Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 13. kapitola

Takmer najlepší kamaráti - 13. kapitola V tejto kapitole Edward vkĺzne do Bellynej izby. Pekné čítanie praje Lorinne.

hudba

Edward

Svetlo pouličnej lampy vrhalo na asfalt matný kužeľ. Všade vládlo mŕtvolne ticho. Také ticho, až sa mi zdalo, že počujem, ako mi v žilách koluje krv. Vietor utíchol. Ani lístoček sa nepohol.

V záhrade Bellynho domu rástol obrovský dub. Konáre sa mu vlhko leskli vo vyblednutom svite mesiaca a za ním už cestu pohltila absolútna temnota. Kríky lemujúce cestu z druhej strany, do ktorých sme sa s Jacobom skryli, vytŕčali ponad ploty tak ďaleko, až ma poškriabali. Rana na ruke sa mi priam pred očami zahojila. „Uvedomuješ si, že nie som plnohodnotný upír a podobne ako normálni ľudia potrebujem spať a nie pobehovať po meste?“

Jacob pretočil očami. „Tvoji súrodenci a otec nespia viac ako tri štvrtiny života a ty máš problém nespať pod dvadsať štyri hodín?“

„Opakujem – ja nie som celkom presne plnohodnotný upír.“ Kládol som dôraz na každé slovo. „Čo odo mňa vlastne chceš?“

Jacob mi vyrozprával, čo sa stalo v lese a ako sa Bella vydesila. „Musíš ísť hore a skontrolovať ju. Dokázal by som tam vyskočiť sám, ale nie som taký tichý ako ty.“

„Prečo neprejdeš cez okno na prízemí a potom schodmi až do jej izby?“

„Lebo iba na poschodí je otvorené okno,“ odsekol mi vecne.

„A čo náhradný kľúč schovaný niekde pod rohožkou?“

Vlkolak sa ošíval. „Charlie je policajt. Myslíš si, že by zlodejom dával prístupovú cestu, aby ich vykradli.“

„Náčelník možno nie, ale čo Bella? Vieš aká je.“

„Je rovnako opatrná ako jej otec. Tak urobíš to?“

Obzrel som sa na dom. Nijako zvlášť sa mi nechcelo šplhať po strome a vkrádať sa do domu policajta. „Čo ak sa Charlie zobudí a vytiahne na mňa zbraň?“

„Ty si fakt nemožný.“ Pretočil očami.

Zložil som ruky cez seba. „Hlavne, že ty si najlepší,“ dodal som ironicky.

Jacob sa na mňa naliehavo díval. Považoval za dôležité vedieť ako sa má a čo si myslí potom, čo sa jej Seth zjavil rovno pred nosom. Povzdychol som si. Čo človek, poloupír, neurobí pre svojho kamaráta. Keby som nebol sebecký naozaj by som túto službu urobil len kvôli Jacobovi, ale zo sebeckých dôvodov som chcel vedieť o čom sa jej v noci sníva.

Postavil som sa pod okno, ale pre istotu som sa ešte raz otočil na Jacoba, či to myslí skutočne vážne. Jeho prikývnutie mi bolo znamením, že mám vyskočiť do pootvoreného okna vo výške druhého poschodia. Nebolo to také zložité, ale popri tom som musel myslieť na nebezpečenstvá, ktoré sa mohli stať. Pod oknom mohla mať napríklad stolík, skrinku alebo posteľ. Mohlo sa stať, že by som nedopatrením skočil rovno na jej hlavu. Bolo teda dôležité skočiť na tenkú parapetnú dosku a neurobiť pritom žiaden hluk, ktorý by zobudil policajta pripraveného kedykoľvek strieľať i cez deň. V noci musela byť mierka jeho strely horšia, ale o to ostrejšia a viac od srdca. Kto si dovolí liezť do ich domu a okrem toho rovno do izby jeho dcéry, je odsúdení na záhubu.

Hravo som sa vyšplhal po starom dube a ako Tarzan preliezol až na koniec konára. Nakukol som dovnútra. Všetko vyzeralo byť pokojné a zdalo sa, že v izbe na mňa nečíha žiaden nábytok.

„Pohni si,“ sykol na mňa Jacob zo svojho úkrytu. Pretočil som očami a preskočil dnu. Keby mi rodičia dovolili venovať sa atletike, bol by som pravidelným víťazom skoku cez prekážky a do výšky. Izba bola nasýtená dievčenskou sladkou vôňou. Napriek zime, ktorá dnes vládla vonku, bolo vnútri príjemne teplo. Od steny doprostred izby sa tiahla posteľ. Bella bola zamotaná do fialovej prikrývky a nepravidelne dýchala. Mohlo to byť spôsobené napätím, strachom a stresom, ktorý dnes prežila. Párkrát sa na posteli pomrvila. Radšej som sa schoval do kúta, aby ma v prípade zobudenia hneď nezbadala.

Bella bola v spánku hádam ešte krajšia. Vlasy mala vejárovito rozložené na vankúši. Pár prameňov jej zakrývalo tvár. Viečka jej rýchlo kmitali, takže bola v rem fáze spánku. V tejto časti sa snívali najzaujímavejšie sny.

Párkrát sa na posteli pomrvila a nakrčila čelo. Bolo to, ako keď sa človeku sníva zlý sen, z ktorého by sa chcel zobudiť, ale pri každom pokuse skĺzne do ďalšieho, ešte hrôzostrašnejšieho sna, až sa mu napokon podarí zbaviť sa nepríjemných obrazov. Keď som bol malý, stávalo sa mi to celkom často. Našťastie tu vždy pre mňa bola mama, ktorá mi tichým hlasom spievala uspávanku. Rozhodol som sa, že ju Belle tiež zaspievam a potom splním to, čo odo mňa Jacob žiadal. „Sám kráčam po cestách a hľadám milú tvár, až kým teba nezazriem a srdce ti celé dám. Chcem ťa vidieť znova a znova a tancovať s tebou, láska moja.“

Okay, teraz je ten čas. Dosť často som to trénoval. Dýchať. Prehltnúť. Zamerať sa na bezprostrednú súčasnosť. Zhromažďovať zmyslové podnety. Dobre. Otvoril som svoju myseľ. Pripravil som sa na bzukot, nuž bolesť v spánkoch sa nedostavila. Namiesto toho prišlo niečo iné, nepoznané.

Čo ak toho vraha nenájdem a on namiesto toho zabije mňa? Veď som Charlie Swan - superpolicajt. Musím to zvládnuť. Všetci na mňa spoliehajú.

Charlieho hlas otriasol mojou mysľou. Ihneď som vedel, že to čo rozpráva nie je jeho skutočný hlas.  V prvom rade som sa zaradoval, že som cudzie myšlienky dokázal zaznamenať. V druhom rade som zosmutnel, že to neboli Bellyne myšlienky. Hovorí sa, že na čítanie myšlienok má veľký vplyv frekvencia mozgových vĺn. Ani raz som sa nepokúšal čítať myšlienky niekoho, kto spí, teda je v hladine delta, v stave úplného útlmu. Možno je pre mimo zmyslové schopnosti dôležitá nízka alfa stopa. Jasper mi poradil, že si mám čítanie myšlienok vizualizovať ako chrobáka, ktorý letí z mojej hlavy do hlavy niekoho iného. Tentokrát to bol Jacob.

Kde je tak dlho? Belle sa musí hlavou preháňať niečo naozaj zlé alebo ten tupec nevie prečítať myšlienky vôbec nikomu. Celá vec s tým jeho čítaním myšlienok je totálna somarina. Ak sa mu za osemnásť rokov nepodarilo prečítať ani jedinú myšlienku, určite to už nezvládne nikdy.

To, že som počul, čo si kamarát myslí vyvracalo moju teóriu o tom, že dokážem prečítať iba myšlienky spiacich. Mohlo sa mi to podariť iba raz a druhýkrát sa to už rovnakým spôsobom nemusí zopakovať.

Trochu ma Jacobova viera vo mňa nahnevala. Raz musela prísť doba, keď sa naučím ako prečítať myšlienky. Neboli síce Bellyne ako Jacob chcel, ale prečítal som ich. Aj to bol úspech.

Nech už odtiaľ vypadne.

Jacobove myšlienky sa stávali otravnými. Akoby mi jeho hlas reval priamo do ucha, až som sa obával, že zobudia aj Bellu.

„Nie, upíri a vlkolaci nie,“ zašomrala. Natiahol som ruku a končekmi prstov jej prebehol po líci. Bol na ňom rozkošný rumenec. „Edward.“

Ach, srdce sa mi rozbúchalo a po tele sa mi rozložilo teplo. Bol čas ísť. Rovnakým spôsobom, akým som vošiel dnu, som vyskočil vonku a prebehol cez ulicu.

„Tak, čo? Vedel si jej prečítať myšlienky?“ opýtal sa namrzene.

„Nie. Neviem prečo to na ňu nefungovalo, ale videl som Charlieho a dokonca aj tvoje. Mimochodom tvoja dôvera nemá hraníc,“ podotkol som ironicky.

„Čože?“

„Viem čítať myšlienky, aby si vedel.“ Zatváril som sa hrdinsky. „Nie je to somarina. Iba som musel prísť na správny systém.“

„Narcista.“ Jacob natiahol ruku a drgol ma do ulice, potom vykročil za mnou z krovia. Vybrali sme sa po ulici smerom do mesta. „Prečo si nedokázal prečítať Bellyne myšlienky?“

Pokrčil som ramenami. „Neviem. Mala zlé sny, tak som jej začal spievať uspávanku a potom som počul vaše myšlienky.“

„Aké zlé sny?“

„No, mal si pravdu, že sa jej dnes ten zážitok vryl do kože. Hovorila zo sna o upíroch a vlkolakoch.“

„Musíme ju presvedčiť, že žiadny vlkolaci a upíri neexistujú. Ako to chceš urobiť?“

„Mám dve varianty. Mohli by sme usporiadať filmový večer a vybrať klasické hororové filmy alebo by sme strávili noc v lese cez spln a uvidí, že žiadny vlkolaci neexistujú.“

„Neznie to až tak zle.“ Prikývol Jacob. „S tým by sa dalo niečo urobiť. Alice nám rada pomôže. Vždy usporadúva tie svoje bláznivé party a nákupy a ostatné.“

„Sme dohodnutí,“ zívol som.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 13. kapitola :

 1
1. Katka
12.02.2020 [18:49]

Super poviedka už sa teším na ďalšiu časť

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!