Mám len jednu podmienku. Nechcem tak veľa. Len nebojuj. Vieš, čo si o tom myslím!“

„Chcem, aby si bola v bezpečí ty!“ kričal.

„Nie! Ja budem v bezpečí!“ tiež som zvýšila hlas. Jake pristúpil bližšie a chcel ma schmatnúť, ale ja som sa neuvážene hodila dozadu a samozrejme som sa udrela o poličky. Ale aspoň som sa mu uhla.

„Betta, nemôžem svojvoľne nebojovať.“ Prečo preboha? On vôbec nevie o čo tu ide?

„Jake, zamysli sa nad tým. Nebojuješ za mňa. Bojuješ za ňu. Preto sa nechceš vzdať.“

„Bojujem za ňu ako za kamarátku,“ tvrdil zamračene.

„Ale ja by som mala byť dôležitejšia ako kamarátka. Mal by si ma poslúchnuť.“

„Nie, nemôžem,“ skočil mi do reči. Zažmurkala som. Jacob sa začal nervózne prechádzať po miestnosti.

„Prečo mi to robíš...“ zamrmlala som skôr pre seba. Zdvihol hlavu a roztriasol sa. „Nechcem vidieť, ak sa ti niečo stane...“ vzlykla som.

„Do riti!“ rozzúril sa a udrel do stola, ktorému sa zlomili všetky nohy a tresol na zem. Jake okamžite vyskočil oknom. Keď som sa trochu spamätala, prebehla som k oknu a videla som len ako sa v lese stratil dlhý, huňatý chvost.

Vedela som, že toto neveští nič dobré. A bola som si istá, že to bude veľmi ťažké obdobie. Bella ma vždy na krajíčku sledovala, ale nikdy sa neopovážila spýtať sa priamo. A ja som si pripadala ako ona... zničene som celý deň posedávala. Rozbitý stôl som upratala a ockovi som proste odmietla odpovedať, ako sa to stalo. Bol zo mňa na nervy, ale ja som nebola schopná čomukoľvek sa postaviť. Niečo zo mňa sa stratilo a zobralo to so sebou všetku dobrú náladu. Netušila som, čo bude zajtra. A pozajtra. A potom...

Sedela som v izbe a pozerala na internete nábytkárstva. Chcela som si kúpiť nový stôl. Možno nejaký pevnejší. Niekto zaklopal, až po chvíli sa dnu objavila Charlieho hlava. Overil si, že na neho pozerám. Možno čakal, že ma nájde plakať a preto bol taký opatrný.

„Mám pre teba niečo,“ predniesol samoľúbo. Prekvapilo ma, ako sa správa. Len som podvihla obočie a čakala.
„Bol som na rybách. Máme ich zase plnú chladničku,“ informoval ma a založil si ruky za seba. Obočie mi vyletelo ešte vyššie. Čo týmto sleduje? „No, a možno, keby si sa zamyslela, napadlo by ti...“ odmlčal sa a sledoval ma. Vzdychla som si. Nemala som náladu hrať sa.

„Dobre poviem ti to. Bol som tým pádom v La Push. A Jacob – vieš, ten milý chlapec – ti posiela toto,“ načiahol sa a hodil mi na stôl zažltnutý, prehnutý papier. Čakal.

„Čo je to?“ spýtala som sa a okamžite som si to privlastnila. Reflexne.

„Asi list. Alebo ti nakreslil obrázok.“ Zamračila som sa na ockovu podozrivo dobrú náladu. Pozrela som na papier a pohladila jeho hladký povrch. Bola som zvedavá. Pozrela som na ocka a on konečne vycúval z izby von. Pritom sa nezabudol škeriť.

Vytiahla som si papier pred oči a pomaly ho roztvárala. Bol dôkladne poskladaný. Uvedomila som si, že má typicky zatuchnutý pach aký bol u Jacoba doma. Chvíľu som ho ovoniavala a zaplnilo ma to emóciami. Pozitívnymi. Konečne som sa dostala k obsahu. Bol to jednoznačne Jakeov škrabopis.

Betta,

Rozhodol som sa pre formu listu – je to pre mňa silne emočné a nerád by som ti ublížil.

Spravil som chybu, že som ti nepovedal sám k čomu došlo. Stalo sa to asi preto, že som sa bál svojich pocitov. Teraz to napravím.

S Bellou som sa stretol niekoľko ráz. Raz si nás prekvapila... keďže som očakával, že ťa pozná, chcel som od nej o tebe informácie. Pomáhala mi s nápadmi ako ťa zbaliť. Viem, hlúpe, ale strašne som to chcel. Neskôr sme sa dokázali baviť o všetkom. Našiel som v Belle priateľa, akého som do tej doby mal len v Tebe. A raz som si uvedomil, že by som ju mal rád pri sebe. Došlo mi, že mi nevadí, keď sa ma dotýka, keď je pri mne blízko a niekedy to možno prekračovalo hranice priateľstva. Lenže uvedomil som si aj to, že pri Tebe som zažíval oveľa silnejšie pocity a vzrušenie, aké som pri nej nemal. Viem, som si celkom istý, že ty si tá, ktorú milujem. S ktorou chcem byť.

Bella je pre mňa veľmi dôležitá. Nechcem ti klamať, neviem, čo k nej cítim. Ale je to silné. Som však zmierený s tým, že bude s upírom a že tu nebude navždy. Viem sa jej vzdať, Teba nie. Potrebujem ale čas. Nechcem ti klamať a zavádzať. Viem len to, čo sa stalo. Potrebujem občas Bellu počuť a vedieť, že je šťastná.

Príď ku mne domov, ak budeš pripravená sa o tom porozprávať. Pre tvoju bezpečnosť si to ale nechaj uležať v hlave. Nechcem sa hádať a premeniť pri Tebe.

Jacob

Zostalo mi po prečítaní listu tak ľúto... Niečo vo mne dúfalo, že Jake to poprie. Že zistí, že k Belle necíti a ani necítil nikdy nič. Že som jeho jediná a blá, blá, hej, som skutočne romantik.

Lenže to sa v normálnom svete nedeje. Jake je z nejakej časti zaľúbený do Belly. Takže ľúbiť dvoch ľudí sa dá? Neverila by som tomu, ale viem, že Jake ľúbi mňa. A prečo by v tomto klamal? Pravdepodobne to ešte o niečo odľahčil.

Rozhodla som sa. Zajtra ho pôjdem navštíviť.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 49. kapitola: