Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca upíra - 10. Kapitola

18.12.2009 (17:00) • Elanor • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2072×

Carlisle Cullen hovoril Belle o mojom zranení. Bol som rád, že to nie je vážne. Po chvíli som zacítil na svojom čele niečo vlhké a veľmi to štípalo. Mal som čo robiť, aby som nesykol bolesťou a nesnažil sa jeho ruku dostať preč od môjho čela.

Potom ma niekto zdvihol – pravdepodobne to bol Carlisle – a niekam ma niesol. Keď ma položil, zacítil som, že opäť na niekom ležím. Myslím, že okrem Belly tu z jej rodiny nikto nebol.

„Deje sa niečo?“ počul som jej hlas nervózne zanieť kúsok od mojej hlavy. Bola to ona – pomyslel som si s pomysleným úsmevom. V skutočnosti moja tvár túto radosť neukázala.

„Tvoj strach,“ povedal len a počul som buchnutie dverí od auta.

Po nejakej dobe sa auto pohlo. Nebol som si istý, či bolesť začala ustupovať, alebo či som si na ňu jednoducho zvykol. Veľmi ma upokojovalo, keď som občas zacítil Bellynu ruku, ako ma hladí po tvári, niekedy mi odhŕňa vlasy z tváre.

„V tom kamióne bol tiež človek,“ prehovorila nečakane. Počul som chichot a vzápätí vysvetlenie.

„Tomu kamiónistovi sa nič nestalo... Hovoril som ... si sa posadila s Edwardom do auta. Vravel, že s tebou skúšal hovoriť, ale vraj si nereagovala. Vravel, že ťa chvíľu pozoroval, ale ... Jemu sa rozbil mobil a tak ťa potom išiel poprosiť, či nemáš. Ale ty si... nevnímala, len si sa snažila pomôcť Edwardovi. Musíš mať toho chlapca rada, keď si kôli nemu utiekla z lovu, pol hodinu si sa pozerala ako krváca a pritom tvoje oči ostali zlaté.“

Bol som unavený a tak som si vôbec nebol istý, či som počul dobre. Niektoré veci mi unikli, hlavne ten začiatok, ale potom som zachytil viac a to, čo som počul ma potešilo. Záležalo jej na mne. Dúfal som len, že sa nemýlim.

Zo všetkých síl som sa snažil udržať pri vedomí. Veľmi mi pomáhalo, že ma Bella kontroluje.

Auto zastalo a po nejakej dobe zastalo a už o chvíľu som bol položený na mäkkú rovnú vec. Nosítka? Chcel som protestovať, ale na to mi sila nestačila. Tma opäť prichádzala a už som tomu nezabránil.

Prebral som sa, no oči som nechal zavreté.

„Je v poriadku, zranenie hlavy mu spôsobilo otras mozgu, avšak žiadne vážnejšie poškodenie. Ak bude nejaké dva týždne oddychovať, nemalo by to mať trvalé následky. Veľmi pomohlo, že ste mu hlavu ihneď ošetril. Ste skutočne dobrý lekár, pán Cullen. Ako ste vedeli o tej nehode?“

„Dcér bola neďaleko, prechádzala sa. Potom si všimla zrazené autá a tak pribehla a vytiahla von tohto chlapca. Bolo to tesne. Chvíľu na to sa kamión ešte kúsok šmykol a urobil z jeho auta šrot.“

„Je nebezpečné vyťahovať zranených z auta, ale neublížila mu. Zaúčate ju? A je to to dievča, čo sedí v čakárni?“ spýtal sa zvedavo.

„Nie, nie je si istá, či zvládne byť lekárkou. Niekedy jej je nevoľno. Myslím si, že čaká na skončenie vyšetrenia a kým ju odveziem domov.“

Ďalej som nepočúval. Bella je tu. Ona je skutočne anjel.

Zacítil som studený dotyk na svojom líci. Podvedome som tušil, že to je ona. Nechcel som, aby vedela, že som hore.

„Skoré uzdravenie, Edward. Dnes si ma skutočne vydesil. Dávaj si na seba lepší pozor,“ povedala a opäť ma pohladila. Dnes som pochopil čo znamená mať šťastie v nešťastí. Potom som osamel a so zvláštnym pocitom som zaspal.

V noci sa mi sníval zvláštny sen.

Prišiel som do svojej izby, po viac ako pol hodinovom kúpeli, a uvidel som Bellu sedieť na mojej posteli. Keď si uvedomila, že ju vidím, tak rýchlo, skoro som ju nevidel, priskočila k oknu a otvorila ho. Chvíľu jej to trvalo, okno už malo svoj vek a pokiaľ ho nechcela vypáčiť, musela ho otvoriť opatrne.

Aj táto malá chvíľa mi stačila na to, aby som sa spamätal.

„Nechoď,“ prosil som ju. Otočila sa a prekvapene sa na mňa pozrela. Samozrejme, ona nevedela, že poznám jej tajomstvo a po tom, čo ma zachránila mi to ani nevadilo. Otočila sa ku mne a pozorovala ma.

„Ďakujem,“ prelomil som to zvláštne elektrizujúce ticho a podišiel som bližšie. Napla sa.

„Neublížim ti, neboj sa ma prosím.“ Znelo to zvláštne, nechcel som, aby sa upír bál človeka. No nie je to komické? Nemalo by to byť opačne? Nemala by to byť ona, kto ma presviedča, že mi nechce ublížiť?

„Bella,“ šepol som ešte. Jemne sa usmiala a prišla ku mne bližšie. Natiahla ku mne ruku a ja som jej ju opatrne chytil.

„To ja ti ďakujem, Edward. Keby si len vedel, koho teraz žiadaš, aby ostal. Mal by si vedieť, že je to pre mňa ťažké, byť tak blízko pri niekom.“

Ráno som sa zobudil a mal som zvláštny pocit. Akoby to nebol len sen. Zdalo sa mi, že ma moje podvedomie chce na niečo pripraviť. Ale na čo?

„Dobré ráno, ako ste sa vyspali?“ spýtala sa ma sestrička, ktorá práve vošla do mojej izby.

„Dobre,“ odpovedal som sucho.

„Hlava nebolí?“ opýtala sa znovu a usmiala sa tak, až som mal pocit, že sa jej roztrhnú ústa. Umelo pohodila hlavou. Dostala krč?

„Nie, som úplne v poriadku. Mohol by som hovoriť s doktorom Cullenom?“

„Ale samozrejme,“ odvetila milo a odišla z mojej izby. O niekoľko minút sa dvere otvorili a v nich stál doktor Cullen.

Ako to, že pracuje v nemocnici? Je predsa upír nie. Nevravel Jacob náhodou, že upíry túžia po krvi? Ani sa tu nezvýšila úmrtnosť, práve naopak. Doktor Cullen mnoho ľudí zachránil. Nerozumiem tomu. Možno to predsa len nie je pravda.

„Dobré ráno,“ pozdravil ma po chvíli ticha. Až neskoro som si uvedomil, že si h pridlho prezerám.

„Aj vám. Mohol by som sa spýtať, kedy budem môcť ísť domov?“

„Predpokladám, že už v štvrtok. Avšak len pod podmienkou, že ani ďalší týždeň nepôjdete do školy. Nemali by ste si teraz veľmi namáhať oči, preto žiadny počítať, knihy, televízor a nesmiete ani písať.“

Prikývol som, to sa dá vydržať, ale čo budem môcť robiť?

„Povolená je hudba, ale nie veľmi hlasná, návštevy sú tiež dovolené, nie ste predsa chorý. No mali by ste veľa oddychovať,“ pokračoval a mne sa zdalo, že číta myšlienky.

„Ako ste vedeli...?“

„Toto nie je prvá nemocnica v ktorej pracujem. Pri takomto úraze a teda aj diagnóze, sa všetci pýtajú na to isté,“ povedal veselo a zasmial sa.

„Čítať myšlienky neviem, nemáte sa čoho obávať. Alebo snáď myslíte na niečo, na čo by ste nemali?“

Sklonil som hlavu a dúfal som, že to nebude veľmi rozoberať. Posteľ vedľa mňa sa prehla, takže som dúfal zbytočne.

„Tak čo vás trápi,“ spýtal sa ma priamo, no nie dotieravo, proste milo a starostlivo. Niekoho iného by som niekam poslal, ale jeho úprimne starostlivý – a nie zvedavý, ako vídam u iných – výraz mi to jednoducho nedovolil. Pôsobil ako človek, v ktorom nie je ani štipka zlého. Pokiaľ sú teda povesti pravdivé, a vzťahujú sa na Cullenových, potom je jeho jediná zlá vlastnosť to, že je upír. Ale môže za to on?

„Rád by som si to nechal pre seba,“ zamrmlal som rozpačito.

„Nejaké dievča?“ hádal s úsmevom.

Pozrel som sa na neho. Snažil som sa odhadnúť jeho reakciu. Zrazu som chcel, aby to vedel. Ovláda moje rozhodnutia? Alebo tak na mňa pôsobí jeho úprimná tvár?

„Nenahnevajte sa prosím, keď vám to poviem.“

Prikývol a sledoval ma.

„Zrejme to počúvate často,“ uvedomil som si, že to skutočne musí počúvať stále. Nepoznám nikoho, komu by sa nepáčila.

„Ale ja si nemôžem pomôcť,“ dokončil som svoju vetu.

„Isabella?“ spýtal sa ma vecne. Len som prikývol a opäť som sklonil hlavu. Nevedel som, čo si o mne teraz myslí.

„Ak to myslíte vážne, tak by som vám radil, aby ste na ňu veľmi netlačili. Nemala to v živote ľahké.“

Je možné, že...?

„Myslíte si, že ma má rada?“ spýtal som sa so sklonenou hlavou.

„To musíš vedieť ty, ale si prvý, kto mi to povedal. Zväčša ide o povrchné záujmy,“ prehlásil a potom sa – so slovami, že ma nechá odpočívať a premýšľať – vytratil z miestnosti.

Mal pravdu, poskytol mi veľa námetov na premýšľanie. Uvažoval som o tom celý týždeň a dokonca aj keď som už bol doma. Pri tej nehode bola pri mne. Ale to by asi urobila pre každého. Nevedel som, čo si mám o tom myslieť a tak som si radšej zakazoval o tom premýšľať. Nešlo to. Zapol som si hudbu a zavrel som oči. Nemyslel som na nič, do chvíle, kým ma zvuk zvončeka vrátil do reality.

***

Kapitola 9. - Zhrnutie - Kapitola 11.

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca upíra - 10. Kapitola: