Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - Prológ

Takmer najlepší kamaráti - PrológKvôli dvom dôležitým členom rodiny boli Cullenovci s quileutmi donútení dodržiavať prímerie tzv. Forkskú dohodu. Vlkolak Jacob a poloupír Edward sú najlepšími kamarátmi. Kto by to bol povedal? Za pätnásť rokov ich nikto a nič nedokázalo rozdeliť. Dokonca ani dievčatá. Aby spolužiakom dokázali, že sú vo flirtovaní najlepší - stavia sa. Stávka, ktorá na začiatku vyzerala neškodne, sa v priebehu času zmení na krutý boj.

V sobotu po obede na mesto sadla hmla. Ovíjala sa okolo budov, skál a krajiny ako had. Rozlievala sa nad riekou, po stráňach i uliciach. Bolo šero, ticho a ešte stále pomerne chladno. Tancujúcich kvapiek postupne pribúdalo, hustejšie zapĺňali pobrežie. V páse piesku okolo oceánu ostávali stopy bosých nôh dvoch žien, muža a ich malých detí. Navzájom sa nikdy nestretli. 

Esme Cullenová si napriek počasiu pod žltý nepremokavý kabát obliekla čierne šaty s rozšírenou sukňou do polovice stehien, ušité z mierne elastickej látky. V páse boli prešité pruhom textílie. V dekolte mala dva pruhy tkaniny preložené cez seba na kríž, ktoré na chrbte pokračovali ako ramienka. „Edi, dávaj pozor, lebo sa potkneš.”  

Malý chlapec nedal na radu mamy a utekal ďalej, čo mu nôžky stačili. Žena sa nad ním iba smiala. Dokázala by ho raz – dva chytiť, ale nedokázala mu pokaziť hru. Robilo jej veľkú radosť, že má svoje vlastné dieťatko s milovaným človekom, upírom, a štyri ďalšie adoptívne deti svojho manžela. Ani sa nenazdala a poloupír Edward bol v nedohľadne. Rozbehla sa. „Edward!”  

Druhá žena, Sarah Blacková, z Quileutskej dediny, bola oblečená jednoduchšie - v džínsoch. Sprevádzal ju manžel Billy. Napriek mladému veku mal hlboko zvrásnenú tvár a tmavú, červenohnedú pokožku.  

Čochvíľa spomalili, aby počkali na Jacoba, ktorý sa zastavil pri každej vetvičke či kamienku. Od malička ho chceli vychovávať v láske k prírode a za posledný rok sa ukázalo, že sa ani nemusia veľa snažiť. Indiáni to mali v krvi.  

„Vydaril sa nám, ten náš syn.” Billy vzal do ruky ploský kameň. S vypätím malého množstva síl ho hodil pred seba. Kameň sa odrazil tromi ďalekými dotykmi s hladinou a ponoril sa na dno Severného Tichého oceánu k ostatným korálom, rybám a zemine.  

Sarah sa pritúlila k manželovi a dívala sa pred seba. Nevidela vodu, ale budúcnosť, ktorú si manželia vysnívali už ako mladý párik a teraz reálne existovala. Mali tri krásne deti, rodinu, skvelých priateľov. Bolo toľko vecí za čo mohli ďakovať. „Všetky deti sa nám vydarili. Rachel, Rebecca aj Jacob.” Samozrejme, že bol Billy najviac hrdý na syna, ale tiež sa obával, pretože až keď sa narodil najmladší člen ich rodiny, uvedomil si pravú váhu vlčieho prekliatia.  

Billy jej prehodil ruku cez rameno, pritiahol si ju bližšie a dal jej láskavý bozk na spánky. Lásku medzi manželmi bolo vidieť i cítiť. „Kde je ten náš chlapec?” Otec sa otočil, ale po synovi ani stopy. V piesku nedokázal zanechať otlačky podobné dospelému človeku. Keby bol premenený mohol by ho nájsť rýchlejšie, ale nehodlal riskovať odhalenie.  

Zatiaľ čo rodičia sa snažili nájsť svoje ratolesti, chlapci behali krížom cez blato. Ufúľaný od bahna si zatiaľ neuvedomovali neprítomnosť mamiek.  

Jacob sa zastavil pred skalkami. Zatlieskal drobnými ručičkami. „Hrad, hrad,” komolil. S výstavbu vežičky začal hneď. Na spodok si vybral okruhliak a zvyšok prispôsoboval. S minimálnym množstvom skúseností na sebe neudržal viac ako dve kamienky.  

Edward bežal k tomu istému miestu. Zastal, keď videl chlapca ukladajúceho kamenivo na seba. Beh do prázdna ho omrzel. „Čo robíš?” Vďaka upírskej časti genofondu bol vo vývine rozumovo starší. S tým prichádzali aj vyvinutejšie rečové schopnosti.  

Esme k synovi dobehla takmer ihneď. „Nerozumel si, že nemáš bežať tak ďaleko?” Do nosa ju udrel intenzívny pach.  Jeho vôňa bola taká prenikavá a zreteľná, že by sa z nej dalo aj ukrojiť. Vlkolaci. Kde je mláďa, tam bude matka. Mala by ujsť. Nemôže ohroziť Edwardovu bezpečnosť. Počká na Carlislea a potom rozhodnú, čo bude.  

Chlapci to videli inak. Edward vybehol spoza maminej sukne a rozhodol sa pomôcť Jacobovi so stavbou. Keď ich Esme videl rozcítene zabudla ku komu chlapča patrí. Noví kamaráti stavali a premýšľali nad všetkými možnosťami stavby. Čo postavil Jacob, to mu Edward zhodil a naopak. 

„Ako sa voláš?” Namiesto vĺčaťa jej odpovedal vlastný syn. „Nie ty, ale tvoj kamarát.” Čupla si, aby deťom preukázala úctu a nehľadela na nich zvrchu.  

„Jake.”  

„Jake máš krásne meno. Ja som Esme a toto je Edward.” Chcela mu podať ruku na zoznámenie, ale z diaľky k nej doľahli hlasy prichádzajúcich osôb.  

„Jacob, bež od nej preč!” Sarah utekala, čo jej nohy stačili. V behu sa Billy striasol a vyskočil. Potrhané kúsky oblečenia ležali na piesku. Namiesto muža dopadol vlk na štyri laby. Hneď bol pri nich. Ceril zuby na upírku.  

Rozhodla sa, že nebude ako iní upíri a namiesto toho pokojne prešla po Edwarda. V zápale hry ho vzala na ruky. „Ja som Esme. Toto je môj syn - Edward. Našli sme Jacoba hrať sa tu. Nechcela som mu ublížiť.” Pri zmienke mena malého indiána, vlkolak vrčal viac a hlasnejšie. Z okrajov papule mu tiekli sliny.  

Sarah konečne dobehla k nim. Prsty na jednej ruke vnorila do vlkovej srsti a druhú natiahla k Jacobovi. „Miláčik, poď sem.” Chlapec prešiel okolo upírky. Edward na jej rukách sa naťahoval k zemi.  

Esme mala tie isté krásne rysy ako ostatní, ale niečo  v jej srdcovej tvári, v mäkkých vlnách jej karamelovo zafarbených vlasoch hovorilo druhej matke, že je iná, ale hlavne to mala v očiach. Nie červené, ale hnedé. Sarah sa zarazila. „Billy, pozri.” 

Vlkolak nepovolil v ostražitosti. Neprestajne vrčal, ale zameral sa na jej oči. V chlpatej tvári sa mu zráčilo prekvapenie. Pohľadom ju prosil o vysvetlenie. „Som Esme Cullenová. S manželom a deťmi sme sa pred nedávnom prisťahovali do Forks. Nie sme zlí. Nechceme vám ublížiť. Muž pracuje ako doktor v nemocnici, deti Alice, Jasper, Rosalie a Emmett chodia do školy.”  

„Čim sa teda živíte? Má to niečo spoločné s vašimi očami?”  

Pani Cullenová prikývla. „Živíme sa zvieracou krvou. Pijeme vysokú zver, medvede, pumy...Nechceme robiť problémy.  Nechceme... sa živiť ľuďmi.”  

Indiánka pocítila túžbu oplatiť jej prívetivosť, ale stále tu bola jej obozretnosť, ktorú si nejakým spôsobom vypestovala už v mladom veku a teraz ju len priviedla k ďalšiemu stupňu. Možno trochu prehnanému, ale prítomní zúčastnení vedeli, že medzi upírmi a vlkolakmi nebola snáď žiadna opatrnosť prehnaná a už vôbec nie pri chlapcoch, ktorým táto schopnosť zatiaľ chýbala. „Som Sarah Blacková. Toto je Billy. Jacoba už poznáte.”  

Vlk zavrčal smerom k žene. Esme v jeho prítomnosti bola viac bezradná. V prípade potreby by nemohla zaútočiť, pretože na rukách držala syna. „Asi by sme už mali ísť.”  

„Chcem sa s ním hrať.” Edward prstíkom ukázal na Jacoba.  

„Vidíte. Upíri, či vlkolaci. Deti sú naša radosť. Nevidia naše problémy. Mohli by sme sa nimi inšpirovať.” Esmine slová sa aj s ňou stratili vo vetre. Rodina Blackových osamela. Ešte hodnú chvíľu sa vlkolak nepremenil. Prestal vrčať a pozrel na Jacoba. Mohla mať žena pravdu? Nemusia byť medzi nimi predsudky? Teraz nie. Jedného dňa medzi nimi možno nastane oficiálne prímerie.

 

Ten čas nadišiel bez mála o tri roky neskôr.  

Hnedasté listy na stromoch šumeli a pomaly jeden po druhom opadávali. Stromy už boli skoro holé. Pomaly, ale isto sa ochladzovalo. Stará sova preletela pomedzi stromy ako temný tieň a ulovila bezbrannú myš, ktorá sa skrývala pod listom a ticho, bojazlivo pišťala. 

Rosalie zavrčala. Výzorom sa podobala soche gréckej bohyne. Mala dlhé nohy a nádhernú postavu, vďaka čomu patrila medzi  tie typy ľudí, ktoré je možné vídať na obálkach časopisu Sports Ilustriated s plavkami. Nikto s ňou nevydržal v miestnosti dlho, pretože mu okamžite kleslo sebavedomie. „Nechápem, prečo Edward behá s vlkmi. Príšerne smrdí.”  

Emmett ju chlácholivo pohladkal po ruke. Bol svalnatý ako vzpierač s kučeravými vlasmi. „Buďme vďační, že náš braček páchne len do chvíle, kým sa neumyje. Rose, miláčik, máme šťastie, že k nám Jacob nechodí aj domov. Museli by sme kúpiť nový.” Pokrčil nosom. 

Chlapec vnukol upírke nápad. Zastavila sa. „Presne to potrebujeme! Dom bez vlčieho smradu.”  

Zatváril sa skľúčene a pozrel pred seba, kde sa pravdepodobne nachádzalo ich rodinné obydlie. Snažil sa byť k svojej družke čo najláskavejší. „Zlatíčko, ešte len teraz nám skončili medové týždne.” Emmett s Rosalie sa brali už niekoľkokrát pre efekt. Urobil by čokoľvek, aby bola šťastná a keďže sa Rose rada predvádzala a bola v centre pozornosti, svadba je u nich skoro na každoročnom poriadku. Niekedy žili oddelene od ostatných a užívali si chvíle ako novomanželský pár.  

V poryve vetra sa jej dlhé zlaté vlasy zavlnili. „Máš pravdu. Edward rastie ako zvody. Ak by sme odišli, už zase by vyrástol a ja by som nebola pritom.” Rosalie vždy túžila po bábätku, ktoré jej nebolo dopriané. Keď sa Carliesle zamiloval do Esme, nesúhlasila s tým, pretože to ohrozovalo jej rodinu a dokonca aj ju samú. Teraz už ich adoptívna mama sa nemohla pozerať ako starne. Rose jediná jej veľmi závidela ľudskosť. Potom sa obe ženy spriatelili. Mali totiž rovnaký cieľ - udržať nažive dieťa.  

„Tak sa mi páčiš. Keby nebolo toho zápachu, nemali by sme sa na čom zabávať.” Emmett bol stále v strehu. Túžobne očakával každú príležitosť na žartíky, hlášky a vtipy. „Dokonca mám pocit, že cítim ten oder...” S plných pľúc sa nadýchol. Zreničky mu stmavli. Skutočne cítil horký pach vlkolakov zmiešaný so sladkou vôňou krvi. S pachom krvi sa dostavili aj reflexy lovca. Rýchlo bijúce srdcia. Jedno na okraji smrti.  

Emmett sa rozbehol. Rosalie sa zľakla, že podľahol svojim pudom, ale opakom bol pravdou. Majiteľa slabnúceho pulzu chcel zachrániť.  

Sychravé počasie dodávalo prírode pocit únavy.  

Keď upíri dobehli na kraj čistinky a ľudskou chôdzou došli k miestu odkiaľ cítili krv, zistili, že sa stali svedkami autonehody. Vozidlo bolo rozbité o strom. Sklá sa porozbíjané váľali na ceste. Patrilo náčelníkovi z La Push - Billymu Blackovi.  

Emmett došiel k nemu.  Zaťal nos, aby nedýchal. Na mieste vodiča sa nachádzala žena. Sarah Blacková. Srdce jej sotva bilo. 

Na zadnom sedadle v bezvedomí sedel Jacob s krvácajúcim čelom.  Sám začal zachraňovať matku. Bola pri vedomí. Keď uvidela známeho upíra, srdce jej podskočilo. „Postaraj sa o neho.”  

„Postaráme sa o vás oboch.” Lenže to už Sarah nepočula, pretože upadla do bezvedomia. Emmett ju niekoľkokrát oslovil a potriasol v záhybe lakťa.  

Rosalie násilne vybrala dvere z auta a hodila ich do krovín. Pás sa pri náraze pukol. Zdvihla Jacoba do náručia. Pramienok červenej tekutiny mu tiekol aj z nosa. Najopatrnejšieho ho vytiahla do svojho náručia a do ľahu na chrbte položila na kraj cesty. Odtrhla si kúsok látky z trička a vôbec jej za ním nebolo ľúto. Ak mala značka Channel prísť k úrazu, tak nech to bude takýmto ušľachtilým spôsobom. Jemne mu ohmatala celé telo, či sa na ňom nachádzajú väčšie poranenia ako len rozbitá hlava.  

V priebehu laického vyšetrenia sa Jacob zobudil. Od prekvapenia sa mu rozšírili zreničky. Nemali rovnakú veľkosť. Rosalie si pamätala, že je to príznak poranenia mozgu. „Jacob, teraz mi musíš povedať, čo ťa bolí.” Jake zdvihol ruku a nasmeroval si ju k hlave.  

Rosalie ho zastavila. Dýchanie mal v norme a srdce mu pravidelne bilo. „Budeš v poriadku, ale musíš do nemocnice za Carlisleom. Vezmem ťa tam.” Pohladila ho po tmavých vlasoch ulepených od krvi. Vošla do lesa.  

Emmett urobil to isté, čo jeho družka, ale Sarah na to bola horšie. Chlapec prisahal, že bude viac pomáhať Carlisleovi v práci a čosi sa priučí. Pani Blackovú odvliekol za predlaktia. Svoje ruky vsunul do oboch podpazuší. Jej telo mal navalené na svojom mohutnom trupe a jednej nohe. Krátkymi krokmi druhej nohy cúval od miesta nešťastia. A teraz čo? Nemôže s ňou bežať cez les. Bolo by to riskantné. Emmett nikdy nebol v situácii, pri ktorej by zachraňoval niekoho život.  

„Jacob! Kde je Jacob?” Obeť striedavo upadala do bezvedomia a rozprávala.  

„Sarah, počúvajte ma. Jacob je v poriadku. Rosalie ho berie ku Carlieslovi. Vy aj Jacob budete zdraví.”  

„Rosalie!” Vedel, že ho bude počuť. Predstavil si jej statočnosť pred mnohými rokmi, keď sa s ním zahral medveď. Rose sa obávala, že by ho sama nedokázala premeniť a tak s ním v náručí utekala cez les sto míľ ku Carlisleovi, kde ho poprosila, aby ho premenil.  

„Položím vás na zem a vyvýšim nohy. Táto poloha centralizuje krv smerom k životne dôležitým orgánom.” Emmett dúfal, že dokáže zachrániť život. Do príchodu sanitky sa so Sarah rozprával a držal ju za ruku. Vravel jej o dokonalej budúcnosti a nútil ju sľúbiť, že v nej bude aj ona.  

So záchranármi prišli aj policajti a hasiči. Z Emmetta opadol všetok stres zo seba samého a vymenil ho za strach o Sarah. Dokonca sa utiekol aj k modlitbe.  

„Chlapče, bol si dobrý. Neboj sa, všetko bude v poriadku.” Charlie Swan, náčelník polície ho priateľsky pobúchal po chrbte. Emmett mu vysvetlil, čo sa stalo a čo s Rosalie urobili. Dokonca sa o nich písalo v novinách.  

Žena s deväťročným chlapcom sa viezli autom z rezervácie La Push do mestečka Forks niekoľko kilometrov od Seattlu vo Washingtone. Vodička sa pravdepodobne chcela vyhnúť zrážke s vysokou zverou, ktorá prechádzala na druhú stranu lesa, a  vozidlo narazilo do stromu. Nad Sarah Blackovou z Quileutskej dediny, matkou troch dedí, milovanou manželkou a nad maloletým Jacobom stáli všetci anjeli. Na miesto konania zrážky pribehli Rosalie Hale-Cullenová a Emmett McCarty Cullen, adoptívne deti miestneho doktora, ktoré ich pohotovou reakciou obom členom posádky zachránili život.  

A tak sa Billy odovzdal životu vo chvíli, kedy sa mu zdal takmer neznesiteľný. Celé nešťastie zniesol nie vďaka prechodným pocitom šťastia, ale vďaka svojmu skalopevnému odhodlaniu prijať úplne všetko, vrátane tých aspektov svojho ja, ktoré nechceli prijať nič. Toto odhodlanie voči životu, oddanosť čomukoľvek, čo prinesie prítomný okamih, bolo podstatou návodu, ako dosiahnuť skutočný pocit šťastia. Každý, kto chce, to dokáže zvládnuť. Bez poradenia sa so staršími, Billy ako náčelník, ponúkol Cullenovcom oficiálne prímerie. Takzvanú Forkskú dohodu spečatili potriasaním rúk s Carlisleom.  


Dúfam, že som vás menej akčným prológom príliš nenudila a nadšene budete pokračovať v čítaní. :) 

Ďakujem za každé dobré slovo a hlavne objektívnu kritiku v čom by som sa mohla zlepšiť :) 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - Prológ:

 1
5. mellory
11.08.2018 [13:34]

Tesim se az se objevi bella a zminena stavka

4. vinnetou
06.08.2018 [17:49]

Moc hezke,urcite budu pokracovat ve cteni tohoto pribehu :)

3. Sim
30.07.2018 [9:12]

Veľmi sa mi to páčilo Emoticon Emoticon Emoticon

25.07.2018 [22:22]

EmpressPerfektné! Emoticon Emoticon Emoticon Teším sa na pokračovanie Emoticon

1. Petronela admin
25.07.2018 [9:23]

PetronelaAhoj, článek jsem ti prošla abych zjistitla, jestli se ti tam nevyskytuje velké množství chyb - čož naštěstí bylo v pořádku. Píšu ti však proto, že na stránkách už existuje stejnojmenná povídka od TeenStar (i když s jiným příběhem a ústřední dvojicí). Chtěla bych tě tedy poprosit, jestli by sis mohla změnit název, aby se to čtenářům nepletlo. Jakmile to uděláš, zaškrnit opět "Článek je hotov" a dojde k jeho publikaci.

P.S. Jako úvodní kapitola povídky se mi text opravdu líbil a jsem zvědavá, jak budeš pokračovat. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!