Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život, nová láska? » 11

Nový život, nová láska? » 11Prvý deň na univerzite a Bella by sa hneď po príchode domov chcela učiť (síce inak, ako si Riley sprvu myslel :P) Spomenie si na jednu vec, ktorú chcela vyskúšať, no nakoniec to vôbec nedopadne dobre a bude tiecť krv. Riley na to zareaguje inštinktívne, ako upír. Čo sa vlastne stalo, čo urobil Riley a objaví sa niekto, kto to ako v pravom americkom happy-ende zachráni? :D

»11

__________________________________________________________________________

„To nič nie je, iba ma trochu bolí hlava a brucho. Vážne iba trochu,“ ubezpečila som ho miernym hlasom. Sekundu si ma skúmavo premeriaval a potom ma pritiahol ku posteli a stiahol na ňu. Ležala som vedľa neho a on mi jednu studenú dlaň priložil na čelo a druhou mi vytiahol tričko a začal prstami jemne masírovať podbruško, ako by presne vedel, čo mi pomôže. No a že to pomohlo!

Zatvorila som oči a vnímala iba jeho studené nežné dotyky, ktoré naozaj pomohli aspoň z väčšej časti odstrániť tú nepríjemnú  bolesť. Jednu ruku som nechala položenú vedľa seba a druhú som položila na tú jeho, ktorou ma masíroval a ďakovne mu ju stisla.

__________________________________________________________________________

***

Riley:

Dnes máme konečne prvý deň v škole, na univerzite. Už sa teším, po tom roku, čo som strávil naháňaním ľudí, ktorých by som vzal do armády a plánovaním pomsty s Victoriou toto bude ako zaslúžený oddych. Pri pomyslení na ňu ma už ani nepichlo od ľútosti a hnevu pri srdci, vyrovnal som sa s tým a nechal to za sebou. Teraz mám iný život, teraz mám Bellu a hoci sa nepoznáme veľmi dlho, svoje city sme si už celkom vyjasnili a sme spolu šťastní.

Ráno som ju jemne zobudil bozkom na čelo a ona sa mi mierne pomrvila v náruči a usmiala sa. Obmotala okolo mňa ruky a vyzerala, že vstávať sa jej vôbec nechce, tak som ju musel doslova vytiahnuť z postele. Musel som sa dosť ovládať, aby som po nej neskočil, lebo jej krv mi neskutočne voňala, no vydržal som to a úsmevom ju postavil na nohy.

„Alee...“ zamrnčala nespokojne a poloprivretými hnedými očami na mňa obviňujúcim pohľadom pozrela. Potom sa pomaly odšuchtala do kúpeľne a pustila si vodu, aby sa umyla. Prezliekol som sa do nových čistých vecí, dal si krycie šošovky a vybral sa do kuchyne nachystať jej niečo na raňajky. Síce mi to všetko ľudské jedlo bolo odporné, no pamätal som si ešte z normálneho života ako sa dá pripraviť, tak som jej spravil pár sendvičov so syrom a zeleninou a položil ich na tanieri na stôl. Po štvrť hodine sa vymotala z kúpeľne a už oblečená v tenkom zelenom tričku a úzkych tmavomodrých džínsoch podišla ku mne a s úsmevom sa ku mne natiahla po bozk.

„Nachystaná do školy?“ spýtal som sa.

„Mh,“ prikývla, zodvihla sa na špičky a nežne sa vrhla na moje pery. Vnímal som jej teplo, jemnosť a túžbu a zaplietol si ruky do jej dlhých voňavých vlasov, pričom som odpovedal na jej bozky a po chvíli sa presunul na jej hrdlo, aby sa mohla nadýchnuť.

„Musíme sa ponáhľať,“ odtiahol som sa po pár minútach a zodvihol ju na vysokú barovú stoličku, aby sa mohla najesť. Hladne sa vrhla na sendviče a do piatich minút bolo po nich a mohli sme vyraziť. Predsa len je to sto míľ odtiaľto, hoci to zvládnem do piatich minút určite. Vyhodil som si ju na chrbát a rozbehol sa určeným smerom.

„J-je t-tu zimaa,“ povedala rozdrkotanými zubami, keď sme boli na mieste a zatriasla sa. Do kelu, veď na Aljaške nikdy nie je príliš teplo a ona má na sebe iba tenké tričko.

„Tu máš, vezmi si toto,“ vyzliekol som si rýchlo svoj sveter a prehodil jej ho cez ramená, skôr, než stihla protestovať.

„Ďakujem.“ Znova sa usmiala a pevne sa do neho zamotala, aby sa zohriala. Vzal som ju za ruku a spoločne sme vykročili ku škole. Chcel som ju vziať okolo pása, alebo okolo ramien, no bolo jej dosť zima aj bez mojej ľadovej pokožky. 

„Čo tu budeme dnes robiť? Sú už aj nejaké prednášky?“ spýtala sa, keď sme vošli cez hlavný vchod dnu a rozhliadli sa vo vestibule.

„Dnes ešte nie. Ale dostaneme ich rozpis a časy, kedy sú.“

Neboli sme tam ani hodinu a už sme sa vracali domov. V pondelok máme tri prednášky, prvá je anatómia človeka, druhá imunológia a tretia poobede molekulárna biológia. Nastúpili sme totiž na odbor medicíny, hoci najprv sa mi to zdalo uletené, no Bella to tak chcela, tak som sa prispôsobil a mohla by to byť celkom sranda.

V utorky máme dve prednášky, kurz prvej pomoci a dejiny medicíny. Streda je voľná, vo štvrtok budeme mať praktické hodiny a experimenty plus latinčinu a v piatok ďalšie štyri prednášky, vtedy skončíme až okolo štvrtej poobede.

Vrátili sme sa domov okolo desiatej doobeda a celý deň mali vlastne voľný. Dnes je utorok, takže hneď zajtra máme voľný deň bez prednášok a všetkého, takže si vymyslíme nejaký vlastný program.

Bella:

Prvý deň na univerzite bol v pohode, nestrávili sme tam ani hodinu a mohli sme sa vrátiť domov.

„Aký je bojový plán na dnes?“ spýtal sa Riley pomaly skôr, ako sme vošli dnu do domu. Zhodila som zo seba jeho sveter a vracala mu ho, pričom som sa tajnostkársky usmiala a podišla ku nemu.

„Keď už začala tá škola, tak by sme sa mohli chystať, nie?“

Prekvapene na mňa pozrel, ako keby si myslel, že si robím srandu. „Ty sa už chceš učiť? Však ešte nemáme ani žiadne knihy, ani nič...“

„Tie nám netreba. Ja som myslela praktickú časť. Napríklad taká anatómia človeka...“ Prešla som mu provokatívne prstom po hrudi a druhou rukou mu zablúdila pod tričko. „Alebo dýchanie z úst do úst na kurz prvej pomoci...“ dokončila som a natiahla som sa, aby som ho pobozkala. Cítila som, ako sa usmial, a jemne som ho uhryzla do pery. Keby som ho uhryzla silnejšie, asi by som ublížila viac sebe ako jemu... Dotlačila som ho ku posteli a spolu sme na ňu v objatí padli.

Začali sme sa bozkávať a ja som mu presunula ruky z chrbta na brucho a znova mu zablúdila rukami pod tričko, na jeho dokonalé ľadové svaly a prechádzala mu po nich dlaňami. On ma hladil po chrbte a tisol ma ku sebe čo najviac, pričom sa ani na sekundu neodtrhol od mojich pier.

Vášnivo sme sa bozkávali a všimla som si, že nebol taký opatrný, aký býval Edward, ktorý sa ma pomaly aj bál dotknúť, aby mi náhodou svojou upírskou silou neublížil. Keď som si na neho spomenula, iba som rýchlo prehltla trpkú príchuť spomienok a zahnala ich do úzadia. Teraz som bola tu, s Rileym, spomienkam nemôžem dovoliť, aby mi ovládali život.

Perami som mu prešla po sánke a dolu hrdlom, šikovne som mu rozopla košeľu a pokračovala dole po hrudi až na brucho. Jemne sa zachvel a celý sa podo mnou napol. Prechádzala som mu perami po bruchu a pomaly a nežne ho bozkávala.

„To šteklí,“ rozosmial sa po chvíľke a snažil sa mi znova dostať ku perám. Spomenula som si na náš posledný deň v hoteli, keď som uvažovala nad tým, či by sa dal upír uštekliť k smrti a ako som sa rozhodla, že to niekedy vyskúšam. Teraz na to bola vhodná chvíľa.

„To si nemal hovoriť,“ zasmiala som sa a tajomne sa na neho pozrela.

„Nie!“ vykríkol, keď pochopil, čo som myslela a začal cúvať po posteli dozadu z dosahu mojich prstov. „Nie, nie, nie, nie, nie!“

S diabolským úškrnom som sa za ním natiahla a vrhla sa na neho. Začala som ho štekliť snáď po celom tele a úplne sa v tom vyžívala. Trhal sebou a smial sa, lebo inak ani nemohol, no potom použil svoju silu a prevalil sa na mňa. Chytil mi ruky za chrbtom a teraz bol on ten, ktorý si mohol robiť čo chcel. Vrhla som na neho nevinný pohľad a dúfala, že na mňa nič nechystá, no teraz začal on štekliť mňa a proti jeho sile som nič nezmohla, tak som sa mu nemohla vytrhnúť tak, ako to spravil on mne. Rozosmiala som sa a mykala sebou, lebo sa to nedalo vydržať a v očiach som mala až slzy od smiechu. Jeho prsty blúdili po mojom tele a hľadali miesta, kde som bola šteklivá najviac, čo sa im nakoniec podarilo.

Využila som moment, keď ma nezvieral tak silno a snažila sa prevaliť naspäť na vrch, no hneď ako sa mi to podarilo, tak ma zhodil znova pod seba. Neodhadol však celkom svoju silu a tak, keďže sme už boli na kraji postele, sme spolu spadli dolu. Prekvapene som vykríkla, no zrazu som pocítila náraz do hlavy a zakričala od bolesti. Asi som sa buchla o roh nočného stolíka. Chytila som sa za hlavu a pozrela Rileymu hore do očí. Hneď vyskočil na nohy, no oči mu v sekunde úplne stmavli, až boli dokonale čierne a ja som pod prstami pocítila niečo vlhké. Krv. Zatočila sa mi hlava a prišlo mi zle.

Snažila som sa posadiť, no nešlo to, tak som ostala ležať na zemi. Riley sa na chvíľu ani nepohol, iba stál ako vytesaný z kameňa, no vtom sa napol na skok a ja som videla, že je zle. Síce sa dokázal dobre ovládať pri ľuďoch, no pri otvorenej rane, z ktorej tiekla krv a ešte k tomu moja, ktorá bola ževraj voňavejšia a príťažlivejšia ako väčšiny ostatných ľudí, sa neovládol a chystal sa na mňa skočiť.

„Nie!“ vykríkla som vystrašene a snažila sa vyškriabať na nohy. Vydesene som na neho ešte sekundu pozerala, potom sa napol ešte viac a skočil po mne. Schmatol ma za ramená a pritlačil ku zemi, že som sa nemohla ani pohnúť. Už to nebol ten Riley, ktorého som poznala. Teraz to bol lovec, predátor. Krvilačný upír. Pritisol pery na moju ranu a dúfala som, že ma tu teraz nezabije. Ochutnal moju krv a celý stuhol, potom presunul pery na môj krk a chcel do neho zaboriť svoje tesáky s jedom. Myslela som, že je to môj koniec.

Keď som sa prestala vzpierať a porazenecky zavrela oči, tak zrazu jeho pery z môjho krku zmizli, tlak jeho tela na moje tiež a bol preč. Vydesene som otvorila oči a jediným šklbnutím sa oprela chrbtom o stolík. Predo mnou stála čiernovlasá upírka a držala Rileyho pod krkom, zatiaľ čo druhý, zlatovlasý upír mu držal ruky za chrbtom. Od prekvapenia mi skoro spadla sánka a vykríkla som:

„Alice! Jasper! Čo sa deje? Nezabíjajte ho!“ 

_____________________

Ďalšiu kapitolu som mala napísanú, len som ju omylom vymzala so všetkými ostatnými poviedkami, tak ju musím napísať odznova... Ale približne viem, čo tam bolo. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život, nová láska? » 11:

 1
1. tami
09.01.2013 [16:38]

Pekná stranka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!