Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 20. kapitola

04.10.2011 (20:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 60× • zobrazeno 5805×

20. kapitola

„Tak dobre, Rosalie,“ zdôraznila som jej meno ironicky, „čo tu chceš? Nemám teraz absolútne čas, tak si pohni.“

„A dnu ma nepustíš?“ spýtala sa sladkým hláskom.

„Len cez moju mŕtvolu.“

„To by nebol problém,“ zachichotala sa. Mala som chuť jej poriadne plesknúť, aby sa spamätala. „Tiež nemám veľa času, ale chcela som sa porozprávať o mojom manželovi.“

Ironicky som sa pousmiala. „Chcela si povedať o tvojom bývalom manželovi,“ opravila som ju.

Rosalie zamrzla na mieste a nemo na mňa pozerala. „Pokiaľ viem, tak sme ešte manželia.“

„Tak to sa pekne mýliš. Edward mi totižto volal, že už je slobodný, čo muselo znamenať len jedno: tvoj otec očividne súhlasil s rozvodom, aj keď nechápem, čo s tým má on spoločné,“ ozrejmila som jej.

„Ani si nevieš predstaviť, koľko má toho s tým spoločného,“ odvetila, ale myšlienkami bolo úplne mimo.

„O čom to tu hovoríš?“

Pozrela sa na mňa. „O ničom, musím už ísť, ale určite sa niekedy ešte lepšie porozprávame a lepšie spoznáme.“

Odišla a ja som na ňu nemo hľadela. Toto bolo totálne zvláštne. Radšej tomu ani nechcem rozumieť, lebo zvláštnych vecí okolo mňa je akosi stále viac a viac. Jedinou nádejou bolo zajtrajšie ráno, kedy sa Edward konečne vráti a ja sa budem cítiť v bezpečí.

Bol ešte len podvečer, ale ja som už zaľahla do postele. Nemohla som sa ho dočkať. Čím skôr zaspím, tým skôr sa zobudím a budem s Edwardom.

Edward:

Lietadlo konečne pristálo na letisku v New Yorku a ja som so širokým úsmevom vystúpil.

„Vďaka, otec,“ poďakoval som Carlisleovi a odišiel. Síce mi pomohol, ale ja som si ho určite neplánoval tak skoro pustiť k telu.

Nasadol som do taxíku a už sa viezol k mojej milovanej. Nemohol som sa dočkať, až ju uvidím. Jej čokoládové oči. Jej plné pery. Až sa dotknem jej smotanovej pokožky a vášnivo ju pobozkám. Už patrím len a len jej. Je zo mňa slobodný muž a môžem ďakovať len Carlisleovi, ktorý sa dohovoril s Arom.

Taxík o pár minú parkoval pred jej domom. Zaplatil som a rozbehol sa dovnútra. Ešte bola tma, štyri hodiny ráno, všetci spali. Výťahom som vyšiel hore a odomkol si dvere od nášho bytu. Všade bolo ticho, začul som jej tichý dych, jemný tlkot srdca. Rýchlo som si vyzul topánky, ale zrazu som zacítil známu vôňu. Rosalie. Musela tu byť tak včera večer. Panebože, čo tu robila? Veď jej mohla ublížiť.

Rýchlym krokom som šiel do jej izby, aby som sa uistil, či je v poriadku. Nemusel som si rozsvecovať, keďže som videl perfektne ako za bieleho dňa.

Dvere mala otvorené, musela na mňa čakať. Opatrne som vošiel dnu a uvidel ten najdokonalejší obrázok na svete. Bella ležala ako anjelik v posteli, na sebe mala moju košeľu, jednu nohu mala cez prikrývku a mne sa naskytol pohľad na jej obnažené stehno až k nohavičkám. Husté vlasy ležali vankúši, pery mala mierne pootvorené a spokojne oddychovala. Vyzerala tak nežne a zároveň hriešne.

Vyzliekol som si bundu a košeľu a polonahý som si ľahol vedľa nej. Jemne som chytil jej nohu a pretiahol som si ju cez pás. Bella sa zavrtela, ale nezobudila sa. Nežne som sa usmieval a musel som ju pobozkať na pery, ktoré na mňa priam kričali. Len som sa o ne jemnučko otrel. Srdce jej zrýchlilo a ja som vedel, že sa prebúdza. Žmúrila oči do tmy, tak som rozsvietil malú lampičku, aby ma videla.

„Ahoj,“ šepol som do ticha. Bella sa zoširoka usmiala a skočila mi do náručia. Rozosmial som sa a pevne ju zvieral na svojej hrudi, bola tak rozkošná. Držala moje telo tak pevne, akoby som jej mal utiecť.

„Chýbal si mi,“ priznala a pozrela sa mi do očí. Šťastne som sa usmial a odhrnul jej z tváre vlasy.

„Ty mne viac.“

Pobavene pokrútila hlavou nad mojimi slovami a tvár si skryla do mojej nahej hrude. Prudko sa nadýchla. „Toto mi chýbalo,“ vzdychla a jemne ma hladila po hrudi. Znova sa zdvihla a bradu si podoprela dlaňou.

„Naozaj si už slobodný muž?“ uisťovala sa.

„Nie, nie som slobodný, lebo som už len a len tvoj.“

Blažene sa usmiala a radostne ma pobozkala. Ach, cítil som sa tak šťastne, až to nebolo možné. Je vôbec toto všetko pravda alebo obyčajný sen? Odpoveď bola jasná, lebo je tu so mnou, držím ju vo svojom náručí. Ale starosť mi robila ešte jedna vec.

„Bella, bola tu Rosalie?“ spýtal som sa jej s obavami.

Prekvapene stiahla obočie. „Ako o tom vieš?“

Jaj, do riti. Toto som prestrelil. Čo jej mám povedať, že som cítil jej pach?

„Cestou hore som našiel na schodoch jej zdravotnú kartu,“ vymyslel som si rýchlo. Podľa výrazu tomu uverila.

„Aha. Áno, bola tu, ale nie dlho,“ odpovedala mi. Videl som, že sa o nej nechce rozprávať, ale potreboval som vedieť, čo tu chcela.

„Čo chcela?“ pýtal som sa ďalej.

„Vraj sa chce so mnou porozprávať, ale ja som jej potom v rámci rozhovoru povedala, že si už slobodný. Teda, že jej otec súhlasil s rozvodom a ona odišla. Vyzerala dosť prekvapene.“

Tak to sa ani prinajmenšom nečudujem. Ale ktovie, o čo jej pôjde tentoraz. Aro už svoje rozhodnutie nezmení, tak sa nemôže nič stať. Dúfam...

„Dobre, už o nej nebudeme hovoriť,“ šepol som, čo ju dosť potešilo, ale o chvíľu si zívla.

„Pospinkaj si ešte.“ Pritúlil som si ju na hruď. Spokojne mi ležala na prsiach a prstami ma hladila po chĺpkoch, ktoré viedli do nohavíc. Bol som tak uvoľnený, že som zaspal s ňou.

xxx

„Koľko je hodín?“ pýtala sa ma Bella rozospato.

„Niečo okolo jedenástej,“ odpovedal som jej so smiechom. Takto by som si predstavoval každý deň. Žiadna práca a bol by som len s ňou. Vlastne som aj jeden nápad dostal. Mohli by sme ísť na také dva týždne do Forks za mojou rodinou. Možno to vyzerá s Carlisleom o niečo lepšie a pomaly mi začína chýbať moja šibnutá sestrička Alice, ale aj Esme. A neskutočne rád by som im predstavil Bellu ako moju lásku.

„Mám skvelý nápad - preležíme celý deň v posteli,“ navrhla mi, s radosťou som súhlasil.

„Ale čo práca?“

Od mračenia sa jej urobili na čele vrásky. „Dala som výpoveď a neplánujem sa tam už vrátiť.“

„To ani nemusíš, máme viac peňazí, než si myslíš. Ale čo sa vlastne stalo?“ pýtal som sa zmätene. Bella si nikdy nesťažovala na prácu, milovala to tam.

„Riaditeľ už našiel za seba náhradu. Včera za teba zastupoval ten nový a zistila som, že je to pekný debil. Celú dobu mal sprosté narážky. Vraj chce renovovať celú firmu a...“ zastavila a zničene sa na mňa pozrela. „A vraj musíme šetriť peniaze. Povedal, že po tvojom návrate späť ťa vyhodí.“

Zmätene som na ňu pozeral. Niežeby ma to nejako naštvalo, sám som mal v pláne odísť, aby som bol s Bellou, ale toto je fakt priveľa. No nechcel som teraz preberať žiadne problémy, chcel som si užiť, že som s ňou.

„Zajtra tam zájdem,“ odvetil som jej rozhodne. „Sám dám výpoveď a mohli by sme si urobiť taký menší výlet a vypadnúť z mesta.“

Prekvapene na mňa pozrela. „Nemôžeme všetko nechať len tak a odísť.“

„Bella, povedal som ti predsa, že ma otec pekne finančne vybavil. Mám peniaze na celé storočie, ba aj viac, v tom nie je žiadny problém. Mohli by sme si oddýchnuť od veľkomesta,“ navrhol som jej a nahodil anjelský výraz.

Videl som, ako odolávala. „Je to... dobrý nápad. A kam by sme išli?“

Natešene som sa usmial, že súhlasila. „Chcel by som ťa predstaviť svojej rodine. Už som ich dlho nevidel a určite by ťa radi spoznali.“

„Nemyslíš, že to je príliš skoro?“ Oprela si ruky o moju hruď a tvárila sa trochu pochybovačne.

Pohladil som ju upokojujúco po líci. „Podľa mňa to nie je priskoro a naozaj by som si rád oddýchol. A mojej rodine sa budeš určite páčiť.“

„Tak dobre.“ Nadvihla sa a pobozkala ma na pery. „A kde vlastne žijú?“

„Pred pár mesiacmi sa presťahovali do Forks, taká malá diera pri Washingtone.“

Bella na mňa mierne vypleštila oči a pobavene sa rozosmiala. „V tej malej diere som žila do svojich osemnástich a býva tam môj otec,“ oznámila mi.

„Ty si žila vo Forks?“ spýtal som sa prekvapene. Tak to som fakt nečakal. Nikdy sme sa príliš nerozprávali o svojich rodinách a Bella mi hovorila o svojom živote v New Yorku, o minulosti mi nepovedala nič.

„Áno, bývala som tam s ockom a mamu som nevidela asi štyri roky. Len si voláme a ona aj tak stále cestuje so svojím priateľom.“

Neskutočne ma to potešilo. „Takže ma môžeš zoznámiť s tvojím otcom.“ Veselo som sa usmial.

„Radšej sa nesmej, je to policajt, takže si dávaj pozor,“ upozornila ma a kútiky úst sa jej dvíhali do laškovného úsmevu. Nechtami mi prešla po chrbte a mňa to príjemne nabudilo. Naľahol som na ňu a pomaly jej začal rozopínať gombíky na košeli.

„Radšej si dávaj na mňa pozor, lebo vytiahnem putá,“ upozorňovala ma, ale keď som sa prisal na jej bradavku, hlasno vzdychla a zaryla mi nechty do chrbta.

„Hm, to je skvelý nápad.“ Predstavil som si spútanú Bellu o posteľ, mohol by som si s ňou robiť, čo by som len chcel. Už viem, čo musím nabudúce kúpiť, keď pôjdem do mesta.

Z premýšľania ma vytrhla jej drobná ruka, ktorá mi vkĺzla do nohavíc.

„Tak ty budeš provokovať,“ zavrčal som jej do ucha a pretočil sa s ňou, ale neodhadol som veľkosť postele a skončili sme na zemi. Bella vypískla a šťastne sa rozosmiala. Potvorka jedna.

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 20. kapitola: