Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život, nová láska? » 1

Nový život, nová láska? » 1Prinášam novú poviedku, ktorá ma napadla nedávno a dúfam, že tu taká ešte nie je. Čo by sa stalo, keby boj s novorodenými na lúke dopadol inak? Ak by Riley včas zistil, že Victoria ho len zneužila a rozhodol sa jej povedať nie? Písané striedavo z dvoch pohľadov, snáď sa Vám to bude páčiť.;)

»1

Bella:

„Nie!“ zašepkal Edward vydesene a rýchlo sa vytiahol von zo stanu. Nevedela som, čo sa deje, no nečakala som, iba som si natiahla modrú teplú bundu, obula topánky a vybehla von do rozvíreného snehu ešte stále padajúceho z neba. Striasla som sa od zimy a pohľadom rýchlo hľadala Edwardovu vysokú bledú postavu v červenom tričku. Stál asi desať metrov za stanom otočený smerom ku stromom a prikrčený v bojovom postoji, akoby niečo počúval.

„Čo sa to...“ začala som, drkotajúc zubami, no v mihu sekundy bol pri mne a schoval si ma za chrbát. Nič nepovedal, iba sa ostražito obzeral a jeho nepokoj prešiel aj na mňa, už som sa netriasla iba od zimy. Snehové vločky mi dopadali na tvár a hneď sa topili, ten mráz ma štípal a tak som radšej sklonila tvár a zaborila ju Edwardovi do chrbta. Inokedy ľadová pokožka bola v tomto mraze príjemne teplá, hoci stále pevná ako mramor.

Celá krajina bola biela od snehu, no oblaky už tmavli, ako keby nastával súmrak.

„Edward, čo sa to deje?“ opýtala som sa znova a pritisla som sa ku nemu ešte bližšie. Ani sa neotočil, očami preskúmaval celú krajinu okolo nás a pevným hlasom mi odpovedal:

„Do boja, ktorý je dole na lúke sa Victoria nepridala. Ona vie, že sme tu. Blíži sa. A nie je sama.“ Na konci už pomaly syčal od hnevu a jeho oceľové svaly sa napli. Zatočila sa mi hlava a zatvorila som oči. Toto snáď ani nie je možné. My sa jej snáď nikdy nezbavíme. Prečo by nás chcel osud takto trestať?

Edward zasyčal a ja som spoza neho vykukla. Kým sa moje oči prispôsobovali temnote súmraku a poletujúcim vločkám, tak som čakala, že uvidím rozlietané červené Victoriine vlasy a za ňou kopu novorodených pripravených nás zničiť, no na moje prekvapenie a úľavu s ňou bol len jeden upír. Hľadeli na nás dva páry zamatovo červených očí a na tvárach im pohrávali arogantné sebaisté úsmevy. Lepšie som si prehliadla toho upíra a bol mi trochu povedomý, hoci som si nemohla spomenúť odkiaľ.

„Mysleli ste si, že sa predo mnou schováte?“ zatiahla ľadovo Victoria a priblížila sa k nám o pár krokov. Edward necúvol, lebo vedel, že by to nepomohlo a ju by to ešte viac potešilo.

„Prejdi k tomu, čo od nás chceš,“ sykol na ňu takým tvrdým hlasom, aký som u neho ešte nepočula.

„Ako keby si to dávno nevedel,“ šepla posmešne a oči sa jej zaleskli. „Ako keby si sa mi teraz nehrabal v hlave!“ vykríkla a rozosmiala sa. Kučery farby zúrivého ohňa jej lietali okolo tváre a vyzerala tak ešte desivejšie.

„Dobre vieš, čo sa chystám urobiť, Edward. Ale aj tak ma nezastavíš!“ uškrnula sa sebavedome. Chcela som sa od Edwarda odtiahnuť, aby mohol bojovať, no on mi to nedovolil a pritiahol ma naspäť. Ona na nič nečakala a jediným skokom bola pri nás. Edward si ma rýchlym pohybom vyhodil do náruče a rozbehol sa smerom ku stromom, lebo by nedokázal naraz bojovať proti dvom upírom a ešte aj mňa ochrániť. Lenže pri stromoch na nás už čakal Victoriin pomocník a zablokoval nám únikovú cestu. Victoria ku nám priskočila zozadu a schmatla Edwarda, mňa chytil ten druhý a odtiahli nás od seba. Edward síce bol rýchly, no Victoria bola silnejšia ako on a držala ho v pevnom zovretí. Okolo mňa boli obtočené tvrdé kamenné ruky a zvierali ma takou silou, že som skoro nemohla dýchať, no ani som nemala silu sa vzpierať.

„Nerob to, Riley,“ prehovoril zrazu pokojne Edward a ja som sa striasla od kľudu, akým oplýval. Ako mu to ale povedal? Riley? Zamyslela som sa, lebo to bola jediná vec, ktorú som teraz dokázala a spomenula som si na jeden Charlieho prípad - pátral po niekom s menom Riley Biers, kto bol nezvestný už vyše roka. Videla som jeho fotku. Otočila som hlavu hore a pozrela sa mu do tváre. Bol to on, presne ako na tej fotke, ibaže mal červené oči. Oči zabijaka.

„Ona ťa nemiluje, Victoria ťa iba využila,“ vytrhol ma zo zamyslenia Edwardov hlas a znova ma vrátil do prítomnosti. Sme v nebezpečenstve, smrteľnom nebezpečenstve a ja som si ani nevšímala, čo sa okolo mňa deje, hoci som sa stále triasla od zimy a strachu. Cítila som, ako sa Riley narovnal a neveriacky ho sledoval.

„Vidím jej myšlienky. Presne viem, čo ti sľúbila a čo k tebe cíti. Ale ona ti klamala, zneužila ťa a chce sa ťa zbaviť. Nakoniec,“ dokončil pokojne svoju reč Edward, čo bolo od neho dosť trúfalé, lebo Victoria ho mohla kedykoľvek zabiť. Ale asi nás aj tak oboch zabijú.

S príchodom tejto nemilej myšlienky prišli aj slzy. Tiekli mi po lícach až ku brade, čo nebol veľmi šťastný nápad, lebo tu vonku mrzlo. Ale ja som nechcela prísť o Edwarda, nechcela som, aby zomrel. Môj vlastný život teraz pre mňa nemal žiadnu váhu, keď išlo aj o ten jeho.

„Never mu, klame ti,“ zaliečala sa Victoria sladkým hlasom Rileymu a ľad v očiach sa jej roztopil. No ja som jej ani na sekundu neuverila.

„Ako ma chceš presvedčiť?“ zapochyboval Riley a zmätene sa pozrel na Edwarda, hoci sa snažil nasadiť kamennú tvár. Edward sa ani neusmial, iba otvoril ústa, aby mu odpovedal. Ale spomedzi jeho krásnych jemných pier sa už nič neozvalo, zato okolo nás ticho preťalo osudové prasknutie, ktoré znelo tak neľútostne a nezvrátiteľne, až ma bodlo pri srdci. Telo mojej lásky sa zosunulo k zemi a ostalo tam nehybne ležať. Victoria pozvoľne spustila svoje ruky, ktorými práve zabila, dole vedľa tela.

„Nie!“ začala som kričať a hádzať sebou. „Nie, nie, nie, nie, nie!“ Oči som mala plné sĺz , ústa kriku a srdce prázdnoty - definitívnej  a nezvratnej. Keby ma Riley nedržal, tak by som sa už zvíjala na zemi.

„Zabi ju,“ predralo sa mi do uší cez môj krik Victoriiným hlasom. Bol taký bezcitný a chladný akoby to, čo práve spravila, bolo úplne normálne. Čakala som na svoj koniec, dokonca som sa na neho tešila! Bez Edwarda som už nemala prečo žiť...

Ale bolesť neprichádzala. Bezmocne som obrátila svoju tvár hore a pozrela sa zospodu zaslzenými očami na Rileyho. Nehýbal sa, no stisk nepovolil, iba hľadel priamo pred seba, v červených očiach sa mu odrážala zrada a sklamanie, no možno aj nádej, že to nie je tak, ako to vyzerá. Ale to, že Victoria zabila Edwarda skôr, ako stihol odpovedať na jeho otázku, to si vyložil tak, že ona nechcela, aby to povedal, aby povedal pravdu.

„Hovoril pravdu?“ opýtal sa takým drsným hlasom, ktorý si vyžadoval okamžitú odpoveď.

„O to teraz nejde, zabi ju!“ nakázala mu panovačne a jedným dlhým krokom prekročila Edwardove mŕtve telo.

„Takže hovoril,“ povzdychol si zranene a pozrel na ňu zlomeným pohľadom.

„Tak zabiješ ju už konečne?“ rozvrieskala sa Victoria a znova sa o pár krokov priblížila. Čakala som na smrť, no namiesto toho prišlo niečo, čo som ani v najmenšom nečakala, že začujem.

„Nie,“ precedil pomedzi zuby Riley znova agresívne a než som sa stihla nazdať, už si ma vyhodil do náruče a rozbehol sa so mnou smerom preč od nej, pomedzi stromy. Včas som sa však pozrela do jej tváre - ľadová maska bola preč a teraz bola zdesená, neveriaca. Ako sa len odvážil odporovať? Ako jej mohol povedať nie? Ako ju mohol zradiť?

Ja som radšej vypla svoju myseľ, aby ma znova nepremohla hystéria a všetky pocity som dusila v sebe. Nemala som ani silu odporovať Rileymu a povedať mu, aby ma pustil, aby som sa mohla vrátiť ku svojej rodine. Iba som bezmocne ležala v jeho náruči a cítila som ku nemu iskierku dôvery za to, že ma nezabil a zachránil pred Victoriou.

Začínala sa však hlásiť nevoľnosť z behu, tak som radšej pevne stisla viečka k sebe, zmrznutými skrehnutými prstami sa chytila okraja jeho kabáta a zaborila si tvár do jeho hrude, aby som nemusela vnímať svet okolo seba. Nebežali sme veľmi dlho, lenže to som už nemohla vedieť, lebo pravidelný rytmus jeho krokov ma ukolísal k spánku, ktorý prináša zabudnutie.

Riley:

Dobehol som na jedno miesto, kde som už raz bol a teraz sa celkom hodilo. Na rukách som držal tú Swanovú, ktorej sa počas cesty podarilo zaspať - to som jej závidel. Ona mohla spať, ja nie. Ona sa mohla dostať preč od reality, tam, kde som ja nemohol. Šťastné to dievča. Opatrne som sa snažil dostať zo zovretia jej prstov lem môjho kabáta, no nešlo to. Tak som si ho vyzliekol, položil ju na zem do trávy a prikryl ju ním.

Ale ako je možné, že som ju nezabil? Okrem toho, že jej krv voňala tak nádherne to bolo aj moje poslanie. Iba kvôli tomu som zostavil celú tú armádu. Zabíjal som ľudí, aby som bol silný a plný, no nedokázal som zabiť tú, kvôli ktorej to celé bolo, kvôli ktorej ma vlastne Victoria vytvorila. A teraz som tu, sedím pri nej a sledujem ju ako spí. Zachránil som ju pred smrťou, ktorú som jej mal sám priniesť. To som vážne taký slaboch?

Zabiť v spánku je najľahšie. Keby tu bola Victoria, už by využila príležitosť a Swanová by bola aj desaťkrát mŕtva.

Ale Victoria tu nie je! okríkol som sám seba hneď. Opustil som ju predsa. Celý čas mi klamala a tvrdila mi, že ma miluje. Nebol som si tým stopercentne istý, ale keď ten Cullen s tým začal, mal som ešte väčšie pochybnosti. Najprv som si myslel, že len chce, aby sme sa rozdelili, aby som povedal nie, tak, ako som to spravil. Ale keď to Victoria nevyvrátila, už som vedel, že on hovoril pravdu. Bodlo ma pri srdci a nemohol som tomu uveriť. Nakoniec som sa jej vzoprel a teraz som tu. Sám s človekom na krku.

Len my dvaja. Kľudne by som ju teraz mohol zabiť a nikto by o tom nikdy nevedel. Splnil by som svoje poslanie a mohol si robiť, čo by som chcel. Ak nájdu mŕtveho Cullena, tak si budú myslieť, že ju odtiahla Victoria niekam preč a tam ju zabila. Nehľadali by ju. A ak ju teraz zabijem, ani by ju už nemali prečo hľadať.

Pozrel som na jej bledé hrdlo a videl pulzujúcu tepnu pod tenkou pokožkou. Zobudil sa vo mne inštinkt lovca zabijaka a presvedčil ma, že to, že som ju zachránil neznamená, že ju teraz nemôžem zabiť. Proste som mal slabú chvíľku a teraz to môžem napraviť. Natiahol som ku jej hrdlu ruky a dotkol sa ho. Stačí jemne zatlačiť a uškrtiť ju. Nikto nikdy nezistí. Jemne som jej po  ňom prešiel končekmi prstov a diabolsky sa usmial. Tak ľahké...

____________________________________________________________

Ak ste sa dočítali až sem, budem rada za komentár, či už kritiku, pochvalu alebo čokoľvek iné. ;) Kixy25



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život, nová láska? » 1:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!