Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 6. kapitola

Edward a Bella


Rozvod nie je vždy na škodu! - 6. kapitolaPo veľmi dlhom čase je tu ďalšia kapitola... A čo ja viem? Táto poviedka už bola pozastavená a mám taký silný tušák, že ju určite pozastavím znova... Komentárov si nemyslím, že bude veľa, ale to je jedno... Veď skúsim ešte raz... :) Je tu dlho očakávaná "priehliadka po okolí" :D No... Písalo som to v takej... hm... Divnej nálade, mne osobne sa nepáči, ale to už nechávam na vás! :) Varovanie: celé je to trocha na hlavu postavené... :D

6. kapitola – Viete si predstaviť niečo komickejšie ako mňa a Cullenovcov pobehujúcich po Forks? - Ja nie!



Esme je vážne umelec. Po takých desiatich minútach, od kedy sme vyrazili od nás, sme parkovali na obrovskom trávniku, pred ešte väčším domom... Desať minút som sedela s Edwardom v aute a čuduj sa svete som tých desať minút prežila v plnom zdraví, a bez nejakého väčšieho trapasu. Vďaka Bohu! V niektorých okamihoch bolo v aute strašne trápne ticho, no Edward vždy začal s nejakou bezvýznamnou témou... Teda pre neho očividne bezvýznamnou. Pýtal sa prečo sa moji rodičia rozviedli a prečo ma sú dal k otcovi, a ku komu by som išla radšej, keby som si mohla vybrať.

 

Tá téma mi nebola veľmi príjemná, no snažila som sa k nemu byť podľa možností úprimná. Našťastie videl, že by som to nerada rozoberala, tak po nejakých troch minútach prestal. Následne na to zavládlo to ticho... Neznášam keď sa to stane v normálnej spoločnosti a toto bolo dosť trápne, no nič by som s tým nemohla spraviť, tak, či tak. Edward zapol nejaké CD – čko a autom sa rozľahli malebné zvuky klavíra. Niekedy som na klavíri hrala, teda na varhanoch, no učiteľka mi to všetko znechutila, srandou je, že som chcela začať chodiť na klavír znova, no toto sťahovanie mi to prekazilo...Nevadí, raz sa k tomu snáď vrátim.

Mám niečo hovoriť, nemám niečo hovoriť, mám niečo hovoriť, nemám, mám, nemám...

Ticho prerušil až Edward.

„Takže, už si sa s tým všetkým zmierila?" On vie niekedy situáciu tak “zabiť“... A to ho poznám len krátko, extrémne krátko!

„Ako, s čím?“ Nepýtaj sa to, nepýtaj sa to, nie, nie, nie!!!

„Ale áno!“ On sa mi ešte aj smeje, ja s ním nebudem rozprávať.

„Takže s čím či som sa zmierila?“ Ja ťa prosíííím!! Tlmene sa zasmial.

„Fajn, zatiaľ ťa trápiť nebudem, veď teba si ešte poddá Emmett, to by si mi potom ďakovala.“

„Nemáš ani šajnu, ako dokážeš upokojiť človeka, dovolím si tvrdiť, že priam až neskutočne!“

„No, vieš mal by som to vedieť, pohybujem sa medzi vami už nejaké to polstoročie, každopádne som sa ťa chcel spýtať... Ale nie, kašli na to, oni sú tiež zvedaví.“ Ako s ním niekto môže vydržať storočie?? Veď by som bola sivá, nie ja by som už ani vlasy nemala. Bol ticho... Teda, ticho, ako ticho, smial sa, ale to už ja neriešim, aj tak nič nevyriešim. Pomaly mi už začínalo to pomalé tempo tej jeho “hudby“ liezť na mozog. Môžem to prepnúť?

„Neoplatí sa ti, už sme tu.“ Ako vravím, Esme je umelec. Ich dom som si predstavovala všeliako, no ani človek s tou najbujnejšou fantáziou, by si nevedel predstaviť TOTO!!! Štyroma slovíčkami by som ho vedela dokonale vystihnúť: veľké, priestranné, otvorené, svetlé. Jedným slovom, nádherné!

„A teraz čo?“

„Teraz vystupujeme.“ No, to mi došlo!

„Ty si to prežilaaaa!!“ On je blázon, Emmett je blázon... Keby ste ho videli, pobehoval okolo a celkovo vyzeral ako malé decko!

„Nemala som?“

„Dobre Emmett, kľud.“ Tak tá ho pekne uzemnila.

„Čo chceš vidieť ako prvé?“

„Netuším Alice, nemám šajnu, ale vy ste sprievodcovia, nie? Nechám sa viesť, takže aký je program?“

„Nasadajte, uvidíš všetko cestou. Dozvieš sa, a teraz do auta.“ Ako Alice povedala, tak sa aj stalo, všetci sme si ako na rozkaz sadli. Ona s Jasperom dopredu, ja, Rosalie a Edward dozadu a Emmett išiel úplne dozadu, chudák, ostal vonku.

Na túto jazdu ja nikdy nezabudnem! To bolo tak vtipné! Pod sto sa Jasper nedostal, ale to mi nejak nevadilo, s otcom som tiež nikdy nešla pomalšie, ale tie hlášky... Ja som iba nechápavo krútila hlavou, Pane Bože, kde som sa to ja dostala? Čistá psychiatria! A to som si ja myslela, že nie som normálne. Vždy som si myslela, že Cullenovci sú aspoň trocha vážnejší, minimálne Edward, aspoň v knihe sa tak javili, no toto bolo... Ako keby ich z niekade vypustili. Emmett vzadu skoro až poskakoval, Rosalie sa s ním cez tú mrežu, či okno, či čo to vlastne je, “hádala“.  No...

 

Radšej ani nekomentujem... Po asi takých pätnástich minútach sme sa dostali niekde do stredu Forks, no proste do centra... Nebola tam nič zaujímavé, normálne centrum, malého mestečka. No aj tak sme sa tam zdržali asi pol hodiny. Na to, že je to také “veľké“ mesto, sa tu toho nachádzalo stráááášne málo. No, to som zvedavá, čo tu budem robiť, skapem od nudy. Alice je ako také malé tornádo, a to nepreháňam, behala hore – dole a celý čas niečo švitorila, miestami vyzerala, ako by jej šušťalo, ale bola zlatá... Keď už usúdila, že sa tam už nie je na čo pozerať, tak sme zamierili smer škola, to ma fakt zaujíma.

Škola bola, no, ako škola... Veľká červeno – hnedá, tehlová budova so zažltnutými oknami, nič nezvyčajné, proste normálne škola. Jediné, čím sa líšila od mojej starej školy bola asi veľkosť parkoviska... Mrchy americké, prečo oni môžu mať vodičák skôr ako my??? Nad týmto ani nerozmýšľam, lebo by som sa znova začala iba zbytočne rozčuľovať. Z vonku vyzerala celkom schopne, uvidíme čo bude vo vnútri, och bože o štyri dni do školy... To bude, už teraz stresujem, ale v podstate na mňa nič nezvyčajné...  Ukázali mi jedáleň a prijímaciu kanceláriu, to sa hodí, aspoň tu nebudem potom blúdiť ako taký idiot... Čo ma privádza k otázke, ako budem chodiť do školy? No nič ešte musím hodiť reč s “tatkom“...

Potom sme sa nejako dopracovali k prehliadke okolia, a to už bolo iné kafe...  Jedným slovom... Nádhera!! Postupne začínam mať pocit, že som si Forks zamilovala, a tu neide o to, že som tu chcela ísť strašne dlho, alebo, že tu sú Cullenovci, alebo čo... Bez nich by to bolo zrejme aj tak lepšie, nekydám... Proste, ja neviem, tie lesy a tá príroda okolo, jedným slovom krása, teraz sa možno správam trocha divne, no ja som také počasie mala vždy rada, nevravím, že leto nie, ja leto milujem, ale aj tá taká “večná jeseň“ nie je zlá... Okolo nie je nič iné len les, les, les, a ešte raz les, ale čuduj sa svete, mi to nevadí. Pché, že veľa zelene... Belle nerozumiem, je to tu krásne, teda Belle, ja už v tom mám sama zmätok. Vždy som bola a aj som zvyknutá na obzvlášť divné veci, ale toto je už asi veľa aj na mňa... Ale ako sa vraví, človek si zvykne na všetko, tak si snáď zvyknem aj ja.

„Emmett?“

„Nooo??“ On je neskutočný, a o našom dejepisárovi sme vraveli, že je vtipálek...

„A čo tá grátis prehliadka nadpozemskou rýchlosťou?“ Nedalo mi, ja si jednoducho musím rýpnuť.

„No,...“

„Nebodaj sa ti do toho nechce!“ Pre Boha, čo som sa ja zbláznila, či akože čo sa to so mnou robí? Edward sa zasmial a ostatní, k tomu tiež nemali ďaleko...

„Ale, aleeee. Ja s tým problém nemám, no neviem, neviem, či by si to prežila v plnom zdraví.“

„O moje zdravie sa ty neboj, nemám síce osobnú skúsenosť, no myslím si, že jediné čo mi z toho môže byť je, že by sa mi nejako pomixoval mozog a už úplne by mi preskočilo, čo už u mňa nie je možné, takže je to jedno, nie?“ Veľmi inteligentná veta, čo už, aspoň som ich rozosmiala.

„Nechcem na Emmetta nadávať ani nič podobné, ale neodporúčal by som ti ísť s ním.“ No jasné Edward, pôjdem s tebou, nech mi je ešte viac plano...

„No, napríklad.“

„A čo si sa ty už úplne zbláznil? Podľa tej skvelej knihy si najrýchlejší, až taký samovrah nie som...“

„A vieš ty čo? Choď s Edwardom, vážne. Ja som ťa plánoval niekde po ceste nechať tak, či by si sa vymotala z toho lesa. Nie na dlho samozrejme len na nejakých päť minút, bolo by zaujímavé sledovať, ako tam blúdiš.“

„No, ďakujem Emmett, máš moju doživotnú dôveru. Môžete ma už odviezť domov? Už je dosť veľa hodín, otec už určite prišiel, mimochodom Emmett si vážne blázon, ak si myslíš, že by som išla s tebou. Ja som si len tak chcela rýpnuť, že ako zareaguješ... Bohužiaľ si nesklamal.“

Zhrnutie Predošlá Ďalšia



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 6. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!