Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 2. kapitola

Takmer najlepší kamaráti - 2. kapitola V prvej polovici kapitoly sa pozrieme do rodín hlavných protagonistov. Jacoba si otec vezme na paškál, či už z vážnych alebo menej vážnych dôvodov, posúďte vy sami. Druhá polovica bude v spoločnosti klasických chlapcov, ktorí fajčia, pijú a rozprávajú o vzťahoch.

EDIT: Článek neprošel korekcí

Keď sa Jacob v piatok poobede vrátil zo svojej dielne, na verande sedel Billy a ako obyčajne mal zapálenú fajku, ktorú zdedil po svojom prastarom otcovi a dúfal, že jedného dňa ju slávnostné predá mužskému pokračovateľovi línie Blackových. Nie len fajka mala pripadnúť na hlavu osemnásťročnému teenagerovi, ale aj osud celého kmeňa i svorky quileutských vlkolakov.

„Auto pre náčelníka Swana je už hotové. Prezlečiem sa a pôjdem ho odviesť. Večer sa s Edwardom chystáme do mesta.” Systematicky si utieral ruky zamastené od motorového oleja do handry. Mama mu ju starostlivo nechávala prehodenú cez zábradlie. Tvrdila, že podporuje jeho koníčky, ale Jacob by prisahal, že to bolo kvôli čistote v dome.

Otec niekoľkokrát prikývol. „Neskôr pôjdeme. Ostanem u Charlieho na pivo, ty si choď kam chceš. Potom sa dostanem domov, ale teraz si ku mne na chvíľu sadni.” Voľnou rukou poklopal po kresle vedľa seba. On sám sedel na invalidnom vozíčku, na ktoré ho pripútala zhoršujúca sa choroba. Stratu pohyblivosti kvôli cukrovke a nervovej poruche prežíval ťažko, ale mohol tráviť viac času s deťmi.

Jacob sa hodil do kresla. Dlhú chvíľu nikto neprehovoril. Vzťahy vo všeobecnosti boli od pradávna dosť zložité a vzťah medzi rodičmi a ich deťmi nebol výnimkou. Stretávali sa totiž dve generácie majúce odlišný spôsob myslenia, iné radosti, iné starosti, inú hierarchiu hodnôt. Keď už dospelí konečne pochopia deti, tie vyrastú, zmenia sa a rodič musí začať od znova.

Billy nevedel ako začať vážny rozhovor o budúcnosti. „Jacob.” Naposledy viedli vážny rozhovor, keď mu hovoril o príznakoch premeny na vlkolaka približne v jeho jedenástich rokoch. Šesť rokov dozadu skutočne cítil vysokú teplotu, zrýchlený pulz a hnev. Bol najmladším meničom v histórii od Taha Akimu.

„Nemusíš mi o tom hovoriť, ja to viem.” Menovaný chlapec pretočil očami, pretože vedel, čo bude nasledovať.

„Nie nevieš. Neuvedomuješ si váhu, ktorá na tebe leží... Jedného dňa od Sama prevezmeš svoje právoplatné miesto vodcu.” Ich sused sa pri premene automaticky stal starším kmeňa a neoficiálne prebral post náčelníka. Uleyovci sa mu zhnusili. Jediná osoba nepostihnutá jeho hnevom bola Sue Uleyovvá Clearwaterová a jej dve deti Seth a Leah.

Určite by bol Billy pokračoval s kázaním, ale moralizovanie muselo odísť bokom, pretože Sarah vyšla na verandu. Mala chudú tvár a nakrátko ostrihané vlasy. „Budete to musieť preložiť na inokedy. Charlie už volal, že chce ukázať dcére staré/nové auto.” Žmurkla na syna. Jacob už vstával a razil si cestu, čo najďalej od histórie. „Choď sa umyť a ja ti pripravím jesť. Potom sa prezleč. Poprosíš to dievča, aby ťa vzala do mesta. Určite sa rada prejde autom a ako odškodné za tvrdú prácu odvezie domov aj otca.” Ženy najlepšie vedeli, čo od života chceli.

„Sarah, nechaj nás. Charlie počká. Porozprávame sa.”

Dvaja muži znovu osameli. Billy potiahol z fajky, dym chvíľu prevaľoval v ústach a vyfúkol v tvare písmena O. „Ideš von s Edwardom?”

Jacob prikývol. „S jeho bratmi, aj s chalanmi s rezervácie.”

„Som rád, že sa stýkaš s Quilletmi. S Edwardom ste skončili strednú školu. My nemáme peniaze na tvoje štúdium. Cullen v septembri odíde na univerzitu a na vaše priateľstvo si ani nespomenie.”

Kto by povedal, že priateľstvo medzi vlkolakmi a upírmi vydrží dlho? „To nie je pravda. Aj keď odíde vždy budeme priateľmi.”

Billy veril, že priateľstvo medzi vlkolakom a polupírom dlho nevydrží. Niekedy sa dokonca spoliehal, že Carlieslova rodina odíde a prestane jeho synovi mátať hlavu.

„Možno,” Billy znova potiahol. „Ale čo si ty oproti jeho večnosti? Len pozastavenie. On môže žiť dlho. Sto rokov, dokonca tisíc. Ty si nájdeš manželku, vychováš deti, zostarneš.” Veril, že ak bude tlačiť na jeho priateľstvo s Edwardom, Jacob sa podrobí svojmu dedičstvu a prevezme vládu od Sama.

„Ako môžeš takto hovoriť? Veď keby nebolo ich, ja a mama by sme boli mŕtvi!”Jake sa postavil z kresla a roztriasol sa. Mal v živej pamäti, ako ho Rosalie zobrala na ruky a celou cestou cez les až do mesta ho upokojovala. Miestami mal pocit, že mu spieva.

„Upokoj sa, lebo nám zboríš polovicu chalupy.” Jacob sa nechcel upokojiť, ale posadil sa. Nechcel ublížiť Billymu. Pevné puto vybudované medzi otcom a synom bolo jedným zo základných stavebných kameňov jeho osobnosti. „Viem, čo pre nás Rosalie s Emmettom urobili a nikdy im to nezabudnem, ale nemôžem celý život lipnúť na ich jedinom dobrom skutku.”

„Nebol jeden. Predsa Carliesle každý deň zachraňuje toľké životy v nemocnici! Bol to on, kto ošetroval mamu.” Jacob sa silou mocou snažil presvedčiť otca o ich neutíchajúcej dobrote, ktorú veľakrát spoznal na vlastnej koži. Alice chodila nosiť oblečenie do detských domovou a Esme navrhovala ubytovne pre rodiny bez domova, aby boli dostačujúce ich potrebám a efektívne.

„Večera je hotová.” Pani Blacková bola výborná kuchárka. Susedia i rodina milovala jej varenie.

Nahnevaný mladý muž vletel do domu ako neriadená strela. Sarah si sadla Billymu na kolená. „Čo si mu povedal?"

Billy odložil svoju fajku a oprel sa o rameno svojej manželky. „Povedal som mu to, čo si musí uvedomiť. Už nie je mladé šteňa. Netečie mu mlieko po brade. Musí sa postaviť tomu, čo ho čaká." 

„Billy, prestan ho trápiť. Bol si rovnaký. Behal si po lesoch..." 

„Ale keď si ma môj otec zavolal a povedal mi, že musím prevziať zodpovednosť vzdal som sa chlapčenských hier." 

„Vzdal si sa toho kvôli otcovi alebo preto, že mala prísť na svet naša dcéra?" Sarah sa i po toľkých rokoch od posledného pôrodu, dotkla bruška, akoby mala pocit, že sa v ňom skrývajú všetky tri deti. 

Keď bol Billy naivným dospievajúcim, vždy si predstavoval, že pododne ako prastarý otec so svojimi priateľmi bude zachraňovať kmeň pred upírmi. Želal si, aby to isté mohol zažiť i Jacob. Byť súčasťou svorky vlkolakov, ktorý chránia ľudský život v miestach, kde sa vyskytujú upíri. „To nie je pravda. Jacob nie je ako ja. Jeho najlepším kamarátom je poloupír. Ja som vás mal chrániť a...“

„A teraz nás nemáš pred kým chrániť? O to tu ide? Máš pocit, že si stratil svoju mužnosť?“

„Nie...“ Muž si zaťato trval na svojom. „Iba mi vadí, že Jake zahadzuje svoje Quilletské dedičstvo.“

Sarah vyprskla smiechom. „Quilletské dedičstvo? Billy, Jacob vie, čo robí. Doteraz sa žiadnemu náčelníkovi neporadilo dosiahnúť to, čo si vybudoval ty. Prímerie medzi vlkolakmi a upirmi.” Billy začal ľutovať dňa, kedy pristúpil na Forkskú dohodu. Mal im za život Sarah a Jacoba poďakovať iným spôsobom. Sám si však veľmi dobre uvedomoval, že životy jeho rodiny majú nevyčísliteľnú hodnotu.

Auto, zablatené od pneumatík, zatočilo na ďalšiu ulicu. Všetko sa lesklo od dažďa. Billy s Jacobom míňali vysoké i nízke budovy hlavnej cesty Forks Ave. Dvojprúdovú cestu lemovali ostrovčeky trávy s alejou stromov. Kamenný chodník na kraji bol lemovaný utešenými budovami s červenými škridlicovými strechami.

„Mali by sme dokončiť tému, ktorú sme predtým načali...”

„Nie, ďakujem otec. Nechcem sa už o tom rozprávať.” Jacob zapol rádio, ktoré viac šumelo ako hralo, ale aspoň prehlušilo Billyho ďalšie pokusy, kým neprišli k bielemu domu policajného náčelníka Swana. Charlie ich aj so svojou dcérou čakal pred domom.

Najprv z auta vystúpil Jacob, potom zobral Billyho vozík a pomohol mu sadnúť si.

„Billy, Jacob,“ pozdravil ich starý známy policajt priemernej postavy. Mal tmavé vlasy a pod nosom hustý porast fúzov. „Už sme sa na vás s Bellou tešili.“

Dievčina bola skôr vzadu. Od kedy sa s Jacobom naposledy videli, pribudlo jej ženskejších rysov a oblín na správnych miestach.

Mladý vlkolak sa ju hneď rozhodol osloviť. Nešlo mu to veľmi dobre. „Ty si ma asi nepamätáš, ale hrali sme sa spolu na pieskovisku. Jedol som piesok.” V duchu si skoro vynadal. Keď videl, že Bella tápa v pamäti, rozhodol sa jej pomôcť. „Som Jacob.”

„Ach, už viem. Tvoje meno je lepšia informácia, než to, že si jedol piesok.” Tentokrát sa Jacob v duchu naozaj pokarhal.

Charlie a Billy boli tichými pozorovateľmi. Policajt šepol indiánovi. „Mám dojem, že nám to v mladosti išlo oveľa lepšie.” Dvaja muži sa spolu kamarátili už od detstva podobne ako Edward s Jacobom, ale v čase dospievania sa jeden druhému odcudzili. Charlie si nevedel vysvetliť prečo, ale Billy to vedel. Ponoril sa do sveta tajomstiev, mýtov a legiend. Dúfali, že sa stretnú s upírmi, aby sa mohli stáť superhrdinmi. Charlie o tom nemá do dnešného dňa ani tušenia.

„Ani mi o tom nehovor. Mám s Jacobom veľké starosti.“

Charlie otočil Billyho na kolieskovom kresle smerom k domu. „Nechajme mladých, nech sa pozhovárajú a my sa pozhovárame tiež, pri plechovke piva, čo povieš?“ Policajt na odpoveď nečakal.

Vlkolak sa zatúlal do minulosti, čo všetko o dievčati vie. Keď mala Bella šesť mesiacov, jej matka Charlieho opustila a presťahovala sa najskôr do Kalifornie a potom do Phoenixu v štáte Arizona. Od svojich deviatich rokov Bella vždy trávila jeden mesiac letných prázdnin so svojím otcom vo Forks, no keďže toto mesto nikdy nemala rada, neskôr od toho upustili a Charlie jazdil za ňou do Phoenixu. 

Bella a Jacob sa vybrali po chodníku dole ulicou k potoku, ktorý oddeľoval široké priestranstvá lesov od obytnej zóny. „Čo ťa prinútilo vrátiť sa do Forks?“

Kopla do šišky pred sebou. „Moja mama sa zoznámila s Philom, za ktorého sa vydala. Phil je bejzbalový hráč, ktorý veľa cestuje a tak som sa rozhodla presťahovať k Charliemu, aby mohla mamka cestovať spolu s ním. Myslím si, že napriek vzťahu s mojim otcom je Phil presne to, čo mama celý život hľadala.” Pokrčila ramenami.

„To bolo od teba milé,“ povzbudil ju v rozhodnutí Jacob.

„Ani nie. Skôr nutné.“ Ostalo ticho. Jacob nemal odvahu prehovoriť ako prvý, pretože sa obával, že by narušil čarovný okamih, ktorý sa medzi nimi tvoril pod baldachýnom mrakov. „Nikdy som nemala v láske zelenú farbu.“ Chlapec nasledoval Bellyn pohľad do korún stromov.

„Prečo?“

„Všetko je tu zelené. Stromy, mach, akoby som použila zelený filter, akoby sme bývali na inej planéte.“ Zachmúrila sa.

„Nie si rada, že si s otcom vo Forks?“ pýtal sa Jacob ďalej. Chcel sa o nej dozvedieť všetko, čo zameškal. Predtým, než prestala chodiť k otcovi, trávili skoro všetok voľný čas spolu v La Push alebo na zadnom dvore náčelníka Swana. Dokonca by si dovolil povedať, že bola istý čas jeho najlepšia kamarátka. Predtým, než spoznal Edwarda.

Skôr, než prišli k potoku si spomenul, že s upírmi a vlkolakmi majú stretnutie v bare. Dúfal, že dorazí skôr, než začne pršať. „Bella, musím už ísť. Idem s kamarátmi do mesta. Pozval by som ťa, ale je to pánska jazda.“

„To je v poriadku, Jacob. Chápem to. Ani nemám náladu dnes niekam ísť. Mala som namáhavý deň. Bola som po prvý raz v škole...“ Na plných perách jej skrsol príjemný, trochu šibalský úsmev, ktorý dokázal očariť každého chlapca.

Jacob žmurkol na kamarátku. Bella prehodila dlhými rovnými gaštanovo hnedými vlasmi, ktoré jej ostro kontrastovali s bielou pokožkou a hlboko vsadenými čokoládovými očami. „Naozaj? To je škoda, že som ťa nevidel. Dúfam, že spolu budeme mať aspoň jednu vyučovaciu hodinu.“

„Aj ja v to dúfam.“ Jacob nevedel, či ju má na rozlúčku objať alebo jej podať ruku. Kompromisom bolo ju pohladiť po ramene. Obaja sa rozlúčili a vlkolak vykročil k lesu, aby bol v bare rýchlejšie.

„Jacob, mesto je na druhú stranu.“

Zastavil a pozrel na Bellu. „Viem, ale ja poznám kratšiu cestu cez les.“ Naposledy sa na ňu usmial a zmizol medzi kríkmi.

*hudba*

Edward sa nedokázal sústrediť ani na knihu, ktorú čítal. Niekoľkokrát prečítal tú istú stranu, než si uvedomil, že to nemá zmysel. Vyskočil cez francúzske okno na zadnú terasu, sadol si na podlahu, oprel si hlavu o drevené zábradlie.

Chlad sa okolo neho ovíjal ako ruky, mocný príliv objímajúci skaly na pobreží. S poryvom vetra do Edwarda narážali nové a čisté vlny. Znova a znova ho ovíjali myšlienkami na dievča z knižnice. Niečo v nej ho priťahovalo a volalo.

Práve sa oddával myšlienkam na jej čokoládové oči, keď na terasu vybehol Emmett a vrieskal na všetky svetové strany. Edward si zvykol, že pri štyroch súrodencoch s dokonalým sluchom nebude mať nikdy pokoj a dokonca aj podobné vpády by prežil, keby za ním nevbehol i Jasper, obyčajne rozvážny plavovlasý upír a nevrieskal podobne ako tmavovlasý brat.

„Panebože, čo sa stalo? V Amerika hľadá top modelku nevyhrala Tatiana Price?” podpichoval ich poloupír. Pred nedávnom sledovali televíziu a na kanály VH1 narazili na túto americkú televíznu súťaž s prvkami reality show z oblasti modelingu. Viac ako ženské osadenstvo si Jasper s Emmettom užívali promenádu v plavkách. Edwarda to nezaujímalo. Žneské, neprirodzené telá, ktoré sa odhaľujú pred celým Americkým, možno aj iným, kontinentom.

„Áno, ale preto sme neprišli." Jasper bol po Edwardovi najmladším prírastkom v rodine. Alice si ho vyhliadla v jednej kaviarni a priviedla k nim tesne pred tým, než sa Edward narodil. Rýchlo si zvykol na prítomnosť všetkých a ako sám tvrdil, odísť od Cullenovcov by už nedokázal.

„Tak prečo ste prišli? Posťažovať sa určite nie."

„Trochu áno. Nepáči sa nám, kam smerujú tvoje vzťahy." Emmett zaškúlil na brata a sadol si vedľa neho. Hodil sa ako vrece zemiakov a terasa sa zatriasla. „...Nemalo by to byť medzi fiktívne postavy."

„My dvaja sme si svoje polovičky získali rýchlo." Plavovlasý upír si zasnene povzdychol. Edward to nevydržal a vyprskol smiechom. Ani jeden z nich si nenašiel svoju družku sám. Oni si našli ich. Rosalie našla Emmetta v lese a Alice sledovala Jasperov pohyb celé roky, kým sa skutočne rozhodla osloviť ho. 

„Nesmej sa. Aspoň máme vzťahy, zatiaľ čo ty si zamilovaný do Jane Austenovej alebo Catherine Barkleyovej." Emmett vyplazil jazyk.

Edward mal vždy navrch. „Prekvapuje ma, že ich poznáš. Aký je rozdiel milovať modelky z Amerika hľadá top modelku a ženy z kníh?"

„Veľký. S našimi peniazmi a super telom by sme si ihneď získali ktorúkoľvek z nich." Jasper našpúlil pery.

Zdola sa ozvalo tiché, hrdelne vrčanie. „Samozrejme, urobil by som to iba vtedy, ak by som nemal moju úžasnú a rozkošnú družku, malého čertíka...“ Menová osôbka nízkeho vzrastu s čiernymi krátkymi vlasmi, Alice, vplávala vonku. „Ja ti dám malého čertíka! Rosalie, tvoj manžel mi kazí môjho chlapa.“

Štíhla blondínka sa do minúty objavila na terase. „Tak by si si ho mala poistiť svadbou.“

„Uvidíme." Alice milovala svoj talent vidieť do budúcnosti, lenže ju nedokázala vidieť dostatočne, pretože obrazy, ktoré videla si musela pospájať do súvislých dejových línii. Všetko záviselo od zmeny rozhodnutia. Ak sa niekto rozhodne inak, Alice to uvidí.

„Myslíš?" Jasper začal horlivo premýšľať nad všetkými možnosťami žiadostí o ruku. Na školskom plese pred všetkými učiteľmi, v parku pri prechádzke, v obchodnom stredisku...

„Prestaň,“ zastavila ho Alice, ktorej sa div nepretáčali oči od toľkých vízii.

Edward si obúchal čelo o zábradlie. „Prečo práve ja musím mať toľko súrodencov?“ nariekal. Ani jeden z nich nebol jeho pravý súrodenec, ale poznal ich od narodenia a boli jeho rodinou.

Alice mu nežne chytila hlavu do dlaní. „Edward, miláčik. Neublíž si. Nie si nerozbitný.“ Nad obzorom, hore nad tmavými kopcami a lesmi sa tiahla záplava svetlých lúčov. Začalo sa blýskať a hrmieť, ale nepršalo. Blesky sa po oblohe rozutekali ako korene stromov. Pás bieleho svetla sa celkom stratil v opare tmavých mrakov a hmly, ktorá sa čoraz viac približovala k domu. Netrvalo dlho a biela kaša pohltila všetko naokolo. Edward dostal z prichádzajúcej búrky strach. Okrem dažďa neprinášala nič dobré. Od malička chápal, že búrka bola predzvesťou akýchsi nevypovedaných hrozieb.

„Ak niekam chcete ísť, mali by ste to urobiť skôr, než začne pršať,“ povedal pokojným hlasom Carlisle z pracovne. Nepotreboval prísť k svojim deťom, ani kričať. Vedel, že ho budú všetci počuť. Adoptívne deti doktora Cullena sa pobrali pripraviť sa. Dievčatá šli na lov do lesov a Jasper s Emmettom sa rozhodli robiť spoločnosť svojmu mladšiemu bratovi a Jacobovi.

Budova baru bola tak dobre zaistená, že trúbenie aut v nočných kolónach, húkanie polície, sanitiek a požiarnikov, ukážkovo filtrovala. Namiesto toho sa obrovskou miestnosťou, podopretou mohutnými drevenými stĺpmi držiacimi obrovský klenutý strop, ozývala jemná klavírna hudba z obrovských moderných reproduktorov položených na vyvýšenom pódiu. Okrem nich sa na vyvýšenine nachádzalo aj čierne piano s otvoreným krídlom. V miestnosti panovalo romantické prítmie, vzduchom sa vznášala zmes vôni dobrého jedla, drahých voňaviek a škótskej whisky.

Keď bratia dorazili do baru, Quilletskí chlapci boli už trochu pod obraz boží. Hrali poker, popíjali a fajčili v zadnej miestnosti, ktorá bola vyhradená pre nich pre dnešný večer.

„Upíri dorazili!“ zvreskol nejaký vlkolak so značne zníženými rečovými schopnosťami, než za normálnych okolností. Emmett s Jasperom, sa pridal k partii pokru pri stole.

Edward s Jacobom si sadli na pohovku. Tento človek mal hrbené plecia a ležérne oblečenie – čierne nohavice a tričko, ktoré mu obkresľovalo vypracované svaly. Vo vrecku mal presne dve cigarety.

Vlkolak ponúkol poloupírovi cigaretu. „Daj si.“ Edward vytiahol zapaľovač z vrecka a zapálil si. Dym sa zmiešal so sladkým zápachom upírov, alkoholom a vlkolakov. Po rokoch si jeden druh zvykol na smradľavý pach druhého a prestali to komentovať. To všetko vďaka priateľstvu dvoch malých chlapcov, ktorí teraz fajčili vo vlastnom kútiku.

„Zaráža ma, že upírča má zapaľovač,“ ozval sa Embry Call od stola s kartami. Indián mal podobnú postavu ako Jacob, ale bol štíhlejší.

O upíroch bolo známe, že ich zabije jedine podpálenie. Odtrhnuté časti končatín sa dajú opäť priľnúť k telu, ale telo v plameňoch zomrie úplne. „Mne to neublíži.“ Aby potvrdil svoje slová, Edward zapálil plameň a prstom prešiel tesne ponad plameň. Ticho sykol a jeho ston neušiel žiadnym prítomným ušiam. Niektorí starší chlapci sa zasmiali.

„Hrdina.“

„Mňa, viac než zapaľovač vo vrecku upíra, prekvapuje, že Jacob a Edward sú stále spolu. Nechcete nám niečo povedať?“ Zatiaľ čo poznámka o ohni zaujala iba niektorých, teraz spozorneli úplne všetci. I Jasper s Emmettom sa snažili zachytiť informáciu, ktorá by dokonalého brata mohla poškvrniť v očiach ich mamy.

„Na čo narážaš?“ Jacob, s pokojom Angličana, potiahol z cigarety a vyfúkol dym rovno do Embryho.

„Chcem povedať, že som vás nikdy nevidel s dievčatami. Stále ste spolu iba vy dvaja. Ste vôbec na dievčatá?“ Za túto otázku určite mohla poriadna dávka alkoholu v krvi, ale odpoveď zaujímala mnohých.

„Samozrejme, že sa nám páčia dievčatá a nie chlapci. Nie sme žiadny buzeranti.“ Edward zaťal päste, aby vlkolakovi nevrazil do tváre.

„Tak sa priznajte. Bozkávali ste už dievča?“ pýtal sa hlavný veliteľ tejto slovnej paľby. Pridali sa k nemu ďalší.

„Chodili ste už s nejakým dievčaťom?“

„Pobozkal si ju?“

„Mali ste s nejakým dievčaťom... sex?“ Edward pozrel na Emmetta s otázkou v očiach – Okrem rozumu všetko v poriadku? Celá jeho rodina vyrastala pred vplyvom 21. storočia. Čo sa sexu pred svadbou týkalo, platili v ich rodine veľmi prísne pravidlá. Okrem toho, keby sa niečo také dialo v Edwardovej izbe, v dome plnom upírov s citlivým sluchom, Emmett by sa prišiel rád presvedčiť.

Edward premýšľal ako z toho vykorčuľovať, ale Jacob zahasil cigaretu o stolík a sebavedomo odpovedal: „Áno, mám dievča. A je výnimočná a úžasná.“ Dokonca aj poloupír vyvalil oči. Kedy mu Jacob chcel niečo také povedať? Edward začal čítať kamarátove myšlienky. V jeho hlave videl iba malé dievča na pieskovisku. Žeby sa Jacob pripútal? Je možné, že sa osemnásťročný muž zaľúbi do šesťročného dievčatka?

„Ja som si vždy myslel, že si teplý. Len som ťa nevidel nosiť rúžovú,“ vyhŕklo z Jaspera. „Jacobovi teraz neverím ani nos medzi očami, ale čo ty Edward?“ Bývali vojak apeloval otázku na ich vrúcne, príbuzenské vzťahy.

„Ja nie som teplý a ty si originálny ako prasiatko v ohrádke.“ Edward sa napriahol a hodil po bratovi vankúš. Plánoval po ňom doma hodiť niečo tvrdšie, možno jeho päsť by mohla prebúrať všetko nepotrebné na prázdnej hlave s vlasmi, ktorú nosil na krku.

„S nikým nechodím, ale mám jednu vyhliadnutú,“ priznal sa nakoniec Jacob. Edward sa pokúšal mu poslať svoje myšlienky a otázky, ktoré sa mu búrili v hlave a potrebovali sa dostať na svetlo sveta, žiaľ, jeho upírska schopnosť bola obmedzená.

„Ale to neznamená, že s niekým chodíš.“ Snažili si obhájiť svoju pravdu ostatní. Snažili sa Edwarda a Jacoba vyprovokovať a presne to sa im podarilo.

Edward sa postavil a varovne zavrčal. „Čo máme urobiť, aby ste nám dali pokoj?“

„Mám to!“ Emmett vyskočil zo stoličky. Potom, skoro až náhle, si uvedomil kde je a znova si sadol. Naklonil sa nad stôl, akoby každému z nás chcel povedať obrovské tajomstvo. „Obaja si nájdete nejaké dievča a dokážete nám, že nie ste teplý." 

„Čo ak vyhráme alebo prehráme?“ Chlapci sa znova odtiahli do svojich stoličiek a zákerne sa usmiali. 

„Edwardovi to vymyslia bratia, ale my vymyslíme trest pre Jacoba." povedal zákerne Paul. Edward sa ho pokúsil odhadnúť, ale vlkolak bol skúsený a vedel proti poloupirovej schopnosti odolávať. Paul kývol hlavou smerom vonku. „Neskúšajte sa nás sledovať." Paul a Jacob vyšli vonku. Rozbehli sa lesmi. Vlkolaci vedeli, akú vzdialenosť  majú prekonať, aby ich upíri nepočuli.

Vonku sa zahrmelo a spustil sa mohutný leják. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 2. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!