Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 20. kapitola

04.05.2010 (09:30) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1185×

20. kapitola – Zlý žart

Až kým neprišla ona!!!

Pohľad nikoho: Budúcnosť

Bežala tmavým lesom a túžila utiecť. Od neho, od nich, od všetkých, od celého sveta. Mladá, krásna žena, sklamaná, milovaná, ale aj nenávidená. Nemohla uveriť tomu ako sa v ňom zmýlila. Zatrepala hlavou v snahe si z nej vyhnať všetky tie dotieravé obrazy ich dvoch, šťastných, spolu. Lenže nič netrvá večne a tak ako všetko, aj toto už našlo svoj koniec.

Už tretíkrát je nútená začať odznova. Nechápala, neverila tomu. Nevedela pochopiť prečo! Verila mu, každé to krásne slovo mu verila!

Zároveň však v kútiku srdca bola šťastná. Síce ho stratila, no on je šťastný. Milovala ho, miluje ho a navždy ho milovať aj bude, dal jej veľa. Dal jej seba, dal jej rodinu, dal jej šancu na úplne nový život. Podržal ju, bol tu pre ňu keď ho potrebovala, vždy.  Teraz však musí začať znova, s krásnymi spomienkami, láskou a s vedomým, že je šťastný, to jej stačilo.

Jej najhoršie obavy sa však aj tak vyplnili: zostala sama!

Klára: súčasnosť – po tridsiatich rokoch

Ležala som na tráve, sledovala hviezdy. Bola krásna, jasná noc.

Prečo musí byť práve on iný ako ostatný upíri? Prečo práve jeho nemohla láska pripútať len k jednej osobe?

Prečo, prečo, prečo...?

Tisícky otáznikov, tisícky možností, tisícky scenárov, ani jeden správny. Nie vyhovujúci pre všetkých. Pripadala som si hlúpa. Som hlúpa, až príliš som mu verila, ale namiesto toho aby som sa poučila, som mu to stále dovoľovala!!

„Prečo ho necháš?“ Jasper. Ten za mnou vždy prišiel. S taškou oblečenia od Alice a ramenom na vyplakanie. Brat na pohľadanie. Dialo sa to každý večer, skoro každý večer. Správna otázka, prečo som mu to dovoľovala? Aj ja som predsa živý tvor, žena, ktorá potrebuje aj lásku, nie len chlapa, ktorý ju pretiahne, kedy sa mu zachce a potom uteká za jeho „osudovou láskou“, ako ju nazval. Obyčajná štetka to je!!! Tak som ju chcela zabiť, tak veľmi!

Ja hlúpa som ho však nechcela zraniť, nechcela som mu zobrať jeho šťastie. Ešte som mu aj pomohla, aby zistila čo je zač!!! Bože, aká blbá som bola, aj knihy som jej dala, tie knihy, ktoré včera horeli v kozube.

„Neviem,“ odpovedala som jednoducho, nevedela som. Ničilo ma to, ničilo ma pozerať sa na nich a vedieť, že mal byť môj! Ničilo ma pozerať sa na to, ako jej deň čo deň klame a ona mu zobe z ruky, presne ako ja! A on jej klamal, ak by ju tak nekonečne miloval, nebol by každý večer so mnou... Nechápala som to.

Jasper po mne hodil nejakú látku a sadol si ku mne, ak by som mohla, už by som od nich odišla, ale nedokázala som to.

Taktiež som nechápala Jaspera, prečo to robil? A Alice, prečo mu to dovoľovala? Alice sa s Edwardom hádala, vlastne všetci sa sním hádali, okrem mňa, ja som to iba nezaujate pozorovala a túžila som len po tom, nech to už neriešia. Tak sa na mňa v istom zmysle vykašľal, každá iná by mu jednu strelila, otočila sa na podpätku, šla preč, neskôr by sa možno vyplakala a ponadávala si naňho s kamarátkou, ale ja som bola vždy iná. Akceptovala som to, bolo to jeho rozhodnutie, mali by to urobiť aj ostatní a to čo sa dialo medzi nami dvoma, len medzi nami, bola len a len naša vec, jemu to tak pochopiteľne vyhovovalo a ja som ho mala aspoň takto pri sebe.

Objal ma okolo ramien a znášal tú bolesť so mnou.

„Jasper, choď preč. Choď za Alice, určite je milión lepších možností ako stráviť noc, nie tu sedieť so mnou, aj tak nič nezmeníme,“ opakovala som mu to každý večer, aj tak vždy zostal.

„Nezačínaj s tým znova, dobre?“ neveselo som sa zasmiala, oprela som si hlavu o jeho rameno a čakal som na chvíľu, kedy sa to vo mne zlomí a ja sa tomu poddám.

Prišla takmer presne v rovnakom čase ako vždy. Tichú lúčku zaliatu mesačným svetlom vyplnili moje vzlyky a Jasperové tiché slová útechy, naplnené bolesťou, mojou bolesťou.

......................................................................................................................................................

Prehrabla som si vlasy, pery potrela tenkou vrstvičkou lesku a začula tak známy zvuk. Zámka sa zaklapla a do miestnosti vošiel on. Každodenný scenár.

Dvierka na skrinke zavŕzgali, šuchot padajúcej košele rezonoval v mojich ušiach a ja som potichu stála v dverách a pozorovala jeho každodenné prípravy do školy.

Musím niečo spraviť! Ja sa už nemôžem len tak pozerať na to, ako klame ju a ničí mňa.

„Edward?“ ozvala som sa váhavo a zároveň odhodlane.

Pozrel na mňa s otázkou v očiach a jeho tvár zdobil dokonalý úsmev.

Toto nezvládnem!

Zúrivo som zaklipkala viečkami a snažila sa nevidieť len jeho dokonalé pery.

„Myslím, že by sme sa mali porozprávať.“ Zo srdca neznášam túto vetu, sľúbila som si, že ju nikdy nevyslovím a predsa sa to stalo! Jeho výraz sa zmenil na prekvapený.

„Tak vrav.“ On si zo mňa snáď strieľa!!! Prečo sa tak zmenil? Moja myseľ to nejako nechápala, absolútne.

„Dokedy plánuješ takto fungovať?“ začala vo mne rásť zlosť!

„Niečo je snáď zlé?“ povedal úplne nechápavo a ja som mala čo robiť aby som po ňom neskočila.

„Tomuto neverím! Ona ti snáď vymýva mozog!“ Búrkové mračno sa zatiahlo nad celým mestom a oblohu preťal blesk. Ó áno moja “skvelá“ schopnosť, asi niečo ako ovládanie počasia. Ja sama tomu zatiaľ nerozumiem a pravdupovediac, ani veľmi neovládam. Čisté emócie, ktoré boli práve viac než jasné! Úplne jasne si spomínam na ten záblesk, ktorý vyšľahol z Jaspera v deň môjho “prebudenia sa“, ale čo to bolo nikto nevie, vlastne o tom ani nikto nevie, stalo sa to len raz, vtedy, tak som to prestala riešiť.

„Ak sa chceš rozprávať, tak sa v prvom rade upokoj, takto nevyriešiš nič.“ On by bol snáď kľudný aj keby traktory padali!

Pokoj, pokoj... Všetko je v pohode. Búrky tu nie sú častým javom, takže by bolo vhodné sa upokojiť.

Búrka sa postupne menila na intenzívny lejak a moje vrčanie naberalo na intenzite. Je jasné, že to medzi nami nie je také aké bolo predtým, už dávno to také nie je, ale toto prehnal!

„Porozprávame sa po škole, dobre? Ja už idem, ešte musím ísť po Katherine. Zatiaľ sa maj!“ S týmito slovami, úplne v kľude a pokoji vyšiel z izby, nasadol do auta a šiel preč.

Toto je snáď zlý žart!!!

Zhrnutie Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 20. kapitola: