Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šialená večnosť! - 5. kapitola

1


Šialená večnosť! - 5. kapitolaDievčatá sa konečne prebudia a zistia všetko, čo ich čaká, kde to vlastne sú. Osud si pre nich pripravil prekvapenie. Nikto nie je obyčajný a trocha divnej sily sa ušlo aj im.
Aké to bude prekvapenia, a ako sa im vďaka nemu skomplikuje život, netuší ešte nikto.
Po dlhšom čase pridávame s Noemi ďalšiu kapitolu, ktorá ako dúfame, sa vám bude páčiť.
Príjemné čítanie prajú - a o komentáre prosia - NoemiVolturiCullen a MirushQka.

5.kapitola

Eva

„Wow,“ vydýchla som prekvapene, keď sa mi na ruke roztancovali maličké plamienky.


„Snaž sa nič nepodpáliť.“


„Ako to s ňou vyzerá, Alec?“ Do izby vošiel jeden ztých troch škaredých. Dobre, uznávam, že neboli až taký škaredý, no vporovnaní stakým Alecom alebo ešte lepšie – Demetrim...


„Eva skúša tie svoje plamene a Min by sa mala ochvíľu prebrať,“ pozrel sa na posteľ, na ktorej ležala moja najlepšia kamarátka a ešte stále musela trpieť – až ma striaslo, keď som si na to spomenula.
Tá začne hysterčiť, keď sa to všetko dozvie... Upíri, krv, schopnosti, nejaká kráľovská rodina, atakďalej... Ale zaručene ju klepne, keď zistí, koľko nádherným chlapov sa tu nachádza – pod jednou strechou...


„Dobre, vezmi Evu a choďte za Demetrim, ten už vie, čo s vami,“ povedal ten škaredý. Čo? To ju mám akože nechať samú? V žiadnom prípade, nie!


„Počkať!“ ozvala som sa a,pre istotu zahasila tie plamene na dlani. „Nemôžem ju nechať samú,“ povedala som a dúfala, že ma s ňou nechajú.


„Ver mi, bude lepšie, ak tu nebudeš, aj ty si si to vypočula osamote, daj jej šancu normálne zareagovať.“ To už bol pri mne Alec, objímal ma okolo pása a snažil sa ma dostať z tej izby.


„Ale...“ Chcela som protestovať, ale všetky moje námietky boli prerušené.


„Potom,“ zašepkal mi Alec pri uchu a ťahal ma vonku.


Poslednýkrát som sa pozrela na Min, ktorá ležala na posteli a nechala sa viesť ďalej do tmavých chodieb hradu.

„Skús to dostať zo svojej ruky, akoby si to do mňa chcela hodiť,“ hučal do mňa Demetri.

„Veď sa snažím!“ zaťala som zuby a v duchu sa prihovárala tomu ohníku na dlani. „On nechce!“ vykríkla som už zúfalo.


„Dobre, teraz sa nezľakni,“ hovoril pomaly a zmizol.


„Demetri?“ otáčala som sa okolo vlastnej osi, keď bol preč už podozrivo dlho.


„Teraz kľud,“ ozval sa spoza mňa a chytil ma za boky.
Vykríkla som a nebola som jediná.


„No, síce to nie je to, čo sme chceli, ale dostali sme ho aspoň z tvojej dlane,“ skonštatoval pri pohľade na ohnivý kruh, ktorý sa ovinul okolo mňa – ako hranica.


„Teraz to skús dať preč,“ povedal, tak som sa snažila, a bolo to napočudovanie celkom ľahké. O chvíľu už ohni neboli žiadne dôkazy.


„Ide ti to dobre,“ pochválil ma. „Nechceš sa ísť pozrieť, či sa už Min prebrala?“ spýtal sa ma.
Začala som šialene prikyvovať.


„No tak poď,“ otočil sa a vyšiel zmiestnosti – niečo ako telocvičňa.
Šla som za ním, čo iné mi aj tak ostávalo.


Min


V momente, keď tá všetka bolesť ustala a nakoniec prešla, som otvorila oči. Ale keď som videla pavúka na druhej strane izby, ako si v pokoji lezie po skrinke, vystrelila som ako z postele ako šíp, doslova. Pre istotu som za seba pozrela – akoby som si naháňala vlastný chvost.
„Ehm...“ ozvalo sa a ja som v momente prestala.

„Pamätáš si niečo?“ opýtal sa ma Felix.

Nemo som príkývla.

„To je dobre,“ povedal zaujato.

„Ako dlho som bola mimo? Lebo posledné, čo si pamätám je, že som spadla – no, v podstate ma Demetri odhodil na niečo tvrdé.“

„Tri dni,“ predbehol ho ten chlap s mastnými vlasmi.

„A vy ste...?“ Nechala som vetu vyznieť do stratena.

„Na to bude čas. Teraz ti musím všetko vysvetliť,“ dopovedal autoritatívnym hlasom.
Naznačil, aby som si sadla.

„Určite máš iný pocit, ako keď si bola človekom...“

„Bola? Človekom?“ opýtala som sa vydesene.

Prstom naznačil, že mám byť ticho a pokračoval.

Rozprával mi o kráľovskej rodine, ktorú s bratmi riadi, o talentoch, upíroch – ktorým som teraz aj ja, o krvi – ktorú budem piť, a ktorá bude mojou potravou a ešte nejakých veciach. Ale ja som každou jednou informáciou híkala viac a viac. Až nakoniec bol z toho výskot, krik a jačanie. Takto som sa nepoznávala a dosť mi to aj prekážalo. Pripadala som si ako Evka. To ona bola vždy, tá viac bláznivá a ja? Priznávam moja paranoidná a sarkastická matka ma držala na krátko. A teraz keď viem toto, tak som rada, že som sa jej zbavila. Lenže to nič nemení na tom, že si zavriem ústa!

„Nejač! Z myšlienok tvojej priateľky som zistil, že ty si tá rozumnejšia, ale asi si hysterickejšia,“ hovoril naštvaným hlasom.

Strašne ma naštval. Nikto v živote mi napovedal, že som hysterická! Ja nie som hysterická! Do riti!

„Voda?!“ pýtal sa zdesene.

No pekne, teraz si zo mňa bude robiť srandu?! Nebodaj je smädný?! Asi ho oblejem vodou, keď ju tak veľmi chce! Kde je tu nejaký kvetináč?

„To si nemusela!“ zavrčal.

„Čo do ri...?“ zastavila som sa uprostred slova, keď som zbadala ako mi pod rukami prúdia víre vody a ten chlap je premočený, až z neho kvapkalo.
S mohutným tresknutím dverí do izby vpadla Eva.

„No to ma podrž!“ obdivne zvrieskla Eva. No to ju už v náručí držal Demetri.

Eva

„No to ma podrž!“ počula som svoj hlas, ako zvreskol, ale trochu ma od toho divadielka s vodou pred sebou rozptýlil Demetri a to tým, že mi obmotal ruky okolo pása a držal ma v náručí, zrejme preto, aby som neskákala od radosti - prekvapenia - meter dvadsať.
Min sa rozchichotala ako malé dievčatko, ale asi to tak trocha prepískla, lebo o chvíľu sme boli všetci premočení do poslednej nitky.


„Moje vlasy!" vykríkli sme naraz zhrozene, čím sme medzi príslušníkmi mužského pohlavia vyvolali pobavený smiech.


„Demetri, Alec, vezmite ich do izieb, čo sme im pripravili. Keď sa prezlečú, tak ich ešte odveďte dole do jedálne a potom s nimi choďte cvičiť, ako tak pozerám, bude im robiť problém to ovládať." Otočil sa na nás a pokračoval už milším hlasom. „Budete tam mať suché oblečenie a plášť, ktorý odteraz budete mať povinne na sebe."
V nemom úžase sme len prikývli a nechali sa vyviesť z miestnosti.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Šialená večnosť! - 5. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!