Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 5. kapitola

Takmer najlepší kamaráti - 5. kapitolaEdward odovzdal projekt na hodinu dejepisu. Poloupírovi môžeme zagratulovať, že úspešne ukončil jedenásty ročník. V kapitole sa objavia veci nevídané. Ktorá strana vyhrá v boji upírov proti vlkolakom?

Edward sa rozbehol po chodbe pomedzi študentov, aby dobehol pána Dextera. Chcel ho dostihnúť teraz ráno, pretože neskôr by na to nemal čas a chuť ani jeden. Dal si tu námahu, aby vstal skôr a dotrepal sa do školy. „Pán Dexter stojte!“

Poloupír bol učiteľovi na dosah, keď ho muž začul a otočil sa. „Ach, pán Cullen, poďte, dáte si so mnou čaj alebo kávu? Doma som ju nestihol vypiť. Okrem toho sa pozrieme na váš projekt.“ Obaja vošli do kabinetu na konci chodby. Bola to stroho zariadená miestnosť. Nachádzali sa v nej skrine, písací i konferenčný stolík s oranžovými kreslami poukladanými okolo. Cez okno do nej prenikalo veľa svetla.

Profesor si zložil sako a tašku na stoličku. Pokynutím hlavy Edwarda usadil na jedno z dvoch kresiel, kým on sám začal pripravovať kávu na parapetnej doske. „Robilo vám problém napísať referát kvôli zložitým vzťahom vo vašej rodine alebo za to mohla iba lenivosť?“

Edward sám nad tým rozmýšľal. Za tri bol pán D. už druhý človek riešiaci ich súkromné záležitosti.

Voda zovrela. „Prosím, buďte ku mne úprimný. Sme na konci školského roka. Už nemáte čo stratiť.

Lenže poloupír naozaj nevedel odpovedať.

Pán Dexter si s dvoma pariacimi sa kávami sadol oproti študentovi. Edward sa cítil viac ako u psychiatra, než na obhajobe referátu. „Vy a vaši súrodenci vynikáte vo všetkom.“

V prípade „mladých“ upírov to boli roky učenia sa toho istého a Edward ako poloupír mal dobrú pamäť. Musel uznať, že v niektorých prípadoch využil čítanie učiteľových myšlienok, hoci svoj talent využíval vo veľmi výnimočných prípadoch. Ak mal v hlave príliš veľa hlasov, pociťoval obrovskú bolesť alebo sa mu pustila krv z nosa. Keď bol malý nedokázal svoj dar ovládať. Jasper sa ho pri nekontrolovateľnom krvácaní pokúšal zabiť niekoľkokrát do mesiaca. „Máme iba šťastie,“ povedal nakoniec.

„Tak mi ten projekt podajte, nech sa naň pozrieme.“ Učiteľ si od Edwarda prevzal štós papierov. Očami prebehol po prvých riadkoch.

Cullen. Zatiaľ čo Írske priezviská sú všedné, ich pôvodná forma je zahalená tajomstvami odrážajúca starodávny keltský odkaz. Pôvodná podoba keltskej formy mena Cullen je Mac Cuilinn a O´Cuilinn. Meno je odvodené od slova „Cuileann“, čo znamená „svätý“. Keďže väčšina populácia v stredoveku bola negramotná, presný pravopis mena sa nezachoval. Záležalo tiež na pisárovi akú podobu podľa vlastnej mienky zapísal. Preto majú mená Cullen rôznu podobu, napríklad: Cullane, Cullani a podobne.

„Výborne Edward. Váš referát ma ani trochu nesklamal. Nič menej som neočakával. Na prvých troch stranách sa nachádzala stručná história Carlislea o živote vo Volterre v službách zámožných pánov. Samozrejme ho Edward vydával za svojho prastarého predka. Ďalšie strany obsahovali trpiteľský život mamy s jej bývalím manželom.

„Chcel by som mať vašu úžasnú históriu.“ Profesor bol doslova omámený všetkým, čo Edward napísal. Nejasnosti, ktoré si Edward musel vymyslieť, učiteľ pripisoval dejepisným nejasnostiam, ktoré sa stratili v priebehu času. „Prastrýko Jaspera bojoval v občianskej vojne?“ Muž nadskakoval na kresle ako malé dieťa, ktoré uprostred najlepšej hry posadili na stoličku.

Na konci to Edward zhrnul niekoľkými slovami: ...To je strohé zhrnutie našej minulosti, ktorá sa rozprávaním z jedného pokolenia do druhého zachovala. Nedokážem posúdiť, či sa vo všetkých okamihoch naša rodina zachovala správne, ale môžem ovplyvniť, či sa naša rodina zachová správne v budúcnosti.

Pán Dexter napísal červeným perom na zadnú stranu reflexiu a zakladač vrátil študentovi. „Poviem vám, na to, že sú vaši súrodenci adoptovaní vedia o svojej minulosti veľa.“

Do riti, to Edwardovi nedošlo. Pri písaní projektu sa sústredil hlavne na kamufláž príbehov a nie na prezentovanú skutočnosť. Keby napísal o nadácii, cez ktorú adoptovali súrodencov, ušetril by si pol dňa času. „Náš otec je vplyvný človek. Dokáže zistiť čokoľvek a komkoľvek.“

„Máte pravdu, Edward. Som na vás naozaj hrdý. Pred nedávnom som sa rozprával i s ďalšími učiteľmi. Budúci rok maturujete. Každý by si vás chcel získať na svoju alma mater. “ Učiteľ sa pohodlnejšie posadil do kresla z čoho Edward usúdil, že ho tak rýchlo neprepustí.

„Mali ste už stretnutia s výchovným poradcom?“ Odpil si z kávy.

„Áno, isteže. Mal som ich hneď niekoľko, ale pán Jefferson budúci rok odchádza.“ Okrem poradní pre študentov vyučoval pań Jefferson i politické vedy.

„Usilujem sa o miesto výchovného poradcu.“ Toto postavenie si pán Dexter potreboval získať hlavne preto, aby Edwarda donútil študovať históriu alebo tomu podobný odbor. Za začiatku školského roku ho obdivoval, ale časom zistil, že jediné o čo mu ide je sa pýšiť cudzími úspechmi. Ak jeho študenti dosahovali vysoké výsledky i v medzinárodných súťažiach, chvastal sa svojim kolegom, akoby vyhral on. „U pána J. som sa už informoval, že vo veľkom množstve predmetov ste zapísaný do kurzov pre seniorov.“

Edward sa ironicky usmial. „Musí byť naozaj ťažké venovať sa aj iným študentom okrem mňa.“

Profesor stiahol tvár do nazlostenej grimasy, ale v tom istom okamihu bol opäť vyrovnaným. Edward nenávidel masku seriózneho profesora, za ktorou sa skrýval samoľúbi človek. „Na akú univerzitu sa chystáte ísť?“

„Po strednej škole by som chcel hlavne cestovať.“ Bol to smutný, ale pravdivý fakt. Na koniec leta plánovali Cullenovci definitívny odchod. Boli tam príliš dlhú dobu. Už pred dvomi rokmi sa snažili Edwarda presvedčiť na odchod, minimálne na sťahovanie sa „neďaleko“ do Denali na Aljašku. Poloupír každú snahu o presun zaštítil. Viazalo ho veľmi silné, priateľské puto s mladým vlkodlakom.

Chodbami sa rozoznel zvuk zvončeka. Skončilo sa utrpenie. Učiteľ Edwarda s veľkou nevôľou musel pustiť na vyučovanie. Poloupír bol presvedčený, že sa k tomuto chlapovi už nikdy nevráti. Z kabinetu vyšiel so znepokojujúcim pocitom. Všetky inštinkty mu nahovárali, že učiteľ nie je obyčajným človekom.

Po škole vyšli Emmett, Edward a Jasper pred školu. Pripojili sa k nim i upírske sestry, ktoré sa k súrodencom síce postavili, ale riešili medzi sebou vlastné nezhody. „Rosalie, keby som bola človek, dala by som ti aj obličku, ale tie šaty ti nepožičiam ani ako upír.“

„Alice, prosím. Veď ti tie šaty vrátim.“

„To si hovorila i naposledy a ako to dopadlo? Moje tričko skončilo roztrhané tvojim nadržaným manželom.“ Alice vyzerala ako chudý škriatok. Na autorite jej nepridali ani jemné rysy a krátke vlasy zastrihnuté všetkými smermi. Prudko sa otočila k svojej sestre. Musela sa postaviť na špičky, aby Rosalie dosiahla aspoň do výšky ramien. Vysoká blondína si pobavene prekrížila ruky na hrudi, ale ani to Alice nezastavilo.

„Jasper, zastaň sa ma!“

Plavovlasí upír dvihol ruky hore na znak obrany. „Do tohto ma neťahaj.“ Ženské i mužské osadenstvo sa vrátilo k svojim rozličným problémom. „Ako ti to ide s Bellou Swanovou, braček?“

„Môj návod na dievčatá zaberá.“ Emmett niekedy vyzeral, akoby mal na čele vytetované: Musím sa starať do vašich osobných záležitostí. Na koho si namieril mušku, tomu sa zvyčajne niečo pokazilo. Chcel pomôcť, všetci to vieme, ale jedna katastrofa predchádzala druhej.  

„Použil si ho i na Rosalie?“ Jasper zavlnil obočím ako turista tukmi na francúzskej riviére.

„Prestaň, sme iba kamaráti.“ Edward si strčil ruky do vreciek. „Strávili sme spolu jedno popoludnie a odviezol som ju domov.“

„Áno, a preniesol ju na rukách až do postele.“ Emmett sa preriekol, že ich s Jasperom sledovali. Doma boli skôr, než Edward. Keď sa objavil v obývačke zastrájali sa, že sa nevedia dohodnúť na videohre.

V diaľke uvideli spomínané dievča. Jacob k nej utekal cez celý trávnik od atletického štadióna. Vyzeral ako z reklamy a vôbec nie akoby absolvoval niekoľkohodinovú, sparťanskú telesnú výchovu, ktorú učil Sam Uley z Indiánskej dediny. Vlkolakom dával obzvlášť zabrať, aby ich udržal vo forme.

„Kamoš, teraz by si si mal priznať pravdu,“ poradil mu Jasper. „Skôr, než sa do toho oprie Jacob.“ 

„Žiadnu pravdu si nepotrebujem priznávať. Jacob a Bella sa kamarátili skôr, než sme sa spoznali. Je úplne prirodzené, že sa spolu rozprávajú.“ Napriek slovám sa Edward obával, že Bellu oveľa viac zaujíma Jacob ako on. Mal vyšportovanejšie brucho, ramená a nohy. Poloupír bol iba chudý s nepatrnými náznakmi tehličiek na bruchu. Čo mohol Isabelle ponúknuť?

„Klameš,“ odhalil ho Jasper, ktorého talentom bola schopnosť cítiť a manipulovať s emóciami bytostí okolo neho. „Cítim z teba žiarlivosť a neistotu.“ Otočil sa na vlkolaka a upíra. „A z neho cítim... nie je to láska. Je to skôr vysoká miera záujmu.“

„On sa zaujíma o Bellu a ja som zvedavý na to, o čo sa stavil s Paulom.“ Jacob a Paul držali v tajnosti, čo sa medzi nimi odohralo v lese. Do baru sa Jacob vrátil mierne roztržitý. Edward nehodlal riskovať prasknutie hlavy a svoju moc „nezapol“. Okrem toho nemal ani príležitosť sa s ním porozprávať medzi štyrmi očami. Takže iba nečinne stál a sledoval ako najlepší kamarát flirtuje i s jeho potenciálnym dievčaťom.

Všetci traja so záujmom sledovali dvojicu, ktorá sa vybrala ich smerom. Okamžite sa otočili k dievčatám a sledovali ich počínanie si v kauze pôžička šiat. „Ak ti sľúbim, že spolu pôjdeme nakupovať, pričom ma nezodrieš z kože, požičiaš mi tie šaty? Aj tak sú ti veľké.“ Týmto argumentom presvedčila Rosalie Alice na plnej čiare.  

„Čau pijavice.“ Vyzeral veselšie ako kedykoľvek predtým. Mohla za to prítomnosť slečny Swanovej. „Prídete dnes do La Push na futbal? Pozval som aj Bellu.“

„Najprv musím ísť domov pripraviť otcovi večeru, ale neskôr môžem prísť. Posledný autobus mi ide do La Push o... Auto mám ešte stále pokazené a niekto mi sľúbil šikovného mechanika.“ Bella sprisahanecky žmurkla na Edwarda.

Jacob si to všimol, zamračil sa. Vôbec sa mu toto súkromné gesto medzi jeho kamarátmi nepáčilo. „Mohla si mi povedať, že sa ten deduško pokazil. Bol by som ho opravil už v sobotu.“

„Prosím ťa, Jacob. Chevy je tvoja práca. Bella ho nemala ani týždeň a už sa pokazil. Máme lepšie prostriedky na súčiastky,“ podotkla Rosalie.

Alice za zastavila uprostred pohybu, oči sa jej sústredili na jeden bod pred sebou, ktorý nevidel nikto iný iba ona. „Prídem, Wolfie, ale... “ Wolfie bola prezývka, ktorú vymyslela práve Alice, pretože ju urážalo oslovenie pijavice. Pri jeho vzniku dúfala, že tým Jacoba rozčúli, ale v ňom to vyvolalo celkom opačný účinok. Od malička si prezývku užíval a od premeny na vlkolaka sa počastovanie skutočne naplnilo pravým významom. „A ty,“ otočila sa na človeka. „Nehovor, že pôjdeš autobusom. Na záver školského roka máme dôležité zasadnutie školskej rady. Okrem toho musím, ako predsedníčka, schváliť plány organizačného výboru. To znamená, že do La Push pôjdem tiež neskôr ako ostatní. O koľkej sa môžem zastaviť u teba doma?“ Alice sebavedomo pohodila havraními vlasmi.

„Ty sa vyznáš do aut?“

„Áno, ak dovolíš, Bella, mohla by som ti ho opraviť už dnes. Zastavili by sme sa v škole po Alice alebo by prišla k tebe.“

„Výborne. Všetko je naplánované podľa mojich predstáv.“ Bellu upírkyne slová odzbrojili.

Keď sa Rosalie s Bellou dohodla, Alice sa smelými poskokmi vrátila späť ku škole. „Vždy je taká rázna?“ A všetci prítomní jej to potvrdili jednohlasným: „Áno.“

 

*

La Push mala svoje čaro. Akoby tam niekto stlačil tlačidlo “pause” a rezervácia zastala v dobe, keď si ľudia prírodu vážili ako vlastný život. Okúzlila už nejedno ľudské oko a stále viac vábila každého návštevníka. Hlavne preto sa indiáni o rezerváciu starali tak poctivo. Škoda, že i ľudia na zvyšku kontinentu si z nich nezobrali príklad.

Voda v Severnom Tichom oceáne možno nebola pri brehoch taká priezračná a pokojná ako v Jadranskom mori, ale i ona skrývala rovnako spanilý podmorský ekosystém rýb a rastlín.

Paul sa uškrnul. „Vlkolaci proti upírom, hej?“

Emmett si triumfálne preložil ruky na hrudi. Jedno rameno vytočil vyššie. „Technicky vzaté, teraz ste iba meničmi. Až po premene ste pravými vlkolakmi.“

„Kam tým akože mieriš?“ zaujímal sa Jared.

„Myslím, že viem, kam tým pijavica mieri.“ Jacob si vyzliekol tričko. Pre väčšiu zábavu sa rozhodol pristúpiť na Emmettove podmienky.

Paul vyvalil oči. „To nemyslíš vážne!“

Ani ostatní s tým nesúhlasili. „Nemôžeme hrať so štyrmi labami. Proti upírom budeme v nevýhode.“

Sam, vodca vlkolakov, zvolal na pláži mocným hlasom: „Hej.“ Jacob s rozopnutým gombíkom na nohaviciach sa zasekol uprostred pohybu, kým Paul sa víťazoslávne usmial, pretože očakával, že toto bláznovstvo zastaví a nebude ho podporovať. Alfa s povzdychom zazrel na Emmetta. „Nezvykle má pravdu. Zápoliť v tvrdom boji budeme labami. Tento priateľský zápas môže byť dobrá príležitosť precvičiť si našu koordináciu a kooperáciu.“

Každý, i kto s nápadom nesúhlasil, si začal vyzliekať oblečenie. Hlas alfa vlka im prikazoval súhlasiť so všetkými rozkazmi. Nakoniec ostalo na pláži päť nahých chlapcov, mužov, postupne sa premieňajúcich na zvery a štyria oblečení.

Paul vystrčil svoju mužnosť na Jacoba, ktorý sa premenil na vlka s bronzovou srsťou. „Hej, Jake, mám ho väčšieho ako ty.“ I Paul sa nakoniec premenil.

„Keď sa nám už Paul predviedol v celej svojej kráse, môžeme začať hru. Ak upíri nebudú mať nič proti budem s nimi v tíme. Vy ostatní hrajte poriadne, ale spravodlivo.“ Lopta vyletela do vzduchu a hra sa mohla začať. Jacob s Edwardom sa vrhli za ňou. Obrovský vlk udrel labou do lopty a tá znova vyletela na druhú stranu pláže, tesne k bránke vlkolakov. Zviera znudene sedelo v bránkovisku a svojim pozadím zabraňovalo dosah sieťky.

Edward bežal za loptou a srdce mu nadskakovalo v hrudi. S loptou obiehal jedného vlka za druhým. Na základnej škole niekedy behal atletiku, no stále výhry neboli voči ľuďom fér a musel s ňou skončiť.

Jacob mal dobrú kondíciu od každodenných niekoľkohodinových vytrvalostných tréningov. Keby nebolo Emmettovho sprostého nápadu, vlkodlaci by podľa štatistík doterajších zápasov, nad upírmi vyhrali.

Prvý gól sa nedopatrením podarilo dať Sethovi, keď prestúpil z laby na labu. V priebehu hry si každý našiel svoj systém. Vlkodlaci vyhrávali 5:1, vďaka svojmu brankárovi. Quil Ateara si do bránky ľahol a hlavu zložil na laby, čím zabral väčší priestor v bránke.

Dievčatá vystúpili v La Push. Alice zaparkovala na okraji dediny vedľa Emmettovho džípu. Nemohla šoférovať svoje porche, ale musela si vystačiť sa Carlislovym čiernym mercedesom. Ani adoptívny otec nebol z tohto počinu nadšený. „No nie je to skvelé?“

Rosalie kráčala vedľa nízkej Alice a Belly ako stožiar týčiaci sa do výšky. „Pre Alice je totiž bytostne dôležité plánovať večierky.“ Pretočila očami.

Sestra na ňu sykla. „V dobe, keď som žila sme žiadne party nemali a nemohla som ani nakupovať.“ Alice si, na rozdiel od ostatných, pamätala zo svojho života iba tmu, zmätok, nuž najsilnejší z pocitov bola krutá bolesť.

„Chápem, nemohlo byť príjemné vyrastať v detskom domove. Teraz máte rodinu a vážite si ju oveľa viac, než deti s obidvoma rodičmi.“

„Deti z detských domov majú tragické osudy. Nemajú sa koho spýtať, ako možno v živote uspieť, ako spraviť jednoduchý krok vpred, alebo sa niečomu vyvarovať, a tak aj pri najlepšej snahe vychovávateľov, často končia po odchode z domovov na ulici. Esme, naša mama na praktické účely, vedie výborný program Buddy. Pre deti sa hľadajú starší kamaráti – mentori, ktorí ich v živote navedú na správnu cestu,“ vysvetlila Rosalie, ktorá deťom rozumela viac, než si Bella dokázala predstaviť.

Ľudská dievčina preskočila kameň a dopadla do vlhkého piesku. Lesnaté pohoria sa tiahli, kam len dovidela a stromy jej pripomínali mreže na nekonečnej klietke zelenej farby. „Vždy bolo mojim snom pracovať s deťmi a mládežou.“

Alice sa potešila. „Ak zostaneš u nás v partii, myslím, že by ťa mama mohla prijať ako jednu z koordinátoriek dobrovoľníkov.“

„Niekedy cez prázdniny by sme tam mohli zájsť spolu,“ navrhla Rosalie, pričom pohodila dlhými vlasmi. „Ako je možné, že dva týždne pred koncom školského roka chodíš do školy? Nebolo by ti lepšie zostať doma?“

Bella neváhala na otázku odpovedať. Medzi Cullenovcami si našla nie len nového kamaráta, ale i, ako dúfala, verné priateľky, ktoré nenašla ani vo Pheonixe. „Ukončila som ročník už na Floride. Bol to nápad môjho otca, aby som k nemu odcestovala ešte cez školský rok. S pánom Greenem sme sa dohodli, že nebudem klasifikovaná. Do školy chodím jednoducho – len tak. Keď nastúpim v septembri do posledného ročníku, nebudem si musieť zvykať na nový systém a chod školy. Naopak mama zase dúfala, že si pred prázdninami nájdem kamarátov a nestrávim celé leto zavretá v izbe, s Charliem na stanici alebo na lodi medzi rybami.“

Malá upírka sa zastavila a zadívala sa do diaľky. Videla pred sebou Rosaliino rozhodnutie. „To je skvelý nápad. Bella, nechceš prísť zajtra k nám? Urobíme si spolu vlasy, make-up...“

„Priznám sa, že som neplánovala ísť na party. Nemám ich veľmi v obľube, nemám kúpené ani šaty.“

„To nemyslíš vážne! Musíš tam ísť. Už si jednou z nás, Bella. Viem, že budeme dobré kamarátky. Zajtra pôjdeme na nákupy už skoro ráno a žiadne odvrávanie. Urobíme z teba krásavicu.“

Alice a Rosalie už z obrovskej diaľky videli poskakujúcich vlkov. Veľavravným pohľadom si rozumeli, že keď ich zbadá aj Bella, nedopadne to dobre, napriek tomu, že na tento zápas boli zvedavé.

Blondína zastavila tmavovlásku a pozrela jej priamo do očí. Nevedela, čo kamarátka uvidí, lež radšej sa poistili. „Máš niečo v oku.“ Prstom ju ďobla rovno do buľvy.

„Chlapci!“ zvolala Alice, aby ich upozornila.

„Au.“ Bella sa strhla. Bohvie či od bolesti alebo z prekvapenia. Videla pred sebou rozmazané šmuhy. „Alice, nekrič. Ešte ťa nebudú počuť.“ Ale varovné upozornenie od Alice počuli. Pozreli sa ich smerom odkiaľ hlas prichádzal a vlkolaci sa okamžite premenili. Rosalie a Alice si pohľad na nahé, vypracované, spotené telá užívali, kým sa chlapci neobliekli. Ponožky, tričká a nohavice lietali vzduchom ako si ich chlapci pohadzovali.

„Kto vyhral?“ Alice sa natešene pripojila k osadenstvu na pláži. Sam jediní sa ku krúžku nepripojil. Zobral loptu, rozlúčil sa so svojimi chlapcami a rozbehol sa za manželkou Emily.

„Indiáni.“ Jacob si naschvál nechal tričko dole, aby sa mohol predviesť Belle v celej svojej polonahej kráse. S tetovaním na ramene vyzeral ako Adonis. Dievčatá naprázdno prehltli.

„Ak sa neoblečieš, moje dievča sa na teba vrhne a zožerie ťa.“ Emmett sa pozrel na Rosalie. Všetky tri vyzerali ako v tranze.

Vlkolak pretočil očami a tričko si naozaj obliekol. Ako na lusknutie prstov, zavrteli hlavou a boli to tie staro-nové kamarátky ako predtým. „Tak čo, škriatok, podarilo sa ti všetko skritizovať alebo si večierok naplánovala celý od úplného začiatku?“

Alice a Jacobovi sa darilo udržiavať dobré vzťahy, ale nezaobišlo sa to bez priateľského poštuchávania. „Pre tvoju zaujímavosť som sa rozhodla im do toho nezasahovať. Zvládli to celkom dobre.“

„Si si istá?“ Kým sa vlkolak a upírka doberali, zvyšok skupiny sa presunul k sebe a sledoval ich počínanie si.

Edward sa naklonil k Belle. „Pôjdeš so mnou zajtra na party?“

„Rada,“ usmiala sa.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 5. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!