Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc je predsa super! - 6. kapitola

17.05.2010 (10:15) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1649×

6. kapitola

„Ja ťa tam nepustím. Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ povedal s bolesťou v hlase. Jeho bolesť, moja bolesť. Bolo to až neuveriteľné. Pohladila som ho po tvári.

„Nič sa mi nestane, veď tú cestu poznám,“ utešovala som ho potichu a snažila sa na neho povzbudivo usmiať.

„Ja ťa nepustím do toho domu... On ťa zabije, ak tam dnes pôjdeš...“

LAYLA:

Vyľakane som na neho pozerala. O čom to hovorí?

„Snažíš sa ma vystrašiť?“ trepla som prvú hlúposť, ktorá mi dávala aký-taký zmysel, aj keď to bolo nepravdepodobné.

„Kiež by, Layla, kiež by,“ povedal strápene a pohladil ma po tvári. Slastne som privrela oči a užívala si jeho jemný, upokojujúci dotyk.

„Ale ako to myslíš?“ spýtala som sa popletene. V kútiku duše som však stále dúfala, že si robí len srandu a Peter by ma vážne nezabil a Kaen o mne nevie až príliš veľa. Na jednej strane ma upokojovalo, že o tom vie, ale na druhej strane ma až zarážajúco desilo, čo všetko môže tento muž vedieť o mojom živote.

„Poď, musíme sa porozprávať, ale toto nie je správne miesto,“ povedal a pomohol mi na nohy. Mala som ich veľmi slabé, ako slamky a v hlave mi začalo mierne hučať.  Kaen si ma automaticky vyšvihol do náručia.

„Čary mojej matky sa nevstrebávajú nejako rýchlo,“ povedal, keď som na neho hodila skeptický pohľad. Nie, žeby sa mi v jeho náručí nepáčilo. Práveže sa mi tam páčilo až príliš.

Potom zamieril k Ayle a vysadil ma do sedla. Potom sa vyšvihol do sedla aj on a sadol si za mňa. Automaticky ma objal okolo pása a pritiahol si ma bližšie na svoju pevnú, svalnatú hruď. Popchol Aylu do poklusu, ale nezamieril smerom na kopec k nášmu domu. Išiel úplne iným smerom. Smerom odkiaľ prišiel.

„Kam...“ nestihla som však dopovedať, pretože mi skočil do reči.

„Neboj sa, moja sestra nie je doma. Išla s matkou,“ povedal, mysliac si, že sa bojím jeho sestry. Mala som na to síce dôvod, ale chcela som sa spýtať na niečo úplne iné, nie na toto.

„Nie, toho sa nebojím. Ale prečo ideme k tebe? Ja len, že Emily sa bude báť,“ dokončila som napokon svoju predchádzajúcu myšlienku. Veľmi ma však prekvapilo, že sa začal smiať. Ten zvuk ma fascinoval, bol úplne dokonalý. Taký bezstarostný, ako malé dieťa.

„Vieš byť veľmi nevšímavá, keď spíš. Emily v noci nespáva doma. Odvtedy ako prišiel Sam strávila každú noc s ním,“ povedal akoby nič, ale v jeho hlase som poznala utajované napätie. Čakal na moju reakciu. Ja som si však len vydýchla. Bála som sa, že ak tam nebudem a Peter nebude mať koho zmlátiť, obráti svoj hnev na Emily. Hannah ani Henry ešte nie sú doma, čo je tiež dobre. Takže Peter ostal sám v dome. Možno si konečne utriedi aj nejaké tie myšlienky a prehodnotí svoje správanie. Uznávam úplne iracionálna predstava, ale všetko je možné.

Nestihla som však nič povedať, pretože sa medzi stromami objavilo niečo modré. Chvíľu som si myslela, že je to len nejaký kameň, ale keď sme sa priblížili, uvedomila som si, že je to dom. Bol naozaj úchvatný. Bol jednoposchodový, ale veľmi veľký. Pre dvoch ľudí rozhodne. Dom mal modrú fasádu a bol z kombinácie na bielo natretého dreva a sivého kameňa. Mala som dojem, že toto nie je nový dom, ale len zrekonštruovaný starší dom. Okolo neho bola pekná záhrada plná kvetov. V altánku, bokom od domu, bola hojdačka a okolo stien altánku boli obrastené divé červené a ružové ruže. Bolo to úplne dokonale romantické miesto.

„Páni, to je nádhera,“ zašepkala som, keď ma Kaen zložil zo sedla a opäť si ma vyšvihol do náručia. Bolo to opäť až zarážajúco automatické. Pre mňa to zase bolo až zarážajúco príjemné. V jeho náručí som cítila bezpečie a istotu, ktorú som tak dávno stratila.

„O dom sa stará moja sestra. Bude nadšená, že sa ti to páči,“ zašepkal mi do ucha svojim podmanivým prízvukom a ja som sa zachvela od neuveriteľného vzrušenia, ktoré mi prebehlo po celom tele. Takto som sa pri ňom cítila po prvýkrát a bolo to veľmi príjemné. Doteraz bola pre mňa sexuálna túžba len pojmom z kníh, teraz však bola tu a plne som si ju uvedomovala.

Vošiel dovnútra a zamieril cez obývačku smerom doľava, až sme sa ocitli na nejakej chodbe, kde sa nachádzalo asi desať rôznych dverí, ktoré viedli do izieb. Zamieril nakoniec a otvoril posledné dvere na pravej strane a vstúpil. Zamieril k posteli, tak som sa ani nestihla poriadne poobzerať, ale bola som si istá, že je to jeho izba. V strede miestnosti trónila obrovská posteľ s baldachýnom, ktorá bola nadmerne veľká len pre jedného človeka...

„Pekná izba,“ zašomrala som si popod nos. Ja som polo ležala na posteli, Kaen sedel oproti mne v kresle a trávil sa veľmi ustarane. Povzdychla som si.

„Tak ako si to myslel s tým, že by ma zabil?“ spýtala som sa opatrne. Kaen sa zamračil a potom si povzdychol.

„Viem, že ti to asi bude pripadať ako bláznovstvo, ale prosím, len ma vypočuj,“ zašepkal a prosebne sa mi zadíval do očí. Túžila som ho objať, ale radšej som len rýchlo prikývla. Opäť sa zhlboka nadýchol.

„Dobre. Pred niekoľkými rokmi sa mi snívalo o jednom dievčati. Mohlo mať tak dvanásť rokov, možno viac alebo menej. Nevidel som jej do tváre, ale videl som ako ju jej nevlastný otec mlátil hlava-nehlava. Nevenoval som tomu pozornosť, ale ďalšiu noc sa sen zopakoval, len s tým rozdielom, že som uvidel aj tvár. To dievča si bola ty, Layla,“ zašepkal a skúmavo sa mi zadíval do tváre. Takže takto vedel o tom, čo sa u nás deje. Stuhla som pri predstave, čo všetko mohol vidieť. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval:

„Sny sa opakovali, ale nevenoval som im pozornosť, proste to bol ďalší výplod môjho podvedomia. Nevenoval som tomu pozornosť, proste som išiel spať a začal som snívať. Neskôr som si uvedomil, že idem spať zo strachom, či to prežiješ a zobúdzal som sa s pocitom úľavy a s ohromným hnevom. Chcel som zabiť tvojho nevlastného otca, túžil som ťa chrániť a bolo mi úplne jedno, že som ťa nikdy v živote nevidel. Mal som pocit, že ťa prostredníctvom tých snov spoznávam. Videl som ako trpíš, ale videl som s akou silou a statočnosťou bojuješ so slzami, aby si nevystrašila Emily a Hannah. Neskôr som aj pochopil, že vidím tvoju prítomnosť a budúcnosť. Vedel som tiež, že sa presťahuješ do tohto mesta, len som nevedel kedy. Pred dvoma rokmi som sa tu nasťahoval a sny pokračovali ďalej. Videl som ťa ako kreslíš, ako tráviš svoj voľný čas. Nikdy som však nevidel, čo kreslíš a ja som si uvedomil, že som sa do teba bezhlavo zamiloval,“ dokončil svoj príbeh a ja som ostala v miernom šoku. Nie z toho, čo všetko o mne vie, ale najmä to, že ma miluje. To bolo to najkrajšie, čo mi mohol povedať. V kútiku mysle som sa pohrávala s myšlienkou, že naše životy sú podivným spôsobom prepletené. Obaja sme poznali toho druhého prostredníctvom snov.

„Viem, že ma teraz považuješ za bláznivého, ale ja som včera videl ako ťa zabije. Neviem kedy by to urobil, ale viem, že to urobí kým bude Hannah a Henry preč,“ povedal, keď si zle vysvetlil môj zamračený výraz. Usmiala som sa na neho a chcela sa postaviť, ale zatlačil ma späť. Porazene som si vzdychla.

„Nemyslím si, že si bláznivý, to by som za bláznivú musela považovať aj seba. Tak ako ty si videl v snoch mňa, ja som videla teba. Rozdiel bol v tom, že kým ty si videl moju súčasnosť a budúcnosť, ja som videla tvoju minulosť v rôznych obdobiach. Najčastejšie som ťa videla v Starovekom Grécku, ako generála. Ten obraz som mala zafixovaný v hlave a blikal ako kontrolka na počítači. Musela som ťa kresliť. To som kreslila, Kaen. Kreslila som teba,“ zašepkala som a sledovala jeho tvár ako prechádza od prekvapenia, do hrôzy a nakoniec do výrazu, ktorý mi vyrazil dych. Bol to láskyplný výraz, v ktorom sa miesila spokojnosť a úľava.

„Takže ty si videla, kým som bol a aj tak si sa nebála byť so mnou?“

„Nikdy som sa ťa nebála, práveže naopak. Od začiatku som k tebe pociťovala takmer až iracionálnu dôveru,“ povedala som a usmiala sa na neho.

Pomaly sa postavil a prisadol si ku mne. Potom sa prisunul ku mne a objal ma okolo pliec. Hlavu som mu spokojne položila na plece.

„Asi by som ti mal vysvetliť, kto v skutočnosti som. Layla, ja nie som človek,“ povedal ustarostene a začal ma hladkať po vlasoch.

„Pochopila som, že asi nebudeš obyčajný človek, ale som si tiež istá, že by si mi neublížil. To by si už dávno urobil,“ povedala som presvedčeným hlasom.

„Nie som obyčajný človek, nikdy som nebol a rovnako obyčajná nie je ani moja rodina. Moja matka sa volá Psyché a otec je Eros,“ zašepkal a čakal na moju reakciu, ja som však bola v šoku. Takže on je boh? Grécky boh? Tak to by mi nikdy v živote nenapadlo.

„Takže ty si grécky boh?!“ spýtala som sa prekvapene, keď som bola schopná niečo vôbec povedať.

„Nie tak celkom. Som len poloboh, moja matka bola ešte človek, keď nás so sestrou priviedla na svet, sme totiž dvojičky,“ povedal a tým ma dokonale zmiatol. Psyché je predsa bohyňa, alebo nie?

„Ale Psyché je bohyňa.“

„Pôvodne sa narodila ako človek, ale zamiloval sa do nej môj otec a splodil s ňou mňa a sestru. Keď sme sa narodili, otec poprosil svoju matku, aby Psyché darovala nesmrteľnosť. Keďže je Afrodita veľmi sebecká, nemohla odolať a tak sa stala Psyché bohyňou, ako ju poznáte dnes,“ povedal a opäť ma dokonale šokoval. Jeho stará mama je Afrodita, bohyňa lásky?

„Počkaj, počkaj. Práve sa mi snažíš nahovoriť, že Afrodita je tvoja stará mama?“ spýtala som sa popletene. Môjmu hlasu a výrazu sa len jemne zasmial a pobozkal ma do vlasov.

„Radšej jej nehovor stará mama, nemá to rada. Ale je to pravda. Ona mne aj sestre dala nesmrteľnosť, pretože nie každý poloboh sa narodí s darom nesmrteľnosti,“ povedal a tak vysvetlil všetky moje ďalšie obavy a otázky. Zostala však ešte jedna nezodpovedaná otázka.

„Prečo ma tvoja sestra napadla, a prečo si povedal, že nie som obyčajný človek?“

„Moja sestra ťa napadla, pretože sa ťa snažila ochrániť. Viem, je to zvrátený spôsob ochrany, ale keby si poznala bohov tak dôverne ako ja, ani by si sa nečudovala. Už zopárkrát zabili ženy, s ktorými som žil a to obzvlášť bolestivým spôsobom. Penelope sa ťa snažila od tejto bolesti ochrániť a takisto aj mňa. Zabili by ťa a ona ťa chcela zabiť skôr, ako som sa do teba stačil zamilovať. Asi nechápe, že je neskoro,“ povedal a potom ma nežne pobozkal na pery a tým v mojom tele vypukol ďalší požiar. Radšej som sa odtiahla skôr, ako som stihla zhorieť ako fakľa.

„Kto som, Kaen? Vieš aj toto? Vieš, kto som?“

„Neviem, kto si. Ale videl som ťa. Bola to veľmi vzdialená budúcnosť, mohlo to byť tak o dvadsať rokov neskôr. Stále si vyzerala rovnako, ako teraz a v náručí si hojdala tri malé deti. Videl som aj tvoju rodinu. Ešte neviem, kde sú, ale snažím sa to zistiť. Zo dňa na deň som k nim bližšie a bližšie.“

Povedal a potom ma opäť vášnivo pobozkal, čím jasne uzavrel našu konverzáciu. Cez oheň som takmer nič nevnímala, len Kaenove pevné telo natisnuté na tom mojom a jeho ruky, ktoré mi prechádzali po telo hore a zase naspäť. Potom sme sa oddali vzájomnej vášni a zabudli sme na celý svet.

A ešte venovania. Kapitola bola pre týchto ľudí: Elanor, NoemiVolturiCullen, Wolf1701, maggy881, MIROSeLAVA, blotik, CullenkaM, Twilightlady, mo a Letti (ktorá opäť komentovala na mojom webe). Vďaka za podporu ľudkovia, som vám veľmi vďačná, že túto poviedku vôbec čítate. Posielam vám virtuálnu pusu :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc je predsa super! - 6. kapitola :