Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratená v čase 8. kapitola

xD lol


Stratená v čase 8. kapitolaZnova sa dozviete niečo nové o Belle a takisto o jej zranenej duši. Ak Vás môžem poprosiť, zanechajte komentár. Alsee

 

pieseň

 

Unavene som zatvorila zošit biológie a hlavu si podoprela rukami. Bola som nehorázne unavená a pri tom som sa ešte mala naučiť štyri strany na tú prekliatu hodinu biológie. Rozhodla som sa ale, že menšia prestávka by mi nemohla uškodiť.

Zišla som po schodoch do kuchyne a otvorila chladničku. Veľa som v nej nevyhrabala, ale nakoniec na linke ostali dve vajcia a strúčik cibule. Na panvicu som dala trošku oleja, posekanú cibuľu a ešte rozšľahané vajíčka. Keď už bola omeleta hotová, hodila som ju na tanier a s chuťou sa do nej pustila. Omeletu som nijako neobľubovala, ale bolo to jedno z najrýchlejších jedál, ktoré som vedela uvariť.

Asi o päť minút som cez okno zbadala na našom dvore nejaký pohyb. Prekvapene som zodvihla hlavu a uvidela malého muža v uniforme, ako niečo vkladá do našej schránky. Po pár sekundách schránku zavrel a odišiel. Ja som sa zdvihla a vybehla z domu pre poštu. Biela obálka, ktorú som vybrala zo schránky, bola dosť ťažká.

Vošla som do tepla domova a obálku si začala prezerať. Chcela som vedieť či to je pre mňa, alebo Charlieho. Ja som síce poštu veľmi nedostávala, ale keď som na obálke uvidela meno Isabella Swan, moje vnútro poskočilo radosťou. Kto mi len môže písať? Moja radosť ale pohasla, keď som uvidela, odkiaľ obálka prišla.

Ihneď som ju hodila na linku, akoby som sa popálila. Sadla som si na stoličku, ale jesť som už nezačala. Pozerala som von z okna a pred očami sa mi zamihotala spomienka, na ktorú som sa tak dlho snažila zabudnúť...

 

 

„Bella! Stoj!" Začula som za sebou, ale neotočila som sa. Utekala som ďalej po čerstvo pokosenej tráve a snažila sa nezakopnúť o vlastné nohy. Zrazu som zacítila okolo pása niečie ruky, ktoré ma okamžite zvalili do trávy.

Zasmiala som sa a pretočila sa na bok. Vedľa mňa ležala tá najkrajšia bytosť na celej planéte. Oči ako búrka, pery mäkšie ako hodváb a vlasy tak čierne ako tá najtemnejšia noc. Dokonalá tvár sa nado mňa sklonila a začala jemne ochutnávať moje pery. Nevinný bozk o chvíľu zmenil do vášnivejšieho.

Pery na chvíľu zmizli, no hneď ich nahradil hlas tak ľúbezný pre moje uši.

„Milujem ťa, Bella..."

 

 

Zo spomienok ma vyrušilo buchnutie dverí. Prudko som sa nadýchla a zotrela si slzu, ktorá mi stekala po líci.

„Som doma!" zakričal Charlie a počula som, ako ide do kuchyne. Jeho ťažké kroky sa ozývali v celom dome. Rýchlo som sa zodvihla zo stoličky a tanier s omeletou zobrala do ruky. Postavila som sa k linke a nechala nech mi tvár zakryjú vlasy. Nechcela som, aby Charlie videl, že som znova plakala.

Charlie vošiel do kuchyne a ja som začala umývať tanier iba preto, aby to nevyzeralo nápadne.

„Ahoj, Bella. Čo si dnes robila?" spýtal sa a začal si odkladať pištoľ na vešiak.

„Nič, len som sa učila biológiu," šepla som. Počula som ako si Charlie sadol za stôl. Najprv sa nič nedialo, no potom si všimol obálku, ktorú som nechala na linke.

„Čo to je?" Zobral obálku so rúk a zvedavo ju začal otáčať. Ja som nič nepovedala a stále umývala tanier. Tvár som už mala celú zmáčanú slzami.

Počula som, ako prekvapene vydýchol. Zdvihol sa zo stoličky a postavil sa vedľa mňa.

„Prijali ťa, Bella?" spýtal sa a list mi strčil pod nos. Vypla som vodu a do rúk zobrala utierku. Pomalými krúživými pohybmi som začala utierať tanier. Charlie stále napäto čakal na odpoveď.

„Neviem," zašepkala som a tanier položila do linky, „obálku som neotvorila."

Charlie sa na mňa prekvapene pozrel a v sekunde už otváral obálku. Oprela som sa chrbtom o linku a pozorovala ho. Obálku otváral s takou vervou, až mi ho bolo ľúto. Aj keby mi písali, že ma na školu vzali, ja na ňu nehodlám ísť.

Pred pol rokom som posielala prihlášku na jednu prestížnu, talentovú školu v New Yorku. Vlastne ma do toho dokopala Renée, moja matka. Tá obálka bola odtiaľ a ja som aj bez otvorenia vedela, čo v nej bude. A práve preto som ju nechcela otvoriť.

Charlie vytiahol z obálky papier formátu A4. Obálku položil na stôl a papier chytil do oboch rúk. Chvíľu len pozoroval papier, no potom sa mu tvár rozžiarila šťastím.

„Bella! Bella! Vzali ťa!" vykríkol a s nadšením ma objal. Zavrela som oči a snažila sa nájsť nejaký spôsob, ako mu vysvetliť, že ja na tú školu nepôjdem.

„Bella, prečo sa netešíš?" Odtiahol sa, keď si všimol, že jeho radosť nezdieľam. Povzdychla som si.

„Ja na tú školu nepôjdem, Charlie," šepla som.

„Čo? A prečo, Bella? Veď je to tvoja životná šanca!" zakričal. Vedela som, že ma nechápe. Že chce pre mňa len to najlepšie. Ale ísť na tú školu by ma šťastnou neurobilo. Na tú školu som mala ísť s ním. Lenže on tu nie je. A už ani nikdy nebude.

Zdvihla som hlavu. Charlie si akoby uvedomil, nad čím rozmýšľam.

„Bella, musíš zabudnúť. On tu už nie je. Musíš sa posunúť ďalej," zašepkal a ja som vedela, že hovorí pravdu. Lenže ja neviem ako sa mám posunúť ďalej. Neviem vo svojom vnútri nájsť žiadnu páčku, ktorá by ma postrčila ďalej.

„Lenže ja neviem ako," šepla som. Hneď na to som ucítila, ako ma Charlie objal.

„Neboj sa, zvládneme to," povedal a vo mne sa zrazu niečo zlomilo. Odstrčila som od seba Charlieho a v jeho tvári uvidela, že sa zľakol.

„Nezvládnem to! Nezvládnem!" zakričala som a vybehla z kuchyne. Za sebou som ešte začula Charlieho krik, no to som už vchádzala do lesa za naším domom.

Konáre stromov mi nepríjemne šľahali do tváre a ja som sa na každom druhom kameni podkýňala. Ruky som už mala od pádov doráňané do krvi, ale ja som si to nevšímala a bežala bezhlavo ďalej. Slzy ma nepríjemne pálili na lícach. Tak veľmi som ich nenávidela. Ešte viac ako svoje spomienky.

Po nejakom čase som sa oprela o strom a zviezla sa na zem. Nechcem spomínať. Tak sa nenávidím za to, čo sa stalo. Že som prežila...

Za mnou niečo zašušťalo. Vyľakane som sa postavila a začala sa okolo seba obzerať. Normálne sa mi zdalo, že ma niekto pozoruje.

„Je tam niekto?" zakričala som do tmy. Môj hlas sa rozniesol po lese a ešte dlho sa ozývala ozvena. S istotou, že tam nikto nie je, som sa chcela vrátiť domov, keď sa za mnou ozvalo zavrčanie.

Otočila som sa, ale noha sa mi zamotala do koreňa stromu a ja som cítila, ako padám. Moje telo sa dotklo zeme, keď mi do hlavy bodla neznesiteľná bolesť.

A potom už nebolo nič. Ani bolesť, ani slzy a ani spomienky...




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stratená v čase 8. kapitola:

 1
5. martty555
18.11.2011 [19:58]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. maily1709
30.10.2011 [17:19]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.10.2011 [16:00]

LadyLilianne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Nessienka admin
30.10.2011 [12:34]

NessienkaTo bola krásna kapitola! Veľmi sa mi páči, ako postupne odhaľuješ Bellin život, podávaš nám ho postupne a nie naraz. Za to máš u mňa veľké plus. Emoticon Emoticon
Dej kapitoly bol nenáhlivý, plynul pomaly a ani raz som nemala nutkanie pozerať, či už bude koniec. Očarila si ma, chytila a nepustila, kým som neprečítala posledné slovo. Emoticon
A keď sme už pri tom poslednom slove - prečo ten vražedný koniec? Ja viem, že je to teraz IN, ale nie vždy je dobré držať sa trendov! Emoticon Emoticon
Chcem pokračovanie, chcem ho rýchlo a chcem, aby bolo dlhšie, ako táto kapitola. Ale rovnako dobré, ak nie aj lepšie. Teším sa!
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. marcela
30.10.2011 [8:59]

Krásné. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!