Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 8. kapitola

Takmer najlepší kamaráti - 8. kapitolaDnešná kapitola bude trochu akčná. Charlie Swan bude pátrať po stratenom profesorovi Dexterovi. Stopy ho dovedú ku Cullenovcom. Z Edwardovho pohľadu sa dozvieme viac.

Včerajšia búrka chytro preletela a stratila sa medzi vrchmi. Pri vode blesk odťal veľký konár z vŕby. Kvapky ladne padali na zem. Uprostred indiánskej dediny sa hadili potôčiky špinavej vody. Vytvárali si vlastné cesty až do mlák.

Väčšina obyvateľov už bola hore, pripravená užiť si sobotňajší deň. V malom červenom dome na okraji dediny sa otec snažil zobudiť svojho syna. Slina z chlapcových úst stiekla na vankúš, keď niekto zalomcoval jeho opáleným telom. „Jacob.“ Synova lenivosť ho neprestávala udivovať. Neustále vymýšľal spôsoby ako presvedčiť rodičov, aby sa vyhol povinnostiam. Keby len polovicu energie vynakladal na to, aby spravil to, čo má, vo všetkom by dosiahol viac úspechu.

„Daj mi pokoj,“ zašomral inak ho svet okolo vôbec nezaujímal. Bolo mu jedno, či prší alebo svieti slnko. Nezáležalo mu ani na tom, aký je deň a koľko je hodín.

Billy Black sa namáhavo odtlačil do kuchyne za svojou manželkou. Kuchyňa voňala čerstvými rožkami a kávou. „Vidíš ako to dopadá, keď ide niekam so svojimi kamarátmi?“

Žena si odlomila kúsok z pečiva. Z mužovej nevraživosti si ťažkú hlavu nerobila. Bolo na dennom poriadku, že sa jej manžel rozčuľoval kvôli synovi a naopak. „Nie, miláčik, takto to dopadá, keď ho jeho otec drží príliš skrátka. Niet divu, že sa potom utieka k takýmto zúfalým činom.“ Z Jacobohvo bujarého života nebola nadšená, ale občas nastal moment, kedy ho dokázala pochopiť. Billy ho tlačil do povinností a Sam ho nútil behať a vrčať a bohvie čo všetko. Prešiel už prvý týždeň prázdnin a syn sa vyhýbal rodnému domu ako čert kríža. Svoju izbu používal len na prespanie ako hodinový hotel. 

Odložila za sebou tanier do umývadla a opäť si sadla. Pred seba si položila olejomaľbu krajinky. Bola mamou na plný úväzok a umelkyňou na voľnej nohe. 

„Voči upírom by nikto nemal byť veľkorysí. Dúfam, že Keď Jacob vyrastie bude neznášať faganov ako je on. Do tej doby...“

Na príjazdovej ceste zaškvŕkal štrk. Sarah odložila prácu na parapetnú dosku a šla privítať rodinného kamaráta. „Jacob!“ zvolala smerom k izbe hneď vedľa kúpeľne.

Záhrada voňala sviežo. Opodiaľ bolo od susedov počuť strihanie živého plota. Inak v dedine panovalo kúzelné ticho, prerušované trilkovaním vtákov.

Sarah vyzerala veľmi pekne. Nebola jedna z tých žien, čo na seba dávali galóny make-upu. Iba zriedka si dávala narásť svoje tmavohnedé vlasy dlhšie ako po ramená. Nikdy si nenechávala diktovať štýl. Bola jednou z tých žien, ktoré samé sebe udávali tvárnosť. 

„Tak sme tu,“ Charlie vystúpil z auta. Nemal veselý výraz. Oblečenú mal policajnú uniformu so všetkým, čo k tomu patrilo. Na opasku mal pripnutú vysielačku, zbraň i obušok. Za ním vystúpila jeho dcéra. Kŕčovito si zatínala nechty do rúk, ale neviditeľná vôľa ju nútila robiť otcovi spoločnosť.

„Vitajte!“ Družne sa usmiala, otvorila vstupnú bránku a pridržala vrátka, aby nimi mohla návšteva prejsť. „Nie ste hladní alebo smädní? Práve raňajkujeme. Môžete sa k nám pridať.“

„Ďakujeme, Sarah, už sme raňajkovali, ale kávu by som si dal.“ Charlie nasledoval hostiteľku po kamennom chodníčku smerom k domu. Na terasu viedlo niekoľko schodov. Billy hlavný vchod nikdy nepoužíval na odchod. Na to mu slúžila rampa pri kuchynských dverách.

Cestou cez dom, Sarah zabúchala na dvere a tie sa pootvorili. Bella v nich zazrela Jacoba zamotaného v prikrývkach. Domáca si jej skúmavý pohľad všimla. „Už pred hodinou som ho bola zobudiť. Skús ho prebrať ty. Si krásne dievča, Bella. Chlapec v jeho veku na nich letí ako včely na med.“

Charlie mumlajúc niečo o Bellynej čistote, prešiel okolo nej a pokračoval na koniec chodby za Billym. V dome nebolo ticho, no zároveň sa zdalo, že v ňom pulzuje energia, akoby bol plný duchov. Už v mladosti si na to policajný náčelník zvykol. 

Bella pred vstupom do izby váhala. Po otvorení dverí do tajomnej komnaty sa jej naskytol zaujímavý pohľad. Bolo tu cítiť typickú korenistú vôňu chlapca. Malá izba, v ktorej panovalo šero, bola zariadená trochu chaoticky. Pod oknom sa nachádzala posteľ. Stôl bol umiestený oproti dverám. Ešte stále s v ňom nachádzali dierky z obdobia, keď sa s Edwardom pokúšali tajne fajčiť, pričom sa vlkolak skoro zadusil. Na stole boli pohádzané povrázky a taniere s nedojedeným jedlom. V rohu miestnosti sa povaľovalo niekoľko ponožiek a krabica od Henryho pizzerie.

Chlapec strčil hlavu pod vankúš. Nemalo to však zmysel. Bella už videla, že je chlapec zobudený. „Prišla si mi pomôcť vyhrať stávku?“

„Nie.“ Snažila sa mu predať informáciu, ktorá by ich všetkých mohla ovplyvniť. „Máme obrovský problém.“

Jeho telo bolo unavené, ale myšlienky sa zrejme rozhodli pracovať na plné obrátky. Jedným okom mrkol von oknom. Sychravo pohlcovalo mihotavé slnečné svetlo nad obzorom. „Problém? Tvoj otec mi daroval aspoň týždeň prázdnin, než ma prišiel zabiť kvôli karaoke? Aké šľachetné.“

Na posteli sa mu otočila chrbtom. Ešte stále bola na Jacoba nahnevaná, že ju na party podrazil a nechal samú, hodenú levom. „Najradšej by som ho poprosila, aby to urobil. Je tu však iný problém. Otec mi dnes ráno povedal o prípade, ktorý na polícii riešia. Pán Dexter zmizol. Rodina ho stráda od piatku večera.“

Ak aj Jacob upadal do ríše snov, teraz už bol dostatočne čulý. „Počkaj, dúfam, že si Charliemu nepovedala, že Edwardovi sa zdal podozrivý.“

Bella cez pleca pozrela na chlapca. „Samozrejme, že nie. Ale neviem, čo mám robiť. Na tej party šiel Edward za ním a potom sa na niekoľko hodín stratil a Dexter je už týždeň nezvestný. Čo si o tom všetkom mám myslieť?“

Jacob sa posadil a pretrel si oči. „Varovala si Edwarda?“

„Nemám jeho telefónne číslo. Otec sa rozhodol vyspovedať najprv teba. Musím ísť do kuchyne.“ Vstala. „Možno tvojim rodičom povie viac ako mne a ty sa do piatich minút daj do poriadku.“

Jacob osamel. Z parapetnej dosky schytil mobil. Bolo niekoľko minút po siedmej a nepochyboval o tom, že ak Edwarda zobudí, bude nahnevaný, ale aspoň bude mať čas si pripraviť nejakú uveriteľnú lož. Z displeja sa však vyškieral nápis: Vybitá batéria. „Dofrasa,“ zaklial a bežal na druhú stranu izby. Prehľadal skriňu i zásuvky na stolíku, no nabíjačku tam nenašiel. Presnoril ešte niekoľko škatúľ. Ani tam ju však nenašiel.

V kuchyni Charlie živo vysvetľoval policajné vyšetrovanie. „...Nemyslím si, že by sme na mieste, kde ho naposledy videli, našli nejaké dôkazy. Prečesali sme okolie školy miesto popri mieste. Po Dexterovi ani stopy.“ 

V umývadle si tvár prepláchol vodou, aby sa aspoň trochu zobudil. Pod očami, podliatymi krvou, mu svietili fialové kruhy. Ústa mal vyschnuté a pery popraskané. To je jedno.

Sarah ho pohľadom pokarhala.

„Jacob, som rád, že si tu. Bella ti už asi povedala o čo ide. Ak niečo o vašom profesorovi vieš, budem rád, ak mi vyšetrovanie uľahčíš.“

„Určite za to môžu Cullenovci.“ Aby umocnil svoje slová, tresol Billy päsťou po stole. Hrnčeky nadskočili a káva vyšplechla na stôl.

„Upokoj sa.“ Sarah vzala servítky, aby utrela čierne kvapky. Jeho pomaly pestovaná nenávisť jej vyrážala dych. Sarah odmietala pochopiť jeho komplikujúce sa vzťahy s upírskou rodinou.

Chlapec si odkašľal. „Videl som Dextera ako si nalieva alkohol z čutory do pohára s punčom.“ Jacob s Bellou si vymenili veľavravné pohľady. Vedeli presne, prečo by za to mohol Cullen, ale úplne z iných dôvodov, aké mal na mysli Billy.

„Vy dvaja niečo viete niečo viac. Moja vlastná dcéra mi bráni v hladkom priebeh vyšetrovania.“ Prezerala si kuchyňu, akoby sa jej to netýkalo. V miestnosti, so svetlými stenami obloženými drevom, svetlo žltými skrinkami a biele linoleum na podlahe, sa nič nezmenilo. „Bella!“

„Prečo by za zmiznutie pána Dextera mohli Cullenovci?“ Po Bellynej otázke nastalo v miestnosti ticho, prerývané len ich dychmi a hlasnými myšlienkami.

„Otcovi som to už vlastne už hovoril, však?“ Jacob ho žiadal o pomoc. „Edward tiež videli ako si pán Dexter nalieval alkohol. Šiel za ním, aby ho mohol poučiť... o ehm... používaní alkoholu na školských akciách.“ Jacoba samého prekvapila Billyho spolupráca a lož starostlivo sformulovaná do zmysluplnej vety. Začínal obdivovať ľudí, ktorí si zo slov postavia vlastní pomník.

Charlie si ihneď vytiahol zápisník. „Kde a kedy ste ho naposledy videli?“

„Hneď na začiatku party bol pri stoloch s občerstvením.“

„Prekvapuje ma, že si mi to doma nepovedala.“ Prižmúril oči a doplnil si poznámky v zošite. Vstal. „Je čas ísť ďalej. Ďakujem za kávu Sarah. Pôjdem ku Cullenovcom, aby som zistil nejaké ďalšie informácie.“

Aby sa vyhol ešte všetečnejším otázkam svojho otca a ľútostivému pohľadu svojej mamy, Jacob sa odlepil od kuchynskej linky, o ktorú sa doteraz opieral. „Pôjdem s vami.“

Sarah ich išla odprevadiť. „Jacob, prosím pozdravuj Esme. Opýtaj sa jej, či by som mohla poobede prísť.“

„Jasné, mami. Odkážem.“ Všetci traja nastúpili do policajného auta a Charlie zapol majáky. Popri ceste vychádzajúcej z rezervácie tiekol potok, v ktorom sa šantiace deti strkali do vody. Mohutné výbuchy smiechu sprevádzali ich pád. „Je zábavnejšie, keď je v ňom hlboká voda alebo je na dne blato.“ Jacob si spomenul na svoje detstvo najprv s Bellou a potom s Edwardom.

„Jacob, i tento rok nám v novej sezóne vyhráš všetky zápasy?“ húkol Charlie dozadu pomedzi mreže. Nebolo to práve jeho vysnívané sedenie, ale aspoň sa mohol odviesť s právom prednostnej jazdy pomedzi autá, ktorých tu síce nebolo veľa, ale v policajnom aute nejazdí každý deň.

„No, plánujem sa jej zúčastniť, ale či ju vyhráme...“

„Jacob je skvelý športovec,“ vysvetlil hrdo.

„Ty sa prihlásiš do nejakého klubu?“ zaškeril sa chlapec. Stredná škola vo Forks ponúkala množstvo mimoškolských aktivít. Keď sa niekto chcel naučiť kresliť, mohol chodiť na výtvarnú, no zároveň aj na ateliérovú tvorbu, ktorá pripraví človeka, aby mohol preraziť na scénu umelcov. Bola tu tiež možnosť navštevovať hodinu s názvom motošporty, kde vám vysvetlili ako si správne udržiavať motocykel, terénne vozidlo alebo snežný skúter. Môžete sa dozvedieť ako začať podnikať, navrhnúť si vysnívaný dom, rozvíjať svoje nadšenie pre európsku kuchyňu alebo vykročiť tou správnou nohou k úspešnej kariére inžiniera. Keby niekto chcel náhodou získať pilotný preukaz, stredná škola ponúkala aj niekoľko kurzov aerodynamiky. Lež to, ako sa zo slonieho hovna získava pitná voda, im zatiaľ neukazovali. Možno aby eliminovali počet zvracajúcich študentov.   

„Nie, väčšinu bodov za krúžky som splnila už na nižšej strednej.” Charlie a Jacob obdivne zapískali.

Pohľad na dom Cullenovcov, zobral Belle dych ako po prvý raz. Pri dverách počkali, kým k nim zbehol Carlisle. „Náčelník Swan,“ podal mužovi ruku. „Za čo vďačíme vašej návšteve?“

Charlie si dal ruky v bok. „Neprichádzam s dobrými správami. Rád by som šiel dnu a porozprával sa s Edwardom.“

„Prosím.“ Doktor uvoľnil policajtovi cestu. Skoro všetky miestnosti mali vysoké stropy a okná na celú stenu s výhľadom na les. Za ním sa rozprestierali pokojné vŕšky.

Po príchode do obývačky Charlie znervóznel. Celá rodina Cullenovcov bola zhromaždená v obývačke. Vidieť takúto početnú rodinku bolo vskutku impozantné. Boli ako dokonalé maliarske diela. Mladí a krásni. „No... hneď na úvod by som bol rád, keby ste boli v dôvode mojej návštevy diskrétny a nevyvolávali zbytočný rozruch v meste. Rád by som vám oznámil, že v piatok sa stratil pán profesor Dexter. Učil dejepis na strednej škole. Naposledy ho videli na večierku.“ Otočil sa na Edwarda sediaceho za klavírom. Medzitým si vybral i zápisník. „Je to poburujúce, ale Bella a Jacob mi povedali, že si ho videl naposledy ako si dáva alkohol do pohára a šiel si ho upozorniť na používanie alkoholu na školskej akcii.“

Alice si prekrížila ruky na hrudi a ostala stáť. Čo ju tak mohlo nahnevať Bella radšej ani nehádala. Kým prišla až ku nej, jej tvár sa rozjasnila, krok spomalil a úsmev rozžiaril celú obývačku. „Bella,“ oslovila kamarátku potichu s najväčším pokojom. Po chlade nebolo ani chýru, ani slychu. Tvár mala opäť vyrovnanú a nádhernú ako vždy. Neposlušné pramene, ktoré jej  spadli do tváre, si s úsmevom založila za uši, tak ladne a plynulo, ako keď vodná hladinu pohltí potápajúci sa predmet.   

„Rád by som sa s tebou porozprával osamote.“ Blysol pohľadom po každom členovi rodiny, ktorí sa ako na povel odobrali do nejakej časti domu. Charlie nemohol tušiť, že budú aj tak počuť každé ich slovo, pohyb, nádych a úder srdca.

„Charlie, dáte si kávu, čaj, vodu?“ navrhla mu Esme ochotne.

„Dám si vodu, ďakujem, madam.“ Charlie si sadol na bielu pohovku.

„Poďte, vytlačila som čerstvý pomarančový džús.“ Kývla na Jacoba a Bellu. Spolu odišli do kuchyne.

Edward sa presunul oproti policajtovi na kreslo. Chýbala už len lampa, ktorou by mu Bellyn otec svietil do očí.

Charlieho čakal jeden z ďalších výsluchov. Hoci boli v obývačke samy, poobzeral sa okolo seba ako dieťa, ktoré má strach, že ho prichytia pri čomsi zakázanom. Vypočúvanie viedol už mnohokrát predtým, ale bolo to viac súkromné a menej otvorené. Policajt počakal, kým mu Esme donesie pohár s vodou ozdobený kúskom citróna a mäty. Až keď odišla, pán Swan si bol ako-tak istý, že môže pokladať otázky. „Edward, čo si povedal pánovi Dexterovi?“

 

Edward

Na druhej strane miestnosti stál Dexter, ktorý si do pohára nenápadne nalial vodku z ploskačky.

„Nepáči sa mi.“ Hlavou som kývol smerom k nemu. Nikto si nevšímal ani môj skúmavý pohľad, ani moje výroky. Oproti nemu sa vrhli dve vymleté dievčatá zo školského časopisu. Alice ich neznášala, lebo jediné o čom dokázali písať boli klebety a nepodstatné veci. „Mám z neho zlý pocit.“

„Pán profesor.“ Vyššia tmavovláska mu vošla do cesty, zatiaľ čo druhá, rovnako vysoká, ryšavka sa k nemu prikradla zboku. Bol obkľúčený. Nemal úniku. Nesympatický chlap preletel očami po jedálni, akoby prosil o pomoc kohokoľvek, kto sa zľutuje.  

Bella urobila krok dopredu. „Mne sa zdá celkom fajn.“

„Slovami „celkom fajn“ sa označuje človek, na ktorého podľa mňa nemáš názor.“ Mne sa „profesor“ hnusil čím ďalej tým viac. Rád by som zistil, kam jeho úmysly smerovali. Rozhodol som sa zakročiť. „Pán Dexter!“ zvrieskol som, aby ma počul i cez hudbu. Stratil som sa v dave a nechal stáť svojich súrodencov, Bellu i Jacoba za sebou. Nebol som veľmi nadšený, že môj kamarát s ňou mohol tráviť čas, kým ja som sa vydal pátrať po tajomstvách muža v maske učiteľa, ale prehrýzol som to. Nikto v ňom nevidel hrozbu, akú vyvolával pre náš druh. (Charliemu Swanovi som v celom rozprávaní nespomenul žiadne upírske záležitosti.)

Keď som sa prikradol k stolu so zákuskami a tváril sa, že si ich pozorne vyberám, boli už ponorení v rozhovore. Ryšavka mala oblečené modré šaty a na nohách vysoké lodičky. Tie tenulinké podpätky mohli mať aj pätnásť centimetrov. „...To ako oficiálnu...? Vonku? Pred ľuďmi?“

Tmavovláska jej slúžila ako sekundant. Poklepkávala nohou a skenovala ľudí okolo. „Nemohli by sme ísť preč?“

„Bree má pravdu, poďme radšej vonku.“ Dexter sa naklonil bližšie k študentke, aby mohol nadviazať na predchádzajúci rozhovor. „Pred ľuďmi. Si krásna, tak to svetu ukáž, Ria.“ Tmavovláska ju podoprela z jednej strany a učiteľ z druhej. Kolegom naokolo vysielal veľavravné pohľady, že jej prišlo zle.

Bočnými dverami vyšli vonku a ja som ich samozrejme nasledoval. Vykĺzol som poza nich a schoval sa v tieni pod stromom. Prisahal by som, že sa Dexter uškrnul poza plece. Za školou bola jediná lampa, ale jej svetlo stačilo, aby som si mohol prezrieť dianie na parkovisku.

„Chcela by som prijať vašu ponuku...“ Ria sa jemne triasla. Mohol som iba hádať, či od zimy alebo od strachu.

„Naozaj?“

„Dobre ste počuli. Chcem ten džob, chcem zarábať peniaze, cestovať,“ vymenúvala Ria. „Už ma nebaví ako ma rodičia nútia študovať, učiť sa a počítajú každý cent. Nechcem byť obmedzená ich prízemnosťou. Chcem veľké veci.“ V očiach jej zaiskrilo.

„Až takéto prevraty som v tvojom živote nečakal. Ale nie je to len tak. To cestovanie a prachy sú len pozlátkami. Vravel som ti, že robiť spoločníčku je tvrdá práca...“

„Ale páčilo sa mi to. Zarobila som si dvesto dolárov za to, že som víkend strávila v luxusnej vile, prijímala hostí na rôznych recepciách a tvárila sa ako pani domu toho bohatého chlapa.“

„Len to prišlo tak náhle... Prekvapila si ma. Ako vieš, že som medzičasom to mesto neobsadil niekým iným?“ Začal okolo nej krúžiť. Ja sám som to robil neskonale veľakrát, keď som sa točil okolo koristi v lese, aby som ju zmiatol.

S dlhými nechtiskami si poklopkala po sebavedomo vztýčenej brade. „Vraveli ste, že som najlepšia. Nemáte dôvod na to miesto prijať niekoho, kto nie som ja.“

„Máš úplnú pravdu, drahá,“ vdýchol jej do tváre alkoholový oder.

-           

Pozeral som sa na vzďaľujúce sa dievčatá, napokon, tie si majú vždy, čo povedať. Medzitým sa mi Dexter stratil z dohľadu. „Rozmýšľal, som či sa ešte dlho budem tváriť, že o vás neviem.“

Prudko som sa otočil. Už druhýkrát za dva týždne mi niekto vrazil do nosa bez toho, aby som sa stihol brániť. Z nosa mi prúdom tiekla teplá krv a stekala na košeľu. Dexter ma nenechal vydýchnuť, chytil ma za košeľu a vyhodil z môjho úkrytu za stromami. Rýchlo som sa chytil kontajnera a oprel sa o neho. Nemal som dostatočne rozšírené reflexy ako ich mal “čistokrvný” upír, ale mal som oveľa viac sily ako obyčajný človek. „Verím, že všetko, čo ste tu videli si necháte pre seba.“

„Ste naivný, ak si myslíte, že vám to prejde.“ Pridržiavajúc košov som sa vrátil do budovy. Tu som ukončil oficiálne rozprávanie pre Charlieho, hoci príbeh pokračoval ďalej. „Hneď zajtra všetko poviem Charliemu Swanovi.“

Vo dverách som sa stretol so svojou sestrou. Škriatok mi vošiel do cesty. „Ak sa prezlečieš.“ Môj vzhľad vyzeral ako z amerického masakru motorovou pílou. „Keby si ostal v tomto oblečení, ľudia by si mohli pomyslieť, že si...“  

„...Zločinec.“  

 

 

***

Charlie sa snažil všetko zapisovať do zápisníka, aby urobil hlásenie. „Požívanie alkoholu na školskej akcii a v zamestnaní, najímanie študentiek ako eskort, napadnutie žiaka... Z toho vyplýva, že Dexter nie je obeť, ale kriminálnik.“ Zdvihol hlavu od papiera. „Jednému však nerozumiem. Kam Dexter zmizol?“

Edward pokrčil ramenami. „Neviem. Možno ušiel, pretože sa zľakol. Potom, čo som odišiel na toalety som stretol svojich bratov a všetko im povedal. Sestra mala náhradnú košeľu a mohol som sa vrátiť na party bez toho, aby si niekto všimol môjho odchodu.“

„Prečo si na polícii neohlásil, čo sa stalo?“

Edward sa pobavene pozrel na hodiny na stene. Bolo iba pol deviatej. Prišli ste skôr, než som stihol zareagovať.“

„Ach, máte pravdu.“ Policajt sa postavil na odchod. Edwardova výpoveď vrhla na nezvestného celkom iné svetlo. „Ďakujem, Edward, že ste mi o tom povedali. Vyhlásim po ňom pátranie. Správu pošlem aj do susedných okresov.“

„Som rád, že som vám mohol pomôcť.“ Bratsky si podali ruky. Kamaráti sa konečne vytrepali z kuchyne do obývačky. Jacob si utieral pery od červenej dobroty, ktorú Esme upiekla. Bral ju ako druhú mamu. „Kde bude pokračovať pátranie?“

„Pôjdeme za...“ Neochotne sa otočil na Edwarda. „Vieš mi povedať mená tých dievčat?“

Edward s odpoveďou otáľal. Stálo za tým ešte oveľa viac, než Charliemu Swanovi povedal. „Dexter ju oslovoval Ria... Myslím si, že to bola skratka od Victorie. Priezvisko neviem.“

„Charlie, ak ti to nebude prekážať, zostanem tu. Mama príde poobede k Esme a vezme ma domov.“ Jacob postrčil policajta dopredu ku schodom.

Bella prešla okolo Edwarda. Povzbudivo naňho žmurkla. „Uvidíme sa.“

„Ako chceš,“ prehodil smerom k Jacobovi. Charlie si všimol ich výmenu pohľadov a nenápadne si poklepkal po zbrani na opasku. Edward sa namiesto strachu zasmial. S návštevníkmi sa prišiel rozlúčiť i Carlisle, ktorý sa sprisahanecky díval na syna a manželku.

Keď sa rozlúčili, Edward s Jacobom osameli v obývačke. 

Keď sa rozlúčili, Edward s Jacobom osameli v obývačke. Poloupír si opäť sadol za klavír a stlačil niekoľko klávesov. Pri hudbe dokázal relaxovať, oddýchnuť si a hlavne vypustiť nedôležité myšlienky.

Vlkolak si ľahol na gauč. „To znie pekne, kamoš. Keď budem mať svadbu, toto mi zahráš.“ Zavrel oči a nechal sa unášať hudbou. „Povieš mi, čo sa v piatok stalo? Viem, že si Charliemu nepovedal všetko.“

„Hmm...“ Edward hral a pomedzi to sa mu darilo rozprávať.

 

Edward

V celom rozprávaní som vynechal dôležité a zásadné veci, ktoré som nepovedal, aby som ochránil Riu a Bree Tannerovú.

S dlhými nechtiskami si poklopkala po sebavedomo vztýčenej brade. „Vraveli ste, že som najlepšia. Nemáte dôvod na to miesto prijať niekoho, kto nie som ja.“

„Máš úplnú pravdu, drahá,“ vdýchol jej do tváre alkoholový oder. „Poď teraz so mnou do môjho domu, kde spíšeme papiere, čo povieš?“

Ria sa víťazoslávne usmiala, akoby práve vyhrala v lotérii. Neuvedomovala si žiadne nebezpečenstvo, ktoré jej hrozilo. Upíri síce boli sadisti, ale tento človek bol ďaleko horší nad hranice upírskej krutosti. Nechcel som si ani len predstaviť, čo tej slečne urobí, ak s ním naozaj odíde. Naklonila sa ku kamarátke a pevne ju objala. Nechty jej zaryla do pleca a zomkla k sebe. „Bree, vráť sa na party a nikomu o tom nehovor. Ak mi to vyjde, bude to úžasné dobrodružstvo a ja sa už domov k tým ľuďom domov nevrátim,“ šepkala. „Už choď.“ Postrčila ju nazad ku škole.

Bree sa ju snažila zastaviť a potiahnuť späť. Nahovorila by jej všetko možné, len aby ju dostala do bezpečia. Bola to naozaj vzorná kamarátka. „Prosím, nerob to. Vráť sa so mnou. Ak sa ti nepáči doma, môžeš bývať u nás.“

Rii sa do napudrovanej tváre nahrnuli slzy. „Nie je cesty späť.“ Ja, ani Bree sme tejto lži nechceli veriť. Ešte vždy sa mohla rozhodnúť inak. Mohla sa vrátiť s kamarátkou späť a tváriť sa, že sa nič nestalo. Všetko by bolo oveľa jednoduchšie, keby som sa ja sám nerozhodol pokračovať v bizarnom sledovaní. Sľuboval som si, že len čo zistím, či má Dexter niečo spoločné s upírmi alebo nie. Potom Riu zachránim.

„Victoria? Pôjdem s tebou.“

Učiteľ so žiačkami nastúpili do športového auta so zatemnenými sklami. Z učiteľského platu si ho určite nekúpil. Videl som, že má Ria zvláštny pocit, keď si tak hnula husiu kožu na ramenách a pritom cez okno sondovala kopcovitú vegetáciu a hviezdu oblohu, bez svetelného smogu.

Dom Jamesa Dextera nebol tak celkom vo Forks, ale ešte niekoľko kilometrov na juhovýchod. Mal som čo robiť, aby som s rýchlosťou auta udržal krok. Možno bolo lepšie zobrať si auto, ale zároveň viac nápadné. Bežal som lesom popri ceste a snažil sa vyhýbať sa stromom a popadaným konárom. V takýchto chvíľach ma ľudská stránka iba brzdila. Nemal som na cestu dostatočný rozhľad.

Vozidlo zašlo do uličky uprostred ničoho. Bol tam obyčajný žltý dom s malým arkierovým oknom a závesmi, ktoré potlačovali svetlo v dome na všetkých oknách. Opäť som si čupol za stromy a snažil sa nevydať ani hlásky, keď dvojica so smiechom vystúpila z auta. Dexter Rii džentlmensky otvoril dvere. Keď vykročila, chcel jej dlaňou pohladiť odhalený chrbát, ale sa mu šikovne uhla. To ho zrejme nahnevalo. Chlipne ju tľapol po zadku. Odrazila jeho dlaň rýchlym pohybom, ktoré by malo poznať každé dievča. Ani som nedýchal.

Bree vystúpila. Triasla sa od strachu, až pod ňou nadskakovali kamienky.

Vchod do domu sa otvoril a pás oranžového svetla zahalil siluetu ženy. Nepočul som biť jej srdce. Upírka. Victoria sa pred ženou zastavila a cúvla. „Anne,“ vydýchla ohromene. Takže žena pre ňu nebola neznáma.

„Sestrička, konečne si sa rozhodla... Keď si mala dvanásť rokov, myslela som si, že z teba vyrastie väčšia krásavica.“ Šokom sa mi potvorili ústa a vydal som z nich pridusený zvuk, ktorý som hneď oľutoval. Neznáma natočila hlavu k lesu. Mal som po chlebe. „Budeš sa musieť zmeniť, ale neboj sa, na premeny som expert.“

„Zmeniť?“ spýtala sa Ria zvedavo. „Veď sa o to snažím!“

„Chýba ti punc vkusu a luxusu,“ skonštatovala upírka znalecky s našpúlenými ústami. Jej neobvyklí vysoký hlas pôsobil detsky. „A čo ta druhá?“

Dexter podráždene kopol do kamienkov. Neoplýval výnimočnou krásou za čo mohla jeho priemerná postava a nevýrazné rysy. Ofinu svetlých vlasov mal ako vždy začesanú dozadu a modré oči mu žiarili. S neoholenými lícami vyzeral mužne, hoci nebol príliš zarastený. „Trvala na tom, že pôjde s nami.“

„Niečo s teba vytvarujeme alebo pôjdeš na raňajky.“ Pozeral som sa na tri vzďaľujúce sa dievčatá, napokon, tie si majú vždy, čo povedať. Medzitým sa mi Dexter stratil z dohľadu. „Rozmýšľal, som či sa ešte dlho budem tváriť, že o vás neviem.“

Prudko som sa otočil. Už druhýkrát za dva týždne mi niekto vrazil do nosa bez toho, aby som sa stihol brániť. Z nosa mi prúdom tiekla teplá krv a stekala na košeľu. Dexter ma nenechal vydýchnuť, chytil ma za košeľu a vyhodil z môjho úkrytu za stromami. Rýchlo som sa chytil kontajnera a oprel sa o neho. Nemal som dostatočne rozšírené reflexy ako ich mal “čistokrvný” upír, ale mal som oveľa viac sily ako obyčajný človek. „Verím, že všetko, čo ste tu videli si necháte pre seba.“

„Ste naivný, ak si myslíte, že vám to prejde.“ Pridržiavajúc košov som sa prikrčil do obrannej pozície a zavrčal „Hneď zajtra všetko poviem Charliemu Swanovi.“

Uprene sme sa pozerali jeden na druhého. Dexter sa snažil pozrieť inam, ale obranyschopnosť mu to nedovoľovala. Bolo mi jedno, či vyzerám takto alebo mám ľudskú masku. Ja som videl jeho odpornú, druhú tvár a to mi stačilo.

„Ak sa dožijete rána, tak mu to možno poviete.“

„Prečo to robíte?“ Nechápal som. Na pere som pocítil sladkú chuť.

Z otvorených dverí vybehla upírka Anne. Silou vôle sa snažila potlačiť oddanosť voči krvi. Bola to nevýhoda alebo naopak? „James, čo sa to tu deje?“

„Nič zvláštne, iba tu chlapčisko robí problémy. Neviem ako si nás našiel, ale neskončí to pre teba dobre.“ Skôr, než som stihol zareagovať vybral Dexter zbraň a namieril mi ju do hlavy. Hovorí sa, že pred smrťou sa hlavou preženie celý život. Ja som nič také nevidel. Zavrel som oči a čakal, čo príde. Z lekárskeho hľadiska smrť znamenala zástavu srdca. Existuje nespočetne veľa teórii o tom, čo je po smrti. Ľudia hovorili, že prechádzali tunelom, v ktorom na konci bolo silné svetlo, ktoré ich malo odniesť do neba. 

Okolo presvišťal vietor a ja som pocítil tlak na hrdle. Nohy sa mi odlepili od zeme, keď ma Anne zdvihla do vzduchu. Skúmavým pohľadom sme si prezerali jeden druhého. Upírkyne pohyby pripomínali mačkovitú šelmu. Mala rovnako ryšavé vlasy, ale bola od sestry staršia. „Toto nie je obyčajný chlapec. Pozeraj ako rýchlo sa mu hojí rana na nose,“ prehodila si vlasy za rameno. „Počula som zvesti o veľkých klanoch na Olympijskom polostrove, o vlkolakoch a hybridnom upírovi. Vlastne mi to prišlo vhod, lebo som chcela navštíviť svoju drahú sestru a rodičov, ktorí ju predo mnou skrývajú, akoby som jej mohla ublížiť.“

Ria a Bree vystrčili hlavy z dverí ako zvedavé vtáčatá z hniezda. „Ria, toto už nie je tvoja sestra. Musíme odísť.“ Dievčatá sa rozbehli na útek.

Hlavu som si tresol o kamene, keď Anne vstúpila Rii do cesty. Zatmelo sa mi pred očami a okrem hviezd na nebi som videl ďalšie trblietanie v očiach. Adrenalín v krvi ma však donútil reálne vnímať a neupadnúť do bezvedomia. „Kam utekáš, sestrička? Predo mnou sa neschováš.“ Pokývala hlavou a zahryzla sa Victorii do krku.

Bree utekala, ani sa nezastavila. James Dexter na ňu namieril hlaveň. Využil som jeho nepozornosť a zrazil ho na kolená. Jemný cícerok krvi mu vytiekol z oškretej rany. Anne sa rozptýlila a vrhla sa na muža. Zahryzla mu do zápästia. Slzy mu od bolesti vytryskli z očí. Nemohol som nič robiť. Karma nakoniec dohnala jeho samého.

Nechal som Riu i Dextera v rukách upírky a bežal preč. Anne musela mať oveľa väčšiu túžbu po sestre, keď ju nechala vrieskať do tmy. Bolesť, ktorú pri premene pociťovala som jej nezávidel. Victoriine výkriky zneli celým lesom. Jed jej zo zápästia prúdil žilami až do srdca, do každej cievy, bunky a svalov. Ria a Dexter možno nikdy neverili, že existuje niečo medzi životom a smrťou, niečo, čo existuje mimo čas a priestor. Niečo viac, než si boli ochotní priznať.

Keď sme sa na druhý deň vrátili k domu v lese, po Anne, Victorii a Dexterovi nebolo ani stopy. Ale inštinkt mi hovoril, že sme ich nevideli naposledy. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 8. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!